Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Co/52/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Világiovej a členov senátu JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Karola Krochtu v spore žalobcu: Intrum Slovakia, s.r.o., Mýtna 48, 811 07 Bratislava, IČO: 35 831 154, zast. JUDr. Ján Šoltés, advokát so sídlom Mýtna 48, P.O.BOX 205, 810 00 Bratislava, proti žalovanému: W. O., nar. XX.XX.XXXX, J. XXXX/X, XXX XX O., o zaplatenie 3.212,29 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bardejov č. k. -115 zo dňa 14.01.2019 takto

rozhodol:

P r i p ú š ť a zmenu strán sporu na strane žalobcu tak, že ako žalobca z konania vystúpi Všeobecná úverová banka, a.s., Mlynské Nivy 1, 829 90 Bratislava, IČO: 31 320 155 a na jeho miesto ako žalobca vstúpi Intrum Slovakia, s.r.o., Mýtna 48, 811 07 Bratislava, IČO: 35 831 154.

P o t v r d z u j e rozsudok v jeho napadnutej časti, t.j. vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a vo výroku o trovách konania.

Stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 2.094,30 Eur s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne

- zo sumy 15,90 Eur za obdobie od 21.10.2015 do 20.11.2015,

- zo sumy 107,65 Eur za obdobie od 21.11.2015 do 20.12.2015,

- zo sumy 198,09 Eur za obdobie od 21.12.2015 do 20.1.2016,

- zo sumy 272,61 Eur za obdobie od 21.01.2016 do 22.01.2016,

- zo sumy 347,81 Eur za obdobie od 23.02.2016 do zaplatenia, a úrokom z omeškania vo výške 8,00% ročne

- zo sumy 75,88 Eur za obdobie od 22.03.2016 do 20.04.2016,

- zo sumy 152,45 Eur za obdobie od 21.04.2016 do 20.05.2016,

- zo sumy 229,72 Eur za obdobie od 21.05.2016 do 20.06.2016,

- zo sumy 307,69 Eur za obdobie od 21.06.2016 do 20.07.2016,

- zo sumy 386,37 Eur za obdobie od 21.07.2016 do 22.08.2016,

- zo sumy 465,76 Eur za obdobie od 23.08.2016 do 20.09.2016,

- zo sumy 545,87 Eur za obdobie od 21.09.2016 do 20.10.2016,

- zo sumy 626,71 Eur za obdobie od 21.10.2016 do 21.11.2016,

- zo sumy 708,29 Eur za obdobie od 22.11.2016 do 20.12.2016,

- zo sumy 790,61 Eur za obdobie od 21.12.2016 do 20.01.2017,

- zo sumy 873,67 Eur za obdobie od 21.01.2017 do 20.02.2017,

- zo sumy 957,49 Eur za obdobie od 21.02.2017 do 20.03.2017,

- zo sumy 1.042,07 Eur za obdobie od 21.03.2017 do 20.04.2017,

- zo sumy 1.127,42 Eur za obdobie od 21.04.2017 do 22.05.2017,

- zo sumy 1.213,54 Eur za obdobie od 23.05.2017 do 20.06.2017,

- zo sumy 1.300,45 Eur za obdobie od 21.06.2017 do 20.07.2017,

- zo sumy 1.388,15 Eur za obdobie od 21.07.2017 do 21.08.2017,

- zo sumy 1.476,64 Eur za obdobie od 22.08.2017 do 20.09.2017,

- zo sumy 1.565,94 Eur za obdobie od 21.09.2017 do 20.10.2017,

- zo sumy 1.656,05 Eur za obdobie od 21.10.2017 do 20.11.2017,

- zo sumy 1.746,49 Eur za obdobie od 21.11.2017 do zaplatenia, všetko v lehote do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

2. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol.

3. Žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 30 %, o výške ktorej rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

4. Rozhodnutie právne odôvodnil podľa ust. §; ; §; ; ods. 1 až 3; ods. 1, , , o spotrebiteľských úveroch, o ochrane spotrebiteľa, §; 53 ods. 1, 9; 54 ods. 1, 2; 517 ods. 1 veta prvá, ods. 2; 565 , .

