Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_14S-60-2019.pdf
PDF · 149.35 KB
Case nature
Area
Subarea
14S/60/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave, ako súd správny, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anity Filovej a sudcov JUDr. Pavla Lacza a JUDr. Ľubomíra Bundzela v právnej veci žalobcu : J. Q., dátum narodenia : XX.XX.XXXX, bytom : Y. E., F. Y.., R. H. G. X/X, W., Iránska islamská republika, štátny občan Iránskej islamskej republiky, právne zastúpeného spoločnosťou Advokátska kancelária Lebovič, s.r.o., Tomášikova 10/B, Bratislava - Ružinov, proti žalovanému: Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície Bratislava, so sídlom Krížna 44, 812 72 Bratislava, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č : PPZ- HCP-BA2-2019/007569-012 z 15. marca 2019 takto
rozhodol:
I. Správny súd žalobu z a m i e t a .
II. Žalovanému nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
I. Priebeh administratívneho konania
1. Dňa 09.04.2018 prijalo Oddelenie cudzineckej polície PZ Dunajská Streda žiadosť žalobcu o obnovenie prechodného pobytu na území Slovenskej republiky na účel podnikania, pričom tento ako adresu zabezpečeného ubytovania uviedol X. X., S. X. XX, XXX XX a súčasne v žiadosti v bode 28 uviedol, že na uvedenej adrese je prihlásený od 30.03.2016. Žalobca žiadosť o obnovenie prechodného pobytu vlastnoručne podpísal.
2. Rozhodnutím Oddelenia cudzineckej polície PZ Dunajská Streda (ďalej aj ako „prvostupňový správny orgán“) č. PPZ-HCP-BA8-2053-004/2018-Ž zo dňa 11.05.2018 došlo postupom podľa § 29 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „správny poriadok“) v spojení s § 19 ods. 3 správneho poriadku k prerušeniu konania o tejto žiadosti, nakoľko zo strany žalobcu neboli doložené potrebné doklady v zmysle § 34 ods. 3 písm. b), c), d) a ods. 5 a 7 zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „zákon o pobyte cudzincov“ alebo „zákon č. 404/2011 Z. z.“). Konkrétne bol žalobca vyzvaný, aby doložil doklady nie staršie ako 90 dní, ktoré potvrdzujú finančné zabezpečenie pobytu, zdravotné poistenie počas pobytu na území Slovenskej republiky a zabezpečenie ubytovania a potvrdenia, že má uhradené daňové záväzky, colné záväzky, poistné na zdravotné poistenie, poistné na sociálne poistenie a príspevky na starobné dôchodkové sporenie a ďalej doklad, ktorým účastník konania preukáže, že zisk po zdanení obchodnej spoločnosti alebo družstva, v mene ktorých koná za predchádzajúce zdaňovacie obdobie je minimálne vo výške šesťdesiatnásobku životného minima. Žalobca požadované doklady prvostupňovému správnemu orgánu doložil dňa 12. mája 2018, 6. júna 2018, 9. júla 2018 a 1. augusta 2018.
3. Dňa 12.10.2017, 29.01.2018, 12.02.2018 (v čase udeleného prechodného pobytu), 04.06.2018 bolo na adrese S. X. XX vykonané operatívne šetrenie a kontrola, pričom bolo zistené, že ide o rodinný dom v slepej ulici na konci obce, na uvedenej adrese je podľa evidencií nahlásených na prechodný pobyt 24 občanov tretích krajín. Podľa zistení od susedov má byť dom v osobnom vlastníctve rodiny G.. Cudzinca v dome ani v okolí nikdy nevideli ani nemajú vedomosť o tom, že by tam mali byť nejakí cudzinci ubytovaní.
4. Oddelenie cudzineckej polície PZ Dunajská Streda vydalo dňa 12.09.2018 rozhodnutie č. PPZ- HCP-BA8-2053-021/2018-Z (ďalej len ako „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým v zmysle § 34 ods. 12 z dôvodu podľa § 33 ods. 6 písm. e) zákona o pobyte cudzincov zamietlo žiadosť žalobcu o obnovenie prechodného pobytu na území SR na účel podnikania, a to z dôvodu, že žalobca doložením dokladu o ubytovaní k žiadosti o obnovenie prechodného pobytu na území SR za účelom podnikania na adresu X. X. časť S. X. XX, okres Dunajská Streda uviedol nepravdivé a zavádzajúce údaje, nakoľko na uvedenej adrese sa nezdržiaval ani pred podaním žiadosti o obnovenie prechodného pobytu, uvedené ubytovanie slúžilo účastníkovi konania iba čisto k udeleniu prechodného pobytu, pričom adresu ubytovania účastník konania nepravdivo uviedol vo vyplnenej žiadosti o obnovenie prechodného pobytu v bode 27. Prvostupňový správny orgán v odôvodnení poukázal na to, že na uvedenej adrese bolo vykonané operatívne šetrenie a kontrola a bolo zistené, že adresa sa nachádza v centre D. Y., jedná sa o dvojpodlažný rodinný dom, pričom lustráciou v informačnom systéme Policajného zboru bolo zistené, že ide o rodinný dom v slepej ulici na konci obce, na uvedenej adrese je podľa evidencií nahlásených na prechodný pobyt 24 občanov tretích krajín. Podľa zistení od susedov má byť dom v osobnom vlastníctve rodiny G., cudzinca v dome ani v okolí nikdy nevideli ani nemajú vedomosť o tom, že by tam mali byť nejakí cudzinci ubytovaní. Súčasne Oddelenie cudzineckej polície PZ Dunajská Streda v odôvodnení svojho rozhodnutia poukázalo na to, že účastník konania má na území Slovenskej republiky svoju rodinu na prechodnom pobyte za účelom zlúčenia rodiny, ktoré dňa 09.04.2018 podali žiadosť o obnovenie prechodného pobytu na území Slovenskej republiky na účel zlúčenia rodiny, pričom konania boli v zmysle § 34 ods. 10 s poukazom na § 33 ods. 5 zákona o pobyte cudzincov prerušené, nakoľko sa ešte nerozhodlo o žiadosti o obnovenie prechodného pobytu štátneho príslušníka tretej krajiny, s ktorým účastník konania žiada zlúčenie rodiny a toto konanie bude preto pokračovať, len čo sa rozhodne o žiadosti o obnovenie prechodného pobytu garanta.
5. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, v ktorom namietal, že rozhodnutie nevychádza z riadne zisteného skutkového stavu, opiera sa o skutkové zistenia, ktoré neboli preukázané riadne vykonaným dokazovaním, a že vec bola zo strany prvostupňového správneho orgánu nesprávne právne posúdená.
