Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_49Ek-1627-2019.pdf
PDF · 74.87 KB
Case nature
Subarea
49Ek/1627/2019
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: KRUK Česká a Slovenská republika, s.r.o., so sídlom Československé armády 954/7, 500 03 Hradec Králové, IČO: 24 785 199, zast. právnym zástupcom: Advokátska kancelária Gallo, s. r. o., so sídlom Jilemnického 4012/30, 036 01 Martin, IČO: 36 715 352, proti povinnému: L. P., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom O. XX, XXX XX O., o vymoženie pohľadávky vo výške 438,53 Eur s príslušenstvom, vykonávanej súdnym exekútorom: JUDr. Jana Debnárová, so sídlom exekútorského úradu T. Vansovej č. 2, 984 01 Lučenec, IČO: 45 029 164, ktorý exekúciu vedie pod sp. zn. 337EX 542/19, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto
rozhodol:
I. Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie z a m i e t a.
II. Súd oprávnenému p r i z n á v a nárok na náhradu trov právneho zastúpenia za podanie vyjadrenia k návrhu povinného na zastavenie exekúcie vo výške 31,66 Eur.
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 11.09.2019 domáhal od povinného vymoženia pohľadávky vo výške 438,53 Eur s príslušenstvom, a to na podklade exekučného titulu - Platobný rozkaz sp. zn. 22Up/239/2019 zo dňa 09.05.2019, ktorý vydal Okresný súd Banská Bystrica, a ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 01.06.2019.
2. Súd po posúdení návrhu na vykonanie exekúcie vydal dňa 01.10.2019 poverenie na vykonanie exekúcie č. ECLI: ECLI:SK:OSBB:2019:6119376910.1.
3. Upovedomenie o začatí exekúcie bolo povinnému doručené dňa 07.10.2019. Následne dňa 17.12.2019 bol poverenému súdnemu exekútorovi doručený návrh povinného na zastavenie exekúcie, t. j. návrh povinného na zastavenie exekúcie nebol podaný v zákonnej 15-dňovej lehote exekútorskému úradu. Súdny exekútor dňa 28.12.2019 predmetný návrh povinného na zastavenie exekúcie spolu s vyjadrením oprávneného postúpil súdu na rozhodnutie.
4. Povinný prostredníctvom návrhu na zastavenie exekúcie žiada súd, aby exekúciu zastavil, pretože od oprávneného dostal dva listy, a to potvrdenie o bezdlžnosti a informáciu o ukončení vymáhania (kópie listín povinný priložil k návrhu).
5. Oprávnený vo svojom vyjadrení k návrhu povinného na zastavenie exekúcie uviedol, že listiny predložené povinným nie sú listinami s právnym významom v prospech záväzku, ktorý je predmetom tohto exekučného konania. Je toho názoru, že tieto listiny sa nevzťahujú na úverovú zmluvu, z ktorej nárok je vymáhaný v tomto exekučnom konaní, keďže v tomto konaní sa vymáha nárok zo zmluvy č. 609456543, a uvedené listiny sa vzťahujú na zmluvu č. DF002774. Na základe vyššie uvedených skutočností, keďže tu nie je daný zákonný dôvod na zastavenie exekúcie, oprávnený navrhol, aby súd
podaný návrh povinného na zastavenie exekúcie v celom rozsahu zamietol, a priznal oprávnenému právo na náhradu trov konania.
6. Podľa § 61k ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len ,,Exekučný poriadok“) súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak: a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2), d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.
7. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.
8. Podľa § 61k ods. 3 Exekučného poriadku v neskôr podaných návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí lehoty podľa odseku 2. V poradí ďalších návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po podaní predchádzajúceho návrhu na zastavenie exekúcie. Obmedzenia podľa prvej a druhej vety sa neuplatnia, ak ide o také skutočnosti, ktoré povinný bez vlastnej viny nemohol skôr uplatniť.
9. Podľa § 61l ods. 3 prvej vety Exekučného poriadku ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne.
10. Podľa § 61l ods. 4 Exekučného poriadku rozhodnutie, ktorým sa rozhodlo o návrhu na zastavenie exekúcie, sa doručí oprávnenému, povinnému a exekútorovi.
11. V konaní o návrhu povinnej na zastavenie exekúcie súd skúmal oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie. Pre posúdenie návrhu na zastavenie exekúcie je rozhodujúci stav ku dňu začatia exekučného konania, t. j. moment podania návrhu na vykonanie exekúcie. Dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý ho podal, pričom súd môže prihliadať len na tie skutočnosti, ktoré nastali po vzniku vymáhaného nároku.
