Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_16CoE-3-2020.pdf
PDF · 112.62 KB
Case nature
Area
Subarea
16CoE/3/2020
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivety Záleskej a členov senátu JUDr. Ivici Čelkovej a Mgr. Ivana Kubínyiho v exekučnej veci oprávneného Majetkový Holding, a. s. so sídlom Staromestská 3, 811 03 Bratislava, IČO 35 823 364, proti povinnej E. H., nar. XX.X.XXXX, trvalý pobyt M. ulica XXX/X, XXX XX T., o vymoženie 2.863,73 eur (86.272,70 Sk) s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Prievidza č. k. 16Er/215/2007-98 zo dňa 6. septembra 2019, takto
rozhodol:
Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku I. p o t v r d z u j e .
Odvolací súd odvolanie oprávneného voči výroku II. uznesenia o d m i e t a .
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie výrokom I. exekúciu zastavil a výrokom II. rozhodol, že oprávnený je povinný nahradiť súdnemu exekútorovi JUDr. Máriovi Mičákovi, Exekútorský úrad so sídlom Kollárova 39, 974 01 Banská Bystrica, trovy exekúcie vo výške 167,70 eur do troch dní od právoplatnosti uznesenia s poukazom na § 57 ods. 1 písm. h), § 16 ods. 2, § 5 ods. 1, § 22 vyhlášky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútoroch, § 196, § 203 ods. 2, § 243h ods. 1 Exekučného poriadku. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že dňa 15.3.2019 bol súdu doručený podnet súdneho exekútora na zastavenie exekúcie z dôvodu, že majetok povinnej nestačí ani na úradu trov exekúcie. Z podnetu súdneho exekútora mal súd prvej inštancie za preukázané, že súdny exekútor v priebehu vykonávania exekúcie opakovane rôznymi spôsobmi šetril majetkové pomery povinnej. Zo šetrení vykonaných súdnym exekútorom vyplynulo, že povinná nevlastní akýkoľvek majetok postihnuteľný exekúciou. Súdny exekútor si uplatnil trovy exekúcie 781,82 eur. Súd prvej inštancie súdnemu exekútorovi priznal trovy exekúcie 762,48 eur a k ich náhrade zaviazal oprávneného. Vo zvyšnej časti uplatnených trov súd prvej inštancie zamietol nárok súdneho exekútora na náhradu trov exekúcie. Nepriznal hotové výdavky za poštovné 9,70 eur, a to za budúce hotové výdavky, pretože k doručeniu listín ešte nedošlo a nie je zrejmé, či vôbec dôjde a akým spôsobom. Súd prvej inštancie nemôže zaväzovať účastníka náhradou trov, ktoré doposiaľ nevznikli. Nepriznal súdnemu exekútorovi ani uplatnenú odmenu za potvrdenie zo spisu podľa § 21 cit. vyhl. 1,32 eur, pretože pri zastavení exekúcie sa pri vypočítaní trov postupuje podľa zásad, ktoré sú upravené v § 14 až 16 cit. vyhl. (odmena sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti), a preto súdny exekútor pri zastavení exekúcie nemá nárok na odmenu za manipuláciu so spismi, nakoľko tá je upravená v § 21 cit. vyhl. Rovnako súd prvej inštancie nepriznal ani náhradu hotových výdavkov za použitý papier. Pri použitom tonery a papieri považoval sumu 0,10 eur za stranu (12,90/129 strán = 0,10 eur) za neprimeranú a preto priznal súdnemu exekútorovi iba sumu 0,05 eura za stranu (129 strán x 0,05 eura = 6,45 eur), nakoľko túto sumu súd prvej inštancie považoval za dostačujúcu a účelne vynaloženú.
