Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_24Sa-1-2020.pdf
PDF · 116.86 KB
Case nature
Area
Subarea
24Sa/1/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd správny, v konaní pred sudkyňou JUDr. Drahomírou Mikulajovou, v právnej veci žalobcu: K.. Y. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. T. XX, XXX XX U. V., zast.: JUDr. Jozef Školník, advokát, so sídlom Mierova 1, 990 01 Veľký Krtíš, proti žalovanému: Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8-10, 813 63 Bratislava 1, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. XXX XXX XXXX X zo dňa 25. novembra 2019, takto
rozhodol:
I. Súd rozhodnutie generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 25. novembra 2019 a jemu predchádzajúce rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 21. augusta 2019 z r u š u j e a vec v r a c i a orgánu verejnej správy nižšieho stupňa na ďalšie konanie.
II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi dôvodne vynaložené trovy konania v rozsahu 100% vo výške, ktorá bude vyčíslená v uznesení o výške trov konania, a to v lehote 15 dní odo dňa právoplatnosti uznesenia o výške trov konania, ktoré bude vydané po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobcovi bol rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX z 26.02.2009 priznaný od XX.XX.XXXX starobný dôchodok podľa § 65, § 82 a § 193ar ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (ďalej len „zákon č. 461/2003 Z. z." alebo "Zákon o sociálnom poistení") a podľa článku 46 ods. 1 Nariadenia Rady (EHS) č. 1408/71 o uplatňovaní systémov sociálneho zabezpečenia v sume 7 775 Sk. Podľa § 69b ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 140/2015 Z. z., účinného od 01.01.2016 mu bol priznaný vyrovnávací príplatok k starobnému dôchodku v sume 233,30 Eur.
2. Žalobca neformálnou žiadosťou z 09.06.2019 požiadal podľa Sociálnej poisťovne o doplatenie vyrovnávacieho príplatku aj za obdobie od priznania starobného dôchodku do priznania vyrovnávacieho príplatku, t. j. za obdobie rokov od 2008 až 2015, v celkovej sume 18 182,82 Eur.
3. Rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X z 21.08.2019 Sociálna poisťovňa, ústredie zamietla žiadosť žalobcu o doplatenie vyrovnávacieho príplatku podľa § 69b ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. Z odôvodnenia tohto rozhodnutia vyplýva, že Sociálna poisťovňa zamietla žiadosť o vyplatenie sumy starobného dôchodku od XX.XX.XXXX do 31.12.2015, pretože Sociálnej poisťovni neumožňuje priznanie vyrovnávacieho príplatku, ani iného dorovnania žiadny právny predpis.
4. Proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, ústredie podal žalobca odvolanie. Namietal, že nezapríčinil stav, v dôsledku ktorého mu bol neoprávnene krátený dôchodok od roku 2008, pričom skutočnosť, že dňa 01.01.1993 došlo k rozdeleniu Českej a Slovenskej federatívnej republiky mu nemôže byť na ujmu. Obdobie dôchodkového poistenia získané za existencie spoločného štátu na území Českej republiky nemôže byť považované len za dobu odpracovanú v cudzine na účely článku 46 Nariadenia a nie je
možné s takýmito občanmi zaobchádzať inak ako s občanmi, ktorých zamestnávatelia mali za existencie spoločného štátu sídlo na území Slovenskej republiky. Ak zákon č. 461/2003 Z. z. a ani iný predpis neriešil možné dopady výpočtu dôchodkov podľa medzinárodnej zmluvy, mala Sociálna poisťovňa pri posudzovaní jeho dôchodkových nárokov do prijatia zákona č. 140/2015 Z. z. vychádzať priamo z článku 12 a článku 39 Ústavy Slovenskej republiky.
5. Rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 25.11.2019 Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne, ako odvolací orgán zamietol odvolanie a potvrdil odvolaním napadnuté rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie zo dňa 21.08.2019.
6. Žalovaný v odôvodnení rozhodnutia konštatoval, že na vznik nároku na vyrovnávací príplatok musia byť splnené všetky zákonné podmienky uvedené v § 69b ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov. Účelom vyrovnávacieho príplatku je dosiahnuť, aby poistenec nemal v dôsledku rozdelenia Českej a Slovenskej federatívnej republiky nižší celkový dôchodkový príjem z oboch nástupníckych štátov, ako by mal, ak by sa jeho dôchodok aj za doby získané pred 01.01.1993 priznal podľa právnych predpisov Slovenskej republiky. Priznanie vyrovnávacieho príplatku prichádza do úvahy, ak je úhrn súm vyplácaných dôchodkov nižší, ako by bola suma dôchodku, v ktorej by sa dôchodok priznal výlučne podľa právnych predpisov SR. Ide o dorovnanie rozdielu medzi fiktívnou sumou starobného dôchodku určenou výlučne podľa právnych predpisov SR s prihliadnutím na celú dobu poistenia a úhrnom vyplácaného starobného dôchodku podľa právnych predpisov SR a starobného dôchodku podľa právnych predpisov ČR.