5. Vychádzal zo zistenia, že medzi žalobcom a žalovaným bola uzavretá zmluva o úvere, na základe ktorej boli žalovanému poskytnuté finančné prostriedky vo výške 200.000,- Sk v zmysle dohodnutých zmluvných podmienok, ktoré sa žalovaný zaviazal vrátiť v splátkach po 2.915,98 Sk. Čerpanie úveru žalovaným spochybnené v konaní nebolo, navyše bolo preukázané aj príslušným výpisom z úverového účtu žalovaného. Žalovaný tiež nespochybnil tvrdenia žalobcu, že na splatenie úveru bola celkovo žalovaným poukázaná suma v prepočte 9.134,81 Eur, ktorú žalobca započítal na splatenie istiny v sume 355,99 Eur (pôvodne 10.724,72 Sk) a 3.105,65 Eur, spolu 3.461,64 Eur; na zmluvné úroky 792,30 Eur (pôvodne 23.868,98 Sk) a 3.632,48 Eur, spolu 4.424,78 Eur; na úroku z omeškania 0,07 Eur (pôvodne 2,16 Sk) a 10,51 Eur, celkom 10,58 Eur; na poplatky vrátane poplatku za vedenie účtu, ktorý mal už zriadený 28,54 Eur (pôvodne 860,- Sk) a 805,33 Eur, spolu 833,87 Eur a na poistné 65,59 Eur (pôvodne 1.976,- Sk) a 338,35 Eur, spolu 403,94 Eur. Žalobou si uplatňoval ešte zaplatenie sumy 3.177,14 Eur na nesplatenej istine a 35,15 Eur na nesplatenom zmluvnom úroku.

6. Súd prvej inštancie konštatoval, že predmetná zmluva je zmluvou o spotrebiteľskom úvere v zmysle ust. § 4 ods. 3 Zákona o spotrebiteľských úveroch v znení platnom v čase uzavretia zmluvy, a to bez ohľadu na nepresnosti v niektorých jej zákonom vyžadovaných náležitostiach, pretože bolo preukázané, že na jej základe bol žalobcom poskytnutý spotrebiteľský úver a žalovaný ako spotrebiteľ ho aj skutočne čerpal. Zmluva obsahuje aj údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov, pričom za bezúročný a bez poplatkov by mohol byť považovaný tento spotrebiteľský úver len v prípade, ak by v zmluve tento údaj absentoval (§ 4 ods. 2 písm. g/ zákona o spotrebiteľských úveroch v čase uzavretia zmluvy). Preto od žalovaného ako spotrebiteľa môže žalobca vyžadovať popri zaplatení istiny poskytnutého úveru aj zaplatenie zmluvného úroku, ktorého výšku 10,9 % ročne nemožno hodnotiť ako rozpornú s dobrými mravmi. Pokiaľ ide o zaplatenie poplatkov, to len vo výške v zmluve dohodnutej a za predpokladu preukázania dôvodnosti nároku na ne.

7. S ohľadom na žalobcom tvrdené skutkové okolnosti prípadu, v zmysle ktorých žiadal zaplatenie uplatnenej pohľadávky na základe predčasného zosplatnenia úveru vykonaného výzvou z 12.09.2014, súd prvej inštancie podrobil preskúmaniu aj tento jeho právny akt a to podľa právnej normy vyplývajúcej z ust. v spojení s ust. . Podľa uvedeného ustanovenia platné zosplatnenie spotrebiteľského úveru vyžaduje, aby veriteľ pred jeho vykonaním upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva, pričom k zosplatneniu úveru môže pristúpiť najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky. Samotný akt zosplatnenie úveru je jednostranný adresovaný hmotnoprávny úkon, pri vykonaní ktorého musia byť splnené zákonné podmienky, čo však v danom prípade absentuje. Zo strany žalobcu nebolo preukázané, že by v upomienkach, ktoré v konaní predložil (z 31.12.2013 a 31.01.2014) upozorňoval žalovaného na