2. Proti uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený s poukazom na § 365 ods. 1 písm. b), d), f) CSP. Uviedol, že exekučný súd v rozpore s ustanoveniami subsidiárne aplikovaného CSP nepredložil oprávnenému návrh súdneho exekútora na vyjadrenie. Oprávnený sa preto nemohol žiadnym spôsobom vyjadriť k tak závažnému podaniu, akým je podnet na zastavenie exekúcie. Naviac, keby exekučný súd dal oprávnenému možnosť oboznámiť sa s podaním súdneho exekútora, zistil by, že súdny exekútor JUDr. Mário Mičák v predmetnom exekučnom konaní nevymohol 4.828,90 eur, z ktorej si v danom konaní uplatnil odmenu, a preto mu odmena z tejto sumy nemôže patriť. Súdny exekútor vymohol v danej exekúcii finančné prostriedky, ktoré plne pokrývajú trovy exekúcie. Povinná preukázateľne disponuje nehnuteľným majetkom a to pozemkom nachádzajúcim sa v k. ú. L., Okres T., zapísaným na LV č. XXXX ako parcela registra C, parc. č. XXX/XX zastavané plochy a nádvoria o výmere 94 m2, ktorý tvorí pozemok priľahlý k rodinnému domu vo vlastníctve tretích osôb a zjavne je týmito osobami užívaný. Je dôvodný predpoklad, že vlastníci rodinného domu by mohli mať záujem na odkúpení pozemku, ktorý im zvýši komfort bývania. Súdny exekútor však nevyvinul ani len minimálne úsilie, aby oslovil vlastníkov dotknutého rodinného domu s ponukou na odkúpenie pozemku v exekučnej dražbe, hoci je exekučné záložné právo JUDr. Mičáka zapísané medzi ťarchami na prvom mieste. Ustanovenie § 200 ods. 5 Exekučného poriadku nestanovuje povinnosť exekučnému súdu rozhodnúť o zastavení exekúcie, o tom kto znáša trovy exekúcie a zároveň aj o výške trov exekúcie jedným a tým istým rozhodnutím. Procesným postupom exekučného súdu v predmetnom exekučnom konaní, keď exekučný súd jediným rozhodnutím rozhodol tak o nároku na náhradu trov konania, ako aj o výške trov konania, a naviac keď toto rozhodnutie vydal sudca a nie súdny úradník, voči ktorému rozhodnutiu by bola prípustná sťažnosť, exekučný súd bezprecedentným spôsobom odňal oprávnenému možnosť akejkoľvek obrany voči rozhodnutiu o trovách konania tak, ako to predpokladá CSP. Na preukázanie tvrdení o tom, že súdny exekútor JUDr. Mário Mičák nevymohol sumu v predmetnom exekučnom konaní 4.828,90 eur, z ktorej mu exekučný súd priznal odmenu 20 % ako aj DPH z priznanej odmeny, zaslal oprávnený odvolaciemu súdu dôkazy a to výpis z účtu konta medziúveru č. 2478973302, z ktorého je zrejmé, že pred postúpením pohľadávky na spoločnosť Majetkový Holding, a.s. prijal pôvodný oprávnený - Prvá stavebná sporiteľňa, a.s. od súdneho exekútora JUDr. Mičáka nasledovné sumy: sumu vo výške 345,29 eur dňa 28.09.2007, sumu vo výške 117,34 eur dňa 10.01.2008 a sumu vo výške 34,02 eur dňa 28.03.2008, teda spolu sumu vo výške 496,65 eur. Od postúpenia pohľadávky vymohol súdny exekútor JUDr. Mičák pre oprávneného len nasledovné sumy: sumu vo výške 1,33 eur dňa 09.12.2013, sumu vo výške 1,33 eur dňa 13.01.2014, sumu vo výške 2,83 eur dňa 10.02.2014, sumu vo výške 2,83 eur dňa 11.03.2014, sumu vo výške 2,83 eur dňa 12.05.2014, sumu vo výške 2,83 eur dňa 06.06.2014, sumu vo výške 0,79 eur dňa 04.07.2014, sumu vo výške 2,83 eur dňa 04.08.2014, t.j. na účet spoločnosti Majetkový Holding, a.s. súdny exekútor preposlal vymožené prostriedky len vo výške 17,60 eur. Spolu teda súdny exekútor vymohol pre oprávneného v predmetnej exekúcii sumu vo výške 514,25 eur. Ďalej ako dôkaz predložil oznámenia súdnemu exekútorovi o znížení sumy vymáhanej pohľadávky z dôvodu, že po vydaní rozhodnutia čiastočne zaniklo právo ním priznané, nakoľko pohľadávku oprávneného splácal ručiteľ povinných, ktorý nie je povinným v predmetnom exekučnom konaní, t.j. išlo o plnenia prijaté mimo exekučného konania, z ktorých exekútorovi neprislúcha nárok na odmenu. V danom prípade išlo o oznámenie zníženia sumy vymáhanej pohľadávky mailom na adresu Exekútorského úradu dňa 28.12.2011, 27.12.2012 a 14.11.2013. V predmetnom prípade, hoci