Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_4CoP-8-2020.pdf
PDF · 137.37 KB
Case nature
Area
Subarea
4CoP/8/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivety Anderlovej a sudcov JUDr. Eriky Zajacovej a JUDr. Jozefa Šuleka vo veci navrhovateľa Bc. E. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. T., J. XXXX/XXX-X, zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. S. M., advokát, s.r.o. so sídlom H. T., B. XX/XX, O.: XX XXX XXX a manželky E.. E. H., rod. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. T., J. XXXX/ XXX-X, zastúpenej JUDr. I. P., advokátkou so sídlom H. T., Q. XXX/X, o návrhu na rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov na čas po rozvode k mal. F. H., nar. XX.XX.XXXX a mal. L. H., nar. XX.XX.XXXX, v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Považská Bystrica, o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 26.júna 2019, č.k. 14P/18/2019-187, takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo výroku o zverení mal. F. a mal. L. do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, vo výroku o určení otca za poberateľa daňového bonusu, vo výroku o určení povinnosti otca prispievať na výživu mal. F. a mal. L. a vo výroku o uložení výchovného opatrenia p o t v r d z u j e.
Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozviedol manželstvo účastníkov konania. E. F. a mal. L. zveril do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov tak, že matka sa o deti bude starať od nedele 17:00 hod. každého párneho kalendárneho týždňa do nedele 17:00 hod. každého nepárneho kalendárneho týždňa a otec sa o deti bude starať od nedele 17:00 hod. každého nepárneho kalendárneho týždňa do nedele 17:00 hod. každého párneho kalendárneho týždňa. Odovzdávanie stanovil na 17:00 hod tak, že rodič, ktorý má deti v starostlivosti, odovzdá deti druhému rodičovi, ktorému začína osobná starostlivosť o deti, pred bytom tohto druhého rodiča a v prípade, že deti budú v ten - ktorý deň v predškolskom alebo školskom zariadení, rodič, ktorému začína osobná starostlivosť o deti, si deti vyzdvihne z tohto zariadenia. Rodičov zaviazal pri odovzdávaní na informovanie o zdravotnom stave maloletých detí. Trvalé bydlisko detí určil na adrese H. T., J. XXXX/XXX-X. Poberanie daňového bonusu určil otcovi a rodinných prídavkov matke. Otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu mal. F. sumou 40 eur mesačne a na výživu mal. L. sumou 30 eur mesačne, vždy k 25. dňu v mesiaci vopred k rukám matky maloletých. Obom rodičom uložil výchovné opatrenie spočívajúce v povinnosti podrobiť sa psychologickému poradenstvu a absolvovať 10 konzultácií so psychológom v intervaloch podľa jeho určenia, a to na referáte poradensko-psychologických služieb Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Považská Bystrica za účelom zlepšenia vzájomnej komunikácie medzi rodičmi ohľadom výchovy a starostlivosti o mal. deti. O náhrade trov konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Vychádzal zo zistenia, že otec maloletých detí F. a L. sa podaným návrhom po jeho doplnení domáhal na čas po rozvode zverenia maloletých detí do striedavej osobnej starostlivosti a
výživné na maloleté deti neurčiť. Výdavky na školu, predškolské zariadenie a voľnočasové aktivity žiadal upraviť tak, aby obaja rodičia tieto hradili v striedajúcich sa mesačných intervaloch. Otec nežiadal upraviť stretávanie s maloletými deťmi. Súd pri rozhodovaní, či deti zverí do osobnej starostlivosti alebo do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov vychádzal predovšetkým z najlepšieho záujmu maloletých detí. Vychádzal pritom z názoru maloletých detí, ktoré sa vyjadrili tak, že by chceli byť rovnako s mamou aj otcom. Súd prvej inštancie v svojich záveroch vychádzal zo správy z poradensko-psychologického procesu zo dňa 10.5.2019, ktorou mal preukázané, že mal. F. psychologičke uviedla, že otec jej chýba, že jej býva za ním smutno a že by s ním chcela byť častejšie. Maloletá F. si myslela, že matka nechce, aby sa s otcom stretávala. Nepáčilo sa jej, keď mama nadáva na babku a tetu z otcovej strany (jarabica stará, feťáčka), nakoľko tieto má veľmi rada. S maminou jej je dobre. S tatinom je jej tiež dobre, veľa sa spolu rozprávajú, smejú, hrajú a chýba jej, že s ním nemôže bývať. Vyjadrila túžbu, aby mohla byť na rovnako s matkou aj s otcom. Mal. L. psychologičke uviedla, že býva u tatinka a teší sa z toho. K tatinkovi sa vždy teší a keď má ísť od neho, je nahnevaná a plače. Plače aj vtedy, keď ju mama nechce pustiť za tatinom alebo k babke. Má rada aj mamu, ale hnevá sa na ňu, lebo škaredo rozpráva o