6. Žalovaný rozhodnutím č. : PPZ-HCP-BA2-2019/007569-012 zo dňa 15.03.2019 (ďalej aj ako „napadnuté rozhodnutie“) po preskúmaní prvostupňového rozhodnutia toto potvrdil a odvolanie žalobcu (účastníka konania) zamietol.
7. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že žalovaný po opise priebehu administratívneho konania s poukazom na ustanovenie § 33 ods. 6 písm. e) zákona o pobyte cudzincov skonštatoval, že zo strany žalobcu došlo k porušeniu uvedeného ustanovenia, keď tento uviedol nepravdivé a zavádzajúce údaje ohľadne nehnuteľnosti, v ktorej sa mal zdržiavať a v ktorej mal zabezpečené ubytovanie, keď na základe vykonania opakovaných kontrol bolo preukázané, že sa na uvedenej adrese nezdržiava, v čase vykonania opakovaných kontrol nebol v nehnuteľnosti nikto zastihnutý a dom nebol v čase vykonaných kontrol využívaný na bývanie. Žalovaný ďalej poukázal na to, že žalobca ani jeho splnomocnený zástupca žiadnym spôsobom nepreukázali a ani nedoložili dôkazy, ktoré by preukazovali tvrdenia, že žalobca sa na uvedenej adrese v čase, keď je na území SR aj zdržiava. Žalovaný ďalej v odôvodnení svojho rozhodnutia konštatoval, že žalobca aj napriek tomu, že má na území SR povolený prechodný pobyt na účel podnikania, nevykonáva na území SR žiadnu podnikateľskú činnosť. Z výpovede účastníka konania pri osobnom pohovore v deň podania žiadosti o obnovenie prechodného pobytu vyplýva, že tento uviedol, že spoločnosť sa zaoberá sprostredkovateľskou činnosťou v oblasti služieb a obchodu, sídlo spoločnosti je na ulici Hlavná 11, Šamorín, v súčasnosti nemá žiadneho zamestnanca, so slovenskými spoločnosťami spolupracuje, internetovú schránku nemá a podnikateľskú činnosť vykonáva len na Slovensku, ubytovanie má zabezpečené v S. X. u pána M., mimo územia Slovenskej republiky sa zdržiava málo, nachádza sa hlavne na Slovensku, na otázku, koľko preinvestovala jeho spoločnosť počas pôsobenia na území SR uviedol, že majú špičkové programy a na záver uviedol, že v domovskej
krajine má rodinné zázemie. S poukazom na ustanovenie § 2 Obchodného zákonníka, ako aj tvrdené skutočnosti žalovaný uzavrel, že sa u žalobcu nejedná o sústavnú činnosť a vzhľadom na daňové doklady sa možno domnievať, že táto činnosť nie je vykonávaná za účelom dosiahnutia zisku, ale za účelom obchádzania zákona a to tým, že účastník konania dosiahne výlučne taký zisk, aby splnil zákonom stanovenú podmienku k obnoveniu prechodného pobytu.
8. Žalovaný tiež poukázal na to, že v danom prípade je možné pozorovať len súkromný záujem účastníka konania na obnovení prechodného pobytu za účelom získania voľného prístupu do schengenského priestoru, pričom takýmto účelovým plnením formálnych podmienok na obnovenie prechodného pobytu dochádza k obchádzaniu zákona o pobyte cudzincov dodajúc, že celé podnikanie účastníka konania je len fiktívne, jeho podnikateľská činnosť na území Slovenskej republiky nie je vykonávaná sústavne počas celého jeho obdobia prechodného pobytu, ktorý mu bol udelený práve z dôvodu výkonu podnikateľskej činnosti.
9. Ďalej poukázal na to, že z úradnej činnosti zistil tiež informácie, na základe ktorých mal preukázané, že účastník konania je konateľom spoločnosti ALERIM TRADE s.r.o. spolu s ďalšími 12 štátnymi príslušníkmi Iránskej islamskej republiky, spoločnosť bola založená dňa 14.03.2014, firma nevykazuje žiadnu činnosť, alebo len veľmi malú a vykazuje minimálny zisk, ktorý je potrebný v konaní o obnovení prechodného pobytu účastníka konania.
10. Záverom svojho odôvodnenia žalovaný skonštatoval, že preskúmaním rozhodnutia a predloženého spisového materiálu mal preukázané, že správny orgán pri svojom rozhodovaní vychádzal z dostatočne zisteného skutočného stavu veci a zabezpečil si dostatočné podklady pre rozhodnutie dodajúc, že v spisovom materiáli sú ako podklady pre rozhodnutie založené listinné dôkazy, preskúmaním ktorých dospel k názoru, že zamietnutie žiadosti účastníka konania o obnovenie prechodného pobytu na účel podnikania je dôvodné a skutočnosti zistené úradnou činnosťou prvostupňového správneho orgánu považoval za nepochybné. Preto žalovaný uzavrel, že nevyšli najavo nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by odôvodňovali zmenu alebo zrušenie napadnutého rozhodnutia a preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozhodnutia.
II. Rozsah a dôvody správnej žaloby
11. Včas podanou správnou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného navrhujúc jeho zrušenie vrátanie zrušenia prvostupňového rozhodnutia a vrátenia veci Oddeleniu cudzineckej polície PZ Dunajská Streda na ďalšie konanie. Súčasne si uplatnil nárok na náhradu trov konania.
12. Namietal nezákonnosť napadnutého rozhodnutia z dôvodu, že toto vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ rozhodnutia, je v rozpore s administratívnymi spismi, alebo v nich nemá oporu, a súčasne došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy spočívajúceho v neumožnení vyjadriť sa v konaní pred prvostupňovým správnym orgánom k podkladom rozhodnutia, ďalej v postupe pri získavaní podkladov pre rozhodnutie a v založení rozhodnutia na nových dôvodoch, ktoré neboli predmetom konania pred prvostupňovým správnym orgánom a ku ktorým preto nemal možnosť sa pred vydaním rozhodnutia vyjadriť.
13. Uvádzal, že postupom prvostupňového správneho orgánu bolo porušené jeho právo podľa § 33 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „správny poriadok“) vyjadriť sa k podkladu rozhodnutia, spôsobu jeho zistenia a navrhnúť jeho doplnenie, nakoľko k takémuto vyjadreniu nebol správnym orgánom vyzvaný.