ručiteľovi povinných vznikla povinnosť plniť záväzok z úverovej zmluvy, si veriteľ neuplatnil voči jeho osobe nároky v exekučnom konaní EX 28/2007 vedenom súdnym exekútorom JUDr. Máriom Mičákom. Napriek tomu však plnením ručiteľa ex lege zaniká v rozsahu jeho plnenia povinnosť obligačných dlžníkov, a naopak plnením obligačných dlžníkov zaniká v danom rozsahu povinnosť ručiteľa. Z uvedeného dôvodu, aby nedošlo k duplicitnému plneniu na pohľadávku, oprávnený nahlásil exekútorovi všetky prijaté plnenia, o ktoré sa ponížila vymáhaná pohľadávka oprávneného vymáhaná v exekučnom konaní. Stále však platí, že ide o dôvod čiastočného zastavenia exekúcie v časti prijatých plnení podľa § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku v spojení s 57 ods. 3 Exekučného poriadku, a nejde o sumu vymoženú súdnym exekútorom, z ktorej by mu prislúchal nárok na odmenu. Takýto nárok by mu prislúchal iba v prípade, že by oprávnenému plnili priamo povinní. Je neakceptovateľné, aby v podmienkach právneho štátu si súdny exekútor mohol vyčísliť odmenu zo sumy nevymoženej v exekučnom konaní, a aby mu naviac exekučný súd ešte takto vyčíslenú odmenu priznal. Takýmto postupom
a rozhodnutím exekučného súdu boli flagrantným spôsobom porušené práva oprávneného ako účastníka tohto konania, keď ho súd zaviazal na úhradu odmeny z nikdy v danej exekúcii nevymoženej sumy. Súdny exekútor si v tejto veci vedome uplatnil nárok na odmenu aj zo sumy, ktorá nebola vymožená v exekučnom konaní, t.j. nárok, ktorý nemá oporu v platnom právnom poriadku, čím uviedol exekučný súd do omylu v otázke nároku súdneho exekútora na náhradu trov exekúcie toto považuje za konanie, ktoré by mohlo napĺňať všetky znaky skutkovej podstaty trestného činu zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 Trestného zákona, prípadne trestného činu podvodu podľa § 221. Ďalej predložil vyúčtovanie exekučného konania EX 28/07 zo dňa 17.02.2014, z ktorého je zrejmé, že súdny exekútor JUDr. Mário Mičák náležite uviedol, že suma vo výške 3.550,- eur bola prijatá oprávneným od ručiteľa povinných, a nie od povinných. S ohľadom na skutočnosť, že súdny exekútor vymohol v exekúcii pre oprávneného v skutočnosti len sumu vo výške 1.278,90 eur (4.828,90 eur - 3.550,- eur = 1.278,90 eur), prislúcha mu nárok na odmenu z vymoženej sumy len vo výške 255,78 eur. Exekučný súd v odôvodnení napádaného uznesenia uviedol, že súdnemu exekútorovi priznal aj náhradu hotových výdavkov vo výške 21,65 eur a prislúchajúcu DPH. Celkovo tak má súdny exekútor nárok na náhradu trov exekúcie vo výške 332,92 eur. Vychádzajúc zo sumy vymožených finančných prostriedkov vo výške 1.278,90 eur by, po odpočítaní trov exekúcie vo výške 332,92 eur, mala byť pohľadávka oprávneného uspokojená sumou vo výške 945,98 eur. Nakoľko však súdny exekútor uhradil z vymožených finančných prostriedkov k rukám oprávneného doposiaľ iba sumu vo výške 514,25 eur, mal by ešte oprávnenému poukázať zvyšok vymoženého plnenia vo výške 431,73 eur. Zhrnúc uvedené, nie oprávnený má platiť trovy exekúcie, ale naopak, súdny exekútor by mal oprávnenému okamžite vyplatiť vymožené a doposiaľ bezdôvodne zadržiavané finančné prostriedky. Nakoľko suma súdnym exekútorom vymožených finančných prostriedkov plne pokryla jeho zákonný nárok na náhradu trov exekúcie vo výške 332,92 eur, nie je možné k náhrade trov exekúcie zaviazať oprávneného. Ak by aj teda mal exekučný súd za preukázaný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, jednoznačne rozhodol nesprávne o nároku na náhradu trov exekúcie. Uznesenie Okresného súdu Prievidza č. k. 16Er/215/2007-98 zo dňa 06.09.2019 je nesprávne tak čo do výroku o zastavení exekúcie, ako aj do výroku o nároku súdneho exekútora na náhradu trov exekúcie, a preto požiadal, aby ho odvolací súd v zmysle § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušil a v zmysle § 391 ods. 1 CSP vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