možnosť uplatnenia práva podľa požadovať splatenie celého úveru pred dohodnutou dobou splatnosti pre jeho omeškanie (teda na právo predčasne úver zosplatniť) a naviac nepreukázal ani doručenie týchto upomienok 15 dní pred vykonaním tohto úkonu. Preto je žalobcom vykonané zosplatnenie úveru absolútne neplatným právnym úkonom v zmysle , a to pre rozpor so zákonom, konkrétne s normou vyplývajúcou z . Zjavne v neprospech záveru o splnení podmienok pre vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru je tiež situácia žalobcu potom, ako súd zohľadnil tie platby žalovaného vykonané pred týmto neplatným zosplatnením, ktoré žalobca započítal na poplatok za vedenie účtu nad rámec v zmluve dohodnutej výšky (t. j. nad rámec 55,- Sk, resp. 1,83 Eura) a na poplatky za upomienky, ktoré nebolo možné uznať. Ďalej pokiaľ by žalobca v priebehu zmluvného vzťahu so žalovaným rešpektoval zmluvné dojednanie o povinnosti žalovaného uhradiť poskytnutý úver v rovnomerných splátkach po 2.915,98 Sk (t. j. 96,79 Eur), ktoré mali byť postupne započítané na splatný úrok, istinu a poplatky vo výške, ktorá vyplýva priamo z amortizačnej tabuľky vyhotovenej žalobcom predloženej do spisu, potom v čase predčasného zosplatnenia úveru nemal žalovaný nedoplatok na splátkach úveru najmenej po dobu 3 mesiacov, ale naopak preplatok v sume až 868,63 Eur. Uvedené tak vylučuje platné zosplatnenie úveru veriteľom poskytnutého úveru - žalobcom podľa v spojení s . Preto má žalobca právo len na zaplatenie tej časti nevrátenej istiny úveru a zmluvných úrokov v rozsahu uplatnených žalobou (35,15 Eur), ktoré žalovaný v čase splatnosti neskorších splátok neuhradil a na krytie ktorých nepostačovali ani skôr uhradené preplatky na úrokoch a neprávom účtovaných poplatkoch.

8. Podľa zmluvy o úvere mala výška úrokov s poplatkami činiť sumu 139.458,47 Eur (správne Sk), t. j. 4.624,17 Eur, pričom v zmysle predloženej amortizačnej tabuľky celková výška úrokov za celú dobu zmluvného vzťahu mala vo svojom súčte predstavovať sumu 4.278,64 Eur. Podľa tvrdení žalobcu však z inkasovaných úhrad žalovaného žalobca započítal do dňa predčasného zosplatnenia (t. j. do 12.09.2014) na úrok až sumu 4.424,78 Eur, z čoho nesporne vyplýva, že žalobca musel v skutočnosti úročiť úver vyššou sadzbou zmluvného úroku, než ktorá bola dohodnutá. Uvedené napokon potvrdzuje aj rozpis úhrad žalovaného na jednotlivé zložky (hlavne po dátume 07.07.2008) predložený žalobcom. V danom prípade však žalobca neuviedol žiadne skutkové tvrdenia o dôvode, spôsobe a forme možného zvýšenia úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru poskytnutého žalovanému, ktorá bola v základných podmienkach zmluvy o úvere v skutočnosti dohodnutá ako pevná úroková sadzba vo výške 10,9 % ročne. Pokiaľ tomu tak v priebehu trvania úverového vzťahu po celý čas nebolo, žalobca si nesplnil základnú procesnú povinnosť podľa ust. , t.j. povinnosť úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. Žalobcom neboli v žalobe nijako konkretizované rozhodujúce okolnosti pre zvýšenie v zmluve dohodnutého pevného úroku. Následkom porušenia tejto povinnosti je potom z toho prameniaci neúspech v konaní bez vykonania dokazovania. Dokazovaním v sporovom konaní sa má totiž preukázať to, čo strany tvrdili, a nie zisťovať, to čo strany opomenuli tvrdiť. Túto povinnosť tvrdenia nie je možné nahradiť odkazom na obsah priložených listinných dôkazov ( ), bola by tým porušená rovnosť účastníkov konania a teda išlo by o neoprávnené zvýhodňovanie žalobcu, kedy by súd nahrádzal nesplnenú povinnosť tvrdenia žalobcu štúdiom žalobcom predložených dôkazov a vyvodzovaním relevantných skutočností pre daný prípad, na čo žalobca mal šancu, ktorú však adekvátne nevyužil. Navyše žalobca ako dodávateľ je etablovaná banka, ktorá bola zastúpená kvalifikovaným právnym zástupcom, a tak si musí byť dobre vedomá potreby a nevyhnutnosti riadneho plnenia tejto základnej procesnej povinnosti. Na akýkoľvek prípadný nárok na zaplatenie vyšších ako zmluvne dohodnutých úrokov je rovnako potrebné vztiahnuť výrok rozsudku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a to aj s odkazom na ust. Zákona o spotrebiteľských úveroch, podľa ktorého nemôže veriteľ od spotrebiteľa požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.