14. Poukazoval na to, že jedinými dôkazmi, z ktorých správne orgány vychádzali, boli výsledky operatívneho šetrenia a kontroly a úradné záznamy spísané príslušníkmi Policajného zboru o týchto úkonoch, pričom osoby, ktoré sa mali údajne pri týchto úkonoch vyjadrovať k otázke, či sa na predmetnej adrese zdržiaval, nie sú označené žiadnym identifikačným údajom, iba všeobecným označením (susedia, svedkovia). Preto zastal názor, že nie je možné žiadnym spôsobom overiť, o aké osoby išlo a či skutočne išlo o osoby, ktoré mali možnosť sa k tejto otázke hodnoverne vyjadriť a za aké obdobie a
rovnako nie je možné overiť, či išlo naozaj o osoby, ktoré môžu mať dostatočné informácie o položenej otázke.
15. Žalobca mal za to, že údajné vyjadrenia neznámych osôb a vykonanie ohliadky nehnuteľnosti príslušníkmi Policajného zboru nemôžu slúžiť ako dôkazy v predmetnej veci, nakoľko vyjadrenia osôb neboli vykonané ako výsluch svedka podľa § 35 správneho poriadku, pri ktorom by účastník konania alebo jeho zástupca bol prítomný a mal možnosť klásť svedkom otázky zopakujúc, že vyjadrujúce sa osoby naviac neboli v úradnom zázname identifikované, neboli poučené o povinnosti vypovedať pravdivo a nič nezamlčovať a neboli poučené ani o právnych následkoch nepravdivej alebo neúplnej výpovede.
16. Podľa názoru žalobcu kontrolu priestorov, kde má zabezpečené ubytovanie, bolo možné v správnom konaní vykonať jedine formou ohliadky a za podmienky dodržania príslušných procesných postupov podľa správneho poriadku. Na vykonanie týchto kontrol, ktoré svojou podstatou boli ohliadkou v zmysle ustanovení § 34 ods. 2 a § 38 správneho poriadku nebol ako účastník konania prizvaný resp. nebolo prizvaná jeho splnomocnená zástupkyňa, ani o nich neboli informovaní, čím došlo k porušeniu ustanovenia § 38 ods. 3 správneho poriadku, podľa ktorého má na miestnu ohliadku správny orgán prizvať účastníka konania a toho, kto je oprávnený predmetom ohliadky nakladať.
17. Vzhľadom na to, že zisťovanie skutkového stavu formou „operatívneho šetrenia“, „kontroly“ a „úradných záznamov“ bolo jediným spôsobom dokazovania, z ktorého správne orgány vychádzali, pričom vo všetkých prípadoch boli vykonávané spôsobom nerešpektujúcim zákonom stanovené procesné postupy mal žalobca za to, že tieto porušenia správneho poriadku je potrebné považovať za podstatné, nakoľko išlo o rozhodujúci podklad, na základe ktorého boli vydané napadnuté rozhodnutia správnych orgánov oboch stupňov.
18. Ďalej žalobca namietal, že žalovaný ako odvolací orgán založil svoje rozhodnutie o zamietnutí odvolania a potvrdení prvostupňového rozhodnutia okrem dôvodov uvádzaných prvostupňovým správnym orgánom aj na ďalších dôvodoch, a to na tom, že údajne nevykonáva na území Slovenskej republiky žiadnu podnikateľskú činnosť a neprispieva k hospodárskemu rozvoju Slovenskej republiky. V tejto súvislosti poukázal na to, že predmetom posudzovania odvolacím orgánom bola otázka zabezpečenia ubytovania, keď dôvod zamietnutia bol výslovne vymedzený vo výroku prvostupňového rozhodnutia, a preto sa aj v rámci odvolacieho konania vyjadroval iba k tejto otázke dodajúc, že k novým dôvodom zamietnutia žiadosti o obnovenie pobytu, ktoré prvý krát uviedol žalovaný až v napadnutom rozhodnutí, sa nemal možnosť pred vydaním napadnutého rozhodnutia vyjadriť.
19. Dôvodil ďalej, že pokiaľ prvostupňový správny orgán a žalovaný tvrdia, že uviedol nepravdivé alebo zavádzajúce údaje o zabezpečení ubytovania, dôkazné bremeno v tomto smere zaťažuje orgány verejnej správy, pričom žalovaný bez pochybností nepreukázal, že by sa na adrese prechodného pobytu nezdržiaval v čase, keď bol na Slovensku alebo, že by nemal ubytovanie na tejto adrese zabezpečené, pričom zabezpečenie ubytovania na adrese uvedenej v žiadosti a možnosť jeho využívania bez obmedzení potvrdil aj vlastník predmetnej nehnuteľnosti.
20. V súvislosti s ďalším dôvodom pre zamietnutie žiadosti doplneným žalovaným, podľa ktorého nevykonáva na území SR žiadnu podnikateľskú činnosť a neprispieva k hospodárskemu rozvoju SR, žalobca namietal, že tieto závery nemajú oporu v obsahu administratívneho spisu. V tejto súvislosti tiež uviedol, že bol z hľadiska prínosu pre hospodárstvo Slovenskej republiky povinný preukázať skutočnosti podľa § 34 ods. 7 zákona o pobyte cudzincov, čo aj splnil a splnenie tejto podmienky ani nebolo správnymi orgánmi spochybnené. Mal za to, že žalovaný, ktorý takto vymedzený nový dôvod zamietnutia žiadosti doplnil až v napadnutom rozhodnutí, nevykonal k otázke posúdenia prínosu pre hospodárstvo Slovenskej republiky žiadne iné dokazovanie a jeho závery sú založené iba na subjektívnych úvahách a domnienkach.
21. Z vyššie uvedených dôvodov mal za to, že zistenie skutkového stavu prvostupňovým správnym orgánom je nesprávne a vychádza z nezákonných dôkazov, keď údajné uvedenie nepravdivých skutočností nebolo relevantným dôkazom preukázané, je založené iba na domnienke správneho orgánu a nemá oporu v administratívnom spise, pričom na takto nesprávne zistenom skutkovom stave nie je možné založiť rozhodnutie o zamietnutí žiadosti podľa ustanovenia § 34 ods. 12 v spojení s § 33 ods. 6 písm. e) zákona o pobyte cudzincov.