7. Žalobcovi boli zohľadnené všetky hrubé zárobky a všetky doby zabezpečenia tak, ako keby boli získané výlučne podľa právnych predpisov SR.
8. Poistenec má nárok na vyrovnávací príplatok od dátumu, od ktorého žiada vyrovnávací príplatok priznať, najskôr od 01.01.2016, t. j. odo dňa účinnosti zákona č. 140/2015 Z. z., ktorým bol zavedený predmetný inštitút do Zákona o sociálnom poistení. Zákon o sociálnom poistení a ani iný právny predpis neupravuje vznik nároku na vyrovnanie sumy starobného dôchodku, a preto Sociálna poisťovňa je povinná postupovať podľa ustanovení právnych predpisov a medzinárodných zmlúv, pričom v podmienkach právneho a demokratického štátu majú právne normy zásadne pôsobiť do budúcnosti. Princíp právnej istoty je neoddeliteľnou súčasťou princípov právneho štátu zaručeného v článku 1 ods. 1 Ústavy SR.
9. Fiktívna suma starobného dôchodku sa na účely sumy vyrovnávacieho príplatku určuje podľa § 69b ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 140/2015 Z. z. ako suma starobného dôchodku podľa právnych predpisov, podľa ktorých bol priznaný starobný dôchodok. V súlade s § 69b ods. 4 Zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 140/2015 Z. z. bola fiktívna suma starobného dôchodku žalobcovi určená k XX.XX.XXXX a následne bola zvýšená podľa § 82 a príslušných zákonných opatrení od XX.XX.XXXX, od 01.01.2009, od 01.01.2010, od 01.01.2011, od 01.01.2012, od 01.01.2013, od 01.01.2014, od 01.01.2015 a od 01.01.2016, teda do dňa priznania vyrovnávacieho príplatku. S poukazom na článok 7 Ústavy SR žalovaný uviedol, že s prihliadnutím na oznámenie Ministerstva zahraničných vecí SR č. 185/2004 Z. z. koordinačné nariadenie Európskej únie o uplatňovaní systémov sociálneho zabezpečenia majú prednosť pred zákonmi SR. Sociálna poisťovňa postupovala pri určení príslušnosti na hodnotenie doby poistenia získanej žalobcom do 31.12.1992 podľa článku 20 Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o sociálnom zabezpečení.
10. Pretože účastník konania spĺňal podmienky nároku na starobný dôchodok len podľa právnych predpisov SR, nebolo potrebné prihliadnuť na dobu poistenia získanú podľa právnych predpisov ČR. Preto boli započítané všetky preukázané obdobia dôchodkového poistenia a vymeriavacie základy dosiahnuté po 01.01.1993. Ak by Sociálna poisťovňa priznala starobný dôchodok aj za doby zabezpečenia získané pred 01.01.1993, ktoré sa považujú za doby zabezpečenia ČR, došlo by k dvojnásobnému zhodnoteniu týchto dôb. Takýto postup je v rozpore so základnými zásadami koordinačných nariadení EÚ, ktoré určujú pravidlá na určenie dôchodkovej dávky tak, aby nedošlo k zhodnoteniu jednej doby poistenia dvakrát. Zhodnotenie dôb získaných pred 01.01.1993 by spôsobilo diskrimináciu tých poberateľov dôchodkov, ktorí získali doby zabezpečenia pred 01.01.1993 výlučne u zamestnávateľov so sídlom na území SR. Konštatoval, že v prípade žalobcu nebolo s účastníkom
konania zaobchádzané odlišne ako s inými dôchodcami, ktorí sa ocitli v obdobnej situácii. Podľa žalovaného účastník konania v rámci odvolacieho konania nepredložil dôkazy, ktorými by spochybnil správnosť napadnutého rozhodnutia Sociálnej poisťovne, ústredie o zamietnutí jeho žiadosti o doplatenie vyrovnávacieho príplatku. K rozsudkom Najvyššieho súdu SR, na ktoré sa odvolával účastník konania v odvolaní, žalovaný uviedol, že sa netýkajú posúdenia nároku na vyrovnávací príplatok, ale nároku na sumu starobného dôchodku.