9. Obdobne súd prvej inštancie pristúpil aj k otázke započítavania úhrad žalovaného na poplatky za vedenie účtu, ktoré boli dohodnuté vo výške 55,- Sk (t. j. 1,83 Eur) mesačne. Z listinných dôkazov je zrejmé, že v priebehu zmluvného vzťahu ich žalobca začal inkasovať aj v sume 2,- Eur, neskôr 2,50 Eur a napokon až 2,99 Eur, čo však je v rozpore so zmluvnými dojednaniami, ako aj spomínanému ust. § 4 ods. 5 Zákona o spotrebiteľských úveroch, preto všetky nadplatky z toho vyplávajúce súd prvej inštancie započítal na úhradu neskoršie splatných splátok úveru a to v intenciách žalobnej žiadosti, ktorou žalobca požadoval len zaplatenie nezaplatenej istiny v sume 3.177,14 Eur a zmluvného úroku v sume 35,15 Eur.

10. Pokiaľ ide o poplatky za upomienky (v zmluve dohodnuté v sume 200,- Sk, t.j. 6,64 Eur a 1.000,- Sk, t.j. 33,19 Eur, neskôr žalobcom uplatňované aj v sume 10,- Eur a 40,- Eur, celkovo v sume vyplývajúcej z

prehľadu úhrad žalovaného, súd prvej inštancie konštatoval, že žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal vznik záväzku žalovaného hradiť žalobcovi tieto poplatky za upomienky, a teda v tomto smere neuniesol dôkazné bremeno, pretože súdu nepreukázal, či skutočne došlo k vyhotoveniu týchto upomienok, ich zaslaniu žalovanému a nepreukázal ani reálne náklady, ktoré mu v súvislosti s vykonaním týchto úkonov vznikli, aby súd mohol tieto následne posúdiť v zmysle ustanovení a nasl. . Zároveň v prípade poplatkov za upomienky zaň dodávateľ spotrebiteľovi neposkytuje žiadne protiplnenie a predmetný poplatok predstavuje iba ďalšiu sankciu v prípade omeškania spotrebiteľa s úhradami dlhu, nie skutočnú náhradu nákladov dodávateľa. Uplatňovanie uvedeného poplatku preto súd prvej inštancie považoval za priečiace sa dobrým mravom v zmysle a , a preto neplatné.

11. Z uvedených dôvodov preto súd prvej inštancie vychádzajúc z predloženej amortizačnej tabuľky preskúmal správnosť započítania úhrad žalovaného žalobcom na jednotlivé položky, t.j. na splátky istiny, úroku a poplatku za poistenie ako aj na prípadný úrok z omeškania a poplatok za vedenie účtu tak, ako tieto vyplývajú zo žalobcom doloženého kompletného prehľadu úhrad od 21.01.2008 do 07.01.2015, pričom zistil, že s prihliadnutím na záver o neplatnom predčasnom zosplatnení úveru sa žalovaný v skutočnosti dostal do omeškania až splátkou splatnou 20.10.2015, a to v časti uvedeného dňa splatnej istiny v sumy 15,90 Eur. K tomuto dňu bola podľa súčtu vykonaného podľa doloženej amortizačnej tabuľky istina splatná v sume 4.595,52 Eur (z toho skoršie platby žalovaného postačovali na jej úhradu v sume 4.579,62 Eur a nedoplatok činil spomínaných 15,90 Eura) a k tomuto dňu bol zmluvný úrok splatný v súhrnnej sume 4.028,72 Eur, ktorý je taktiež potrebné považovať pri zohľadnení všetkých skorších úhrad žalovaného realizovaných do 07.01.2015 za uhradený, keďže žalovaným realizované platby bolo pri vzniku splatnosti tej ktorej splátky potrebné najskôr započítať na splatné úroky a poplatky a až následne na splatnú istinu (čl. IV bod 8 Všeobecných obchodných podmienok). Zo skorších úhrad žalovaného súd prvej inštancie započítal na poplatok za vedenie účtu sumu 116,89 Eur vychádzajúc z doloženého prehľadu úhrad (12x 55,- Sk, 6x 1,80 Eura a 46x 1,83 Eura), na poistné sumu 403,94 Eur a sumu 0,62 Eura na vyčíslený úrok z omeškania vo výške 5 % ročne (čl. III bod 2 Všeobecných obchodných podmienok v zhode so zákonnými intenciami úroku z omeškania), a to zo splátok omeškaných do 20.10.2015 (t. j. zo sumu 2.715,98 Sk za omeškanie od 21.06.2008 do 02.07.2008 v sume 4,46 Sk, zo sumy 2.515,98 Sk za omeškanie od 03.07.2008 do 07.07.2008 v sume 1,72 Sk, zo sumy 30,43 Eur za omeškanie od 21.02.2009 do 03.03.2009 v sume 0,05 Eura, zo sumy 22,99 Eur za omeškanie od 21.03.2009 do 02.04.2009 v sume 0,04 Eura, zo sumy 15,51 Eur za omeškanie od 21.04.2009 do 12.05.2009 v sume 0,05 Eura, zo sumy 90,63 Eur za omeškanie od 21.07.2009 do 10.08.2009 v sume 0,26 Eura, zo sumy 14,08 Eur za omeškanie od 21.11.2009 do 26.11.2009 v sume 0,01 Eura). Všetky ďalšie splátky po dátume 20.10.2015 považoval súd prvej inštancie žalovaným za neuhradené, pričom s ohľadom na žalobou uplatnené právo na zaplatenej istiny úveru v sume 3.177,14 Eur považoval za dôvodné žalobe čiastočne vyhovieť pri istine pokiaľ ide o sumu 2.059,15 Eur (jej rozsah vyplýva z predloženej amortizačnej tabuľky) a pri zmluvnom úroku v žalobou uplatnenej sume 35,15 Eur. Vo zvyšnej časti žalobu zamietol.