22. Bez ohľadu na námietky proti procesnému postupu pri získavaní podkladov pre rozhodnutie žalobca ďalej poukázal na to, že žalovaný vec nesprávne právne posúdil, keď na ním uvádzaný skutkový stav aplikoval ustanovenie § 33 ods. 6 písm. e) zákona o pobyte cudzincov. V súvislosti s takto vymedzeným dôvodom zamietnutia žiadosti argumentoval, že žiadateľ o obnovenie prechodného pobytu je povinný preukazovať, či má ubytovanie zabezpečené, ale nemá povinnosť sa na danom mieste nepretržite zdržiavať. Uviedol, že na danej adrese bude mať ubytovanie zabezpečené a táto ním uvedená skutočnosť zodpovedá skutočnému stavu v zmysle predložených dokladov dodajúc, že v žiadosti neuvádzal, či sa na danej adrese zdržiava nepretržite alebo v akom rozsahu a preto skutočnosti uvádzané správnymi orgánmi, či v určitom čase bol na adrese zastihnutý alebo nie, nemôžu mať žiadny vplyv na posúdenie a rozhodnutie o jeho žiadosti, pretože žiadne z ustanovení zákona o pobyte cudzincov neoprávňuje policajný útvar na zamietnutie žiadosti na základe takýchto dôvodov.
23. Žalobca ďalej poukázal na to, že uviedol v žiadosti, že ubytovanie bude mať zabezpečené na vyššie uvedenej adrese a predložil o tom doklad v zmysle § 122 zákona o pobyte cudzincov (čestné vyhlásenie vlastníka nehnuteľnosti), pričom správny orgán nespochybnil, že by tento doklad nemal potrebné náležitosti, alebo že by bol falošný alebo pozmenený a teda neuviedol žiadny nepravdivý údaj, pretože na adrese, ktorú uviedol, má skutočne zabezpečené ubytovanie, čo mu vlastník nehnuteľnosti aj potvrdil zákonom stanoveným spôsobom zopakujúc, že toto čestné vyhlásenie ani vlastnícke právo k nehnuteľnosti nebolo žiadnym spôsobom spochybnené.
24. Mal za to, že zabezpečenie ubytovania, ktoré je podmienkou stanovenou pre žiadateľov o prechodný pobyt, nemožno vykladať spôsobom uskutočneným správnymi orgánmi na úkor účastníka konania tak, že osoba s udeleným prechodným pobytom má povinnosť zdržiavať sa v mieste prechodného pobytu nepretržite, nakoľko nie je možné účastníkovi konania brániť, aby sa v rámci pobytu na území Slovenska krátkodobo zdržiaval aj na iných miestach (napr. v rámci pracovnej cesty, najmä pokiaľ účelom pobytu je podnikanie).
25. S poukazom na uvedené mal žalobca za to, že správny orgán vec nesprávne právne posúdil, keď preskúmaval otázku zabezpečenia ubytovania nad rámec zákona o pobyte cudzincov dodajúc, že správny orgán môže požiadavky na ubytovanie skúmať jedine z hľadiska podmienok stanovených osobitným predpisom, a to podľa § 8 ods. 1 vyhlášky Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 259/2008 Z. z. o podrobnostiach o požiadavkách na vnútorné prostredie budov a o minimálnych požiadavkách na byty nižšieho štandardu a na ubytovacie zariadenia. Teda jedine v prípade, ak by ubytovanie takéto minimálne požiadavky nespĺňalo, je správny orgán oprávnený žiadosť o udelenie alebo obnovenie prechodného pobytu zamietnuť podľa ustanovenia § 33 ods. 6 písm. h) zákona o pobyte cudzincov: „Policajný útvar zamietne žiadosť o udelenie prechodného pobytu, ak je zjavné, že zabezpečené ubytovanie na území Slovenskej republiky nespĺňa minimálne požiadavky podľa osobitného predpisu.“ O takýto prípad však v posudzovanej veci nešlo. Minimálne požiadavky stanovené uvedeným osobitným predpisom posudzované ubytovanie spĺňa, správne orgány vo svojich rozhodnutiach ani nerozporujú, že by niektoré z týchto požiadaviek ubytovanie nespĺňalo.
26. Podľa žalobcu žalovaný nesprávne aplikoval možnosť správnej úvahy pri posudzovaní jeho žiadosti, nakoľko takáto správna úvaha nemôže byť svojvoľná, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu, môže byť vykonaná iba v medziach stanovených zákonom o pobyte cudzincov a musí byť riadne zdôvodnená. Správna úvaha v posudzovanom prípade je možná len v rámci dôvodov zamietnutia vymedzených v ustanovení § 34 ods. 12 v spojení s § 33 ods. 6 zákona o pobyte cudzincov. Rovnako mal za to, že žalovaný okrem toho, že nesprávne postupoval pri zisťovaní a vyhodnotení skutkového stavu, prekročil tiež prípustné hranice správnej úvahy nad rámec uvedených zákonných ustanovení.
27. Žalobca v správnej žalobe nepožiadal správny súd o nariadenie pojednávania [§ 182 ods. 1 písm. g) zákon č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „Správny súdny poriadok“ alebo „SSP“).
III. Vyjadrenie žalovaného, replika žalobcu, duplika žalovaného
28. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení navrhol správnu žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.
29. Poukázal na to, že žalobcovi bol dňa 15.01.2016 správnym orgánom udelený prechodný pobyt na účel podnikania na území Slovenskej republiky s platnosťou do 05.06.2018 a bol mu vyhotovený doklad vo forme identifikačnej karty č. N s dátumom ukončenia platnosti do 05.06.2018. Žalobca dňa 09.04.2018 na správnom orgáne podal žiadosť o obnovenie prechodného pobytu na účel podnikania na území Slovenskej republiky, pričom vo vyplnenom úradnom tlačive v bode 27 ako bydlisko v Slovenskej republike uviedol adresu S. X. XX, XXX XX X. X. s tým, že úplnosť a pravdivosť uvedených údajov potvrdil svojím podpisom.
30. Splnomocnená osoba žalobcu k žiadosti o obnovenie prechodného pobytu podľa § 34 ods. 3 písm. d) zákona č. 404/2011 Z. z. ako doklad potvrdzujúci zabezpečenie ubytovania doložila dňa 01.08.2018 čestné vyhlásenie o zabezpečení ubytovania na adrese S. X. XX, XXX XX X. X., podpísané majiteľom nehnuteľnosti dňa 21.05.2018 spolu s výpisom listu vlastníctva č. XXX.
31. Lustráciou v informačnom systéme Policajného zboru bolo zistené, že na uvedenej adrese je nahlásených na prechodný pobyt 24 občanov Iránskej islamskej republiky. Na uvedenej adrese bola vykonaná kontrola, kedy bolo zistené, že sa jedná o rodinný dom v slepej ulici na konci obci, podľa zistení susedov má byť dom vo vlastníctve rodiny G.. Ďalej susedia uviedli, že cudzinca v dome ani v okolí nikdy nevideli, ani nemajú vedomosť o tom, že by tam mali byť nejakí cudzinci ubytovaní.