11. V zákonom stanovenej lehote podal žalobca žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného, ktoré navrhoval zrušiť ako aj jemu predchádzajúce prvostupňové rozhodnutie ústredia Sociálnej poisťovne a vec vrátiť na ďalšie konanie.
12. V žalobe uviedol, že priznaním vyrovnávacieho príplatku bolo Sociálnou poisťovňou potvrdené, že jeho dôchodok nebol vyplácaný na úrovni fiktívneho dôchodku, ktorý by bol poberal, keby nedošlo k rozdeleniu republiky a bol by mu vymeraný podľa dôchodkových zákonov platných v SR, v dobe odchodu do starobného dôchodku.
13. Namietal, že nežiadal o vyplatenie vyrovnávacieho príplatku v sume 18 182,82 Eur, ale žiadal o doplatenie nevyplateného dôchodku v správnej sume až do doby priznania vyrovnávacieho príplatku v roku 2016. Rozhodnutie o vyrovnávacom príplatku použil len ako základ pre výpočet rozdielu nevyplateného dôchodku. Uvedená suma predstavuje sumu, o ktorú je poškodený, čím utrpel materiálnu újmu v jeho zabezpečení v starobe a je diskriminovaný voči tým, ktorí poberajú starobný dôchodok len zo Slovenskej republiky.
14. Jeho poškodenie nie je len z dôvodu nižšej výmery dôchodku podľa predpisov ČR v porovnaní s predpismi SR, ale aj z dôvodu kurzových pohybov ČNB.
15. Nesúhlasil so záverom žalovaného, že by mohlo dôjsť k dvojitému zhodnoteniu dôb získaných pred 01.01.1993 a uviedol k tomu, že ak by v súlade s judikatúrou NS SR bol dôchodok priznaný v sume rovnajúcej sa rozdielu medzi výškou starobného dôchodku priznaného Českou správou sociálneho zabezpečenia a takou výškou dôchodku, ktorá by mu patrila, ak by mu boli hodnotené všetky doby poistenia a príplatky do 31.12.1992 podľa slovenských právnych predpisov, nedošlo by k dvojnásobnému zhodnoteniu týchto dôb. Poukázal na rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-399/09 Y. N. proti Českej správe sociálneho zabezpečenia, ako aj rozsudok NS SR sp. zn. 9So/124/2013.
16. Čo sa týka použitia článku 20 ods. 1 Zmluvy medzi ČR a SR o sociálnom zabezpečení č. 318/1994 Z. z. pri výpočte jeho starobného dôchodku, tvrdil, že postup Sociálnej poisťovne voči jeho osobe bol diskriminačný v porovnaní s inými žiadateľmi o spravodlivo vyčíslený a priznaný starobný dôchodok.
17. Podľa žalobcu došlo jednoznačne k porušeniu jeho práva v zmysle článku 12 Ústavy SR, ktoré zakazuje diskrimináciu, ako aj článku 39 Ústavy SR, podľa ktorého občania majú právo na primerané hmotné zabezpečenie v starobe. Pritom je potrebné zohľadniť, že Slovenská republika je jedným z dvoch nástupníckych štátov Českej a Slovenskej federatívnej republiky, a teda nejde o klasické zamestnanie v cudzine (v inom členskom štáte EÚ). Do 31.12.1992 sa doby zamestnania na území Českej republiky a na území Slovenskej republiky ako členských štátov federácie hodnotilo jednotne ako zamestnanie v tom istom štáte. Preto zamestnanie v Českej republike je možné považovať za zamestnanie v cudzine až po 31.12.1992, resp. po 30.04.2004 ako zamestnanie v inom členskom štáte Únie. Z tohto pohľadu je potrebné nazerať aj na starobný dôchodok, priznaný podľa Nariadenia a článku 20 Zmluvy o sociálnom zabezpečení tak, že v intenciách uplatnených v ustanovení Nariadenia a Zmluvy ide iba o nárok na základnú výšku starobného dôchodku v každom z uvedených dvoch nástupníckych štátov ČSFR. Poukázal na závery rozsudkov Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9So/200/2011 a 1So/66/2013.
18. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť podľa § 190 SSP. Zopakoval argumentáciu uvedenú v odôvodnení žalobou napadnutého rozhodnutia a zdôraznil, že inštitút vyrovnávacieho príplatku bol do Zákona o sociálnom poistení zavedený až novelou zákona účinnou od 01.01.2016, pričom vyrovnávací príplatok bolo možné poistencom priznať pri splnení všetkých podmienok nároku najskôr od 01.01.2016, inak od dátumu, od ktorého požiadali priznať vyrovnávací príplatok. Zákon č. 461/2003 Z. z., ani iný právny predpis neupravuje vznik nároku na vyrovnanie sumy starobného dôchodku, preto Sociálna poisťovňa vychádzala z platnej právnej úpravy,
ktorá má kogentný charakter. Kogentné zákonné ustanovenia, o ktoré sa napadnuté rozhodnutie opiera a ktorými je odôvodnené, neposkytujú priestor na možnosť ich nerešpektovať a neumožňujú žiadnu inú alternatívu rozhodovania. Zosúladenie kogentných zákonných ustanovení s rozhodujúcimi skutočnosťami, ktoré boli v konaní zistené a preukázané, je jediný možný a zákonný postup v predmetnej dôchodkovej veci.
19. Žalobné námietky považoval za nedôvodné, nakoľko doklady, ktoré sú záväzným podkladom pre rozhodnutie a ktoré preukazujú skutočnosti rozhodujúce pre nárok a pre určenie sumy dôchodkovej dávky, majú schválenú formu a záväznosť údajov.
20. Žalovaný odmietal diskriminačný postup vo vzťahu k žalobcovi a poukázal na to, že Sociálna poisťovňa je verejnoprávnou inštitúciou vykonávajúcou sociálnej poistenie, pričom môže postupovať len podľa platných právnych predpisov, ktoré presne určujú spôsob výpočtu sumy dôchodkových dávok, ich následné zvyšovanie a nemôže sa od nich odchýliť. Žalovaný trval na zákonnosti žalobou napadnutého rozhodnutia a na správnosti postupu pri zamietnutí žiadosti žalobcu o doplatenie vyrovnávacieho príplatku k dôchodku, keď rozhodnutie, ktorým bola zamietnutá žiadosť v spojení s rozhodnutím odvolacieho orgánu považoval za správne a vydané v súlade s právnymi predpismi.
21. Žalobca v replike uviedol, že nie je podstatné, ak Zákon o sociálnom poistení a ani iný právny predpis neupravuje vznik nároku na vyrovnanie (resp. dorovnanie) sumy starobného dôchodku z hľadiska nároku žalobcu na primerané zabezpečenie v starobe. Ak takáto úprava chýba, resp. je neúplná, pretože zákonodarca opomenul možné dopady výpočtu dôchodkov podľa medzinárodnej zmluvy, resp. pokiaľ nereagoval na takéto dopady alebo reagoval nedostatočne (iba u časti dôchodcov), potom pri posudzovaní dôchodkových nárokov žalobcu mal žalovaný postupovať priamo z článku 12 a z článku 39 ods. 1 Ústavy SR.
22. Žalovaný nevyužil právo vyjadriť sa na repliku žalobcu.
23. Nakoľko správny súd nezistil žiadny z dôvodov vymedzených v ustanovení § 107 ods. 1 písm. a) až e) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP"), pre ktoré by bolo potrebné na prejednanie veci nariadiť pojednávanie, rozhodol bez pojednávania podľa § 107 ods. 2 SSP verejným vyhlásením rozsudku postupom podľa § 137 ods. 4 SSP. Termín verejného vyhlásenia rozsudku dňa 28.05.2020 bol zverejnený na úradnej tabuli súdu 12.05.2020.
24. Správny súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj jemu predchádzajúce prvostupňové rozhodnutie a postup Sociálnej poisťovne, zohľadniac, že pri sociálnej správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými bodmi ( § 203 ods. 2, § 134 ods. 2 písm. d) SSP), pričom dospel k záveru, že žaloba je dôvodná, pretože žalobou napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov a došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej, preto v súlade s § 191 od. 1 písm. d) a g) SSP zrušil rozhodnutie žalovaného. Nakoľko uvedenými nedostatkami trpí aj prvostupňové rozhodnutie Sociálnej poisťovne, zrušil aj rozhodnutie ústredia Sociálnej poisťovne podľa § 191 ods. 3 písm. a) SSP a vec vrátil orgánu verejnej správy nižšieho stupňa na ďalšie konanie podľa § 191 ods. 4 SSP.
