Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PE-3Csp/96/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Partizánske, sudcom JUDr. Eduardom Szabom v spore žalobcu: U. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom F., U. O. XXXX/XX, zast.: Sidor a partneri, s.r.o., IČO: 52 635 970, so sídlom Hlohovec, Železničná 4/A, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia s.r.o., IČO: 35 792 752, so sídlom Bratislava, Pribinova 25, zast. Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., Bratislava, Kubániho 16, o zaplatenie finančného zadosťučinenia, takto

rozhodol:

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 100,-€ do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Vo zvyšku súd žalobu zamieta.

III. Súd žalovanému náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa podanou žalobou domáha proti žalovanému zaplatenia 300 € z titulu primeraného finančného zadosťučinenia a náhrady trov konania.

2. Tunajší súd v spore rozhodol rozsudkom č.k. -77 zo dňa 11.04.2019 tak, že žalobu v celom rozsahu zamietol a priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. Proti rozsudku podal žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu v zákonnej lehote odvolanie.

3. O odvolaní rozhodol Krajský súd v Trenčíne uznesením č.k. -126 zo dňa 18.12.2019 tak, že rozsudok tunajšieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V odôvodnení uviedol, že ustanovenie o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „zákon o ochrane spotrebiteľa“) upravuje právo spotrebiteľa žiadať primerané zadosťučinenie v prípade, ak na súde úspešne uplatní porušenie svojho práva, a to od toho, kto za toto porušenie práva zodpovedá. Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného práva spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany. Hypotéza tejto právnej normy vyžaduje splnenie predpokladov, ktorými sú úspešné uplatnenie porušenia práva alebo povinnosti stanovenej zákonom o ochrane spotrebiteľa alebo osobitnými predpismi a spôsobilosť takéhoto porušenia práva alebo povinnosti privodiť spotrebiteľovi ujmu. Samotná povaha primeraného finančného zadosťučinenia neumožňuje jeho priame vyčíslenie, preto súdu nemusia byť predložené dôkazy o existencii výšky ujmy, a postačí čo i len možnosť jej vzniku. Ako vyplýva z odôvodnenia rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 30.01.2019 sp. zn. , na ktorý poukázal žalobca vo svojom stanovisku k vyjadreniu žalovaného, pod úspešným uplatnením porušenia práva alebo povinnosti v zmysle tohto ustanovenia treba rozumieť, že súd judikuje v prospech spotrebiteľa konkrétny nárok z porušenia práva alebo povinnosti, napr. nárok zo zodpovednosti za škodu, z bezdôvodného obohatenia, alebo vo výroku rozsudku určí neprijateľnosť konkrétne vymedzenej zmluvnej podmienky používanej v spotrebiteľskej zmluve. Žiadnu inú podmienku, t. j. ani podmienku, aby bol medzi stranami spor zo spotrebiteľskej zmluvy a aby spotrebiteľovi bola privodená konkrétna ujma, nevyžaduje. Zákonodarca pri uplatňovaní tohto nároku uľahčil spotrebiteľom dôkaznú situáciu, keď na rozdiel od nároku na náhradu škody (bezdôvodného obohatenia), je dôkazné bremeno na strane spotrebiteľa oveľa ľahšie, lebo odpadá problematické preukazovanie či už výšky škody, ujmy, príčinnej súvislosti alebo majetkového prospechu druhej strany. Preukazovanie skutočnej výšky utrpenej ujmy by bolo spravidla nereálne. Pokiaľ ide o rozsah finančného zadosťučinenia, neustanovuje žiadne kritériá, ktoré by bolo potrebné pri určení výšky zadosťučinenia zohľadniť. Jediným kritériom je primeranosť finančného zadosťučinenia. Bude preto vecou úvahy súdu, aby so zreteľom na všetky okolnosti každého jednotlivého prípadu stanovil rozsah finančného zadosťučinenia. Z obsahu spisu vyplýva, že rozsudkom Okresného súdu Partizánske zo dňa 26.09.2017 č.k. -45 bolo na základe žaloby podanej žalobcom F. L., nar. XX.XX.XXXX proti žalovanému PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., IČO: 35 792 752 určené, že úver vyplývajúci zo zmluvy o revolvingovom úvere č. 8400025738 uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným dňa 19.01.2010 sa považuje za bezúročný a bez poplatkov a že dohoda o poskytnutí služieb č. 8400025738 uzatvorená spolu so zmluvou o revolvingovom úvere č. 8400025738 je neplatná. Ďalším rozsudkom Okresného súdu Partizánske zo dňa 25.10.2018 č.k. -74 bolo na základe žaloby žalobcu U. L., nar. XX.XX.XXXX proti žalovanému PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., IČO: 35 792 752 rozhodnuté o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 1.497,89 € s príslušenstvom titulom bezdôvodného obohatenia. V uvedených (právoplatných) rozsudkoch bolo po vykonanej kontrole obsahových náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere konštatované preukázateľné porušenie práva žalobcu ako spotrebiteľa zo strany žalovaného, a to pre absenciu podstatných náležitostí v zmysle o spotrebiteľských úveroch. Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností je nepochybné, že žalobcovi vznikol nárok v zmysle ust. zákona o ochrane spotrebiteľa, pretože na súde úspešne uplatnil porušenie svojho práva, čo v zmysle ustálenej rozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu Slovenskej republiky predstavuje jedinú podmienku pre priznanie finančného zadosťučinenia podľa citovaného zákona. Pre úspešné uplatnenie tohto nároku zákon nevyžaduje, aby žalobca preukazoval existenciu a výšku vzniknutej ujmy, preto argumentácia prvoinštančného súdu o tom, že žalobca nepreukázal ním požadovanú výšku finančného zadosťučinenia, a teda že v tomto smere neuniesol dôkazné bremeno, nemá oporu v zákone. Je vecou úvahy súdu, aby s prihliadnutím na okolnosti daného prípadu stanovil rozsah finančného zadosťučinenia, a to bez toho, aby žalobca ako spotrebiteľ preukazoval privodenie konkrétnej výšky ujmy. Pretože súd prvej inštancie i napriek konštatovaniu, že žalovaný preukázateľne porušil práva žalobcu ako spotrebiteľa následne dospel k nesprávnemu právnemu záveru o tom, že neuniesol dôkazné bremeno v dôsledku nepreukázania požadovanej výšky finančného zadosťučinenia, bolo potrebné napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a na nové rozhodnutie (, , ), v ktorom sa prvoinštančný súd bude opätovne zaoberať nárokom žalobcu na finančné zadosťučinenie. Zváži pritom všetky okolnosti daného prípadu, zohľadní ako kritérium jeho primeranosť a stanoví rozsah finančného zadosťučinenia. Právnym názorom odvolacieho súdu je súd prvej inštancie viazaný ( ). V novom rozhodnutí vo veci samej súd prvej inštancie rozhodne znovu aj o trovách prvoinštančného konania, ako aj o trovách odvolacieho konania ( ).