32. Na základe týchto skutočností a po zhodnotení predložených a zadovážených dokladov správny orgán rozhodnutím zo dňa 12.09.2018 zamietol cudzincovi žiadosť o obnovenie prechodného pobytu na účel podnikania na území Slovenskej republiky podľa § 34 ods. 12 z dôvodu podľa § 33 ods. 6 písm. e) zákona č. 404/2011 Z. z., ktoré bolo doručené splnomocnenej osobe menom X. U. prostredníctvom Slovenskej pošty dňa 07.11.2018.
33. Odvolanie proti prvostupňovému rozhodnutiu bolo podané v zákonom stanovenej lehote. Nakoľko správny orgán odvolaniu v plnom rozsahu nevyhovel a o odvolaní nerozhodol, podľa ustanovenia § 57 ods. 2 správneho poriadku ho dňa 21.12.2018 predložil žalovanému na rozhodnutie.
34. Žalovaný poukázal na to, že v konaní o obnovenie prechodného pobytu na účel podnikania na území Slovenskej republiky správny orgán zisťoval podmienky jeho obnovenia, a teda zisťoval, či žalobca bude mať počas obdobia prechodného pobytu na účel podnikania na území Slovenskej republiky zabezpečené ubytovanie. V žiadosti o obnovenie prechodného pobytu na účel podnikania na území Slovenskej republiky žalobca uviedol ako svoje bydlisko v Slovenskej republike adresu S. X. XX, XXX XX X. X.. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že žalobca na tejto adrese nebýva, ani sa na uvedenej adrese nezdržiava.
35. Pri výkone kontroly ubytovania je policajt oprávnený vstupovať do priestorov ubytovacích zariadení podľa § 75 ods. 2 písm. a) a podľa § 75 ods. 1 písm. a) zákona č. 404/2011 Z. z. vykonávať kontrolu plnenia podmienok pobytu a dodržiavanie povinností cudzincov. Žalovaný dal do pozornosti, že pri podávaní žiadosti sa zabezpečenie ubytovania vyžaduje z dôvodu, aby mal policajný útvar možnosť kontroly pobytu cudzincov a vedel, kde sa cudzinec na území Slovenskej republiky v prevažnej miere zdržiava. Bez tejto znalosti, nie je možné zo strany policajného útvaru vykonávať kontroly v zmysle § 75 ods. 1 písm. a) zákona č. 404/2011 Z. z., pričom nezdržiavanie sa na adrese v čase kontroly, kde má cudzinec zabezpečené ubytovanie, môže mat' za následok, že predkladanie potvrdenia o ubytovaní je zo strany správneho orgánu považované za poskytovanie nepravdivých alebo zavádzajúcich údajov zo strany žalobcu.
36. Dôvodom zamietnutia žiadosti o obnovenie prechodného pobytu na účel podnikania na území Slovenskej republiky nebola otázka zabezpečenia ubytovania, resp. či ubytovanie spĺňa požiadavky z hľadiska podmienok stanovených osobitným predpisom a to § 8 ods. 1 vyhlášky Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 259/2008 Z. z. o podrobnostiach a požiadavkách na vnútorné prostredie budov a o minimálnych požiadavkách na byty nižšieho štandardu a na ubytovacie zariadenia ale to, či sa na uvedenej adrese, ktorú uviedol žalobca v žiadosti o udelenie resp. o obnovenie prechodného pobytu vôbec zdržiaval počas pobytu.
37. Priebeh samotného konania je v rukách správneho orgánu a v zásade by mal smerovať k jednému - k nazbieraniu dostatočného množstva použiteľných podkladov, na základe ktorých môže správny orgán dokázať objektívne a správne rozhodnúť. K tomuto účelu má správny orgán viacero prostriedkov, ktoré môže v priebehu konania využiť v súlade so správnym poriadkom, pričom je na úvahe správneho orgánu, aké prostriedky na zabezpečenie dostatočného získania podkladov na rozhodnutie zvolí.
38. K námietke žalobcu týkajúcej sa nemožnosti vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia žalovaný uviedol, že dňa 15.01.2019 bol žalobca prostredníctvom splnomocnenej osoby v konaní menom X. U. vyzvaný na vyjadrenie sa k podkladom zabezpečených žalovaným pred vydaním rozhodnutia a stanovil mu lehotu 5 dní. Výzvu na vyjadrenie prevzala splnomocnená osoba. Dňa 13.02.2019 bola doručená žiadosť splnomocnenej osoby o nazretie do spisu žalobcu, do spisu bolo nazreté dňa 28.02.2019 o čom bol spísaný úradný záznam. Dňa 28.02.2019 bolo žalovanému doručené vyjadrenie žalobcu prostredníctvom splnomocneného zástupcu, prostredníctvom ktorého žalobca namietal samotný priebeh zisťovania skutkového stavu (operatívne šetrenia, kontroly, úradné záznamy).
39. K zisťovaniu skutkového stavu žalovaný poukázal na to, že v administratívnom spise žalobcu sa nachádza niekoľko záznamov z previerok, ktoré boli vykonané na uvedenej adrese, avšak záver zo všetkých vykonaných kontrol z rokov 2017 až 2019 je, že účastník konania sa na uvedenej adrese nezdržiava, nezdržiaval sa ani v minulosti a v uvedenej nehnuteľnosti nebol nikto zastihnutý. Žalovaný poukázal na to, že pri podávaní žiadosti sa zabezpečenie ubytovania vyžaduje z dôvodu, aby mal policajný útvar možnosť kontroly pobytu cudzincov a vedel, kde sa cudzinec na území Slovenskej republiky v prevažnej miere zdržiava, pričom bez tejto znalosti nie je možné zo strany policajného útvaru vykonávať kontroly v zmysle § 75 ods. 1 písm. a) zákona č. 404/2011 Z. z. Preto v prípade, ak žalobca uvedie adresu na ktorej sa nezdržiava, vzniká podozrenie o tom, že žalobca neplní účel pobytu. Opätovné doloženie potvrdenia o zabezpečení ubytovania na adrese, na ktorej sa žalobca nezdržiaval bolo preto vyhodnotené za poskytovanie nepravdivých a zavádzajúcich údajov zo strany žalobcu a to len za účelom splnenia formálnych podmienok k obnoveniu pobytu.
40. Podľa žalovaného doloženie zákonom predpísaných dokladov je jednou, nie však jedinou podmienkou pre obnovenie prechodného pobytu na území Slovenskej republiky. Zo žiadneho ustanovenia zákona č. 404/2011 Z. z. nevyplýva povinnosť správneho orgánu, aby pri splnení zákonných podmienok obnovil prechodný pobyt na účel podnikania na území Slovenskej republiky bez priestoru na správnu úvahu. Žalovaný mal za to, že doloženie dokladu o zabezpečení ubytovania bolo zo strany žalobcu len účelové, a to za účelom splnenia zákonných podmienok bez snahy reálneho zdržiavania sa a vykonávania podnikateľskej činnosti na uvedenej adrese počas obnovenia prechodného pobytu na území Slovenskej republiky.