25. Podľa § 2 ods. 1 SSP; v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
26. Podľa § 2 ods. 2 SSP; každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
27. Úlohou správneho súdu pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutí, opatrení, iných zásahov alebo nečinností orgánov verejnej správy je posudzovať, či orgán verejnej správy vecne príslušný na konanie, si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia alebo uplatnenie iného správneho aktu a postupu, či zistil vo veci skutočný stav, t. j. skutkové závery ku ktorým dospel vyplývajú
z vykonaných dôkazov, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie alebo opatrenie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj procesnoprávnymi predpismi. Správny súd pritom zdôrazňuje, že jeho úlohou v rámci správneho súdnictva nie je nahrádzať činnosť orgánu verejnej správy, ale preskúmať, či postup a rozhodnutie je v súlade so zákonom.
28. Podľa § 69b ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 140/2015 Z. z., účinného od 01.01.2016 do 31.12.2019 (zrušený zákonom č. 105/2019 Z. z. od 01.01.2020); poistenec, ktorému bol priznaný starobný dôchodok alebo predčasný starobný dôchodok, má nárok na vyrovnávací príplatok, ak a) získal pred 1. januárom 1993 najmenej 25 rokov československého obdobia dôchodkového poistenia, za ktoré mu bol po 31. decembri 1992 priznaný starobný dôchodok podľa predpisov Českej republiky, b) získal od 1. januára 1993 do 31. decembra 2003 najmenej 1 rok doby zamestnania alebo náhradnej doby podľa zákona účinného do 31. decembra 2003, c) ku dňu, od ktorého žiada o jeho priznanie, má nárok na výplatu starobného dôchodku podľa predpisov Českej republiky, d) uzatvoril zmluvu o poistení dôchodku zo starobného dôchodkového sporenia, dohodu o vyplácaní starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku programovým výberom a nemá na osobnom dôchodkovom účte evidované dôchodkové jednotky tvorené z povinných príspevkov, ktoré nie sú predmetom dohody o vyplácaní starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku programovým výberom, alebo mu bola vyplatená suma podľa osobitného predpisu, ak je sporiteľ alebo bol sporiteľ podľa osobitného predpisu, e) požiadal o výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu, ak získal obdobie výkonu služby policajta a profesionálneho vojaka v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu, a f) suma vyrovnávacieho príplatku má ku dňu, od ktorého žiada o jeho priznanie, kladnú hodnotu.
29. Podľa § 69b ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení platnom od 01.01.2016 do 31.12.2019; fiktívna suma starobného dôchodku sa určí ako suma starobného dôchodku podľa tohto zákona alebo podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004, ak starobný dôchodok bol priznaný podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004, so zohľadnením obdobia dôchodkového poistenia získaného po 31. decembri 1992 podľa predpisov Slovenskej republiky a československého obdobia dôchodkového poistenia podľa § 60 ods. 9, ktorá sa neznižuje za obdobie účasti na starobnom dôchodkovom sporení podľa § 66 ods. 6. Fiktívna suma predčasného starobného dôchodku sa určí ako suma predčasného starobného dôchodku podľa tohto zákona so zohľadnením obdobia dôchodkového poistenia získaného po 31. decembri 1992 podľa predpisov Slovenskej republiky a československého obdobia dôchodkového poistenia podľa § 60 ods. 9, ktorá sa neznižuje za obdobie účasti na starobnom dôchodkovom sporení podľa § 66 ods. 6.
30. Podľa § 69b ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení platnom od 01.01.2016 do 31.12.2019; sk sa vyrovnávací príplatok priznáva od neskoršieho dňa ako odo dňa, od ktorého je priznaný starobný dôchodok alebo predčasný starobný dôchodok, zvyšuje sa fiktívna suma starobného dôchodku alebo fiktívna suma predčasného starobného dôchodku za obdobie odo dňa, od ktorého bol priznaný starobný dôchodok alebo predčasný starobný dôchodok do dňa, od ktorého sa priznáva vyrovnávací príplatok; na zvyšovanie fiktívnej sumy starobného dôchodku alebo fiktívnej sumy predčasného starobného dôchodku sa vzťahujú ustanovenia o zvyšovaní starobného dôchodku a o zvyšovaní predčasného starobného dôchodku rovnako.