3. Povinná sa k odvolaniu oprávneného k uzneseniu písomne nevyjadrila.
4. Súdny exekútor sa vyjadril k odvolaniu oprávneného. K zastaveniu exekúcie uviedol, že zo spisu súdneho exekútora aj zo spisu Okresného súdu Prievidza vyplýva, že oprávnený bol o nemajetnosti povinnej súdnym exekútorom aj súdom upovedomený. V spise Okresného súdu Prievidza aj v spise súdneho exekútora sa nachádza vyjadrenie oprávneného, že so zastavením exekúcie nesúhlasí, t.j. tvrdenie oprávneného, že súd rozhodol o zastavení exekúcie bez vyjadrenia oprávneného je nepravdivé. Z uvedeného dôvodu v zmysle kogentného § 57 ods. 4 Exekučného poriadku podal súdny exekútor opakovane podnet na zastavenie exekúcie bez návrhu podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku a podľa kogentného § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku (pre nemajetnosť povinnej). V opakovaných podnetoch na zastavenie exekúcie poukázal na existujúcu judikatúru súdov pri zastavení exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinnej a na základe ktorého nemajetnosť povinnej považoval za dostatočne preukázanú, o čom svedčí aj skutočnosť, že od roku 2007 (10 rokov) nebola od povinnej vymožená žiadna suma ani zistený žiadny majetok podliehajúci exekúcii, ktorý by postačoval aspoň na úhradu trov exekúcie. Dňa 21.11.2018 bolo doručené oznámenie súdu zo dňa 21.11.2018, v ktorom súd oznámil, že vykonané šetrenia majetkových pomerov povinnej sú nedostatočné a v súčasnej dobe neaktuálne, preto o podnete súdneho exekútora na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku nebude rozhodovať. Z uvedeného dôvodu súdny exekútor opätovne vykonal lustrácie majetku povinnej, z ktorých vyplýva, že majetok povinnej nestačí ani na úhradu trov exekúcie a zistené skutočnosti znemožňujú ďalšie pokračovanie v exekúcii. Súdny exekútor dal súdu do pozornosti skutočnosť, že od roku 2007 (t.j. 11 rokov) nebola od povinnej vymožená žiadna suma ani zistený žiadny majetok, ktorý by postačoval aspoň na úhradu trov exekúcie. Aktuálne majetkové pomery povinnej (zisťované opakovane) sú uvedené v správe o priebehu exekúcie zo dňa 11.3.2019. Z uvedeného dôvodu súdny exekútor podal opakovaný (3-tí) podnet na zastavenie exekúcie zo dňa 20.3.2019, ktorý bol súdu doručený do e-schránky dňa 15.4.2019 (exekučný spis bol súdu doručený poštou dňa 17.4.2019), v ktorom poukázal na existujúcu judikatúru súdov pri zastavení exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinnej a to na základe ktorého
nemajetnosť povinnej považuje za dostatočne preukázanú, o čom svedčí aj skutočnosť, že od roku 2007 (12 rokov) nebola od povinnej vymožená žiadna suma ani zistený žiadny majetok, ktorý by postačoval aspoň na úhradu trov exekúcie. Zo správy o stave exekúcie zo dňa 16.5.2015, bodu 5 vyplýva že „Podľa zisťovania v Katastrálnom portáli Geografického a kartografického ústavu v Bratislave je povinná vlastníkom nehnuteľnosti uvedenej v upovedomení o začatí exekúcie v podiele 1/1 (zastavané plochy a nádvoria o výmere 94 m2) zapísanej na LV č. XXXX, k. ú. L., vedenej Okresným úradom T., katastrálny odbor. Na nehnuteľnosť bol uložený zákaz nakladania a zriadené exekučné záložné právo ako prvé poradí. Vzhľadom na výmeru a hodnotu nehnuteľností nie je predpoklad uspokojenia z jej predaja. Výťažok z predaja nehnuteľnosti by nepostačoval ani na úhradu trov vzniknutých v súvislosti s dražbou/predajom nehnuteľností.