otcovi. Mal. L. tiež uviedla, že ľúbi maminku aj tatinka. Psychologička s istotou skonštatovala, že vzťahové väzby maloletých k obom rodičom sú pozitívne. Obe deti prechovávajú pevné a pozitívne väzby k matke i k otcovi (č.l. 26). Súd prvej inštancie ďalej vychádzal zo správy z poradensko-psychologického procesu zo dňa 24.05.2019, z ktorej mal preukázané, že mal. F. v priebehu konzultácie vykonanej dňa 09.05.2019 regulovala svoje tvrdenia a dávala pozor, aby boli neutrálneho charakteru. Vo vzťahu k obom rodičom opakovane vyjadrila pozitívne vzťahové väzby a jasne dala najavo, že chce žiť a fungovať s oboma rodičmi. Po objasnení fungovania striedavej osobnej starostlivosti vyjadrila, že by sa jej to páčilo, lebo by mohla byť s oboma rovnako. Maloletá pri konzultácii uviedla, že mama bola nahnevaná za to, čo minule povedala v priebehu konzultácie, a teda toho času ju nahnevať nechce. Mal. F. uviedla, že chce byť na rovnako s otcom aj s mamou. Mal. L. pri konzultácii uviedla, že chce byť s ockom viac a forma fungovania v striedavej osobnej starostlivosti sa jej po objasnení páčila. U maloletej sú zjavné pozitívne väzby k obom rodičom, pričom psychologička mal. L. považuje za emocionálne aj osobnostne zrelú na to, aby zvládla striedavú osobnú starostlivosť. Mal. L. o svojej sestre F. uviedla, že táto sa bála ísť na stretnutie z dôvodu, lebo sa mama na ňu minule hnevala za to, čo povedala, a že za trest zobrala F. aj náramok. V priebehu konzultácie konanej dňa 23.5.2019 mal. F. uviedla, že si nevedela napísať domácu úlohu a plakala, na čo sa mamina nahnevala, chytila ju za ruku a sotila do izby; možno na ňu mamina aj spadla, ale F. si nepamätá, či na ňu spadla naozaj. Podľa názoru mal. F. sa mama na ňu hnevá, lebo povedala, že chce byť s ockom, a kvôli tomu jej zobrala aj náramok. Maloletá sa cíti vinná za veci, ktoré sa okolo nej dejú a za to, že mamina na ňu aj na sestru často kričí (č.l. 45). Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že obe maloleté deti majú pozitívny vzťah k matke aj otcovi, ktorý je potrebné rozvíjať formou striedavej osobnej starostlivosti, pričom poukázal na rozhodnutie tamojšieho súdu č.k. 13P/2/2019-433, ktorým bola schválená rodičovská dohoda, na základe, ktorej otec bol s maloletými deťmi v rozsahu 6 dní z 14 dní, pričom v režime striedavej osobnej starostlivosti budú maloleté deti tráviť s otcom 7 dní zo 14 dní. Striedavej osobnej starostlivosti pritom nebráni ani to, že aktuálne dochádza medzi manželmi ku konfliktom, ktoré pramenia z nevypracovaných postupov týkajúce sa odovzdávania detí a s tým spojených úkonov. Striedavá osobná starostlivosť je spôsobilá eliminovať konflikty pri odovzdávaní, nakoľko pri takomto režime je obvyklé, že deti majú dve sady oblečenia (jednu u otca, druhú u matky), a preto v zásade nehrozí, že by sa rodičia dostali do konfliktu ohľadom prípravy dieťaťa na výlet, nakoľko veci zabezpečí ten rodič, ktorý má deti v starostlivosti. Pri striedavej osobnej starostlivosti pritom nebude dochádzať ani k „výmenám dní“ a preto nevzniknú konflikty ohľadom toho, či a ktorý z rodičov tomu druhému vychádza v ústrety, a ktorý nie. Pri striedavej osobnej starostlivosti nastavenej v týždňových intervaloch budú rodičia musieť prispôsobiť svoje cestovné plány tomuto týždennému intervalu. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že nevykonal ďalšie dokazovanie správou klinickej psychologičky a ani znalecké dokazovanie, smerujúce k zisteniu, aký režim by bol v záujme mal. detí, nakoľko bol zistený názor mal. detí v nedávnej minulosti trikrát (dňa 21.03.2019, 10.05.2019 a 24.05.2019) na to čo si želajú, pričom mal. deti pri všetkých týchto troch príležitostiach uvádzali zhodné skutočnosti. V záujme zlepšenia vzájomnej komunikácie, keďže raz týždenne sa rodičia stretnú, uložil súd prvej inštancie obom rodičom výchovné opatrenie absolvovať 10 konzultácií so psychológom podľa jeho určenia, a to na referáte poradensko-psychologických služieb Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Považská Bystrica. Pri určení výživného vychádzal súd prvej inštancie z príjmu matky vo výške 715,- eur mesačne a z príjmu otca vo výške 919,- eur mesačne, ktorý je tvorený príjmom od zamestnávateľa vo výške 794,- eur mesačne a príjmom za prácu v kamenárstve v sume 125,- eur mesačne. Z takto zisteného stavu po zohľadnení striedavej osobnej starostlivosti mal za to, že je na mieste určiť výživné otcovi v sume 40,-
eur mesačne na mal. F. a v sume 30,- eur mesačne na mal. L.. Právne vec odôvodnil podľa § 23 ods. 1,2, § 24 ods. 2,4 a § 62 ods. 6 zákona o rodine. O trovách konania rozhodol podľa §52 CMP.
2. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie, a to jeho výrokovej časti, ktorou súd zveril mal. deti do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, v časti, ktorou súd zaviazal otca prispievať na výživu mal. detí sumou 40,- eur mesačne a sumou 30,- eur mesačne, časti o určení poberateľa daňového bonusu a uložení výchovného opatrenia podala v zákonnej lehote odvolanie matka mal. detí. Dôvodila, že z vykonaného dokazovania vyvodil súd prvej inštancie nesprávne závery ako aj nesprávne rozhodol, pričom rozsudok je v rozpore so záujmami maloletých detí. Matka poukázala na rozhodnutie Okresného súdu Považská Bystrica sp. zn. 13P/2/2019, ktorým bola schválená rodičovská dohoda o zverení maloletých detí do starostlivosti matky, o určení vyživovacej povinnosti otca, ako aj o úprave styku. Otec v čase schválenia rodičovskej dohody nenamietal žiadne nedostatky v starostlivosti matky, nakoľko otec sa venoval práci a deti mal len v čase ich športových aktivít, ku ktorým ich rodičia viedli. Všetka starostlivosť bola na matke, pričom v uvedenom čase odporučili zverenie detí do starostlivosti matky aj pracovníci kolízneho opatrovníka. Otec následne žiadal o zverenie detí do striedavej osobnej starostlivosti a začal matku krivo obviňovať zo zlej starostlivosti o deti. Matka následne zistila, že Mgr. R. je známa s otcom maloletých detí prostredníctvom iných známych, čo sa prejavilo v spisovaní úradných záznamov. Matka namietala, že striedavá osobná starostlivosť si vyžaduje určitý stupeň komunikácie rodičov ohľadne detí, čo pri rodičoch absentuje. Otec hľadá chyby v činnosti matky, ako napríklad pri umývaní zubov. Matka tvrdila, že otec deti psychicky trestá tým, že nesmú pozdraviť rodinu matky. Napádala vhodnosť vzoru otca z dôvodu jeho možného fajčenia, ako aj prostredie domácnosti starých rodičov, v ktorom sa deti zdržujú v čase starostlivosti otca. Problém videla v tom, že v domácnosti trávi čas pravidelne aj sestra otca so svojimi tromi deťmi, z čoho sú nervózni aj starí rodičia. Matka uviedla, že z dôvodu pozorovanej nervozity maloletej dcéry F., ju objednala na psychologické vyšetrenie k Mgr. R. na deň 19.08.2019. Matka namietala nevykonanie psychologického vyšetrenia detí, ako aj nesprávne vyloženého názoru (vôle) maloletých detí na striedavú osobnú starostlivosť. Matka tvrdila, že otec napriek vlastným tvrdeniam nevenuje športovej činnosti dcér svoj čas, ale tento trávi s inými osobami. Matka verbalizovala, že nebráni otcovi v stretávaní s maloletými deťmi, pričom tento sa im však nevenuje a deti sú držané v izolácii v byte. Matka ďalej namietala, že napadnutým rozsudkom neboli upravené vianočné sviatky, veľkonočné sviatky a prázdniny, čo bráni ísť rodičom s deťmi na dovolenku k moru na dlhšie obdobie. Matka vyjadrila nesúhlas s výškou určeného výživného a taktiež s tým, aby otec poberal daňový bonus. Vyjadrila presvedčenie, že jeho príjem je podstatne vyšší ako zistená suma 919,- eur, nakoľko otec pracuje po víkendoch a v dňoch pracovného pokoja. Matka má za to, že nie je možné nariadiť striedavú osobnú starostlivosť popri výchovnom opatrení, pri problematickej vzájomnej komunikácii. Žiadala rozsudok v napadnutej časti zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na nové konanie a doplnenie dokazovania závermi detskej psychologičky Mgr. R. a za účelom rozhodnutia o stretávaní cez vianočné sviatky, veľkonočné sviatky a prázdniny.
3. Otec mal. detí v písomnom vyjadrení k odvolaniu matky uviedol, že konanie riadne prebehlo, dokazovanie bolo obsiahle a vyčerpávajúce a navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako skutkovo a právne správny potvrdil. Skutočnosti tvrdené matkou považoval za právne irelevantné, ktoré boli v rámci konania vyriešené. Konanie matky označil ako snažiace sa vykresliť otca detí negatívnym spôsobom. Poukázal na to, že počas celého konania sa vyjadroval o matke maloletých detí ako o dobrej matke, pričom tvrdenia matky, ktoré sú v rozpore s uvedeným označil za nepravdivé. Poprel tvrdenie matky, že by sa nevenoval maloletým deťom a uviedol, že maloletým deťom venuje väčšinu svojho voľného času, ktorý využíva na návštevu športových krúžkov, rôznych výletov, trávením dovoleniek, ako aj na pravidelnú prípravu do školy na vyučovanie. Predložil potvrdenie o sprevádzaní maloletej F. na angličtinu a tenisové tréningy. Ďalej uviedol, že je nútený bývať u svojich rodičov, avšak maloleté deti majú vytvorené adekvátne podmienky aj v tejto domácnosti. Predložil potvrdenie o absolvovaní preventívnej prehliadky u zubára. Otec poprel, že by bol v akomkoľvek vzťahu k zástupcom ÚPSVaR Považská Bystrica, ako aj že by deti boli pod psychickým tlakom z jeho strany alebo zo strany jeho rodiny, alebo že by matke bolo bránené v styku s maloletými deťmi. Úpravu sviatkov a prázdnin bežným spôsobom považoval otec za správnu a súhlasil aj s rozhodnutím súdu o uložení výchovného opatrenia.
4. Kolízny opatrovník v písomnom vyjadrení k odvolaniu matky odporučil v plnom rozsahu potvrdiť rozsudok súdu prvej inštancie, nakoľko tento je najlepšom záujme maloletých detí. Kolízny opatrovník popísal priebeh spolupráce s rodinou mal. detí od prvotného kontaktu s matkou. Uviedol, že dňa
