Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_B5-50Csp-127-2022.pdf
PDF · 83.49 KB
Case nature
Area
Subarea
B5-50Csp/127/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Mestský súd Bratislava IV v konaní pred sudcom JUDr. Oxanou Kovalovou Bárekovou, v právnej veci žalobcu: Kooperativa poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00 585 441, zastúpeného JUDr. Felixom Neupauerom, advokátom, Dvořákovo nábrežie 8/A, 811 02 Bratislava, proti žalovanému: X. J., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. W. XXXX, W. o zaplatenie 119,14 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 119,14 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % p.a. zo sumy 119,14 Eur od 10.11.2020 do zaplatenia, to všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Súd p r i z n á v a žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. O výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením, po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
l. Žalobou podanou na tunajší súd dňa 22.08.2022 sa žalobca prostredníctvom advokáta domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 119,14 Eur spolu s príslušenstvom
- 5 % ročným úrokom z omeškania za žalovanej pohľadávky od 10.11.2020 do zaplatenia a náhradu trov konania, titulom nezaplateného zmluvne dohodnutého poistného za posledné poistné obdobie, dôsledkom čoho poistná zmluva zanikla ku dňa 09.11.2020. Žalobca na preukázanie svojich tvrdení uvedených v žalobe predložil listinné dôkazy procesného útoku: poistnú zmluvu č. XXXXXXXXXX zo dňa 10.01.2017, oznámenie o zániku poistenia pre nezaplatenie poistného spolu s upomienkou na zaplatenie dlžnej pohľadávky zo dňa 23.11.2020.
2. Žalovanému sa k žalobe vyjadril formou odporu, kde namietal počet mesiacov dlžného poistného a absenciu oznámenia o zvýšení poistného
3. V replike žalobca uviedol, že žalovaný nárok sa týka posledného poistného obdobia poistnej zmluvy v trvaní od 10.1.2020 do 10.1.2021, v rámci ktorého bolo ročné poistné dohodnuté vo výške 142, 97 EUR., platené štvrťročne vo forme splátok vo výške 35,74 EUR so splatnosťou v termínoch 10.1., 10.4., 10. 7., 10.10. Zvýšenie poistného bolo žalovanému oznámené prostredníctvom poistky zaslanej v zmysle všeobecných poistných podmienok 10 týždňov vopred obyčajnou zásielkou. Pri argumentácii žalovaného, týkajúcej sa neoznámenia navýšenia poistného vyvstáva otázka, prečo nezaplatila sumu poistného dohodnutú k predošlému poistnému obdobiu, nakoľko žalobca eviduje riadne plnenie záväzku platiť poistné do 10.1.2020. Nakoľko zmluvnými stranami nebola dohodnutá splatnosť celého ročného poistného nezaplatením niektorej splátky, tak ako to vyžaduje ust. § 565 Občianskeho zákonníka. Splatnosť ročného poistného sa preto vždy vzťahuje k poslednej splátke poistného v danom poistnom
období. Prihliadajúc na vyššie spomenuté splatnosť poslednej splátky pripadá k dátumu 10.10.2020, pričom v zmysle § 9 ods. 4 zákona o povinnom zmluvnom poistení za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení neskorších predpisov poistenie zaniklo dňa 9.11.2020. S ohľadom na uvedené si Žalobca nároku dlžné poistné za obdobie 10 mesiacov, ktoré predstavuje sumu 119,14 EUR. Pre výpočet dlžného poistného sme postupovali nasledovne: Ročné poistné/ 12 mesiacov x Počet mesiacov, za ktoré si nárokujeme náhradu = Žalovaná suma 142,97/ 12 x 10= 119,14 EUR.
4. Súd vytýčil termín pojednávania, ktorého sa nezúčastnil advokát žalobcu, svoju neprítomnosť ospravedlnil, žiadal rozhodnúť v zmysle jeho podaní. Žalovaný sa nedostavil, svoju neprítomnosť neospravedlnil.
5. Súd vo veci vykonal dokazovanie a zistil nasledovný skutkový stav: Dňa 10.01.2017 procesné strany uzavreli poistnú zmluvu č. XXXXXXXXXX - PZP s účinnosťou od 10.01.2017 v znení dodatkov, s mesačnou platbou poistného plateného zo strany poistníka vo výške 24,44 Eur. Žalovaný si svoju povinnosť platiť poistné riadne a včas nesplnil, poistné neuhradil za ďalšie poistné obdobie. Žalobca listom zo dňa 23.11.2020 oznámil žalovanému zánik poistenia pre nezaplatenie poistného a súčasne vyzval žalovaného na úhradu poistného za obdobie do zániku poistenia, t.j. do 09.11.2020 vo výške žalovanej istiny. Žalovaný na výzvu nereagoval ani čiastočnou úhradou pohľadávky. Žalobca si v konaní uplatnil nárok na poistné za obdobie od 10.01.2020 do 09.11.2020.