“. V správe o priebehu exekúcie zo dňa 11.3.2019 je uvedené „ÚGKK, katastrálny portál - nehnuteľnosti - nezistené“, a to základe odpovede z lustrácie nehnuteľností vykonanej na ÚGKK, katastrálny portál zo dňa 11.3.2019, ktorá sa nachádza aj v predloženom spise súdneho exekútora. Súdnemu exekútorovi nie je známe, z akého dôvodu bola odpoveď ÚGKK, katastrálny portál negatívna. Poukázal na § 57 ods. 1 písm. h), § 57 ods. 4, § 58 ods. 1 Exekučného poriadku. Nemajetnosť povinnej považuje súdny exekútor za dostatočne preukázanú. V dôsledku zistenej nemajetnosti povinnej nie je možné vykonať exekúciu žiadnym zo spôsobov uvedených v Exekučnom poriadku. Ďalšie pokračovanie v exekúcii by bolo v rozpore so zásadou hospodárnosti a účelnosti, preto je daný dôvod na zastavenie exekúcie bez návrhu v zmysle § 58 ods. 1 Exekučného poriadku. Exekučné konanie ako konanie návrhové je síce ovládané tzv. dispozičnou zásadou, t.j. na jeho začatie sa vyžaduje návrh oprávneného a nemožno v ňom pokračovať proti vôli oprávneného, avšak kogentné ustanovenie § 58 ods. 1 Exekučného poriadku ukladá súdu povinnosť zastaviť exekúciu z úradnej povinnosti (ex offo), t.j. aj bez súhlasu oprávneného, resp. aj proti vôli oprávneného, ak zistí nemajetnosť povinnej. Zistené skutočnosti znemožňujú ďalšie pokračovanie v exekúcii, preto súdny exekútor podal v zmysle § 57 ods. 4 Exekučného poriadku podnet na zastavenie exekúcie bez návrhu podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku a podľa kogentného ustanovenie § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku (pre nemajetnosť povinnej). K rovnakému právnemu záveru v obdobných veciach dospeli rôzne Krajský súd a Okresný súd vrátane Ústavného súdu Slovenskej republiky, keď exekúciu napriek nesúhlasu oprávneného zastavili pre nemajetnosť povinnej (potvrdili napadnuté uznesenie Okresného súdu, keď rozhodovali o odvolaní oprávneného podaného z dôvodu nesúhlasu so zastavením exekúcie pre nemajetnosť povinnej). Poukázal na judikatúru k zastaveniu exekúcie na podnet súdneho exekútora pre nemajetnosť. Navrhol, aby uznesenie Krajský súd v Trenčíne, čo do výroku o zastavení exekúcie potvrdil. K trovám súdneho exekútora uviedol, že exekučný poriadok ani CSP odvolanie proti výroku o trovách exekúcie nepripúšťa. Poukázal na § 58 ods. 5 Exekučného poriadku, § 355 ods. 2 CSP, § 358, § 386 písm. c) CSP. Navrhol odvolanie oprávneného proti výroku o trovách exekúcie v zmysle kogentného § 386 písm. c) CSP odmietnuť. K rovnakému právnemu záveru v obdobných veciach dospel Krajský súd Banská Bystrica aj v iných exekučných konaniach vedených u podpísaného súdneho exekútora. Poukázal na § 200 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom pre konania začaté do 31.3.2017 v spojení s § 243b ods. 1 Exekučného poriadku pre konania začaté pred 1.11.2013. Podľa ustálenej judikatúry Exekučný poriadok má osobitnú a komplexnú úpravu rozhodovania o trovách exekúcie, ktoré pojmovo treba odlišovať od trov civilného sporového konania, ako po nadobudnutí účinnosti CSP judikovali tak exekučné (okresné) aj odvolacie súdy, napr. uznesenie Krajského súdu Trenčín č. k. 19CoE/158/2017 zo dňa 31.10.2017, uznesenie Krajského súdu Žilina č. k. 9CoE/64/2017 zo dňa 30.11.2017. Táto osobitná právna