Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_14Sa-26-2019.pdf
PDF · 105.17 KB
Case nature
Area
Subarea
14Sa/26/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v konaní pred sudkyňou JUDr. Alenou Radičovou v právnej veci žalobkyne: V. M., bytom C., C. X, právne zastúpená Mgr. Máriou Bulkovou, advokátkou so sídlom Trenčín, Staničná 1062/14, proti žalovanému: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, so sídlom Bratislava, Špitálska 8, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného Č. j.: UPS/US1/SSVOPHNSSD/SOC/2019/6174-0003 Ga zo dňa 16. apríla 2019, takto
rozhodol:
Krajský súd z r u š u j e rozhodnutie žalovaného Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny, Bratislava Č. j.: UPS/US1/SSVOPHNSSD/SOC/2019/6174-0003 Ga zo dňa 16. apríla 2019 a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie a rozhodnutie.
Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni náhradu trov konania v rozsahu 100 %, tak ako bude vyčíslená v uznesení vyššieho súdneho úradníka.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa správnou žalobou domáhala preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného Č. j.: UPS/US1/SSVOPHNSSD/SOC/2019/6174-0003 Ga zo dňa 16.04.2019, ktorým bolo zamietnuté jej odvolanie a potvrdené rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín č. TN1/ OHNNVaŠSD/SOC/2019/18641-102 zo dňa 11.02.2019. Potvrdeným rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu bola žalobkyňa (poberateľka náhradného výživného) povinná podľa § 10a ods. 1 zákona č. 201/2008 Z. z. o náhradnom výživnom v znení neskorších predpisov vrátiť vyplatené náhradné výživné pre oprávnenú osobu M. S. za obdobie od 01.03.2013 do 31.01.2014 v sume 70 eur mesačne a od 01.02.2014 do 28.02.2014 v sume 61,77 eur, t. j. spolu v sume 831,77 eur, do 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia, na účet prvostupňového správneho orgánu. Žalobkyňa navrhla, aby súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie a rozhodnutie. Zároveň žiadala priznať náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
2. Žalobkyňa uviedla, že žalovaný sumu 831,77 eur ako výživné vymožené exekútorom v exekučnom konaní (a nie zaplatené bežné výživné) zohľadňuje ako uhradené výživné od vzniku nároku na náhradné výživné od 01.02.2013 a vo zvyšku v podstate len opakuje odôvodnenie postupu uvedeného UPSVAR Trenčín. Dôvodila, že rešpektujúc všeobecný zákaz retroaktivity právnych noriem, je v prechodných ustanoveniach k úpravám účinným od 01.07.2018 v § 16a ods. 1 zákona o náhradnom výživnom uvedené, že pohľadávka, ktorá vznikla z poskytnutého náhradného výživného do 30.06.2018, sa vymáha podľa zákona účinného do 30.06.2018. V právnej úprave platnej do 30.06.2018 postup podľa § 10a zákona o náhradnom výživnom úplne absentuje a voči pohľadávkam na náhradnom výživnom vzniknutým do 30.06.2018 je teda možné postupovať len podľa § 10a zákona o náhradnom výživnom v znení zákona do 30.06.2018. V danom prípade však napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie UPSVAR Trenčín, ktoré mu predchádzalo uplatňujú na pohľadávky na náhradnom
výživnom v roku 2013 a 2014 postup podľa § 10a zákona o náhradnom výživnom, ktorý je v zmysle novej právnej úpravy možné uplatniť až na pohľadávky na náhradnom výživnom vzniknuté od 01.07.2018. Žalobkyňa považovala napadnuté rozhodnutie žalovaného pre jeho zjavný rozpor s platnou legislatívou za nezákonné, nakoľko na pohľadávky v roku 2013 a 2014 bolo uplatnené ustanovenie § 10a zákona o náhradnom výživnom, ktoré nebolo účinné v čase vzniku pohľadávok na náhradnom výživnom v roku 2013 a 2014, ale toto bolo účinné až odo dňa 01.07.2018.
3. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že žalobkyni úrad poskytol od 01.03.2013 náhradné výživné vo výške 70 eur mesačne a od 01.03.2018 v sume 100 eur pre oprávnenú osobu M. S., nar. XX.XX.XXXX, nakoľko povinná osoba (otec M. S.), nar. XX.XX.XXXX, si neplnil vyživovaciu povinnosť určenú rozsudkom Okresného súdu Trenčín č.k. 26P/41/2012-20 zo dňa 13.06.2012 v sume 70 eur mesačne k rukám žalobkyne (matky) a rozsudkom Okresného súdu Trenčín č.k. 31P/121/2016-72 bola zvýšená od februára 2018 na sumu 100 eur mesačne. Poukázal na to, že v zmysle exekúcie bolo povinnou osobou hradené výživné vo viacerých splátkach v čase vyplácania náhradného výživného od júna 2018 do novembra 2018 v prospech oprávnenej osoby v celkovej sume 1.102,84 eur, ktoré sa považuje za zaplatené výživné. Súčasne bolo v období od 01.06.2018 do 30.11.2018 vyplatené oprávnenej osobe náhradné výživné v sume 100 eur mesačne. Na základe uvedenej skutočnosti bola samostatným rozhodnutím uložená žalobkyni povinnosť vrátiť vyplatené náhradné výživné za obdobie od 01.06.2018 do 30.11.2018 v celkovej sume 271,07 eur. Zvyšná suma vymoženého výživného vo výške 831,77 eur bola žalobkyni uložená vrátiť podľa § 10a ods. 1 zákona o náhradnom výživnom. Sumou 831,77 eur (1.102,84 - 271,07) povinná osoba dodatočne doplatila výživné za skorší čas. Ide o výživné vymožené v exekučnom konaní na vymoženie pohľadávky na výživnom, nie o zaplatené bežné výživné. Do zvyšnej sumy vymoženého výživného 831,77 Eur sa započítava: zo sumy 864,41 eur vyplatenej exekútorom v septembri 2018 sa 100 eur považuje za zaplatené výživné za september 2018, zostáva suma 764,41 eur ako dodatočne doplatené výživné za skorší čas. Zo sumy 167,36 eur vyplatenej exekútorom v novembri 2018 sa 100 eur považuje za zaplatené výživné za november 2018, zostáva suma 67,36 eur ako dodatočne doplatené výživné za skorší čas (764,41 + 67,36 = 831,77). Za obdobie od 01.03.2013 do 31.01.2014 bolo určené platiť výživné rozsudkom Okresného súdu Trenčín č.k. 26P/41/2012-20 zo dňa 13.06.2012 sumou 70 eur mesačne. Úrad žalobkyni vyplatil náhradné výživné v sume 70 eur, po započítaní vymoženého výživného v sume 70 eur mesačne malo byť náhradné výživné vyplatené v sume 0 eur. Z dôvodu vymoženia výživného vznikla žalobkyni podľa § 10a ods. 1 zákona o náhradnom výživnom povinnosť vrátiť náhradné výživné vyplatené pre oprávnenú osobu od vzniku nároku na náhradné výživné, t. j. od 01.03.2013 do 31.01.2014 v sume 770 eur (70 eur mesačne x 11 mesiacov). Za mesiac február 2014 úrad žalobkyni vyplatil náhradné výživné v sume 70 eur, po započítaní vymoženého výživného v sume 61,77 eur (831,77 eur - 770 eur = 61,77 eur) malo byť náhradné výživné vyplatené v sume 8,23 eur. Z dôvodu vymoženia výživného vznikla žalobkyni podľa § 10a ods. 1 zákona o náhradnom výživnom povinnosť vrátiť náhradné výživné vyplatené pre oprávnenú osobu za mesiac február 2014 v sume 61,77 eur, celkovo za obdobie od 01.03.2013 do 28.02.2014 v sume 831,77 eur. Keďže pohľadávka vznikla na základe rozhodnutia č. TN1/OHNNVaŠSD/SOC/2019/18641-102 až 11.02.2019, úrad postupoval podľa § 10a ods. 1 zákona o náhradnom výživnom, ktorý nadobudol účinnosť dňa 01.07.2018. Vzhľadom k tomu, že prechodné ustanovenia zákona o náhradnom výživnom k úpravám účinným od 01.07.2018 sa týkajú pohľadávok, ktoré vznikli z poskytnutého náhradného výživného do 30.06.2018 a predmetná pohľadávka vznikla až dňa 11.02.2019, z toho dôvodu úrad podľa 16a ods. 1 zákona o náhradnom výživnom nepostupoval. Žalovaný uviedol, že ako odvolací orgán pri vydávaní napadnutého rozhodnutia vychádzal zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu a z platnej právnej úpravy a zistil všetky skutočnosti dôležité pre rozhodnutie. Na základe uvedeného navrhol, aby súd žalobu v celom rozsahu zamietol.