41. Ďalej uviedol, že žalobca pri podávaní žiadosti o obnovenie pobytu opätovne predložil potvrdenie o zabezpečení ubytovania na tej istej adrese, pričom však nijakým spôsobom pri obnovovaní pobytu nepreukázal, že sa na danej adrese zdržiaval počas udeleného pobytu dodajúc, že správny orgán v rámci konania o obnovení pobytu využil podklady, ktoré sú mu známe z jeho služobnej činnosti a ktorými má (z úradného záznamu a z fotografií) za preukázané, že na uvedenej adrese žalobca nebýval počas udelenia pobytu aj napriek tomu, že mal na uvedenej adrese zabezpečené ubytovanie.
42. Žalovaný tiež poukázal na to, že napriek tomu, že žalobca má na území Slovenskej republiky povolený prechodný pobyt na účel podnikania, nevykonáva na území Slovenskej republiky žiadnu podnikateľskú činnosť dodajúc, že z výpovede žalobcu, ktorej obsah je uvedený v bode 7 tohto rozsudku tiež vyplýva, že žalobca nepreinvestoval žiadne finančné prostriedky na území Slovenskej republiky a svoju činnosť vykonáva len fiktívne, so zameraním na taký zisk, aby splnil podmienky obnovenia prechodného pobytu.
43. V prípade žalobcu žalovaný zastal názor, že sa nejedná o záujem podnikať na území Slovenskej republiky, ale ide len o vybavenie pobytu v schengenskom priestore prostredníctvom Slovenskej republiky. Žalobca je konateľom spoločnosti ALERIM TRADE s.r.o. spolu s ďalšími 12 štátnymi príslušníkmi Iránskej islamskej republiky, spoločnosť bola založená dňa 14.03.2014. Uvedená spoločnosť podľa názoru žalovaného a správneho orgánu bola zriadená iba pre účely zlegalizovania pobytov občanov z Iránskej islamskej republiky, pričom nevykonáva reálnu podnikateľskú aktivitu na území Slovenskej republiky a to s poukazom na ustanovenie § 2 Obchodného zákonníka.
44. Mal za to, že v konaní boli zaobstarané dostatočné podklady a dôkazy, na základe ktorých sa rozhodlo, postupovalo sa aj v úzkej súčinnosti so žalobcom, nakoľko bola žalobcovi poskytnutá možnosť vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia a rovnako mu bola daná možnosť, aby svoje práva uplatnil a účinne obhajoval. Podkladom pre vydanie rozhodnutia bol presne a spoľahlivo zistený skutkový stav veci, na základe čoho podľa ustanovenia § 59 ods. 2 správneho poriadku bolo rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdené tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti rozhodnutia o odvolaní.
45. Žalovaný v písomnom vyjadrení nepožiadal správny súd o nariadenie pojednávania, hoci bol poučený podľa § 105 ods. 2 písm. a) SSP (č.l. 29).
46. Žalobca vo svojom vyjadrení k vyjadreniu žalovaného (okrem iného) poukazoval na to, že jediným dôvodom, na základe ktorého bola žiadosť zamietnutá, bol dôvod podľa ustanovenia § 33 ods. 6 písm. e) zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o pobyte cudzincov“), podľa ktorého: „Policajný útvar zamietne žiadosť o udelenie prechodného pobytu, ak štátny príslušník tretej krajiny uvedie nepravdivé alebo zavádzajúce údaje alebo predloží falošné alebo pozmenené doklady alebo doklad inej osoby.“ Naplnenie tohto dôvodu spočíva podľa prvostupňového správneho rozhodnutia v tom, že údajne doložením dokladu o ubytovaní uviedol nepravdivé a zavádzajúce údaje, nakoľko na uvedenej adrese sa nezdržiaval, a preto adresu ubytovania účastník konania nepravdivo uviedol vo vyplnenej žiadosti. Uvedený dôvod bol jediným dôvodom zamietnutia žiadosti, a preto predmetom preskúmania v tomto konaní môže byť správnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného a prvostupňového správneho rozhodnutia iba z hľadiska splnenia zákonných podmienok pre zamietnutie žiadosti na základe tohto dôvodu. Nie je prípustné, aby žalovaný až vo svojom druhostupňovom rozhodnutí alebo dokonca až vo vyjadrení v rámci súdneho prieskumu jeho rozhodnutia uvádzal ďalšie dôvody, ktoré neboli predmetom prvostupňového ani odvolacieho konania a teda nemal možnosť sa s nimi oboznámiť a vyjadriť sa k nim. Konkrétne ide o skutočnosti týkajúce sa nevykonávania podnikateľskej činnosti, sídla spoločnosti, ktorej je štatutárnym orgánom, plnenia povinnosti oznamovať, že sa bude mimo miesta pobytu zdržiavať viac ako 30 dní alebo viac ako 180 dní, mimo územia Slovenskej republiky (k uvedenému dôvodu správny súd uvádza, že tento nebol uvedený ani v odôvodnení napadnutého rozhodnutia a ani vo vyjadrení k správnej žalobe - poznámka správneho súdu). V súvislosti s nevykonaním výsluchu svedkov podľa § 35 správneho poriadku a nevykonaním ohliadky podľa § 38 žalobca namietal, že konanie o žiadosti o obnovenie prechodného pobytu je správnym konaním, na ktoré sa vzťahuje správny poriadok, vrátane procesného postupu pri získavaní podkladov pre rozhodnutie a pri dokazovaní, na čom nič nemení to, že vecne príslušným na rozhodovanie je policajný útvar. V ostatnom sa jeho vyjadrenie zhoduje so žalobnými bodmi.
47. Žalovaný dupliku nepodal.
IV. Relevantná právna úprava
48. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
49. Podľa § 2 ods. 2 SSP každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
50. Podľa § 33 ods. 6 písm. e) zákona o pobyte cudzincov policajný útvar zamietne žiadosť o udelenie prechodného pobytu, ak štátny príslušník tretej krajiny uvedie nepravdivé alebo zavádzajúce údaje alebo predloží falošné alebo pozmenené doklady alebo doklad inej osoby.