úprava (§ 200 ods. 5 EP, pôvodne § 200 ods. 2 EP) ukladá exekučnému súdu, ak rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodnúť aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie, t.j. aj po 1.6.2016 vylučuje aplikáciu všeobecnej procesnej úpravy o trovách konania v CSP pri rozhodovaní o trovách exekúcie. Podľa viacerých uznesení Krajského súdu Banská Bystrica (napr. č. k. 1CoE/17/2018-63 zo dňa 31.1.2018, č. k. 1CoE/162/2018 zo dňa 15.8.2018 „Trovy exekúcie majú právny základ v Exekučnom poriadku, vlastný okruh účastníkov konania o trovách exekúcie, osobitný spôsob ich uplatňovania a tiež osobitný spôsob rozhodovania (nerozhoduje sa osobitne o nároku a osobitne o výške, ale rozhoduje sa o tom, kto a v akej výške trovy exekúcie platí). Rozhodnutie o trovách exekúcie z týchto dôvodov nemožno ani primerane subsumovať pod rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania podľa § 357 písm. m) CSP.“ Napriek neprípustnosti odvolania proti výroku o trovách exekúcie uviedol, že zo spisu súdneho exekútora, ktorý bol súdu predložený spolu s podnetom na zastavenie exekúcie je zrejmé, že na účet súdneho exekútora bola uhradená suma 1.278,90 eur a suma 3.550,- eur bola uhradená priamo na účet
oprávneného, t.j. v prospech vymáhanej pohľadávky bolo plnené spolu 4.828,90 eur (1.278,90 eur + 3.550,- eur), čo je zrejmé z viacerých listín, ktoré sú súčasťou predloženého exekučného spisu a ktoré boli doručené aj oprávnenému. Súdny exekútor oprávneného ani súd do omylu neuviedol ani takýto úmysel nikdy nemal. U súdneho exekútora sa nenachádzajú žiadne nevyúčtované finančné prostriedky, všetky boli vyúčtované a rozvrhnuté/vyplatené v zmysle vyúčtovaní TEX, konkrétne vo vyúčtovaniach I.
- XV vyhotovených v období rokov 2013 a 2014, ktoré sú súčasťou spisu súdneho exekútora. Odvtedy (6 rokov) neboli vymožené žiadne finančné prostriedky (čo bolo dôvodom na zastavenie exekúcie). Navrhol, aby Krajský súd v Trenčíne odvolanie oprávneného proti výroku o trovách exekúcie odmietol.
5. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec na podklade podaného odvolania podľa § 379 a § 380 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v platnom znení (ďalej len „CSP“) a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku I. je potrebné ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdiť. Odvolací súd tak rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle ustanovenia § 385 CSP, keď v danej veci nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nariadenie pojednávania nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem.
6. Podľa § 243h ods. 1 veta prvá Exekučného poriadku, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
7. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
8. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
9. Z obsahu spisového materiálu odvolací súd zistil, že oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie zo dňa 19.01.2007, ktorý bol doručený súdnemu exekútorovi dňa 05.02.2007, domáhal vykonania exekúcie proti povinnej, a to na podklade exekučného titulu, ktorým je notárska zápisnica zo dňa 08.09.2004. Poverenie na vykonanie exekúcie bolo tamojším súdom dňa 26.02.2007 udelené súdnemu exekútorovi JUDr. Máriovi Mičákovi. Okresný súd poveril súdneho exekútora vymožením sumy 86.272,70 Sk + príslušenstvo.