31. Z administratívneho spisu vyplýva, že žalobca neformálnou žiadosťou zo dňa 09.06.2019 (doručená Sociálnej poisťovni, pobočka Veľký Krtíš dňa 11.06.2019 a Sociálnej poisťovni, ústredie dňa 13.06.2019) požiadal o „doplatenie nevyplateného dôchodku od XX.XX.XXXX", keď vo svojej žiadosti uviedol, že „vyzývam o doplatenie starobného dôchodku o sumu 18 479,31 Eur, ktorý mi nebol vyplatený v období od začiatku poberania dôchodku až do priznania vyrovnávacieho príplatku v roku 2016". Z odôvodnenia žiadosti vyplýva, že požadovanú sumu vypočítal ako rozdiel medzi prostriedkami, ktoré mu boli pripísané na účet ako dôchodok v SR, resp. „penze" z ČR, pričom z ČR vplyvom kurzu a poplatkov banky ani v jednom prípade nedosiahla výšku, na ktorú mal nárok. K žiadosti pripojil výpočet sumy 18 479,31 Eur (tabuľku) ako rozdiel sumy dôchodku zo SR a ČR a sumy ročného fiktívneho dôchodku v eurách za obdobie od XX.XX.XXXX do 01.01.2015.
32. Súčasťou administratívneho spisu sú rozhodnutia Sociálnej poisťovne, ústredie, ktorými bol jednak priznaný vyrovnávací príplatok k dôchodku a následne tento znižovaný podľa § 69c ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z.
33. Rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X z 29.02.2016 bol žalobcovi priznaný vyrovnávací príplatok od 01.01.2016 podľa § 69b ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 140/2015 Z. z., účinného od 01.01.2016 v sume 233,30 Eur. Následne rozhodnutiami rovnakého čísla zo dňa 22.02.2017 bol podľa § 69c ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 140/2015 Z. z. znížený vyrovnávací príplatok od 14.04.2017 na sumu 223,50 Eur, rozhodnutím zo dňa 14.03.2018 od 14.04.2018 na sumu 185 Eur, rozhodnutím zo dňa 12.02.2019 bol vyrovnávací príplatok znížený na sumu 177,30 Eur od 14.04.2019 a napokon rozhodnutím zo dňa 13.03.2020 bol znížený na sumu 161 Eur od 14.04.2020.
34. Posledne menovaným rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 13.03.2020 bola zároveň zamietnutá žiadosť o nové určenie sumy starobného dôchodku a rozhodnuté, že od 01.01.2020 žalobcovi naďalej patrí starobný dôchodok v doteraz vyplácanej sume s poukazom na § 293ej a § 66a zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 105/2019 Z. z., v zmysle ktorého sa suma starobného dôchodku určí ako rozdiel fiktívnej sumy starobného dôchodku a sumy starobného dôchodku vyplácaného podľa predpisov Českej republiky.
35. Vyrovnávací príplatok je dôchodkovou dávkou zavedenou od 01.01.2016, ktorého účelom je kompenzovať negatívne dôsledky rozdelenia ČSFR na dôchodky niektorých poistencov. Kompenzácia má zabezpečiť, aby úhrnná suma slovenského a českého starobného dôchodku dosiahla sumu dôchodku, ktorá by patrila poistencovi, ak by sa aj doby zabezpečenia zákonné pred 01.01.1993 zhodnotili pre účely slovenského starobného dôchodku, za splnenia ostatných, v zákone č. 461/2003 Z. z. vymedzených podmienok.
36. Základné pochybenie prvostupňového orgánu, ktoré sa premietlo aj do vád prvostupňového rozhodnutia ako aj rozhodnutia žalovaného je v tom, že bola nesprávne vyhodnotená žiadosť žalobcu ako žiadosť o vyplatenie vyrovnávacieho príplatku v zmysle Zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 140/2015 Z. z. aj za obdobie pred priznaním vyrovnávacieho príplatku. Z obsahu žiadosti vyplýva, že žalobca namietal výšku dôchodku poberaného v období do priznania vyrovnávacieho príplatku, tvrdiac o čo bol ukrátený v dôsledku podľa neho nesprávneho postupu Sociálnej poisťovne, v rozpore s rozhodovacou praxou a judikatúrou súdov, na ktorú poukázal v žalobe. Žalobca sa nedomáhal nároku na vyrovnávací príplatok za obdobie do nadobudnutia účinnosti novely (01.01.2016), ale nároku na sumu starobného dôchodku. Preto správny súd považuje za opodstatnenú žalobnú námietku o nesprávnom určení predmetu konania pred Sociálnou poisťovňou. Úlohou Sociálnej poisťovne bolo v prvom rade zaoberať sa otázkou prípustnosti takejto žiadosti, najmä vzhľadom na časový moment a až následne sa vysporiadať s hmotnoprávnou stránkou veci posúdiac správnosť sumy vyplácaného starobného dôchodku v období od XX.XX.XXXX do 31.12.2015, t. j. predchádzajúcom obdobiu, za ktoré už bol priznaný žalobcovi vyrovnávací príplatok v zmysle právnej úpravy prijatej novelou zákona č. 140/2015 Z. z.