17.04.2019 došlo medzi rodičmi k uzavretiu rodičovskej dohody na pojednávaní vo veci úpravy práv a povinností k maloletým deťom na čas do rozvodu tak, že deti boli zverené do starostlivosti matky a otec bol oprávnený sa stretávať s maloletými deťmi každý párny týždeň v mesiaci od stredy 15:00 hod. do štvrtka 19:00 hod. a každý nepárny týždeň od stredy od 15:00 hod. do piatka 07:30 hod. a od piatka od 17:00 hod. do nedele do 18:00 hod. Otec mal upravený styk v rozsahu 14 dní v mesiaci. Keďže sa jednalo o model striedavej osobnej starostlivosti bola táto dohoda podporená zo strany ÚPSVaR aj na súdnom pojednávaní. Otec dňa 06.05.2019 kontaktoval kolízneho opatrovníka s tým, že matka zastrašuje a vydiera maloleté deti. Dňa 17.05.2019 sa opätovne dostavil otec maloletých detí s tým, že mal. F. mu povedala, že matka jej nadávala za to, čo povedala u pani psychologičky a za trest sa s ňou prestala rozprávať a vyjadrila sa, že nevezme maloletú F. na výlet do Tatier ani k moru. Kolízny opatrovník popísal incident z 22.05.2019, ktorý bol oznámiť otec, a v dôsledku ktorého maloletá F. utrpela zranenie v domácnosti matky v oblasti tváre. K spolupráci s rodičmi maloletých detí kolízny opatrovník uviedol, že otec maloletých detí aktívne spolupracoval s orgánom ÚPSVaR, oznamoval všetky závažné skutočnosti ohľadom maloletých detí a konzultoval aktuálnu situáciu v rodine. Matka maloletých detí nekomunikovala s orgánom ÚPSVaR z dôvodu osobných bariér, ktoré jej bránia komunikovať s orgánom ÚPSVaR a s kolíznou opatrovníčkou maloletých detí, PhDr. U. J.. Uvedená opatrovníčka bola matkou na súdnom pojednávaní obvinená z nadštandardných vzťahov s otcom a jeho rodinou, a z tohto dôvodu matka odmietala spoluprácu s orgánom ÚPSVaR. Matka bola s orgánom ÚPSVaR ochotná komunikovať iba v začiatku spolupráce, v priebehu mesiaca február - marec 2019. Podľa názoru ÚPSVaR dôvodom na nespoluprácu matky s orgánom SPODaSK je skutočnosť, že pri pohovore s kolíznou opatrovníčkou maloleté deti popisovali skutočnosti týkajúce sa fungovania ich vzťahov a chodu domácnosti v neprospech matky. Vzhľadom na to, že uvedené informácie sa rodičom pred súdnym pojednávaním neposkytujú orgánom ÚPSVaR, mala matka snahu tieto informácie získať od kolíznej opatrovníčky cestou rodinných príbuzných. Keďže pracovník ÚPSVaR je pri výkone funkcie kolízneho opatrovníka viazaný mlčanlivosťou, tieto informácie matke ani touto cestou neboli poskytnuté. Nakoľko deti od poslednej úpravy práv a povinností fungovali v systéme, ktorý oprávňoval rodičov tráviť čas s maloletými deťmi v podstate rovnomerne, systém striedavej osobnej starostlivosti podporili z dôvodu, že obaja rodičia majú vytvorené vhodné podmienky na zabezpečenie riadnej starostlivosti o maloleté deti. Obaja rodičia dokážu zabezpečiť potreby maloletých detí na adekvátnej úrovni. Obaja rodičia poznajú bežný režim detí, poznajú ich potreby a tieto vedia riadne napĺňať. Deti majú k obom rodičom vytvorené silné citové väzby, čo opakovane prezentovali aj na pohovoroch realizovaných na ÚPSVaR Považská Bystrica. Nakoľko rodičia žijú na rovnakom sídlisku, vzdialení sú od seba 5 - 10 minút pešou chôdzou, maloletým deťom sa nemenili predškolské ani školské zariadenia a rovnako sa im nemenili ani voľno-časové aktivity. Pre kolízneho opatrovníka bol podstatný aj názor detí, ktoré pri pohovoroch prezentovali silné citové väzby k obom rodičom, rovnako aj potrebu a túžbu tráviť čas s obidvomi rodičmi. Na základe všetkých uvedených skutočností mal kolízny opatrovník za to, že v najlepšom záujme maloletých detí je, aby tieto boli zverené do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. Výhodu striedavej osobnej starostlivosti videl v tom, že uvedený systém vnesie do doterajšieho režimu starostlivosti rodičov o maloleté deti určitú systematickosť a pravidelnosť, čo výrazným spôsobom napomôže k zlepšeniu vzťahov v rámci rodiny, najmä s ohľadom na maloleté deti. V závere odporučil, aby mal. deti F. a L. boli zverené do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, pričom poukázal na stanovisko psychologičky, E.. R. z Referátu poradensko-psychologických služieb, ÚPSVaR Považská Bystrica, ktorá uviedla: „Vzťahové väzby maloletých detí ku obom svojim rodičom sú bezpochyby pozitívne. Obe deti prechovávajú pozitívne a pevné väzby k matke i k otcovi. Sú toho názoru, že obe maloleté deti sa dokážu prispôsobiť a bez problémov fungovať v striedavej osobnej starostlivosti, nakoľko u oboch prevláda túžba tráviť čas s oboma rodičmi.“ Zároveň odporučil, aby sa rodičia maloletých detí čo najskôr podrobili výchovnému opatreniu, ktoré spočíva v povinnosti rodičov absolvovať 10 konzultácií so psychológom v intervaloch podľa jeho určenia, na Referáte poradensko- psychologických služieb ÚPSVaR Považská Bystrica za účelom zlepšenia vzájomnej komunikácie.
5. Matka v odvolacej replike k vyjadreniu otca uviedla, že otec nevykonáva s maloletou F.iadnu prípravu do školy, túto miesto neho vykonávajú jeho matka a sestra. Matka poukázala na nedostatočnú starostlivosť o ústnu hygienu maloletých detí, pokiaľ sú deti v otcovej starostlivosti, ako aj nevhodné správanie zo strany otca, kedy sa maloleté deti prezliekali na kúpalisku v pánskej šatni, ako aj na nedodržiavanie stanoveného rozsahu stretávania, kedy otec vrátil deti matke až 16.08.2019, napriek tomu, že na uvedené bol povinný 14.08.2019. Matka poprela, že by spôsobila úraz staršej dcére a vyjadrila sa aj k vyjadreniu kolízneho opatrovníka. Nesúhlasila s obsahom a so závermi správy ÚPSVaR. Matka namietala, že časť vyjadrenia ÚPSVaR vychádza z nepodložených a nepravdivých tvrdení otca,
pričom poprela, že by aktívne nespolupracovala s ÚPSVaR, alebo že by sa snažila získať informácie od ÚPSVaR cestou rodinných príslušníkov. Matka uviedla, že otec nevytvára u detí rozvoj vzťahových väzieb s nimi ako rodičmi, pričom jeho kroky vo vzťahu k ÚPSVaR a orgánom policajného zboru boli vedené s cieľom jej poškodiť pri rozhodovaní o zverení maloletých detí do starostlivosti. Poukázala na porušenie rodičovskej dohody otcom počas realizácie dovolenky otca s deťmi v Turecku. Žiadala zveriť maloleté deti do svojej starostlivosti.