10. V § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017, je zakotvený princíp ochrany osoby povinnej spočívajúci v povinnosti súdu zastaviť exekúciu, ak priebeh výkonu rozhodnutia ukazuje, že výťažok, ktorý možno v exekúcii dosiahnuť, nepostačí ani na úhradu trov exekúcie. Tento princíp je v zjavnom rozpore s právom oprávneného na vymoženie pohľadávky, ktorá mu bola priznaná právoplatným a vykonateľným exekučným titulom, preto je k jeho využitiu potrebné pristupovať s náležitou opatrnosťou.
11. Uvedené zákonné ustanovenie vymedzuje dôvod na zastavenie exekúcie, a to nemajetnosť povinnej, ktorá má vychádzať zo zistení predovšetkým súdneho exekútora, a ktorá má mať za následok vznik povinnosti oprávneného na náhradu trov exekúcie (§ 203 ods. 2 Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017). Z judikatúry Ústavného súdu SR (napr. I. ÚS 398/2012, III. ÚS 185/2012), vyplýva, že súdny exekútor poverený exekučným súdom na vykonanie exekúcie tvorí súčasť súdnej moci, má postavenie orgánu verejnej moci, je „predĺženou rukou súdu“.
12. Preskúmavanie majetku povinnej patrí do kompetencie súdneho exekútora, ktorý ak zistí nemajetnosť povinnej, túto skutočnosť oznámi oprávnenému, ktorý môže podať návrh na zastavenie exekúcie. Z dôvodu nemajetnosti povinnej môže súd exekúciu zastaviť aj priamo na podnet súdneho exekútora, alebo ak nemajetnosť povinnej zistí zo svojej úradnej činnosti. Ak sa v priebehu vykonávania exekúcie zistí, že povinná nevlastní ani taký majetok, ktorý by postačoval na úhradu trov exekúcie, súd je povinný exekúciu zastaviť. V prejednávanej veci poverený súdny exekútor doručil súdu prvej inštancie podnet, v zmysle ktorého šetrením zistil, že majetok povinnej nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Odvolací súd je toho názoru, že toto oznámenie o nemajetnosti povinnej vzhľadom na vyššie uvedené postavenie súdneho exekútora bolo a je dostatočným dôkazom pre súd prvej inštancie ako aj pre odvolací súd. Súdny exekútor nesie zodpovednosť za podklady pre toto rozhodnutie, ktoré súdu prvej inštancie ako orgán verejnej moci, predložil. K vlastníckemu právu k nehnuteľnosti (zastavané plochy a nádvoria o výmere 94 m2) zapísanej na LV č. XXXX, k. ú. L., vedenej Okresným úradom T.,
katastrálny odbor odvolací súd uvádza, že je z hľadiska majetkových pomerov povinnej nevýznamné, nakoľko vzhľadom na výmeru a hodnotu nehnuteľnosti nie je predpoklad uspokojenia ani trov konania z jej predaja.
13. Pre súd prvej inštancie ako aj odvolací súd je rozhodujúci skutkový a právny stav v čase vydania rozhodnutia o zastavení exekúcie. Ak v uvedenom čase mal súd prvej inštancie preukázanú nemajetnosť povinnej, čo mu zakladalo povinnosť takúto exekúciu zastaviť, súd prvej inštancie postupoval vecne správne. Navyše, aj napriek tomu, že prvoradým účelom exekúcie je uspokojiť pohľadávku oprávneného, samotná exekúcia nemôže neprimeraným spôsobom zasahovať do práv povinnej, čo je zvýraznené aj v Exekučnom poriadku tým, že exekúciu možno vykonať len v rozsahu pohľadávky vyplývajúcej z exekučného titulu, jej príslušenstva a trov exekúcie, len primeraným spôsobom a nemožno ňou postihnúť majetok alebo práva, ktoré podľa zákona exekúcii nepodliehajú (§ 61a a § 61b Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017). Súdny exekútor bol povinný predložiť vec súdu bezodkladne potom, ako nadobudol pochybnosti alebo zistil, že sú dôvody na zastavenie exekúcie (§ 57 ods. 4 Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017). Súd prvej inštancie bol povinný aj ex offo v každom štádiu exekúcie skúmať, či sú splnené podmienky na jej pokračovanie (§ 57 ods. 1 v spojení s § 58 ods. 1 Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017). Konanie o zastavenie exekúcie je relatívne samostatným sporom medzi oprávneným a povinnou vedeným v rámci exekučného konania, predmetom ktorého je zistenie, či sú dôvody, pre ktoré nemožno v exekúcii pokračovať. Exekučný súd nesmie zostať pasívny pri skúmaní