4. Žalobkyňa v písomnom podaní (doručenom krajskému súdu dňa 20.08.2019) poukázala na to, že sa s výkladom žalovaného nemožno stotožniť. Pohľadávka na náhradnom výživnom úradu nevzniká momentom vydania rozhodnutia o jeho vrátení. Ak by to tak bolo, tak by sa § 16a ods. 1 zákona o náhradnom výživnom defacto nikdy nemohol uplatniť. Pohľadávka na náhradnom výživnom vzniká úradu už momentom jeho vyplatenia oprávnenej osobe, čo napr. podporuje aj § 10 ods. 3 zákona o náhradnom výživnom, ktoré určuje prekluzívnu lehotu na vrátenie náhradného výživného vyplateného neprávom alebo v nesprávnej výške, a to najneskôr uplynutím desiatich rokov odo dňa, za ktorý sa náhradné výživné vyplatilo. Aj z výroku samotného napadnutého rozhodnutia žalovaného jasne vyplýva, že tento na pohľadávky na náhradnom výživnom z roku 2013 a 2014 uplatňuje postup podľa § 10a zákona
o náhradnom výživnom, ktorý je v zmysle novej právnej úpravy možné uplatniť až na pohľadávky na náhradnom výživnom vzniknuté od 01.07.2018. Opačná argumentácia by bola podľa názoru žalobkyne v rozpore s princípom zákazu retroaktivity právnych noriem a s tým súvisiacim princípom právnej istoty účastníkov právnych vzťahov a ochrany ich dôvery v právny poriadok ako integrálnych súčastí princípu právneho štátu podľa Čl. 1 ods. 1 Ústavy SR.
5. Žalovaný sa k vyjadreniu žalobkyne písomne nevyjadril.
6. Krajský súd v Trenčíne ako správny súd vecne a miestne príslušný na konanie a rozhodovanie o podanej žalobe preskúmal podľa § 199 a nasl. SSP v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe (§ 182 ods. 1 SSP), ktorými je súd v prejednávanom prípade viazaný (§ 134 ods. 1 a 2 SSP), vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 107 ods. 2 SSP) a po oboznámení sa s vyjadreniami účastníkov konania, s obsahom súdneho a administratívneho spisu dospel k záveru, že žaloba bola podaná dôvodne a je potrebné priznať jej úspech z týchto dôvodov:
7. Podľa § 199 ods. 1 písm. c) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len ,,SSP"), sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny. 8. Podľa § 199 ods. 3 SSP, ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.
9. Podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP, správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci.
10. Predmetom súdneho prieskumu je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného Č. j.: UPS/ US1/SSVOPHNSSD/SOC/2019/6174-0003 Ga zo dňa 16.04.2019, ktorým bolo zamietnuté odvolanie žalobkyne a bolo potvrdené prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu č. TN1/OHNNVaŠSD/ SOC/2019/18641-102 zo dňa 11.02.2019, ktorým bola žalobkyňa povinná podľa § 10a ods. 1 zákona č. 201/2008 Z. z. o náhradnom výživnom v znení neskorších predpisov vrátiť vyplatené náhradné výživné pre oprávnenú osobu M. S. za obdobie od 01.03.2013 do 31.01.2014 v sume 70 eur mesačne a od 01.02.2014 do 28.02.2014 v sume 61,77 eur, t. j. spolu v sume 831,77 eur, do 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia, na účet prvostupňového správneho orgánu.