12. Súd skúmal návrh na vykonanie exekúcie spolu s exekučným titulom a mal nesporne preukázané, že ku dňu začatia exekúcie mal povinný voči oprávnenému neuhradený dlh vo výške 438,53 Eur s príslušenstvom v zmysle exekučného titulu. Exekučné konanie a aj exekúcia sa teda začali dôvodne.
13. Listiny, ktoré povinný priložil k návrhu na zastavenie exekúcie sa vzťahujú k zmluve č. DF002774. Povinný teda disponuje potvrdením o bezdlžnosti, a tiež informáciou o ukončení vymáhania, avšak tieto sa nevzťahujú na zmluvu, na základe existencie ktorej bol vydaný exekučný titul. V tomto konaní je vymáhaná pohľadávka oprávneného vyplývajúca zo zmluvy č. 609456543, na podklade ktorej došlo k vydaniu exekučného titulu.
14. Povinný tiež podal poverenému súdnemu exekútorovi návrh na zastavenie exekúcie po lehote uvedenej v ustanovení § 61k ods. 2 Exekučného poriadku (t. j. po 15 dňoch od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie). Nakoľko vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie neuviedol žiadne skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí tejto lehoty, súd predmetný návrh na zastavenie exekúcie posúdil ako nedôvodný.
15. Aj keby povinný lehotu ustanovenú v § 61k ods. 2 Exekučného poriadku nezmeškal, súd by tomuto návrhu na zastavenie exekúcie nevyhovel, nakoľko povinný nepreukázal žiadne skutočnosti, ktoré by bolo možné považovať za dôvod, pre ktorý by exekúcia v zmysle Exekučného poriadku mala byť zastavená. V tomto konaní je vymáhaný nárok z inej spotrebiteľskej zmluvy, ako z tej, ku ktorej oprávnený vydal povinnému potvrdenie o bezdlžnosti a informáciu o ukončení vymáhania.
16. Na základe uvedených skutočností súd považuje podaný návrh na zastavenie exekúcie za nedôvodný, a keďže exekúcia sa má vykonať na základe právoplatného a vykonateľného exekučného titulu, v súlade s ustanovením § 61l ods. 3 Exekučného poriadku návrh povinného na zastavenie exekúcie v celom rozsahu zamietol.
17. Podľa § 195 Exekučného poriadku trovami exekučného konania sú trovy exekútora, trovy účastníkov exekučného konania a trovy štátu.
18. Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie.
19. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.
20. Podľa § 199e Exekučného poriadku ak je zástupcom oprávneného alebo povinného advokát, odmena za právne zastúpenie sa nahrádza podľa ustanovení o tarifnej odmene. Do začatia exekúcie má oprávnený nárok na náhradu trov právneho zastúpenia najviac vo výške odmeny za dva úkony právnej služby; a ak ide o exekúciu na vymoženie práva na peňažné plnenie, patrí mu náhrada týchto trov právneho zastúpenia najviac vo výške vymáhaného nároku podľa stavu ku dňu vydania poverenia na vykonanie exekúcie.
21. Podľa § 10 ods. 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „Vyhláška“), ak nie je ustanovené inak, považuje sa za tarifnú hodnotu výška peňažného plnenia alebo cena veci alebo práva, ktorých sa právna služba týka, určená pri začatí poskytovania právnej služby; za cenu práva sa považuje aj hodnota pohľadávky, hodnota záväzku a hodnota veci, o ktorej vlastníctvo sa vedie spor alebo ktorej vydanie je predmetom súdneho sporu.
22. Podľa § 13a ods. 2 Vyhlášky odmena vo výške jednej polovice základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za každý z týchto úkonov právnej služby: c) ak ide o výkon rozhodnutia alebo exekúciu, prevzatie a prípravu zastúpenia, návrh na začatie konania, vyjadrenie k takému návrhu, zastupovanie na pojednávaní, odvolanie proti rozhodnutiu a vyjadrenie k takému odvolaniu.
23. Oprávnený vo svojom vyjadrení k návrhu povinného na zastavenie exekúcie navrhol súdu, aby zaviazal povinného na náhradu trov konania. Súd oprávnenému priznal v súvislosti s vypracovaním vyjadrenia k návrhu povinného na zastavenie exekúcie a v zmysle citovaných ustanovení Exekučného poriadku a Vyhlášky trovy právneho zastúpenia, a to vo výške 31,66 Eur (1 polovičný úkon vo výške 15,77 Eur + režijný paušál za rok 2020 vo výške 10,62 Eur + 20 % DPH), ktoré budú vymáhané na základe dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie vydanom po právoplatnosti tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.