12. Žalovaný sa s plnením svojho peňažného záväzku dostal do omeškania potom, ako postupne nastala splatnosť splátok po 20.10.2015, teda úplne pri 26 splátkach úveru a čiastočne pri jednej splátke. Bolo preto dôvodné, aby bol žalovaný zaviazaný aj na zaplatenie úroku z omeškania z dlžnej sumy vo výške platnej ku dňu splatnosti tej ktorej splátky, teda pokiaľ ide o splátky splatné do 16.03.2016 vo výške 8,05 % ročne, a pokiaľ ide o splátky splatné po tomto dní v sadzbe 8,00 %, a to z nezaplatenej istiny (z ktorej bol nárok na úroky z omeškania uplatnený priamo v žalobe, pričom s prihliadnutím na zásadu zákazu anatocizmu by bolo s poukazom na aj vylúčené priznať úrok z omeškania z rozsudkom priznaného zmluvného úroku. Z týchto dôvodov sa aj pri úroku z omeškania na ostaný žalobou uplatnený nárok vzťahuje výrok o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti.

13. O uplatnenom nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa ustanovenia a Konštatoval, že výrok o trovách konania vychádza zo záveru, že žalobca bol procesne úspešný v rozsahu 65 % (t. j. sumy 2.094,30 Eur zo žalovanej sumy 3.212,29 Eur) a neúspešný v rozsahu 35 %, čo predstavuje úspech žalovaného. Preto súd rozhodol, že žalobcovi voči žalovanému priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu rozdielu medzi jeho úspechom a neúspechom, teda v rozsahu 30 % s tým, že o výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením postupom podľa

14. Proti tomuto rozsudku, a to proti výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a proti výroku o trovách konania podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Odvolanie proti rozsudku odôvodnil tým, že neboli splnené procesné podmienky, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, rozhodnutie súdu prvej inštancie je nepreskúmateľné, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podstata nesprávnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie spočíva najmä v nesprávnej aplikácii zákona o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, v rozhodnutí v rozpore s rozhodovacou činnosťou najvyšších súdnych autorít; v rozhodnutí súdu založenom na nevykonaných dôkazoch; v nevykonaní predložených dôkazov; v nesprávnom postupe a rozhodnutí súdu z hľadiska jeho odôvodnenia, možného preskúmania, presvedčivosti a prijateľnosti; v postupe v rozpore s ust. ; v postupe v rozpore s ust. ; v postupe a v rozhodnutí v rozpore s princípom právnej istoty; v neodôvodnenom rozhodnutí súdu. Z napadnutého rozsudku je žalobcovi nezrozumiteľné to, čo je žalobcovi vytýkané. Žalobca (i preto) poukazuje na ust. Žalobca namietal, že je daný zrejmý a presný postup, ako postupovať v prípade zjavne nedôvodnej žaloby, kedy pri neskoršom rozhodnutí namietame porušenie postupu podľa ust. v neprospech žalobcu. Toto je podľa žalobcu v rozpore s tým, ako súd prvej inštancie odôvodnil svoje rozhodnutia a ako vo veci postupoval. Súd žalobcu nevyzval, že by mal vziať žalobu späť. Hoci to podľa žalobcu vzhľadom na ust. nie je zo strany žalobcu nutné, žalobca súdu osobitne uviedol i to, že „V rámci predvídateľnosti súdneho rozhodnutia si dovoľujeme požiadať o oznámenie skutočnosti, kedy by súd považoval za potrebné, resp. vhodné doložiť podklad, alebo vysvetlenie, či dôkaz zo strany žalobcu, toto na základe výzvy súdu zabezpečíme; alebo kedy by súd disponoval úvahou (právnym posúdením veci), v dôsledku ktorej by bolo možné nároku žalobcu čo i len čiastočne nevyhovieť, resp. by tento nebol čo i len čiastočne dôvodný (i po tomto podaní), k tomuto (predbežnému právnemu posúdeniu veci/záveru) sa chceme vyjadriť.“ Z ust. vyplýva i to, že sa tak deje ešte pred prípadným vyjadrením žalovaného (uvádzajú sa tu len skutočnosti tvrdené v žalobe, teda samotné tvrdenia žalobcu, bez tvrdení či obrany žalovaného). Tento inštitút, či postup súdu i podľa jeho zaradenia do ustanovení predchádza prípadnému predbežnému prejednaniu sporu ( až ), ale i pojednávaniu ( a nasl.). Z ust. vyplýva, že sa jedná o ďalšiu posudzovaciu činnosť súdu odlišnú od postupu podľa ust. Nemôže preto platiť prípadná úvaha o predbežnom právnom posúdení len na pojednávaní, ust. by súčasťou potom nebolo. Žalobca mal preto celý čas dôvodne za to, že jeho žalobný návrh je v celom rozsahu dôvodný, kedy neskoršie rozhodnutie súdu odporuje jeho dovtedajšiemu postupu.