11. Z administratívneho spisu správny súd zistil, že Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín rozhodnutím č. TN1/OPHN/SOC/2013/45105-002 zo dňa 03.07.2013 na základe žiadosti žalobkyne zo dňa 28.06.2013 priznal podľa § 2 ods. 1 písm. a), ods. 2, ods. 3, § 4 ods. 1 a § 8 zákona č. 201/2008 Z. z. o náhradnom výživnom M. S., nar. XX.XX.XXXX nárok na náhradné výživné vo výške 70 eur mesačne, počínajúc dňom 01.03.2013, ktoré zaviazal vyplácať mesačne pozadu žalobkyni.
12. Správny orgán pravidelne v lehotách ustanovených v § 6 zákona č. 201/2008 Z.z. prehodnocoval trvanie nároku na náhradné výživné.
12.1. V tomto zmysle bola žalobkyňa na základe rozhodnutia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín č. TN1/OHNNVaŠSD/SOC/2016/24963-0043 zo dňa 26.09.2016 podľa § 10 ods. 1 zákona č. 201/2008 Z. z. o náhradnom výživnom povinná vrátiť vyplatené náhradné výživné pre oprávnenú osobu M. S., nar. XX.XX.XXXX za obdobie od 01.12.2015 do 31.05.2016 vo výške 27,32 eur, do 1 mesiaca od právoplatnosti rozhodnutia, na účet Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín. Rozhodnutím Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín č. TN1/OHNNVaŠSD/SOC/2017/21882-48 zo dňa 09.02.2017 bola žalobkyni podľa § 10 ods. 1 zákona č. 201/2008 Z. z. o náhradnom výživnom uložená povinnosť vrátiť vyplatené náhradné výživné pre oprávnenú osobu M. S., nar. XX.XX.XXXX za obdobie od 01.06.2016 do 30.11.2016 vo výške 64,28 eur, do 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia, na účet Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín. Na základe rozhodnutia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín č. TN1/OHNNVaŠSD/SOC/2017/21882-57 zo dňa 14.07.2017 bola žalobkyňa podľa § 10 ods. 1 zákona č. 201/2008 Z. z. o náhradnom výživnom povinná vrátiť vyplatené náhradné výživné pre oprávnenú osobu M., nar. XX.XX.XXXX za obdobie od 01.12.2016 do 31.05.2017 vo výške 55,43 eur, do 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia, na účet Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín rozhodnutím č. TN1/OHNNVaŠSD/SOC/2018/20188-48 zo dňa
03.04.2018 podľa § 9 ods. 4 zákona č. 201/2008 Z. z. o náhradnom výživnom zvýšil výšku náhradného výživného pre oprávnenú osobu M. S., nar. XX.XX.XXXX, poskytovanú podľa rozhodnutia č. TN1/OPHN/ SOC/2013/45105-002 zo dňa 03.07.2013 v sume 70 eur na sumu 100 eur mesačne od 01.03.2018, ktoré zaviazal vyplácať žalobkyni. Rozhodnutím Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín č. TN1/OHNNVaŠSD/SOC/2018/20188-74 zo dňa 18.04.2018 bola žalobkyni podľa § 10 ods. 1 zákona č. 201/2008 Z. z. o náhradnom výživnom uložená povinnosť vrátiť vyplatené náhradné výživné pre oprávnenú osobu M. S., nar. XX.XX.XXXX za obdobie od 01.06.2017 do 30.11.2017 vo výške 50,95 eur, do 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia, na účet Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín. Titulom rozhodnutia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín č. TN1/OHNNVaŠSD/SOC/2018/20188-89 zo dňa 11.07.2018 bola žalobkyňa podľa § 10 ods. 1 zákona č. 201/2008 Z. z. o náhradnom výživnom povinná vrátiť vyplatené náhradné výživné pre oprávnenú osobu M. S., nar. XX.XX.XXXX za obdobie od 01.12.2017 do 31.05.2018 vo výške 52,16 eur, do 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia, na účet Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín. Rozhodnutím Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín č. TN1/OHNNVaŠSD/SOC/2019/18641-101 zo dňa 11.02.2019 bola žalobkyni podľa § 10 ods. 1 zákona č. 201/2008 Z. z. o náhradnom výživnom uložená povinnosť vrátiť vyplatené náhradné výživné pre oprávnenú osobu M. S., nar. XX.XX.XXXX za obdobie od 01.06.2018 do 30.11.2018 vo výške 271,07 eur, do 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia, na účet Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín.
