Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_21CoP-151-2019.pdf
PDF · 87.42 KB
Case nature
Area
Subarea
21CoP/151/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Elišky Wagshalovej a členiek senátu JUDr. Antónie Kandravej a JUDr. Ingrid Kalinákovej, v právnej veci starostlivosti súdu o maloletú D. M., narodenú XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Humenné, pracovisko Snina, dieťa rodičov: matky H. S., narodenej XX.XX.XXXX, bytom O. nad U. XXX, právne zastúpená JUDr. Ľudmilou Kavuličovou, advokátkou, so sídlom na Ul. 26. novembra 1510/3, Humenné a otca: K. M., narodeného XX.XX.XXXX, bytom Z. XXXX/ XX, N., v konaní o návrhu otca na zníženie výživného, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Humenné č.k. 10P/156/2018 - 133 zo dňa 19.06.2019
rozhodol:
I. P o t v r d z u j e rozsudok.
II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
I. Predmet konania
1. Otec sa podaným návrhom na začatie konania domáhal zníženia výživného pre maloletú D. zo sumy 100,- eur mesačne na sumu 40,- eur mesačne, počnúc dňom podania návrhu, čím by sa zmenil rozsudok Okresného súdu Humenné sp. zn. 10P/1/2017 zo dňa 08.09.2017. II. Obsah napadnutého rozhodnutia
2. Okresný súd Humenné ako súd prvej inštancie (ďalej aj ako „súd“) napadnutým rozsudkom návrh otca zamietol. Žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov konania nepriznal.
3. Rozhodnutie právne zdôvodnil ust. § 26, § 75 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o rodine“).
4. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že naposledy bolo o výške výživného rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Humenné sp. zn. 10P 1/2017 zo dňa 08.09.2017, ktorým bolo zvýšené výživné na sumu 100,- eur mesačne, počnúc dňom 02.01.2017. V tom čase matka poberala rodičovský príspevok a rodinné prídavky na dve deti, otec bol zamestnaný s príjmom vo výške minimálnej mzdy, za prvé tri mesiace roku 2017 mu boli vyplatené diéty vo výške 950,- eur. Náklady na bývanie mal vo výške 250,- eur mesačne.
5. V súčasnosti sa pomery na strane matky a maloletej nezmenili. Matka je naďalej poberateľkou rodičovského príspevku a rodinných prídavkov na dve deti. Lekárskymi správami bol preukázaný nepriaznivý zdravotný stav maloletej, pre ktorý je matka na predĺženej materskej dovolenke. Len náklady
na zdravotnú starostlivosť maloletej predstavujú sumu 40,- eur mesačne. Zníženie výživného nie je v záujme maloletej, oproti poslednej úprave výživného je staršia, pre svoje diagnózy vyžaduje zvýšenú starostlivosť zo strany matky, zvýšené náklady na lieky a stravovanie, vzhľadom na diagnostikovanú histamínovú intoleranciu.
6. Na základe predložených dokladov zo strany otca mal súd preukázané, že v čase podania návrhu, do 31.01.2019, pracoval otec v spoločnosti O.- SV, s.r.o., s príjmom za rok 2018 vo výške 2.236,- eur ako čistá mzda, 245,38 eur ako náhrada príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti a 3.664,70 eur ako vreckové pri zahraničných pracovných cestách. Celková výška príjmu tak činila 6.046,08 eur. Zo správ Sociálnej poisťovne vyplýva, že otcovi maloletej v roku 2018 boli vyplácané nemocenské dávky: 1/2018
- 182,60 eur, 2/2018 - 243,40 eur, 3/2018 - 87 eur, 8/2018 - 17,40 eur, 9/2018 - 260,80 eur, 10/2018
- 269,50 eur, 11/2018 suma 260,80 eur, 12/2018 suma 269,50 eur, spolu za rok 2018 boli vyplatené dávky vo výške 1.591,- eur. Celkový príjem otca bol v roku 2018 vo výške 7.637,08 eur, čo predstavuje sumu 636,43 eur mesačne. Otec uvádzal, že jeho mesačné výdavky predstavujú sumu 100,- eur, pričom býval s matkou v spoločnej domácnosti. Po odpočítaní nákladov na bývanie a nákladov na výživné, mal otec maloletej k dispozícii sumu cca 400,- eur mesačne, čo postačuje na uspokojenie jeho ostatných životných potrieb. Za rok 2018 súd nezistil taký pokles príjmu na strane otca, ktoré by vyžadovalo zníženie výživného na sumu 40,- eur mesačne. V tomto roku bolo v možnostiach otca prispievať na výživu maloletej sumou 100,- eur mesačne.