6. Po vyhodnotení vykonaného dokazovania dospel súd k nasledovnému právnemu záveru: 7. Podľa § 801 ods. 2 OZ poistenie zanikne aj tak, že poistné za ďalšie poistné obdobie nebolo zaplatené do jedného mesiaca odo dňa doručenia výzvy poisťovateľa na jeho zaplatenie, ak nebolo poistné zaplatené pred doručením tejto výzvy. Výzva poisťovateľa obsahuje upozornenie, že poistenie zanikne, ak nebude zaplatené. To sté platí, ak bola zaplatená len časť poistného
8. Podľa § 803 ods. 1 OZ poistiteľ má právo na poistné za dobu do zániku poistenia.
9. Podľa §52 ods. 1 Občianskeho zákonníka /OZ/ spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
10. Podľa §52 ods. 3 OZ dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
11. Podľa §52 ods. 4 OZ spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
12. Podľa §53 ods. 1 veta prvá OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa / neprijateľná podmienka/.
13. Podľa §54 ods. 1 OZ zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktorému tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
14. Podľa §54 ods. 2 OZ v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
15. Zákon zakotvuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách, ku ktorým patrí aj predmetná poistná zmluva. Vychádza sa z predpokladu, že klient v dobrej viere uzatvára zmluvu s poisťovňou - právnickou osobou, od ktorej sa všeobecne očakáva, že vzhľadom na podnikanie a ponúkané služby koná profesionálne a oproti klientovi so znalosťou ponúkaných služieb, čo zodpovedá poctivému prístupu v podnikaní. Zákon predpokladá, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného
spotrebiteľskou zmluvou. V súlade s prílohou Smernice Rady č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách zákon uvádza príkladne podmienky zakotvené v spotrebiteľských zmluvách, ktoré je potrebné považovať za neprijateľné. Podľa článku 5 uvedenej smernice všetky písomné ustanovenia spotrebiteľských zmlúv musia byť vyjadrené zrozumiteľne, v prípade nezrozumiteľnosti sa podmienka má vykladať v prospech spotrebiteľa. Podľa článku 4 ods. 2 smernice ak hlavný predmet zmluvy, cena alebo úhrada, prípadne tovar alebo služby dodávané výmenným spôsobom nie sú vyjadrené zrozumiteľne, je potrebné preskúmať, či tieto podmienky nie sú nekalé. 16. Predmetná poistná zmluva uzavretá medzi procesnými stranami obsahuje všetky potrebné náležitosti v zmysle vyššie uvedených zákonných ustanovení, účastníci zmluvného vzťahu sa predpísanou písomnou formou dohodli na predmete zmluvy, spôsobe úhrady, pri uzavretí zmluvy neboli obídené príslušné ustanovenia vnútroštátneho práva ani príslušné ustanovenia smernice č. 93/13/EHS. 17. Zánik poistnej zmluvy pre nezaplatenie poistného predstavuje špeciálny, sankčný spôsob zániku poistnoprávneho vzťahu, poistná zmluva zaniká v dôsledku toho, že si poistený nesplnil jednu zo svojich základných povinností platiť poistné. Predpokladom zániku poistnej zmluvy v danom prípade, nakoľko sa jednalo o poistné za prvé poistné obdobie, je len samotné nesplnenie si povinnosti poistníka platiť zmluvne dohodnuté poistné. Zo žalobcom predložených listinných dôkazov mal súd jednoznačne preukázané, že žalovaný si svoju zmluvnú povinnosť platiť poistné neplnil od začiatku poistného vzťahu, žiadnu z mesačných splátok poistného nerealizovala. Žalobcovi prináleží zo zákona právo poisťovateľa na zaplatenie dlžnej sumy poistného od poistníka za dobu do zániku poistenia, v danom prípade za obdobie od 10.01.2020 do 09.11.2020, a to vo výške žalovanej istiny. Súd sa stotožnil s právnou argumentáciou žalobcu, podloženou relevantnými listinnými dôkazmi procesného útoku, žalobe ako dôvodnej vyhovel.
18. Podľa §517 ods. 1 veta prvá OZ dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. 19. Podľa § 517 ods. 2 OZ ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení aj úroky z omeškania, výšku úrokov z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. 20. Podľa Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. je úrok z omeškania stanovený dvojnásobkom diskontnej sadzby určenej Národnou bankou SR k prvému dňu omeškania. Podľa nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., účinného od 1.1.2009, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky, platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, podľa nariadenia vlády SR č. 20/2013 Z.z., účinného od 01.02.2013, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky, platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, ak vzťah vznikol po 01.02.2013. 21. Žalovaná sa s peňažným plnením dostala do omeškania, súd priznal žalobcovi zákonný ročný úrok z omeškania, určený zo žalovanej istiny odo dňa nasledujúceho po dni zániku poistného vzťahu do zaplatenia. 22. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa §255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník /§262 ods. 2 CSP/.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.