37. Správny súd nepovažuje za potrebné uvádzať závery vyplývajúce zo známej judikatúry Najvyššieho súdu SR, v dôsledku ktorej došlo aj k novelizácii zákona o Sociálnom poistení. Zastáva názor, že tak žalovaný ako aj prvostupňový orgán nereflektoval na požiadavku žalobcu v žiadosti, pričom Sociálna poisťovňa sama ustálila (prekvalifikovala), že sa jedná o vyplatenie vyrovnávacieho príplatku v zmysle zákona č. 140/2015 Z. z., ktorý ale nie je možné žalobcovi priznať v období pred účinnosťou tohto zákona, pričom je možné tento nárok priznať najskôr odo dňa žiadosti dôchodcu o priznanie tohto príplatku. Správny súd sa domnieva, že uvedené, nie je sporné medzi účastníkmi konania, avšak žalobca žiadal o doplatenie starobného dôchodku za obdobie pred regulovaním právnych vzťahov predmetnou novelou v zmysle rovnakých zásad a záverov k akým dospel Najvyšší súd SR vo svojej rozhodovacej praxi, pod tlakom ktorej došlo aj k novelizovaniu Zákona o sociálnom poistení (pozri dôvodovú správu k zákonu č. 140/2015 Z. z. a k zákonu č. 105/2019 Z. z.).
38. Ak žalovaný v spojení s prvostupňovým orgánom nerozhodoval o žiadosti, o tom, čo žalobca žiadal, nerozhodol vo veci žalobcu správne, respektíve o tejto žiadosti nerozhodol vôbec, ak rozhodoval o niečom inom. Odôvodnenie rozhodnutia tak prvostupňového ako aj druhostupňového sa zaoberá v prvom rade nemožnosťou priznania vyrovnávacieho príplatku spätne s tým, že prijatá právna norma
platí len do budúcnosti, avšak z odôvodnení týchto rozhodnutí nie je zrejmá úvaha prečo orgán verejnej správy nepovažoval žiadosť o sumu starobného dôchodku za dôvodnú, resp. úvaha nesúvisí s obsahom žiadosti.
39. Podľa § 209 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z.; rozhodnutie organizačnej zložky Sociálnej poisťovne sa vydáva písomne, ak tento zákon neustanovuje inak. Rozhodnutie musí byť v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a musí obsahovať prepísané náležitosti.
40. Podľa § 209 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z.; v odôvodnení rozhodnutia organizačná zložka Sociálnej poisťovne uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodovala.
41. Keďže absentuje odôvodnenie rozhodnutia vo vzťahu k žiadosti žalobcu zo dňa 09.06.2019, rozhodnutia vydané v oboch stupňoch trpia vadou nepreskúmateľnosti pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov. Uvedený nedostatok nie je možné zhojiť ani následným vysvetľovaním a zdôvodňovaním vydaných rozhodnutí o zamietnutí žiadosti v rámci vyjadrenia k žalobe. Také rozhodnutie, ktoré neobsahuje odôvodnenie vo vzťahu ku podanej žiadosti, ale odpovedá na iné skutočnosti, ktoré neboli predmetom žiadosti, nemožno považovať za vydané v súlade so zákonom.
