Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_5C-393-2013.pdf
PDF · 76.7 KB
Case nature
Subarea
Court name
Address
File mark
SK-5C/393/2013
Uznesenie
Okresný súd Svidník v spore žalobcov 1) K. A., nar. XX.XX.XXXX a 2) B. A., nar. X.XX.XXXX, obaja bytom J. XXX, XXX XX O., právne zastúpených JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom, Sov. hrdinov 163/66, 089 01 Svidník, proti žalovaným 1) VÚB, a.s., Mlynské nivy 1, 829 90 Bratislava, IČO: 31 320 155, právne zastúpeného ČERNEJOVÁ & HRBEK, s.r.o., Kýčerského 7, 811 05 Bratislava, IČO: 36 857 513 a 2) Dražobná spoločnosť, a.s., Gunduličova 3, 811 05 Bratislava, IČO: 35 849 703, právne zastúpeného STANĚK VETRÁK & PARTNERI, s.r.o., Vlčkova 18, 811 06 Bratislava, IČO: 36 795 038, o určenie, že žalovaní sú povinní zdržať sa výkonu záložného práva, takto
rozhodol:
I. Konanie z a s t a v u j e.
II. Stranám n e p r i z n á v a náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobcovia sa podanou žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 22.10.2013 domáhali proti žalovaným určenia, že žalovaní sú povinní zdržať sa výkonu záložného práva.
2. Žalobcovia podaním zo dňa 25.3.2020 vzali žalobu späť celkom. Čo sa týka trov konania, poukázali na skutočnosť, že žalobu podali ešte v roku 2013 a od tej doby sa zásadným spôsobom zmenila rozhodovacia prax, týkajúca sa danej problematiky, čo nemohli predpokladať.
3. Tunajší súd výzvou č. k. 5C/393/2013-266 zo dňa 1.4.2020 vyzval žalovaných, aby sa v lehote 10 dní od doručenia výzvy písomne vyjadrili, či súhlasia so späťvzatím žaloby.
4. Žalovaný v 1. rade vo svojom vyjadrení zo dňa 7.4.2020 k späťvzatiu žaloby vyjadril súhlas so späťvzatím žaloby. Zároveň uviedol, že naďalej uplatňuje v tomto konaní nárok na náhradu trov konania, t. j. navrhuje, aby tunajší súd v rozhodnutí (uznesení), ktorým súdne konanie zastaví, uložil žalobcom povinnosť (spoločne a nerozdielne) zaplatiť žalovanému v 1. rade náhradu trov konania, vrátane náhrady trov právneho zastúpenia. V zmysle § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. V zmysle § 256 ods. 2 CSP, ak strana procesne zavinila trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli, súd prizná náhradu týchto trov protistrane. V zmysle § 257 CSP súd výnimočne neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. Žalobcovia vo svojom späťvzatí žaloby navrhujú tunajšiemu súdu, aby žiadnej zo strán sporu náhradu trov konania nepriznal, čo zdôvodňujú nimi v čase podania žaloby nepredpokladanou (a teraz z ich strany bližšie nekonkretizovanou) zmenou rozhodovacej praxe. Žalobcami uvádzaný dôvod však nie je podľa názoru žalovaného v 1. rade dôvodom hodným osobitného zreteľa v zmysle § 257 CSP. Zastavenie konania zavinili späťvzatím žaloby žalobcovia, ostatne, berúc do úvahy aj existujúcu aktuálnu judikatúru NS SR, na ktorú žalovaný v 1. rade poukázal napr. vo svojom podaní (vyjadrení) zo dňa 27.2.2020, bola 2 5C/393/2013
podľa názoru žalovaného v 1. rade žaloba žalobcov odsúdená na neúspech. Žalobcovia (ostatne asi ako každý iný žalobca v ním iniciovanom spore) nemali ani pri podaní žaloby, ani neskôr v konaní istotu úspechu v spore, súdny spor iniciovali s cieľom presadiť svoj právny názor na nimi konkretizovanú skutkovú a právnu situáciu - do práva na spravodlivý proces avšak nepatrí právo strany sporu, aby sa súd stotožnil s jej (právnym) názorom na prejednávanú vec. Do roku 2019 (t. j. do času existencie vyššie spomenutej judikatúry NS SR) pritom podľa znalosti žalovaného v 1. rade ani neexistovala judikatúra NS SR k otázke žalôb žiadajúcich uložiť záložnému veriteľovi rozhodnutím súdu vo veci samej časovo nijak neohraničenú povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva - nedošlo teda ani k zmene judikatúry (ako to naznačujú, no nijak presne nezdôvodňujú, žalobcovia vo svojom späťvzatí žaloby), nakoľko judikatúra NS SR (ako najvyššej súdnej autority v zmysle čl. 2 ods. 2 CSP) k danej téme (t. j. k téme ne/možnosti uložiť záložnému veriteľovi rozhodnutím súdu vo veci samej časovo nijak neohraničenú povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva) do roku 2019 ani len neexistovala; žalobcovia (navyše zastúpení právnym zástupcom z radov advokátov) si tak museli byť vedomí (aj pred rokom 2019) toho, že ich spor sa môže skončiť aj ich neúspechom. Berúc do úvahy uvedené, nejaví sa žalovanému v 1. rade ani ako korektné, ani ako spravodlivé, aby mu za súčasnej procesnej situácie nebol priznaný nárok na náhradu trov konania (napr. žalovaným v 1. rade zaplatené súdne poplatky), vrátane trov právneho zastúpenia žalovaného v 1. rade, ktoré trovy boli navyše účelne vynaložené, nakoľko viedli v konečnom dôsledku k úspechu v spore.