13. Proti prvostupňovému rozhodnutiu Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín č. TN1/ OHNNVaŠSD/SOC/2019/18641-102 zo dňa 11.02.2019 podala žalobkyňa v zákonnej lehote odvolanie, v ktorom uviedla, že nesúhlasí s vrátením sumy, pretože suma 852,15 eur z výťažku z dražby nehnuteľnosti predstavuje zameškané výživné za obdobie, v ktorom nepoberala náhradné výživné. Náhradné výživné žalobkyňa poberá od 01.03.2013, pričom v roku 2012 podala exekučný príkaz na vymáhanie výživného z dôvodu, že povinný neplatil výživné a zostala bez finančných prostriedkov.
14. Podané odvolanie žalovaný zamietol a potvrdil prvostupňové rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín. V správnou žalobou napadnutom rozhodnutí uviedol, že poskytovanie náhradného výživného je viazané na výkon exekúcie, pohľadávka oprávnenej osoby v zastúpení účastníčky konania (žalobkyne) bola uspokojovaná v zmysle § 72 ods. 2 Exekučného poriadku, kde sa najprv uspokojí bežné výživné, a až potom nedoplatky za skorší čas. Z administratívneho spisu prvostupňového správneho orgánu mal žalovaný preukázané, že sumou vymoženého výživného 831,77 eur (1.102,84 - 271,07) povinný dodatočne doplatil výživné za skorší čas, ide o výživné vymožené v exekučnom konaní na vymoženie pohľadávky na výživnom, nie o zaplatené bežné výživné. Konštatoval, že podľa § 10a ods. 2 zákona o náhradnom výživnom sa dodatočne zaplatené výživné povinnou osobou alebo vymožené v exekučnom konaní na vymoženie pohľadávky na výživnom zohľadňuje ako uhradené výživné od vzniku nároku na náhradné výživné, t. j. v uvedenom prípade od 01.03.2013.
15. Podľa § 16a ods. 1 zákona č. 201/2008 Z.z. o náhradnom výživnom a o zmene a doplnení zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 615/2006 Z.z., pohľadávka, ktorá vznikla z poskytnutého náhradného výživného do 30. júna 2018, sa vymáha podľa zákona účinného do 30. júna 2018.
16. Podľa § 6 zákona č. 201/2008 Z.z. v znení účinnom do 30.06.2018, (ďalej len „cit. zákona“) trvanie nároku na náhradné výživné prehodnocuje úrad každých šesť kalendárnych mesiacov; lehota na prvé prehodnotenie začína plynúť od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom začalo konanie o náhradnom výživnom.
17. Podľa § 10 ods. 1 cit. zákona, ak sa náhradné výživné vyplatilo neprávom alebo vo vyššej sume ako patrilo, alebo ak sa dodatočne zistí, že zanikol nárok na náhradné výživné alebo nastala zmena skutočností rozhodujúcich na jeho vyplácanie alebo na určenie jeho výšky za obdobie, za ktoré sa náhradné výživné už vyplatilo, poberateľ náhradného výživného je povinný vrátiť neprávom vyplatené sumy alebo sumy vyplatené vo vyššej sume, ako patrili.
18. Podľa § 10 ods. 3 cit. zákona, nárok na vrátenie náhradného výživného vyplateného neprávom alebo v nesprávnej výške zaniká uplynutím troch rokov odo dňa, keď úrad túto skutočnosť zistil, najneskôr uplynutím desiatich rokov odo dňa, za ktorý sa náhradné výživné vyplatilo.
19. Podľa § 12 ods. 1 písm. a) a b) cit. zákona, poberateľ náhradného výživného je povinný informovať úrad o každej zmene skutočností rozhodujúcich na trvanie nároku na náhradné výživné, na jeho výšku a na jeho vyplácanie bez zbytočného odkladu, najneskôr do ôsmich dní odo dňa zmeny týchto skutočností, na výzvu úradu preukázať skutočnosti rozhodujúce na trvanie nároku na náhradné výživné, na jeho výšku a jeho vyplácanie, a to v lehote určenej úradom.