4. Dňa 30.03.2020 doručil žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní dňa 28.05.2020 a súhlas s pojednávaním v jeho neprítomnosti. Zároveň uviedol, že žalobu navrhuje v celom rozsahu zamietnuť a priznať žalovanému nárok na náhradu trov konania.

5. Súd sa oboznámil s rozsudkami tunajšieho súdu sp. zn. zo dňa 26.09.2017 a sp. zn. zo dňa 25.10.2018 a zistil, že súd prvým rozsudkom určil, že úver zo zmluvy o revolvingovom úvere č. 8400025738 sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Zároveň určil, že dohoda o poskytnutí služieb č. 8400025738 je neplatná. Druhým rozsudkom č.k. -74 zo dňa 25.10.2018 tunajší súd zaviazal žalovaného na vydanie bezdôvodného obohatenia v prospech žalobcu v sume 1.497,89 € spolu s príslušenstvom.

6. Podľa o ochrane spotrebiteľa a o zmene o priestupkoch v znení neskorších predpisov, Proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav, a to aj vtedy, ak takéto konanie porušiteľa poškodzuje záujmy spotrebiteľov, ktoré nie sú len jednoduchým súhrnom záujmov jednotlivých spotrebiteľov poškodených porušením spotrebiteľských práv, ale ide o konanie porušiteľa uplatňované voči všetkým spotrebiteľom (ďalej len „kolektívne záujmy spotrebiteľov“). Spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.

7. Podľa , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

8. Podľa , výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

9. Súd na podklade vykonaného dokazovania, po zhodnotení jeho výsledkov dospel k záveru, že žaloba je v časti dôvodná.

10. Žalobca sa žalobou domáha zaplatenia primeraného finančného zadosťučinenia v sume 300 €, pričom poukázal na splnenie podmienok na priznanie tohto zadosťučinenia podľa § 3 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa. Výšku uplatneného finančného zadosťučinenia zdôvodnil tým, že vzhľadom na výšku odplaty považuje sumu 300 € za primeranú, zároveň poukázal na diskomfort žalobcu vzhľadom na bránenie práv súdnou cestou a odradzovaciu funkciu pre prípadné zabránenie porušenia práv spotrebiteľov žalovaným. V neposlednom rade poukázal na nemožnosť dispozície s preplatenými finančnými prostriedkami až do ich vrátenia. Žalovaný sa v konaní bránil tým, že podľa jeho názoru nedošlo k porušeniu práv žalobcu konaním žalovaného a žalobcovi nevznikla žiadna ujma. V neposlednom rade poukázal na skutočnosť, že žalobca nepreukázal výšku ním žalovaného nároku.