7. V roku 2019 otec maloletej ukončil pracovný pomer k 31.01.2019, podľa jeho vyjadrenia zo zdravotných dôvodov. Súdu predložil aj lekársku správu MUDr. S. S. zo dňa 27.03.2019, z ktorej vyplýva, že otec maloletej bol opakovane práceneschopný pre závraty, bolesti chrbtice. Vzhľadom na zdravotný stav otca nie je pre neho vhodná práca vodiča kamióna. Zo správy Sociálnej poisťovne zo dňa 09.05.2019 vyplýva, že otcovi maloletej vznikol nárok na vyplatenie podpory v nezamestnanosti od 01.02.2019 vo výške 226,- eur mesačne, od 06.02.2019 bol otec práceneschopný, vyplácané podpory v nezamestnanosti mu boli zastavené, príjem - 1/2019 - 269,50 eur, 2/2019 - 197 eur, 3/2019 - 285,80 eur. Dňa 03.06.2019 predložil otec maloletej pracovnú zmluvu zo dňa 22.05.2019 uzavretú so spoločnosťou N. spol. s r.o., uzavretú od 27.05.2019 na dobu určitú do 31.12.2019 s dohodnutou mzdou 550,- eur mesačne, predložil aj nájomnú zmluvu na dvojizbový byt uzavretú dňa 15.05.2019 s dobou nájmu od 15.05.2019 na neurčito a s výškou nájmu 220,- eur mesačne. Za prvých 5 mesiacov roku 2019 došlo k poklesu príjmu na strane otca cca na sumu 250,- eur mesačne, po odpočítaní výživného a nákladov na bývanie vo výške 200,- eur mesačne, mal otec príjem 50,- eur na uspokojenie svojich ostatných potrieb. Išlo však o prechodné obdobie, pričom však vyživovacia povinnosť je zákonnou povinnosťou a otec si má svoje príjmy a výdavky korigovať tak, aby bol schopný platiť výživné v stanovenej výške. Aj keď prechodne došlo k zníženiu jeho príjmu, v predchádzajúcom roku bol jeho príjem vo výške cca 650,- eur mesačne, takže tu bol priestor, aby si nejaké finančné prostriedky ušetril. Pre porovnanie súd uviedol, že matka poberá rodičovský príspevok cca 220,- eur mesačne, rodinné prídavky na dve deti cca 47,- eur mesačne, výživné na maloletú D. 100,- eur mesačne, výživné pre maloletého syna 28,08 eur mesačne. Jej mesačný príjem je vo výške cca 395-, eur mesačne, avšak tento príjem musí postačovať pre tri osoby (cca 131,66 eur mesačne na osobu). Od 27.05.2019 sa otec zamestnal s príjmom 550,- eur mesačne v hrubom a našiel si podnájom za 220 eur mesačne. Za obdobie od mája 2019 síce došlo k poklesu príjmu na strane otca, ale vzhľadom na jeho príjem a výdavky je v jeho schopnostiach a možnostiach prispievať na výživu maloletej D. sumou 100,- eur mesačne. Na základe uvedených skutočností súd návrh otca na zníženie výživného zamietol.