20. Podľa § 12 ods. 2 písm. a) cit. zákona, na účely prehodnotenia trvania nároku na náhradné výživné podľa § 6 je na výzvu úradu exekútor povinný predložiť potvrdenie o priebehu exekučného konania a o stave exekúcie ku dňu vydania tohto dokladu,
21. Podľa § 10a ods. 1 zákona č. 201/2008 Z.z. o náhradnom výživnom a o zmene a doplnení zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 615/2006 Z.z. (v znení účinnom od 01.07.2018), ak povinná osoba dodatočne zaplatí výživné alebo ak sa v exekučnom konaní na vymoženie pohľadávky na výživnom vymôže výživné, poberateľ náhradného výživného je povinný vrátiť preddavkovo poskytnuté náhradné výživné, a to najviac do výšky, v ktorej bolo výživné zaplatené alebo vymožené. Výživné dodatočne zaplatené povinnou osobou alebo vymožené v exekučnom konaní na vymoženie pohľadávky na výživnom sa zohľadňuje ako uhradené výživné od vzniku nároku na náhradné výživné. Pri opakovanom vzniku nároku na náhradné výživné tej istej oprávnenej osobe, výživné dodatočne zaplatené povinnou osobou alebo vymožené v exekučnom konaní na vymoženie pohľadávky na výživnom sa zohľadňuje ako uhradené výživné od prvého nároku na náhradné výživné tej istej oprávnenej osoby. Nárok na vrátenie náhradného výživného pre dodatočne zaplatené výživné alebo vymožené výživné v exekučnom konaní na vymoženie pohľadávky na výživnom zaniká uplynutím troch rokov odo dňa, keď úrad túto skutočnosť zistil, najneskôr uplynutím desiatich rokov odo dňa, za ktorý sa náhradné výživné poslednýkrát vyplatilo.
22. Podľa § 76 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
23. Do právomoci úradu práce, sociálnych vecí a rodiny (prvostupňového správneho orgánu) podľa zákona č. 201/2008 Z.z. (účinného do 30.06.2018) patrilo nielen rozhodovanie o nároku na náhradné výživné (§ 2 cit. zákona), zániku nároku na náhradné výživné (§ 7 cit. zákona), zastavení výplaty náhradného výživného (§ 9 ods. 1, 2 cit. zákona), zvýšení a znížení výšky náhradného výživného (§ 9 ods. 3, 4 cit. zákona), ale aj o povinnosti vrátiť neprávom vyplatené sumy náhradného výživného (§ 10 ods. 1 cit. zákona).
24. Ustanovenie § 10a ods. 1 o povinnosti vrátiť preddavkovo poskytnuté náhradné výživné pre dodatočné zaplatenie výživného povinnou osobou alebo pre vymoženie výživného v exekučnom konaní (exekúcii) bolo do zákona č. 201/2008 Z.z. zakomponované s účinnosťou od 01.07.2018. Sporným preto zostalo právne posúdenie toho, či sa na dané právne vzťahy má použiť zákon č. 201/2008 Z.z. v znení účinnom do 30.06.2018 alebo až s účinnosťou od 01.07.2018
25. Ústava SR v čl. 1 ods. 1 ustanovuje právny základ pre uplatňovanie verejnej moci v Slovenskej republike, ako aj právny základ pre správanie všetkých osôb. Podľa prvej vety tejto ústavnej normy: „Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny štát.“ Každé z použitých slov má za cieľ vyjadriť istú kvalitu s konkrétnym obsahom.
26. Absolútnym základom interpretácie a aplikácie čl. 1 ods. 1 Ústavy SR je presadenie koncepcie materiálneho, nie formálneho právneho štátu. Ústavný súd SR požiadavku materiálneho právneho štátu osobitne akceptoval v právnom názore, podľa ktorého: „V právnom štáte, v ktorom sú ako neoddeliteľné súčasti okrem iných stelesnené také princípy, ako sú právna istota a spravodlivosť (princípy materiálneho právneho štátu), čo možno spoľahlivo vyvodiť z čl. 1 ods. 1 Ústavy SR, sa osobitný dôraz kladie na ochranu tých práv, ktoré sú predmetom jej úpravy. Povinnosťou všetkých štátnych orgánov je zabezpečiť reálnu možnosť ich uplatnenia tými subjektmi, ktorým boli priznané.“ (I. ÚS 17/1999).