15. Žalobca ďalej namietal, že prvou možnosťou súdu je písomná výzva ( a ) a druhou možnosťou je výsluch toho, kto podanie urobil ( ). Ak má súd za to, že možno rýchlejšie a hospodárnejšie odstrániť vady podania (či už podania vo veci samej, alebo iného podania) pri výsluchu podávateľa, predvolá ho a pri výsluchu mu uvedie, v čom je podanie neúplné alebo nezrozumiteľné, pričom ho poučí o tom, ako podanie opraviť alebo doplniť. Podávateľ môže svoje podanie opraviť alebo doplniť priamo pri výsluchu do zápisnice súdu. Ak sa týmto postupom vady odstránili, súd už nie je povinný vyzývať na odstránenie vád písomnou formou. Ako oprava, resp. doplnenie podania slúži zápisnica z výsluchu. Je potrebné dodať, že súd pri tomto výsluchu neposkytuje právne poradenstvo subjektu, ale poučuje ho len v intenciách povinných náležitostí podania, resp. zrozumiteľnosti tohto podania. Ak je súd toho názoru, že je potrebné toho, kto neúplné alebo nezrozumiteľné podanie urobil, vyzvať na odstránenie vád písomne, rozlišuje sa, či ide o podanie vo veci samej (príp. návrh na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia), alebo nejde o podanie vo veci samej. Žalobca v tejto súvislosti neeviduje výzvu súdu (v akejkoľvek podobe, či forme), s poukazom na uvedené však vo forme uznesenia, kde by súd prvej inštancie vyzval žalobcu na opravu a/alebo doplnenie. Takúto výzvu, resp. uznesenie, v napadnutom rozsudku neuvádza ani súd prvej inštancie. Zamietnutie nároku žalobcu v časti druhého výroku odporuje doterajšiemu priebehu súdneho konania. Podľa žalobcu napadnutý rozsudok je postihnutý vadou nepreskúmateľnosti a to z dôvodu nedostatočného odôvodnenia. V súčasnej dobe sa otázka, akým spôsobom má byť vypracované odôvodnenie rozsudku je nesporná. Rozsudok ďalej vykazuje znaky arbitrárnosti a nie je preskúmateľný, kedy súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil žalobcovi, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, pričom podľa nás zakladá aj porušenie ústavných práv žalobcu na súdnu a inú právnu ochranu. Logickým postupom v

medziach zákona by malo byť jeho zrušenie odvolacím súdom a vrátenie súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

16. Na základe uvedeného žalobca žiadal, aby odvolací súd rozsudok v ním napadnutej časti zmenil tak, že žalovaného zaviaže voči žalobcovi i na zaplatenie

- sumy 1 117,99 EUR a

- 8,05 % úrok z omeškania ročne zo sumy 3415,20 EUR od 20.9.2014 do 21.10.2014,

- 8,05 % úrok z omeškania ročne zo sumy 3353,98 EUR od 22.10.2014 do 4.12.2014,

- 8,05 % úrok z omeškania ročne zo sumy 3269,61 EUR od 5.12.2014 do 7.1.2015,

- 8,05 % úrok z omeškania ročne zo sumy 3177,14 EUR od 8.1.2015 do zaplatenia.