6. Otec v odvolacej duplike k replike matky uviedol, že skutočnosti uvádzané matkou v jej stanovisku sú zavádzajúce a mnohokrát nepravdivé. Dlhšie zotrvanie na dovolenke v auguste bolo dohodnuté na pojednávaní dňa 17.04.2019. Otec sa maloletým deťom v maximálnej miere venuje, o čom svedčí aj postoj detí. Matka detí neustále znevažuje a vykresľuje negatívne otca, pričom však k fungovaniu striedavej osobnej starostlivosti sa vyjadruje len okrajovo, keďže táto reálne funguje.
7. Matka doručila súdu prvej inštancie dňa 03.01.2020 podanie, v ktorom upozornila na udalosť, ktorá sa stala dňa 01.01.2020. Otec ponechal bez dozoru a starostlivosti maloletú L. vo vchode bytového domu, ktorá v tme vo večerných hodinách sama prešla 800 metrov do bytového domu k matke.
8. Otec maloletých detí sa písomne vyjadril k podaniu matky doručenému súdu dňa 03.01.2020 tak, že zo strany matky maloletých detí ide o neustále gradovanie vzájomných vzťahov a predlžovanie konania o rozvod. Vyjadril ten názor, že skutočnosti uvádzané matkou maloletých detí nie sú výrazne podstatné pre skutkovo a právne správne rozhodnutie. Otec uviedol, že situácia z 03.01.2020 ho mrzí a je si vedomý svojej zodpovednosti. Poprel skutočnosť, že by matku mal. detí dňa 06.12.2019 napadol. SMS komunikáciu medzi matkou a mal. F. zo dňa 06.12.2019 označil za nepravdivú z dôvodu, že počas dotknutého víkendu mal. F. nemala k dispozícii mobilný telefón, nakoľko tento zostal u matky. Neodovzdanie detí dňa 03.01.2020 vysvetľoval tým, že maloleté deti v čase odovzdania ešte spali. K tenisovému tréningovému procesu uviedol, že počas letných prázdnin pravidelné tréningy prestali byť z dôvodu dovoleniek. Následne maloletá F. si dňa 15.10.2019 zlomila ruku v ľavom zápästí, a preto nemohla trénovať dva mesiace, čo spolu s nevyjadrením matky k pokračovaniu v tréningovom procese spôsobilo, že maloletá F. sa tenisu nevenovala. Otec záverom uviedol, že s dcérami má veľmi pekný vzťah, naplno sa im venuje a keď sú u neho, majú vždy všetko, čo potrebujú zabezpečené. Deti nezaťažoval nezhodami a problémami medzi rodičmi.
9. Matka v písomnom vyjadrení zo dňa 05.03.2020 prezentovala ten názor, že striedavá osobná starostlivosti je pre maloleté deti nevhodná a z hľadiska výchovy likvidačná. Malým deťom sa do 10-12 roku života formuje osobnosť, výchova k vyšším citom, ako je dôvera, úcta. Deti potrebuje mať zázemie, ktoré majú v byte u matky, kde od malička vyrastajú. Matka si všíma negatívne dopady na deti, aké má striedavá osobná starostlivosť, kedy musia žiť v dvoch rôznych priestorov. Podľa matky, otec maloletých detí nemal nikdy vytvorený vzťah k deťom aký by sa od otca očakával, ale berie deti ako majetok, trofej. Otec mal. detí má podľa matky sociopatické správanie. Otca mal. detí označila za excelentného manipulátora a klamára. Žiadala jej odvolaniu vyhovieť.
10. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec v napadnutej časti vo výroku o zverení mal. F. a mal. L. do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, vo výroku o určení otca za poberateľa daňového bonusu, vo výroku o určení povinnosti otca prispievať na výživu mal. F. a mal. L. a vo výroku o uložení výchovného opatrenia podľa § 65 a § 66 Civilného mimosporového poriadku (zák. č. 161/2015 Z.z., ďalej len „CMP“), bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku (zák. č. 160/2015 Z.z., ďalej len „CSP“), keď nebolo potrebné zopakovať, ani doplniť dokazovanie a nevyžadoval to ani dôležitý verejný záujem, v spojení s § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že odvolanie matky maloletých detí nie je dôvodné.
11. Súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie na tom právnom závere, že pri rozhodovaní o zverení mal. detí do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov je potrebné vychádzať predovšetkým z najlepšieho záujmu mal. detí, a preto sa dôsledne zaoberal všetkými podstatnými okolnosťami svedčiacimi v prospech striedavej osobnej starostlivosti i okolnosťami svedčiacimi v jej neprospech. V neprospech striedavej osobnej starostlivosti svedčí postoj matky, keď matka striedavú osobnú starostlivosť odmieta. Podľa súdu prvej inštancie starostlivosť otca o mal. deti je určená v širokom rozsahu od vydania rozhodnutia tamojšieho súdu v konaní sp. zn. 13P/2/2019, kedy deti sú u otca počas šiestich dní zo štrnástich, pričom striedavá osobná starostlivosť v týždenných intervaloch stabilizuje
situáciu a eliminuje vzájomné konfliktné situácie pri odovzdávaní detí, a teda rodičia prakticky neprídu do konfliktu, pričom nebude prichádzať k výmenám dní. V prospech striedavej osobnej starostlivosti je aj názor maloletých detí, ktorý bol zistený prostredníctvom kolízneho opatrovníka pri pohovoroch s maloletými deťmi dňa 21.03.2019, 10.05.2019 a 24.05.2019. Striedavú osobnú starostlivosť odporučil aj kolízny opatrovník, ako najlepšiu formu starostlivosti, ktorá je v záujme maloletých detí s ohľadom na pevnú a blízku citovú väzbu maloletých detí k otcovi, ktorá bola v konaní preukázaná. Za účelom eliminácie konfliktov uložil rodičom povinnosť podrobiť sa výchovnému opatreniu s cieľom zlepšenia vzájomnej komunikácie. S prihliadnutím na zistený príjem otca vo výške 919,- eur mesačne a príjem matky v sume 715,- eur mesačne určil otcovi povinnosť platiť výživné v sume 40,- eur mesačne na mal. F. a v sume 30,- eur mesačne na mal. L..
12. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo výroku o zverení mal. detí do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, vo výroku o uložení povinnosti otcovi platiť výživné na mal. deti, vo výroku o určení otca za poberateľa daňového bonusu a vo výroku o uložení výchovného opatrenia považuje za správny. Súd prvej inštancie dostatočne zistil skutočný stav veci a správne vec aj právne posúdil. Odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku v tejto časti v celom rozsahu v zmysle § 387 ods. 2 CSP a na zdôraznenie správnosti a k odvolacím námietkam matky uvádza nasledovné:
13. Predmetom preskúmavanej veci v odvolacom konaní sú odvolacie námietky matky mal. detí vyjadrujúce nesúhlas s právnym záverom súdu prvej inštancie ohľadne naplnenia predpokladov pre zverenie mal. detí F. a L. do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov.
14. Vo veciach starostlivosti súdu o mal. deti musia byť prijaté opatrenia v najlepšom záujme dieťaťa. Najlepší záujem dieťaťa stanovený v čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa je princíp, ktorý by mal byť prítomný pri akejkoľvek verejnej činnosti týkajúcej sa detí. Podľa komentára Výboru pre práva dieťaťa OSN z 29.05.2013 je najlepší záujem dieťaťa komplexným konceptom a je nutné ho posúdiť podľa konkrétnych prípadov. Jedná sa o flexibilný a prispôsobivý koncept, ktorý by mal byť prispôsobený a definovaný na individuálnom základe, podľa zvláštnej situácie konkrétneho dieťaťa, pri zohľadnení jeho osobného kontextu, situácie a potrieb. Z formulácie, že najlepší záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom však zároveň vyplýva, že nejde o hľadisko jediné, ktoré súdy v konaniach týkajúcich sa mal. detí musia zvažovať. Najlepší záujem dieťaťa môže byť v konflikte s oprávnenými záujmami ostatných osôb, preto Výbor pre práva dieťaťa uznáva, že je nutný určitý stupeň flexibility v aplikácii tohto princípu a prípadné konflikty s inými oprávnenými záujmami je treba riešiť individuálne podľa okolností jednotlivého prípadu. V tomto komentári Výbor pre práva dieťaťa taktiež zdôraznil, že v záujme dieťaťa spravidla je, aby bol v starostlivosti obidvoch rodičov. Rovnako Listina základných práv a slobôd (Ústavný zákon č. 23/1991 Zb.) v čl. 32 ods. 1 v spojení s ods. 4 stanovuje, že rodičovstvo a rodina sú pod ochranou zákona. Starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov; deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť. Práva rodičov možno obmedziť a mal. deti možno od rodičov odlúčiť proti ich vôli iba rozhodnutím súdu na základe zákona.
15. Citované ustanovenie Ústavného zákona je potom konkretizované podústavnou úpravou, ktorá bola aplikovaná v preskúmavanej veci. Ide predovšetkým o § 24 ods. 4 Zákona o rodine, ktorý ukladá súdu pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektovať právo mal. dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadnuť na záujem mal. dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvoma rodičmi. Podľa ust. § 24 ods. 2 Zákona o rodine platí, že ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.
16. Pri skúmaní najlepšieho záujmu maloletého dieťaťa v konaní o úpravu jeho výchovných pomerov je potrebné vychádzať z určitých kritérií, najmä: 1/ existencie pokrvného príbuzenstva medzi dieťaťom a o jeho zverenie sa uchádzajúcimi osobami, 2/ miery zachovania identity dieťaťa a jeho rodinných väzieb
v prípade jeho zverenia do starostlivosti tej ktorej osoby, 3/ schopnosti osoby usilujúcej sa o zverenie dieťaťa do starostlivosti zabezpečiť jeho vývoj a fyzické, vzdelávacie, emocionálne, materiálne a iné potreby, 4/ prianie dieťaťa.
17. Podľa čl. 12 ods. 1,2 Dohovoru o právach dieťaťa, štáty, ktoré sú zmluvnými stranami tohto dohovoru, musia zabezpečiť dieťaťu, ktoré je schopné formulovať svoje vlastné názory, právo slobodne sa vyjadrovať o všetkých záležitostiach, ktoré sa ho dotýkajú, pričom sa názorom detí musí venovať primeraná pozornosť zodpovedajúca ich veku a úrovni. Za týmto účelom sa dieťaťu musí predovšetkým poskytnúť možnosť, aby bolo vypočuté v každom súdnom, alebo administratívnom pojednávaní, ktoré sa ho dotýka, a to buď priamo, alebo prostredníctvom zástupcu, alebo jeho príslušného orgánu, a spôsobom, ktorý je v súlade s pravidlami vnútroštátneho zákonodarstva.
18. Podľa § 38 ods. 1,2 CMP, ak je účastníkom maloletý, ktorý je schopný vyjadriť samostatne svoj názor, súd na jeho názor prihliadne. Názor maloletého zisťuje spôsobom zodpovedajúcim jeho veku a vyspelosti, podľa povahy veci zisťuje súd názor maloletého bez prítomnosti iných osôb.
19. Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že názor mal. dieťaťa súd zisťuje prostredníctvom jeho zástupcu, alebo príslušného orgánu sociálnoprávnej ochrany detí, alebo prostredníctvom znalca alebo výsluchom mal. dieťaťa na pojednávaní aj bez prítomnosti rodičov, alebo iných osôb zodpovedných za výchovu mal. dieťaťa. Za predpokladu, že je dieťa dostatočne rozumovo a emocionálne vyspelé, je nutné jeho názor považovať za zásadné vodítko pri hľadaní jeho najlepšieho záujmu. Súčasne však nie je možné, aby súd postoj mal. dieťaťa prevzal bez ďalšieho a aby svoje rozhodnutie založil iba na prianí dieťaťa a nie na starostlivom a komplexnom posudzovaní jeho záujmov. U mladších detí musí súd hodnotiť ich názor s prihliadnutím k ich veku a rozumovej vyspelosti.