27. K imanentným znakom právneho štátu neodmysliteľne patrí aj požiadavka ,,princíp právnej istoty“ a ochrany dôvery občanov v právny poriadok, súčasťou čoho je i zákaz spätného (retroaktívneho) pôsobenia právnych predpisov. V podmienkach demokratického štátu, kde vládnu zákony a nie subjektívne predstavy ľudí a z požiadavky právnej istoty jednoznačne vyplýva záver, že právny predpis,
resp. jeho ustanovenia pôsobia iba do budúcnosti a nie do minulosti. V prípade ich spätného pôsobenia by sa vážne narušila požiadavka na ich bezrozpornosť, ďalej na všeobecnú prístupnosť (poznateľnosť), čím by nevyhnutne dochádzalo k situácii, že ten, kto postupuje podľa práva, by nemal žiadnu možnosť zoznámiť sa s obsahom budúcej právnej normy. To by teda znamenalo, že jednotlivé subjekty práva by nemali istotu, či ich konanie podľa platného a účinného práva v dobe, kedy došlo k nemu, nebude neskoršie (po prijatí nového právneho predpisu) ex tunc posudzované ako právne neúčinné, s vylúčením ochrany nimi riadne nadobudnutých práv v minulosti (v súlade splatnou a účinnou právnou úpravou).
28. Zákonom č. 66/2018 Z.z. bol s účinnosťou od 01.07.2018 zmenený a doplnený zákon č. 201/2008 Z.z., pričom prechodné ustanovenie (§ 16a ods. 1) upravilo, že pohľadávka, ktorá vznikla z poskytnutého náhradného výživného do 30.06.2018, sa vymáha podľa zákona účinného do 30.06.2018. Z uvedeného znenia zákona vyplýva, že nie je rozhodujúce, kedy bolo vydané rozhodnutie príslušného správneho orgánu o povinnosti vrátiť vyplatené náhradné výživné, ale rozhodujúcou je skutočnosť, kedy bolo náhradné výživné povinnej osobe vyplatené - poskytnuté, teda či išlo o obdobie do 30.06.2018, v ktorom prípade sa táto pohľadávka vyráta podľa znenia zákona účinného do 30.06.2018, alebo či ide o náhradné výživné vyplatené za obdobie po 30.06.2018, kedy sa pohľadávka vyráta podľa znenia zákona účinného od 01.07.2018. V prejednávanej veci z rozhodnutia I. stupňového správneho orgánu je nesporné, že napriek tomu, že predmetná pohľadávka vznikla z poskytnutého náhradného výživného za obdobie od 01.03.2013 do 31.01.2014 a za obdobie od 01.02.2014 do 28.02.2014, správny orgán vo veci rozhodoval podľa znenia Zák. č. 201/2008 Z.z. o náhradnom výživnom v znení po 30.06.2018, rovnako ako i žalovaný. Námietka žalobkyne týkajúca sa nesprávneho právneho posúdenia je preto dôvodná.
29. Z uvedeného dôvodu krajský súd rozhodnutie žalovaného Č. j.: UPS/US1/SSVOPHNSSD/ SOC/2019/6174-0003 Ga zo dňa 16. apríla 2019 zrušil podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP a vec vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie.
30. V ďalšom konaní bude úlohou správneho orgánu, ktorý je právnym názorom správneho súdu viazaný (§ 191 ods. 6 SSP) rozhodnúť o náhradnom výživnom podľa hmotnoprávnej úpravy (zákona č. 201/2008 Z.z. účinného do 30.06.2018), ktorá sa na daný právny vzťah použije.
31. O trovách konania krajský súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP, podľa ktorého správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech.
32. V prejednávanom prípade bola žalobkyňa v celom rozsahu úspešná, a preto jej krajský súd podľa § 167 ods. 1 SSP priznal voči neúspešnému žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením (175 ods. 2 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku j e m o ž n é podať na Krajský súd v Trenčíne kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca odo dňa jeho doručenia. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body") a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. To neplatí, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) SSP alebo ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.