51. Podľa § 34 ods. 12 zákona o pobyte cudzincov policajný útvar zamietne žiadosť o obnovenie prechodného pobytu z dôvodov podľa § 33 ods. 6; policajný útvar však nezamietne žiadosť o obnovenie prechodného pobytu štátneho príslušníka tretej krajiny z dôvodu podľa
a) § 33 ods. 6 písm. b) v prípade ohrozenia verejného zdravia, ak ide o prechodný pobyt podľa § 27, b) § 33 ods. 6 písm. d) a h), ak ide o prechodný pobyt podľa § 23 ods. 5.
52. Podľa § 75 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov policajný útvar je oprávnený vykonávať kontrolu
a) oprávnenosti pobytu, plnenia podmienok pobytu a dodržiavania povinností cudzinca podľa tohto zákona, b) dodržiavania povinností inými fyzickými osobami a právnickými osobami v súvislosti s pobytom podľa tohto zákona.
53. Podľa § 75 ods. 2 zákona o pobyte cudzincov, pri výkone kontroly podľa odseku 1 je policajt oprávnený
a) vstupovať na miesta určené na podnikanie, zamestnanie alebo štúdium a do priestorov ubytovacích zariadení; to neplatí, ak je nedotknuteľnosť miesta zaručená osobitným predpisom, b) požadovať preukázanie totožnosti a vyžadovať vysvetlenie ku skutočnostiam, ktoré sú predmetom kontroly.
54. Podľa § 120 ods. 1 vety prvej zákona o pobyte cudzincov, ak nie je v tomto zákone alebo osobitnom predpise ustanovené inak, vzťahuje sa na konanie podľa tohto zákona všeobecný predpis o správnom konaní.
55. Podľa § 3 ods. 2 správneho poriadku správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu.
56. Podľa § 32 ods. 1 správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania.
57. Podľa § 32 ods. 2 správneho poriadku podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán. Údaje z informačných systémov verejnej správy a výpisy z nich, okrem údajov a výpisov z registra trestov, sa považujú za všeobecne známe skutočnosti a sú použiteľné na právne účely. Tieto údaje nemusí účastník konania a zúčastnená osoba správnemu orgánu preukazovať dokladmi. Doklady vydané správnym orgánom a obsah vlastných evidencií správneho orgánu sa považujú za skutočnosti známe správnemu orgánu z úradnej činnosti, ktoré nemusia účastník konania a zúčastnená osoba správnemu orgánu dokladovať.
58. Podľa § 33 ods. 1 správneho poriadku účastník konania a zúčastnená osoba má právo navrhovať dôkazy a ich doplnenie a klásť svedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní a miestnej ohliadke.
59. Podľa § 33 ods. 2 správneho poriadku správny orgán je povinný dať účastníkom konania a zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie.
60. Podľa § 34 ods. 3 správneho poriadku, účastník konania je povinný navrhnúť na podporu svojich tvrdení dôkazy, ktoré sú mu známe.
61. Podľa § 34 ods. 4 správneho poriadku, vykonávanie dôkazov patrí správnemu orgánu.
62. Podľa § 34 ods. 5 správneho poriadku, správny orgán hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti.
63. Podľa § 34 ods. 6 správneho poriadku skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z úradnej činnosti netreba dokazovať.
64. Podľa § 59 ods. 1 správneho poriadku odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu; ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené vady odstráni.
V. Konanie na správnom súde, rozhodnutie správneho súdu
65. Správny súd po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu a administratívneho spisu žalovaného orgánu verejnej správy a orgánu verejnej správy nižšieho stupňa, preskúmal v rozsahu uplatnených žalobných bodov (§ 134 ods. 1 SSP) napadnuté rozhodnutie, ako aj priebeh administratívneho konania predchádzajúcemu jeho vydaniu, vychádzajúc zo stavu, ktorý existoval v čase právoplatnosti rozhodnutia (§ 135 ods. 1 SSP), postupom podľa § 107 ods. 2 SSP v spojení s § 137 ods. 4 SSP vec prejednal bez nariadenia pojednávania, keď deň verejného vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu a na webovom sídle súdu a dospel k záveru, že správna žaloba je nedôvodná.
66. Správny súd mal z výroku prvostupňového rozhodnutia preukázané, že dôvodom zamietnutia žiadosti žalobcu o obnovenie prechodného pobytu na území Slovenskej republiky na účel podnikania bol dôvod uvedený v ustanovení § 33 ods. 6 písm. e) zákona o pobyte cudzincov, keď prvostupňový správny orgán na základe vykonaného dokazovania uzavrel, že žalobca v žiadosti o obnovenie prechodného pobytu na účel podnikania uviedol nepravdivý a zavádzajúci údaj týkajúci sa adresy, na ktorej mal mať zabezpečené ubytovanie na území Slovenskej republiky a to v nadväznosti na predložené čestné vyhlásenie o zabezpečení ubytovania a výsledkov vykonaných operatívnych šetrení.
67. Zo žiadosti o obnovenie prechodného pobytu na účel podnikania podanej dňa 09.04.2018 mal správny súd preukázané, že žalobca v tejto uviedol adresu bydliska v Slovenskej republike X. X., S. X. XX, XXX XX. V administratívnom spise sa rovnako nachádza čestné prehlásenie M. G., vlastníka nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXX, katastrálne územie S. X., že žalobcovi poskytne ubytovanie na uvedenej adrese. Obsahom administratívneho spisu mal správny súd tiež preukázané, že Národná jednotka boja proti nelegálnej migrácií dňa 12.10.2017 vykonala podľa § 75 ods. 1 zákona o cudzincov šetrenie na adrese S. X. XX, na ktorej sa mal žalobca zdržiavať v prípade, ak bol na území Slovenskej republiky na základe udeleného prechodného pobytu za účelom podnikania (tento mu bol udelený do 05.06.2018), pričom bolo zistené, že v dome ani v okolí susedia cudzincov nevideli, hoci na uvedenej adrese ich bolo podľa evidencie prihlásených 24, títo nemali vedomosť o tom, že na tejto adrese sú cudzinci ubytovaní. Operatívne šetrenia s rovnakým výsledkom boli tiež vykonané v dňoch 29.01.2018, 12.02.2018, 04.06.2018 a 14.12.2018.
68. Rovnako mal správny súd z dôvodov uvedených v odvolaní preukázané, že žalobca napriek skutočnosti, že z odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia mu muselo byť zrejmé na základe akých skutočností prvostupňový správny orgán zamietol jeho žiadosť o obnovenie prechodného pobytu, neoznačil konkrétne dôkazy, ktorými by preukázal, že sa na uvedenej adrese počas udeleného prechodného pobytu (do 05.06.2018) skutočne zdržiaval, pričom v tomto smere bol zaťažený dôkazným bremenom.