- náhrady trov konania v rozsahu 100 %, alternatívne, aby odvolací súd rozsudok v ním napadnutej časti zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie. Zároveň si žalobca voči žalovanému uplatnil náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

17. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

18. Krajský súd v Prešove ako odvolací súd na základe podaného odvolania preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad uvedených v ust. a nasl. , bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ust. a contrario s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli a webovej stránke Krajského súdu v Prešove dňa 22.05.2020 a zistil, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

19. V priebehu odvolacieho konania doručil žalobca odvolaciemu súdu návrh na zmenu strany sporu na strane žalobcu v dôsledku postúpenia pohľadávky podľa ust. a žiadal, aby na miesto žalobcu vstúpil do konania ako žalobca Intrum Slovakia s.r.o., Mýtna 48, Bratislava, IČO: 35 831 154.

20. Žalobca k návrhu na zmenu strany sporu odvolanie plnej moci pôvodného žalobcu spoločnosti Jakubčák, advokátska kancelária, s.r.o., Bratislava, Prílohu č. 1 Odvolanie plnej moci, Oznámenie žalobcu o postúpení pohľadávky žalovanému zo dňa 28.08.2019, Prílohu k zmluve o postúpení pohľadávok, Podací hárok č. EPH172413450, Zmluvu o postúpení pohľadávok zo dňa 19.08.2019.

21. Podľa ust. , ak po začatí konania nastala právna skutočnosť, s ktorou sa spája prevod alebo prechod práv alebo povinností, o ktorých sa koná, môže žalobca navrhnúť, aby do konania na jeho miesto alebo na miesto žalovaného vstúpil ten, na koho boli tieto práva alebo povinnosti prevedené alebo na koho prešli.

22. Podľa ust. , súd vyhovie návrhu podľa ods. 1, ak sa preukáže, že po začatí konania došlo k prevodu alebo prechodu práva alebo povinnosti, a ak s tým súhlasí ten, kto má vstúpiť na miesto žalobcu. Právne účinky spojené s podaním žaloby zostávajú zachované.

23. Vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení a uvedených skutočností odvolací súd príslušný na rozhodnutie o odvolaní ( ) rozhodol v rámci odvolacieho konania tak, ako je uvedené vo výroku I. tohto rozsudku.

24. Vo vzťahu k odvolaniu žalobcu odvolací súd konštatuje:

25. Podľa ust. , ak ide o podanie vo veci samej alebo návrh na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia, z ktorého nie je zrejmé, čoho sa týka a čo sa ním sleduje, alebo ide o podanie neúplné alebo nezrozumiteľné, súd vyzve toho, kto podanie urobil, aby podanie doplnil alebo opravil v lehote, ktorá nemôže byť kratšia ako desať dní.

26. Podľa ust. , ak zo skutočností tvrdených v žalobe je po predbežnom právnom posúdení zrejmé, že žaloba je zjavne nedôvodná, súd vyzve žalobcu na späťvzatie žaloby. Na tento účel môže súd žalobcu vyslúchnuť.

27. Z dikcie citovaného ust. vyplýva, že navrhovanie dôkazov v civilnom sporovom konaní je úzko späté s povinnosťou tvrdenia. Skutkové tvrdenia žalobcu sú prostriedkami procesného

útoku a skutkové tvrdenia žalovaného sú prostriedkami procesnej obrany. Predloženie skutkových tvrdení podlieha sudcovskej a zákonnej koncentrácii konania. Rozhodujúce skutkové tvrdenia uvedené v žalobe spolu so žalobou tvoria obsah žaloby. Súd môže vyzvať strany na doplnenie skutkových tvrdení( ), uvedené však nesmie nahrádzať procesnú aktivitu strán a ich povinnosť tvrdiť. Cieľom povinnosti tvrdenia a dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v spore. Nesplnenie tejto povinnosti sa považuje za procesnú pasivitu strany sporu, ktorá sa prejaví predovšetkým v jej neúspechu v spore. Nedostatky v procesnej aktivite strany sporu však v sporovom konaní nemôže súd riešiť prostredníctvom inštitútu procesného poučenia podľa tak, ako to namietal odvolateľ, pretože táto úprava rieši len nedostatky vo formálnych náležitostiach žaloby (súd podľa s. 1 vyzýva na doplnenie neúplného či nezrozumiteľného podania) a nie materiálnu podstatu žaloby. Naviac, súd by takýmto postupom neprimerane nahrádzal aktivitu žalobcu, čo by malo za následok porušenie princípu rovnosti sporových strán v spore.