42. Správny súd preskúmava zákonnosť postupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy a nesmie nahrádzať činnosť orgánu verejnej správy (napr. závery rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžk/14/2018 zo dňa 24.10.2019). V prípade, ak by sa súd zaoberal žiadosťou žalobcu, o ktorej predtým riadne nerozhodol orgán verejnej správy, nahradil by v zásade rozhodovaciu činnosť orgánu verejnej správy. V prvom rade to musí byť Sociálna poisťovňa, ako príslušný orgán verejnej správy, ktorý dá žiadateľovi odpoveď prečo jeho žiadosti nie je možné vyhovieť a až takéto rozhodnutie riadne odôvodnené, v prípade nesúhlasu účastníka konania s ním, môže byť na základe podanej správnej žaloby predmetom súdneho prieskumu. Štátne orgány môžu uplatňovať jednotlivé zložky štátnej moci v rozsahu zákonom upraveným. Štátnym orgánom Slovenskej republiky zákony upravujúce ich postavenie a právomoci neumožňujú, aby samostatne rozhodovali v konaní nad rámec zákona, t. j. mimo rozsah zákonom ustanovených právomocí. Rozsah právomocí jednotlivých orgánov štátu je stabilný, pričom ten orgán štátu, ktorého postavenie a právomoci zákon upravuje, nie je oprávnený z vlastného rozhodnutia a podľa vlastnej úvahy konať nad rámec svojich zákonných právomocí (porovnaj závery uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 3/1998 z 05.02.1998). Správny súd preskúmava, či rozhodnutie, ako výsledok administratívneho konania, zodpovedá príslušnej právnej úprave a v jeho právomoci nie je rozhodovať o prípadných nárokoch účastníkov administratívneho konania, o priznanie ktorých požiadali v administratívnom konaní. Uvedené nezhojí ani to, že správnu žalobu fyzickej osoby v sociálnej veciach správny súd posudzuje neformálne.
43. Úlohou správneho orgánu bude nanovo sa zaoberať žiadosťou žalobcu z 09.06.2019 s tým, že v prvom rade bude potrebné odstrániť nezrozumiteľnosť žiadosti, ustáliť predmet žiadosti (konania) a následne vo veci žiadateľa rozhodnúť, keďže z obsahu žiadosti, ako aj stanoviska žalobcu je zrejmé, že žalobca nežiada o doplatenie vyrovnávacieho príplatku v zmysle novely zákona č. 140/2015 Z. z. za obdobie pred jeho priznaním, ale žiada sumu starobného dôchodku (jeho rozdiel) v zmysle záverov vyplývajúcich napr. z rozhodnutia NS SR sp. zn. 9So/200/2011, sp. zn. 1So/66/2013, sp. zn. 9So/124/2013. Orgán verejnej správy rozhodnutie odôvodní v zmysle zákonom vyžadovaných náležitostí na riadne odôvodnenie. Len riadne, logické a pre účastníka zrozumiteľné odôvodnenie sa pre neho stáva alebo argumentom presvedčujúcim ho o zákonnosti vydaného správneho rozhodnutia alebo zdrojom argumentov na spochybnenie tohto rozhodnutia, t. j. zdrojom protiargumentácie.
44. Správny súd poznamenáva, že týmto rozhodnutím nie sú dotknuté následne vydané rozhodnutia Sociálnej poisťovne o vyrovnávacom príplatku, nakoľko nie sú nadväzujúce rozhodnutia na predmetné rozhodnutie o tejto žiadosti žalobcu ale sú nadväzujúcimi rozhodnutiami na právoplatné rozhodnutie o priznaní starobného dôchodku, neskôr vyrovnávacieho príplatku. Taktiež týmto rozhodnutím nie je dotknuté rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 13.03.2020, ktorým bola zamietnutá ďalšia žiadosť o nové určenie sumy starobného dôchodku a rozhodnuté, že od 01.01.2020 žalobcovi naďalej patrí starobný dôchodok v doteraz vyplácanej sume a zároveň týmto rozhodnutím bol znížený priznaný vyrovnávací príplatok od 14.04.2020 na sumu 161 Eur, keď v prípade nespokojnosti
s týmto rozhodnutím sú určené osobitné opravné prostriedky, pričom posudzovanie správnosti týchto rozhodnutí presahuje rozsah predmetného súdneho prieskumu vedeného pod sp. zn. 24Sa/1/2020, v ktorom súd posudzuje výlučne zákonnosť rozhodnutia a postupu Sociálnej poisťovne vo veci neformálnej žiadosti žalobcu zo dňa 09.06.2019.
45. Žalobca bol v konaní úspešný, preto mu súd priznal úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, v súlade s § 167 ods. 1 SSP. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP).
Poučenie:
Poučenie : Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP).
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods. 1 SSP, § 439 ods. 1 SSP a § 439 ods. 3 SSP a contr.).
O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd - Najvyšší súd SR (§ 438 ods. 2 SSP). Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na Krajskom súde v Banskej Bystrici (§ 444 ods. 1 SSP) v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť podaná v listinnej podobe musí byť podaná v potrebnom počte vyhotovení (§ 56 ods. 3 SSP).
Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP, (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ nemusí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom (§ 449 ods. 2 písm. b) SSP).