8. O trovách konania rozhodol súd podľa ustanovení § 52 Civilného mimosporového poriadku. III. Obsah odvolania otca
9. Proti rozsudku podal odvolanie otec. Poukázal na skutočnosť, že v roku 2018 bol často práceneschopný, o svojich zdravotných problémoch predložil súdu viacero lekárskych správ. Práca vodiča pre otca nebola ďalej vhodná, nedošlo tak z jeho strany k dobrovoľnému ukončeniu dovtedajšieho pracovného pomeru. Odo dňa 27.05.2019 sa otec opätovne zamestnal ako montážnik, s príjmom 550,- v hrubom. Jeho výdavky predstavovali 100,- eur na bývanie ako príspevok matke, od 15.05.2019 si otec prenajal dvojizbový byt , nájomné platí vo výške 220,- eur. Na cestovné minie otec mesačne 120,- eur, 15,- eur na mobil , ostatné výdavky má na stravu, oblečenie, obuv, lieky a hygienické potreby. Návrh na zníženie výživného považuje za dôvodný, sumu výživného upravil na výšku 60,- eur mesačne. Navrhol
napadnutý rozsudok zrušiť a rozhodnúť vo veci tak, že súd zníži výživné zo sumy 100,- eur na sumu 60,- eur mesačne, počnúc dňom podania návrhu.
10. Podľa vyjadrenia ustanoveného opatrovníka rodičia majú vyvinúť všetko úsilie na to, aby v rámci svojich možností a schopností dosahovali taký príjem, z ktorého by mohli plniť výživné na maloleté deti v takom rozsahu, aby boli uspokojené ich odôvodnené potreby a kladie dôraz pred potreby rodiča potreby dieťaťa. Rodič má povinnosť v prvom rade zabezpečiť výživu detí a až následne má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojenie svojich potrieb. S napadnutým rozsudkom sa stotožnil.
11. Podľa vyjadrenia matky, otec sa z vlastnej iniciatívy vzdal výhodnejšieho zamestnania, bez toho, aby mal zabezpečený iný príjem. Nepreukázal, že jeho prechodne zhoršený stav mu neumožňoval naďalej pracovať u doterajšieho zamestnávateľa alebo iného zamestnávateľa. Matka je toho názoru, že na strane otca nie je dôvod na zmenu súdom určeného výživného, preto navrhla napadnutý rozsudok potvrdiť, zároveň zaviazať otca na náhradu trov konania. IV. Hodnotenie odvolacieho súdu
12. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) ako súd odvolací po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“), oprávneným subjektom - účastníkom konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. d/, g/ CSP) po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom (§ 65 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok, ďalej len „CMP“), a dôvodmi odvolania (§ 66 CMP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 329 ods. 1 CSP), keď deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu a v elektronickej podobe na webovej stránke súdu v ten istý deň, ako sa vyvesil na úradnej tabuli a dospel k záveru, že odvolanie otca nie je dôvodné.
13. Z obsahu preskúmavaného spisu je zrejmé, že otec sa podaným návrhom na začatie konania domáhal zníženia výživného, argumentujúc poklesom jeho príjmov v roku 2018 z dôvodu práceneschopnosti. Súd prvej inštancie pripustil, že na strane otca došlo prechodne k poklesu príjmov, od 27.05.2019 sa však opätovne zamestnal s príjmom vo výške 550,- eur v hrubom. Navyše, v predchádzajúcom roku bol príjem otec vo výške 650,- eur mesačne, mal tak vytvorený priestor, aby si nejaké finančné prostriedky ušetril. Za dôležité považoval súd prvej inštancie aj porovnanie príjmov na strane matky. Tá je poberateľkou rodičovského príspevku vo výške 220,- eur, rodinných prídavkov vo výške 47,- eur mesačne, výživné na maloletú platí otec doposiaľ vo výške 100,- eur mesačne, výživné na jej ďalšieho maloletého syna ma určené vo výške 28,08 eur. Po rozpočítaní príjmu matky, na jednu osobu pripadá suma približne 131,66 eur mesačne.
14. Odvolací súd sa stotožňuje s tvrdením súdu prvej inštancie, že zníženie výživného nie je v záujme maloletej. Dieťa sa prirodzene vyvíja, kladie zvýšené požiadavky na stravné, oblečenia, obuv či hygienické potreby. Zrejme aj naďalej pretrváva nepriaznivý zdravotný stav maloletej, ktorý je dôvodom predĺženej rodičovskej dovolenky matky do dovŕšenia šiestich rokov veku dieťaťa. Doposiaľ určenú sumu výživného 100,- eur nepovažuje odvolací súd za neprimerane vysokú, aj bez striktného vyžadovania kvantifikácie výdavkov na základné potreby maloletej, je zrejmé, že táto suma sa v plnom rozsahu spotrebuje na účel sledovaný jej platením.