11. Zákon za účelom ochrany spotrebiteľa (žalobcu) ako slabšej zmluvnej strany v porovnaní s dodávateľom (žalovaným) na vyváženie faktickej prevahy dodávateľa zakotvil pomerne prísne pravidlá a náležitostí, ktoré musí zmluva o spotrebiteľskom úvere spĺňať. Bolo preto povinnosťou súdu podrobiť kontrole obsahové náležitosti zmluvy o úvere. Okresný súd Partizánske rozsudkom sp. zn. zo dňa 26.09.2017 určil, že úver zo zmluvy č. 8400025738 je bez úročný a bez poplatkov, nakoľko zmluva neobsahovala podstatné náležitosti podľa o spotrebiteľských úveroch. Následne sa žalobca úspešne v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. domáhal vydania bezdôvodného obohatenia v sume 1.497,89 €. Zároveň pre priznanie primeraného finančného zadosťučinenia je teda podstatné to, že k porušeniu práva došlo. Uvedená skutočnosť v danom prípade vyplýva z vyššie citovaných rozsudkov. Zákon nevyžaduje pre vznik nároku na primerané finančné zadosťučinenie, aby spotrebiteľovi bola privodená nejaká ujma. Postačuje, ak k takémuto porušeniu práva alebo povinnosti dôjde. Keďže žalovaný preukázateľne porušil práva žalobcu ako spotrebiteľa (tak ako bolo súdom právoplatne rozhodnuté), súd považoval samotný nárok žalobcu na primerané finančné zadosťučinenie za dôvodný. Súd pritom vychádzal z právneho názoru, ktorý vyslovil Najvyšší súd Slovenskej republiky vo veci sp. zn. , kde uviedol, že pod úspešným uplatnením porušenia práva alebo povinnosti v zmysle ustanovenia zákona je potrebné rozumieť, že súd judikuje v prospech spotrebiteľa konkrétny nárok z porušenia práva alebo povinnosti, napr. nárok zo zodpovednosti za škodu, z bezdôvodného obohatenia alebo vo výroku rozsudku určí neprijateľnosť konkrétne vymedzenej zmluvnej podmienky používanej v spotrebiteľskej zmluve. Žiadnu inú podmienku, t.j. ani podmienku, aby spotrebiteľovi bola privodená konkrétna ujma, nevyžaduje. Zákonodarca pri uplatňovaní tohto nároku uľahčil spotrebiteľom dôkaznú situáciu, keď na rozdiel od nároku na náhradu škody (bezdôvodného obohatenia), je dôkazné bremeno na strane spotrebiteľa oveľa ľahšie, lebo odpadá problematické preukazovanie či už výšky škody, ujmy, príčinnej súvislosti alebo majetkového prospechu strany. Z toho vyplýva, že spôsobenie reálnej ujmy sa nevyžaduje.

12. Pri posúdení výšky finančného zadosťučinenia súd posudzoval jeho primeranosť vzhľadom k okolnostiam. Z rozsudku tunajšieho súdu sp. zn. vyplýva, že žalovaný prijal na úkor žalobcu bezdôvodné obohatenie vo výške 1.497,89 €. Finančné zadosťučinenie má odzrkadľovať konkrétne okolnosti, teda mieru závažnosti zásahu do práv spotrebiteľa, ich trvanie, aj prípadné bezdôvodné obohatenie, ktoré na úkor spotrebiteľa vzniklo. Súd pri určení výšky finančného zadosťučinenia vychádzal jednak z toho, že mieru závažnosti zásahu do práv spotrebiteľa nepovažoval za vysokú a to z dôvodu, že napriek tomu, že sa poskytnutý úver považoval za bezúročný a bez poplatkov žalovaný úver žalobcovi riadne poskytol a ostatné povinnosti vyplývajúce zo zmluvy o úvere riadne plnil. O tom svedčí aj skutočnosť, že žalobca sa určenia úveru za bezúročný a bez poplatkov domáhal prvýkrát až v roku 2017. Súd zároveň však prihliadol na skutočnosť, že hoci bolo rozhodnuté o tom, že úver je bezúročný a bez poplatkov v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. , žalovaný napriek tomu dobrovoľne nevydal prijaté bezdôvodné obohatenie a žalobca musel iniciovať ďalšie súdne konanie. Finančné zadosťučinenie preto žalobcovi patrí, pričom môže kompenzovať aj jeho prípadný životný diskomfort v súvislosti s dvomi predchádzajúcimi súdnymi konaniami, ktoré proti žalovanému musel viesť. Preto súd dospel k záveru, že finančné zadosťučinenie vo výške 100 € bude primerané (vzhľadom na správanie žalovaného) a uložil žalovanému povinnosť finančné zadosťučinenie v uvedenej výške zaplatiť žalobcovi.

13. Podľa , , ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný márnym uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.

14. O splatnosti prisúdenej sumy súd rozhodol podľa . Na určenie dlhšej ako zákonnej lehoty na plnenie súd dôvod nezistil.

15. Vo zvyšku súd žalobu zamietol vzhľadom na určenie výšky finančného zadosťučinenia v sume 100 €.

16. O trovách súd rozhodol podľa tak, že žalovanému nárok náhradu trov konania nepriznal, pričom za dôvod hodný osobitného zreteľa považuje skutočnosť, že žalobcom je spotrebiteľ, ktorý bol v žalobe čiastočne úspešný, avšak výšku finančného zadosťučinenia ponecháva zákon na uvážení súdu a preto by nebolo spravodlivé zaviazať žalobcu k náhrade trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku m o ž n o podať písomne odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Partizánske.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.