69. Vo vzťahu k námietke žalobcu, že prvostupňový správny orgán porušil jeho právo vyjadriť sa k podkladu jeho rozhodnutia, spôsobu jeho zistenia a navrhnúť jeho doplnenie (§ 33 ods. 2 správneho poriadku), keď na uplatnenie týchto práv nebol prvostupňovým správnym orgánom vyzvaný správny súd, vychádzajúc z obsahu administratívneho spisu, uvádza, že toto procesné pochybenie bolo zhojené žalovaným, ktorý splnomocnenú zástupkyňu preukázateľne vyzval na vyjadrenie sa v zmysle § 33 ods. 2 správneho poriadku, pričom ju súčasne oboznámil, že vykonal ďalšiu previerku ubytovania na adrese X. X., S. X. XX. Splnomocnená zástupkyňa právo na vyjadrenie sa k podkladom rozhodnutia využila, keď 28.02.2019, potom ako nahliadla do administratívneho spisu (do administratívneho spisu nahliadla dňa 21.02.2019), doručila žalovanému svoje vyjadrenie.
70. V súvislosti s postupom žalovaného správny súd uvádza, že žalovaný bol, vzhľadom na vykonanú opakovanú previerku ubytovania, za účelom čistoty procesu povinný s touto skutočnosťou oboznámiť žalobcu, pričom tým, že splnomocnená zástupkyňa žalobcu bola následne oboznámená s jednotlivými
podkladmi rozhodnutia, ku ktorým sa aj vyjadrila, došlo k odstráneniu vady konania pred prvostupňovým správnym orgánom a to s poukazom na ustanovenie § 59 ods. 1 správneho poriadku. S poukazom na uvedené preto správny súd nepriznal relevanciu tejto procesnej námietke.
71. Pokiaľ ide o samotný dôvod zamietnutia žiadosti o obnovenie prechodného pobytu na území Slovenskej republiky za účelom podnikania, správny súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s prijatým záverom konajúcich orgánov verejnej správy, že žalobca uvedením adresy X. X., S. X. XX, ktorá skutočnosť bola potvrdená doložením potvrdenia o zabezpečení ubytovania, uviedol v žiadosti nepravdivý a zavádzajúci údaj, čo má, v prípade žalobcu, bez ďalšieho za následok zamietnutie žiadosti podľa § 33 ods. 6 písm. e) zákona o pobyte cudzincov. Tento záver je podložený vykonanými šetreniami, pričom z pohľadu námietok žalobcu, sú pre správny súd zásadné šetrenia vykonané v dňoch 12.10.2017 a 12.02.2018, teda ešte počas udeleného prechodného pobytu, ktorými je preukázané, že žalobca sa na uvedenej adrese nezdržiaval. Uvedenie tejto adresy bolo preto dôvodne vyhodnotené ako formálne a to výlučne za účelom získania obnovenia prechodného pobytu. V tomto smere, podľa názoru správneho súdu, konajúce orgány verejnej správy vykonali dostatočné dokazovanie, pričom žalobca nepreukázal, že by sa na adrese, ktorú uviedol vo svojej žiadosti, počas svojho pobytu na území Slovenskej republiky skutočne zdržiaval.
72. Vo vzťahu k postupu príslušného policajného útvaru, ktorý vykonal viaceré šetrenia v súvislosti s tým, či sa žalobca zdržiaval na adrese, ktorú uviedol v žiadosti o obnovenie prechodného pobytu správny súd uvádza, že tieto nemali povahu ohliadky alebo výsluchov svedkov, tak ako to v žalobe namietal žalobca, ale išlo o postup podľa § 75 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov, keď účelom týchto šetrení bolo preveriť, či žalobcom uvádzané údaje vo svojej žiadosti o obnovenie prechodného pobytu korešpondujú so skutočnosťou. Výlučne takýmito operatívnymi šetreniami a kontrolou bolo možné preveriť, resp. zistiť, či osoba, ktorá požiadala o obnovenie prechodného pobytu sa na uvedenej adrese zdržiava. Tento zákonný postup preto nemá charakter ohliadky, na ktorú je účastník konania podľa § 38 ods. 3 správneho poriadku prizvaný. Na tomto mieste považuje správny súd za potrebné zdôrazniť, že skutočnosť, že žalobca nebol o vykonaní operatívneho šetrenia vopred informovaný, ako je tomu v prípade výkonu výsluchu svedka alebo výkonu ohliadky, je na účely daného konania logická a predpokladaná a to v záujme zabezpečenia objektívnosti šetrenia a hodnovernosť takto získaného dôkazu nijak neznižuje.
73. V súvislosti s námietkou, že žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia, ako aj vo vyjadrení k správnej žalobe uvádza aj iné dôvody, pre ktoré došlo k zamietnutiu žiadosti o obnovenie prechodného pobytu na území Slovenskej republiky na účel podnikania, správny súd uvádza, že v prípade žalobcu bol relevantným dôvodom zamietnutia žiadosti o obnovenie prechodného pobytu dôvod ustanovený v § 33 ods. 6 písm. e) zákona o pobyte cudzincov, teda uvedenie nepravdivého a zavádzajúceho údaja a preto následné posudzovanie samotnej podnikateľskej činnosti žalobcu žalovaným, správny súd označuje len ako podporný argument k hlavnému dôvodu. Inak povedané, aj bez zhodnotenia podnikateľskej činnosti žalobcu, by ako dôvod zamietnutia žiadosti o obnovenie prechodného pobytu na základe uvedených zistení, bol tento postačujúci. Zosumarizovanie samotného priebehu a výsledkov podnikateľskej činnosti žalobcu preto správny súd chápe len ako dokreslenie samotného účelu podanej žiadosti s tým, že toto hodnotenie nemá vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného.
74. S poukazom na uvedené, správny súd dospel k záveru, že žalobca v žiadosti o obnovenie prechodného pobytu podanej dňa 09.04.2018 uviedol vo vzťahu k adrese bydliska na území Slovenskej republiky nepravdivý a zavádzajúci údaj, ktorá skutočnosť mala oprávnene za následok zamietnutie jeho žiadosti a to s odkazom na ustanovenie § 34 ods. 12 v spojení s § 33 ods. 6 písm. e) zákona o pobyte cudzincov. Preto správny súd žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 Správneho súdneho poriadku zamietol.
75. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 168 SSP a v konaní úspešnému žalovanému trovy konania nepriznal, nakoľko v správnom súdnom konaní orgánu štátnej správy, ktorým žalovaný nepochybne je, možno priznať trovy konania iba výnimočne.
76. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Trnave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozsudku na Krajský súd v Trnave. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP).
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom (§ 440 ods. 2 SSP).
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) alebo ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.