20. Z dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie vyplýva, že mal. deti F. a L. pochádzajú z manželstva svojich rodičov, ktorí od decembra 2018 nežijú v spoločnej domácnosti. Mal. deti boli rozsudkom Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 17.04.2019 č.k. 13P/2/2019-433 zverené do osobnej starostlivosti matky, zároveň bol upravený styk otca s mal. deťmi tak, že je oprávnený stretávať sa s nimi každý párny týždeň v mesiaci od stredy 15:00 hod. do štvrtka 19:00 hod. a každý nepárny týždeň od stredy od 15:00 hod. do piatka 07:30 hod. a od piatka od 17:00 hod. do nedele do 18:00 hod., počas jesenných a jarných prázdnin každý nepárny rok, počas letných prázdnin od 01.07. od 09:00 hod. do 14.7. do 09:00 hod. a od 01.08. od 09:00 hod. do 14.08. do 09:00 hod.. Počas vianočných sviatkov je oprávnený sa otec stýkať s maloletými deťmi každý nepárny rok od 24.12. od 09:00 hod. do 25.12. do 09:00 hod. a párny rok od 25.12. od 09:00 hod. do 26.12. do 09:00 hod. a od 31.12 od 09:00 hod. do 01.01. do 11:00 hod.. Z výsluchu rodičov, zo záverov referátu poradensko-psychologických služieb ÚPSVaR Považská Bystrica, ako aj z vyjadrení kolízneho opatrovníka je zrejmé, že obe deti majú pozitívny vzťah k obom rodičom, pričom maloletá F. by si priala striedavú osobnú starostlivosť. Maloletá L. ľúbi oboch rodičov a chcela by viac času tráviť u otca. Obaja rodičia majú vytvorené vhodné materiálne podmienky pre zabezpečenie starostlivosti o mal. deti, deti majú vytvorené vhodné zázemie u matky i u otca, na prostredie u otca sú zvyknuté, starých rodičov majú radi. Aj napriek tomu, že medzi rodinami rodičov dochádzalo ku konfliktom a sporom, deti sa zatiaľ v konfliktoch jednoznačne nepostavili ani na stranu jedného rodiča, ani na stranu druhého rodiča a v konflikte sa snažili v rámci svojich možností vystupovať neutrálne. Napriek napätej rodinnej situácii a konfliktom rodín matky a otca, zostal vzájomný vzťah mal. detí a otca pozitívny, čo nespochybňovala počas konania ani matka maloletých detí. Dobrý vzťah maloletých detí s otcom bol preukázaný aj správami kolízneho opatrovníka, keď maloleté deti pri jednotlivých sedeniach opakovane prezentovali jednoznačne pozitívny vzťah k otcovi. Najväčším rizikom pre vylúčenie striedavej osobnej starostlivosti v čase rozhodovania súdu prvej inštancie bol nedostatok vhodnej vzájomnej komunikácie rodičov a ich širších rodín, ktorý pretrvával aj v čase rozhodovania odvolacieho súdu. Odvolací súd sa plne stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že aktuálne konflikty (nevhodná komunikácia) medzi rodičmi nediskvalifikuje striedavú osobnú starostlivosť v tomto prípade, pričom práve striedavá osobná starostlivosť v stanovených týždňových intervaloch je spôsobilá eliminovať konflikty medzi rodičmi. Odvolací súd je názoru, že konfliktná komunikácia môže byť len v celkom výnimočných prípadoch dôvodom brániacim zvereniu mal. detí do striedavej osobnej starostlivosti, čo však nie je tento prípad. Je potrebné si uvedomiť, že ak by sa prihliadalo na nefunkčnú komunikáciu rodičov, zväčša by z nej ťažili tí, ktorí ju vyvolali. Preto námietka matky o nevhodnosti striedavej osobnej starostlivosti pri konfliktných situáciách a zlej komunikácií medzi rodičmi je nedôvodná, zvlášť keď sa v konaní javí, že značnú časť konfliktných situácií vyvolala matka. Úlohou
súdu v konaní pri rozhodovaní o striedavej osobnej starostlivosti je vždy skúmať dôvody chýbajúcej alebo konfliktnej komunikácie medzi rodičmi a možnosť eventuálnej zmeny v ich postojoch. Súd prvej inštancie uvedenú situáciu správne vyhodnotil, pričom v súlade s návrhom kolízneho opatrovníka predneseným na pojednávaní uložil obom rodičom povinnosť podrobiť sa výchovnému opatreniu v podobe psychologického poradenstva a absolvovať 10 konzultácií so psychológom v intervaloch podľa jeho určenia, a to na referáte poradensko-psychologických služieb Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Považská Bystrica za účelom zlepšenia vzájomnej komunikácie medzi rodičmi ohľadom výchovy a starostlivosti o mal. F. a mal. L.. Odvolací súd sa teda plne stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že v danej veci striedavá osobná starostlivosť je možná a je v najlepšom záujme mal. detí. Je nepochybné, že obe mal. deti majú jednoznačne pozitívny vzťah k obom rodičom, pričom mal. F. si priamo priala striedavú osobnú starostlivosť a mal. L. chcela viac času tráviť s otcom oproti poslednej úprave stretávania, podľa ktorej trávila u otca 6 dní zo 14 dní. Uvedenú situáciu nemôžu zmeniť ani individuálne pochybenia rodičov, ktoré nastali v priebehu odvolacieho konania, a to či už vzájomné konflikty, schválnosti, alebo osobné zlyhania v podobe ponechania mal. L. bez dozoru, resp. prezliekanie sa maloletých detí v pánskej šatni. Rovnako skutočnosť, či sa učí v domácnosti otca s deťmi otec, prípadne iný jeho rodinný príslušník, alebo či sa v tejto domácnosti zdržuje dočasne viac osôb, nemôže mať bez ďalšieho vplyv na otázku zverenia maloletých detí do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. V priebehu konania pred súdom prvej inštancie ani odvolacím súdom, neboli zistené také skutočnosti, ktoré by otca diskvalifikovali v jeho schopnosti postarať sa riadne o deti. Pri hľadaní najlepšieho