5. Žalovaný v 2. rade vo svojom vyjadrení zo dňa 29.4.2020 k späťvzatiu žaloby oznámil súdu, že súhlasí so späťvzatím žaloby. Pokiaľ ide o návrh žalobcov ohľadom nepriznania nároku na náhradu trov konania, tak s týmito sa žalovaný 2/ nemôže stotožniť. Mal za to, že v predmetnom prípade je potrebné vychádzať zo zodpovednosti žalobcov za zavinenie konania na strane žalovaného 2/ v súlade s ustanovením § 256 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „CSP“). Na tomto mieste uviedol, že uvedenú zodpovednosť za zastavenie konania do istej miery moderuje ustanovenie § 257 CSP, podľa ktorého „Výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.“ V tomto smere je v každom prípade potrebné skúmať existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa. Dôvodom hodným osobitného zreteľa však nie je a ani nemôže byť žalobcami tvrdený odklon súdnej praxe (pričom zároveň poukázal na to, že žalobcovia ani neuviedli v čom mal tento odklon spočívať). Súdnu prax nemožno vnímať inak, ako živý a dynamický mechanizmus ktorý sa neustále vyvíja. Toto je skutočnosť s ktorou musia počítať všetci potenciálny účastníci sporu. Vývoj judikatúry tak nemôže predstavovať dôvod hodný osobitného zreteľa ale len prirodzené správanie sa konkrétnych súdnych autorít v procese nachádzania práva. Žalobcovia v spore vystupujú ako dominus litis a bolo vecou ich procesnej diligencie, aby si vopred počítali s možnosťou, že trovy konania budú musieť za určitých okolnosti v prospech žalovaných uhradiť. S poukazom na vyššie uvedené teda argumentáciu žalobcov považoval za bezpredmetnú a konajúcemu súdu oznámil, že žalovaný 2/ si uplatňuje voči žalobcom nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
6. K vyjadreniam žalovaných k späťvzatiu žaloby sa vyjadrili žalobcovia podaním zo dňa 19.5.2020. Čo sa týka aplikácie § 257 CSP, poukázali napr. na rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 21Co/144/2017 zo dňa 28.6.2018, konkrétne na bod 31. odôvodnenia, ktorý podľa ich názoru plne dopadá aj na súdenú vec.
7. Podľa § 144 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) žalobca môže vziať žalobu späť.
8. Podľa § 145 ods. 1 CSP ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.
9. Podľa § 146 ods. 1 CSP súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
10. Žalobcovia vzali späť žalobu celkom po prvom pojednávaní, ktoré bolo dňa 28.3.2014. Žalovaní súhlasili so späťvzatím žaloby. Preto súd konanie zastavil.
11. Podľa § 256 ods. 1 CSP ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
12. Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
13. Čo sa týka aplikácie § 257 CSP, súd sa stotožnil s právnym názorom žalobcov, ktorí poukázali na skutočnosť, že žalobu podali ešte v roku 2013 a od tej doby sa zásadným spôsobom zmenila rozhodovacia prax, týkajúca sa danej problematiky, čo nemohli predpokladať. V tomto smere je potrebné poukázať na rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 21Co/144/2017 zo dňa 28.6.2018, ktorý podľa názoru súdu plne dopadá aj na súdenú vec. Z uvedeného rozsudku súd cituje bod 31. odôvodnenia: „Odvolacie námietky žalobcov ohľadom právneho názoru vyjadreného v uznesení Krajského súdu v Prešove zo dňa 28.2.2013 považoval za dôvodné odvolací súd zohľadniť v rozhodnutí o náhrade trov konania. Odvolací súd postupom podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 257 CSP zmenil rozsudok vo výroku o trovách konania tak, že stranám sporu náhradu trov konania nepriznal. Za dôvody hodné osobitného zreteľa pre použitie tohto ustanovenia Civilného sporového poriadku, odvolací súd považoval to, že v priebehu konania dochádzalo k postupnému vývoju judikatúry v oblasti možnosti nadobudnutia vlastníckeho práva od nevlastníka, pričom až poslednými rozhodnutiami vyšších súdnych autorít bol prijatý záver, že princíp právnej istoty prevažuje nad princípom zákazu nadobudnutia vlastníckeho práva od nevlastníka. V zmysle týchto princípov bola preto predmetná žaloba zamietnutá. Vo vzťahu ku trovám konania však podľa názoru odvolacieho súdu je to dôvod hodný osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov konania. Odvolací súd vychádzal zo skutočnosti, že pri žalovaných, ktorí sú právnickými osobami, resp. podnikateľmi predmetné rozhodnutie nebude predstavovať neprimeraný zásah do ich majetkových práv tak, aby nebol porušený princíp primeranosti.“ Z uvedených dôvodov súd rozhodol, že stranám nepriznáva náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). 4 5C/393/2013
Len do uplynutia lehoty na podanie odvolania môže odvolateľ rozšíriť rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda ako aj meniť a dopĺňať odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Vo Svidníku dňa 28. mája 2020