existencie dôvodov tvrdených v návrhu na zastavenie exekúcie, môže si vyžiadať listiny, spisy a podobne. Ak teda čo i len jedna z podmienok na pokračovanie exekúcie splnená nebola, ako tomu bolo aj v prejednávanej veci, súd prvej inštancie nemal inú možnosť ako prebiehajúcu exekúciu zastaviť. Mohol pritom prihliadať len na skutočnosti vyplývajúce z obsahu spisu, a nie na skutočnosti domnelé, či tie, ktoré sa s určitou pravdepodobnosťou môžu v budúcnosti vyskytnúť. Záverom odvolací súd dodáva, že exekúcia môže zasiahnuť do práv povinnej len v nevyhnutnej miere, pričom tejto zásade by odporoval postup súdneho exekútora, či súdu prvej inštancie, keď by zjavne nemajetnú povinnú vystavil obmedzeniam vyplývajúcim z Exekučného poriadku po neobmedzený čas, a to len z dôvodu, že je v istej miere pravdepodobné, že majetkové pomery povinnej sa v budúcnosti môžu, v pozitívnom zmysle, zmeniť.
14. Odvolací súd rovnako ako súd prvej inštancie považuje skutočnosti uvádzané súdnym exekútorom za preukázané. Taktiež má za to, že boli splnené podmienky pre zastavenie exekúcie, podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017 a stotožňuje sa so záverom súdu prvej inštancie o nemajetnosti povinnej.
15. Odvolací súd preto uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku I. potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP, ako vecne správne.
16. Pokiaľ ide o odvolanie oprávneného proti napadnutému výroku rozhodnutia o náhrade trov konania odvolací súd poukazuje na novelu zákona č. 233/1995 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/1995/233/> Z. z. Exekučného poriadku, vykonanú zákonom č. 299/2013 <https://www.slov-lex.sk/ pravne-predpisy/SK/ZZ/2013/299/> Z. z., ktorá je platná a účinná od 1. novembra 2013. Uvedená novela sústredila proces rozhodovania o trovách konania na súd prvej inštancie, keď do § 58 ods. 6 Exekučného poriadku zaviedla právnu úpravu, podľa ktorej nie je možné proti výroku o náhrade trov konania v prípadoch, keď exekučný súd zastavil exekúciu postupom podľa § 57 Exekučného poriadku podať odvolanie. S konečnou platnosťou preto o trovách konania rozhodnutých pri zastavení exekúcie podľa § 57 Exekučného poriadku rozhoduje od 1. novembra 2013 súd prvej inštancie.
17. Exekučný súd v druhej výrokovej vete napadnutého rozhodnutia rozhodoval o trovách exekúcie v čase, kedy novela zákona č. 233/1995 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/233/> Z. z. o Exekučnom poriadku vykonaná zákonom č. 299/2013 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2013/299/> Z. z. bola účinná, teda v čase, kedy Exekučný poriadok v zmysle § 9a ods. 1 v spojení s § 355 ods. 2 CSP <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/> proti rozhodnutiu o náhrade trov exekúcie potom, ako bolo exekučné konanie zastavené podľa § 57 Exekučného poriadku odvolanie nepripúšťal.
18. Podľa § 386 písm. c) CSP, odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.
19. Podľa § 355 ods. 2 CSP, proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon pripúšťa.
20. Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
21. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd odmietol odvolanie oprávneného proti výroku II. rozhodnutia o trovách exekúcie podľa § 386 písm. c) CSP <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2015/160/>, pretože smerovalo proti rozhodnutiu, proti ktorému odvolanie nie je prípustné.
22. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne v pomere hlasov tri ku nule.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) :
- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP)
- dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)
- dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP)
- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1, 2 CSP)
- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, § 428 CSP)
- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa § 429 ods. 2 CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).