15. Ak by súd za daných okolností mal pristúpiť k zníženiu výživného, museli by to odôvodniť závažné objektívne okolnosti na strane otca, ktoré by ohrozovali uspokojenie základných životných potrieb povinného rodiča. Odvolací súd za tým účelom zisťoval aktuálnu príjmovú situáciu na strane otca. Z obsahu spisu je zrejmé, že otec sa od 27.05.2019 opätovne zamestnal na dobu určitú do 31.12.2019. Z vykonanej lustrácie otca v Sociálnej poisťovni zo dňa 22.05.2020 je zrejmé, že otec je aj naďalej v pracovnom pomere, za obdobie od 06/2019 až 03/2020 dosiahol priemerný hrubý príjem vo výške 708,- eur, po prepočte dosahoval čistý príjem vo výške 556,- eur. Zo zisteného príjmu je podľa názoru odvolacieho súdu v možnostiach a schopnostiach otca platiť doposiaľ určenú sumu výživného.
16. Súd prvej inštancie zároveň správne posudzoval spravodlivú výšku výživného, porovnávajúc pritom príjmové pomery matky. Je zrejmé, že nepriaznivý zdravotný stav maloletej je dôvodom predĺženej rodičovskej dovolenky matky, ktorá ju objektívne vylučuje z pracovného pomeru a možnosti zvýšiť
tak svoju finančnú disponibilitu. Je prirodzenou povinnosťou otca napomáhať matke v tejto jej zložitej životnej situácii, ak už nie vlastnou osobnou starostlivosťou o mal. dieťa, tak aspoň platením výživného, dočasne v sume, presahujúcej štandardnú výšku výživného, zodpovedajúcej veku a potrebám mal. dieťaťa.
17. Zhrnúc doposiaľ uvedené, súhrnný príjem otec v minulom období postačoval na platenie výživného v doposiaľ určenej sume 100,- eur. Priemerný mesačný príjem otca za rok 2018 prestavoval 636,43 eur, v dôsledku čoho mohol aj v nepriaznivých časoch nízkeho príjmu len vo výške nemocenských dávok čerpať z mesiacov platovo prijateľnejších. Aktuálne dosahovaný čistý príjem otca vo výške 559,- eur na platenie výživného do budúcna postačuje. Suma výživného vo výške 100,- eur je dôvodná poukazom na príjmové pomery matky, s ktorou maloletá žije v spoločnej domácnosti, navyše aj nie priaznivým stavom maloletej.
18. Aj keď otec preukazoval zvýšené výdavky, súvisiace predovšetkým s prenajatím si dvojizbového bytu, odvolací súd bez potreby komentovať súkromný život uvádza, že zvýšený komfort bývania povinného rodiča nesmie byť na ťarchu prednostnej vyživovacej povinnosti a uspokojovania odôvodnených potrieb mal. dieťaťa. Je teraz na otcovi, aby sám korigoval svoje výdavky spôsobom, sledujúcim predovšetkým záujem mal. dieťaťa, ktorý v tomto konaní nepochybne stojí na piedestáli.
19. Vzhľadom na uvedené, odvolací súd preskúmal napadnuté rozhodnutie, snažiac sa vyrovnať s predneseným námietkami otca. Keďže v odvolacom konaní nevzhliadol ich dôvodnosť, napadnutý rozsudok potvrdil ako vecne správny postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 387 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 2 ods. 1 CMP.
20. O trovách prvoinštančného, ako aj odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle ust. § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Odvolací súd zároveň nevzhliadol dôvod, pre ktorý by bolo spravodlivé priznať náhradu trov konania niektorému z účastníkov v zmysle ust. § 55 CMP.
21. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona číslo 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov § 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 CSP v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).