28. Odvolací súd v súvislosti s vyššie uvedeným zdôrazňuje, že v prejednávanom spore nešlo o neúplný návrh, t.j. návrh, ktorý nemá všetky náležitosti ( a ), kedy by vznikla súdu povinnosť v zmysle ust. vyzývať na jeho doplnenie alebo opravu. Žaloba mala všetky formálne náležitosti a na jej základe preto súd prvej inštancie mohol konať a správne aj konal.

29. Preto odvolací súd považuje odvolaciu námietku žalobcu, že súd prvej inštancie ho mal vyzvať na postup podľa ust. od. 1 za zjavne nedôvodnú.

30. Pokiaľ ide o odvolaciu námietku žalobcu týkajúcu sa toho, že súd prvej inštancie mal tiež aplikovať ust. , čo neurobil a nevyzval žalobcu na späťvzatie žaloby pokiaľ ide o zamietnutie žaloby v prevyšujúcej časti, odvolací súd konštatuje, že nie je možné stotožniť sa s tvrdením žalobcu o potrebe aplikácie ust. na prejednávanú vec. Podľa tohto ustanovenia, ak zo skutočností tvrdených v žalobe je po predbežnom právnom posúdení zrejmé, že žaloba je zjavne nedôvodná, súd vyzve žalobcu na späťvzatie žaloby. Na tento účel môže súd žalobcu vyslúchnuť. Cieľom inštitútu zjavne nedôvodnej žaloby je zrýchlenie a zhospodárnenie civilného sporového konania. Keďže záver o nedôvodnosti žaloby je určitou prejudíciou výsledku sporu, treba aplikáciu tohto ustanovenia starostlivo zvážiť. definíciu zjavne nedôvodnej žaloby neobsahuje. Za zjavne nedôvodnú žalobu možno považovať žalobu, ktorou sa uplatňuje zaniknutý nárok alebo nárok neexistujúci, prípadne nezmyselný nárok alebo žalobu podanú predčasne, nakoľko žalovaná suma ešte splatná nie je. V prejednávanej veci žaloba podaná žalobcom sa za zjavne nedôvodnú označiť nedá. Predmetom sporu je nárok vyplývajúci z úverovej zmluvy, ktorá ako celok nebola neplatná. Súd prvej inštancie správne konštatoval neplatné predčasné zosplatnenie úveru a v tej súvislosti potom mal na základe vykonaného dokazovania za preukázané, že je dôvodné vyhovieť žalobe čiastočne čo do istiny vo výške 2.059,15 Eur a pri zmluvnom úroku v žalobou uplatnenej sume 35,15 Eur. Vo zvyšnej časti potom súd prvej inštancie žalobu zamietol. Žalobca mal vo veci čiastočný úspech, pričom v prípade čiastočného zamietnutia žaloby nemožno hovoriť o zjavne nedôvodnej žalobe, nakoľko podanie zjavne nedôvodnej žaloby má za následok zamietnutie žaloby v celom rozsahu, čo sa v danom prípade nestalo. Preto aj túto odvolaciu námietku žalobcu považoval odvolací súd za nedôvodnú.

31. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie v napadnutej časti, t.j. vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností vyvodil aj správny právny záver. Ani v priebehu odvolacieho konania sa na uvedenom nič nezmenilo. Odvolací súd si osvojil odôvodnenie rozhodnutia v napadnutej časti, na ktoré v plnom rozsahu v zmysle ust. odkazuje.

32. Správnemu rozhodnutiu vo veci samej zodpovedá aj správne rozhodnutie o trovách konania tak, ako o nich rozhodol súd prvej inštancie, pokiaľ v konaní úspešnejšiemu žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 30 % (65 % - 35 %).

33. Preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutej časti podľa ust. , ako vecne správny potvrdil.

34. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. v spojení s ust. Neúspešný žalobca nemá na náhradu trov odvolacieho konania právo a úspešnému

žalovanému žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli, preto odvolací súd vyslovil, že stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva ( základných princípov ).

35. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlavo 3:0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. ( , v ďalšom texte už len „CSP“)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n). ( a )

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. ( a )

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. ( )

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. ( a )

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v Ods. 1 (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. ( )

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. ( ).