záujmu mal. detí je potrebné zohľadniť komplexné posudzovanie záujmov mal. detí v zmysle čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa a čl. 5 Zákona o rodine. Vzájomný vzťah otca a mal. detí napriek napätej rodinnej situácii a konfliktom otca a matky zostal pozitívny, samotná matka nespochybnila blízky vzťah otca a mal. detí a tiež to, že deti otca majú rady. Z obsahu súdneho spisu vyplýva, že napriek pretrvávajúcim zložitým vzťahom medzi rodičmi a širším príbuzenstvom je samotná komunikácia rodičov aspoň na takej úrovni, že sú schopní zabezpečiť fungovanie striedavej osobnej starostlivosti, aj keď dochádza k vzájomným excesom. Okolnosťou svedčiacou v prospech striedavej osobnej starostlivosti je aj tá skutočnosť, že mal. deti budú vychovávané v prostredí, v ktorom od narodenia vyrastali (v domácnosti matky), pričom u otca budú žiť v domácnosti starých rodičov, ktorú poznajú a je veľmi blízko domácnosti matky, kde budú mať zachovaný okruh svojich priateľov, pričom rodičia nebudú mať problém zabezpečiť dochádzku detí do školy, na krúžky. Odvolací súd zohľadnil aj vyjadrenie kolízneho opatrovníka, ktorý sa stotožnil so závermi súdu prvej inštancie a doporučil zveriť mal. deti do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, nakoľko je v najlepšom záujme maloletých detí. Z uvedených dôvodov je striedavá osobná starostlivosť v záujme mal. detí, pretože intenzívny výchovný vplyv oboch rodičov, ktorý by sa mal maloletým deťom touto formou výchovy dostať, by mal do značnej miery vyvážiť stratu úplného rodinného prostredia. Námietka matky o nevykonaní dokazovania vyšetrením maloletých detí psychologičkou Mgr. R. (resp. nevykonaním znaleckého dokazovania) je nedôvodná, nakoľko s maloletými deťmi vykonal 3x odborný pohovor psychológ ÚPSVaR z referátu poradensko-psychologických služieb, a preto záver súdu prvej inštancie, že uvedené dokazovanie by bolo nadbytočné, bol správny. Rovnako bola nedôvodná námietka matky vo vzťahu k zaujatosti pracovníkov ÚPSVaR, nakoľko uvedená skutočnosť v konaní nebola preukázaná a činnosť kolízneho opatrovníka sa po všetkých stránkach javila odvolaciemu súdu ako nestranná a objektívna. Odvolací súd uvádza, že povinnosťou ÚPSVaR je konať v záujme maloletého dieťaťa, pričom tento záujem môže byť v rozpore so subjektívnym presvedčením rodičov o najlepšom záujme maloletého dieťaťa. Z týchto dôvodov považoval odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o zverení mal. detí do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov za vecne správny. Rozhodnutie súdu prvej inštancie bolo vecne správne aj v časti určenia, že striedavá osobná starostlivosť sa bude vykonávať v týždňových intervaloch s prihliadnutím na vek a režim mal. detí.
21. Odvolací súd sa stotožnil aj s rozhodnutím súdu prvej inštancie v časti určenia otca za poberateľa daňového bonusu a určenia výživného zo strany otca. Námietku matky proti rozdeleniu poberania daňového bonusu a rodinných prídavkov odvolací súd vyhodnotil ako nedôvodnú, nakoľko pri zverení detí do striedavej osobnej starostlivosti je uvedený spôsob ustálený súdnou praxou s výnimkou veľkého rozdielu v príjmoch rodičov, čo však nie je tento prípad. Súd prvej inštancie ustálil príjem otca vo výške 919,- eur mesačne, ktorý sa skladá z príjmu od zamestnávateľa vo výške 794,- eur a z príjmu za prácu v kamenárstve v sume 125,- eur mesačne a príjem matky vo výške 715,- eur mesačne. Z dôvodu vyššieho príjmu otca kompenzoval nižší príjem matky tak, že otcovi uložil povinnosť platiť výživné na maloletú F. v sume 40,- eur mesačne a na mal. L. v sume 30,- eur mesačne po zohľadnení, že maloleté deti budú v striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. Odvolací súd je toho názoru,
že uvedená úprava vyživovacej povinnosti zodpovedá možnostiam, schopnostiam, majetkovým a príjmovým pomerom oboch rodičov, ako aj odôvodneným potrebám maloletých detí vzhľadom na ich vek. K odvolacej námietke matky, že otec má podstatne vyšší príjem z práce v kamenárstve odvolací súd uvádza, že uvedená skutočnosť sa v konaní nepreukázala, pričom zistenia súdu prvej inštancie o príjme otca sú riadne odôvodnené. Odvolacia námietka matky, že súd prvej inštancie nerozhodol o úprave styku rodičov s maloletými deťmi nie je dôvodná, nakoľko otec nežiadal rozhodnúť o úprave styku, pričom matka sa uvedeného rovnako osobitne nedomáhala. Pokiaľ matka požaduje osobitnú úpravu stretávania počas striedavej osobnej starostlivosti, je oprávnená podať si nový návrh na vyriešenie uvedenej otázky.
22. Odvolací súd preto rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo výroku o zverení mal. F. a mal. L. do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, vo výroku o určení otca za poberateľa daňového bonusu, vo výroku o určení povinnosti otca prispievať na výživu mal. F. a mal. L. a vo výroku o uložení výchovného opatrenia potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny.
23. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 52 CMP. Ide o mimosporové konanie, pre ktoré platí zásada, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Každý z účastníkov si teda sám znáša trovy, ktoré v konaní platil
24. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu jednomyseľne.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).