Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_9Co-82-2019.pdf
PDF · 86.83 KB
Case nature
Area
Subarea
9Co/82/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Adriany Murínovej a členov JUDr. Slávky Zborovjanovej a JUDr. Jána Slebodníka v spore žalobcu: Prima banka Slovensko, a.s., so sídlom v Žiline, Hodžova 11, IČO: 31 575 951, proti žalovanému: Z. Q., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom P. č. XX, P. pri Q., o zaplatenie istiny 917,67 € s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice - okolie zo dňa 23. mája 2017 č.k. 15C/385/2015 - 39 v spojení s dopĺňacím rozsudkom zo dňa 13. novembra 2018 č.k. 15C/385/2015 - 73 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti. Stranám sporu nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Košice - okolie (ďalej aj „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť do troch dní od právoplatnosti rozsudku zaplatiť žalobcovi istinu 973,42 € spolu so zmluvným úrokom za obdobie od 14.3.2015 do 16.12.2019 v sume 628,56 € a s úrokom z omeškania 5 % ročne zo sumy 971,03 € od 14.3.2015 do zaplatenia, v prevyšujúcom rozsahu žalobu ohľadom zmluvného úroku zamietol a vyslovil, že žalobcovi sa priznáva 100 % náhrada trov konania.
2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu 917,67 € ako dlžoby na čistej istine úveru, 53,36 € dlžných neuhradených úrokov do dňa zosplatnenia úveru, dlžných poplatkov za poistenie 1,77 €, kapitalizovaného úroku z omeškania ku dňu 13.3.2015 v sume 0,62 € (spolu 972,80 €) a tiež 19,9 % ročného zmluvného úroku z dlžnej istiny 917,67 € od 14.3.2015 do zaplatenia, 5 % úroku z omeškania z dlžnej sumy istiny 917,67 € a dlžných úrokov 53,36 € (spolu 971,03 €) od 14.3.2015 do zaplatenia, ako aj náhrady trov konania.
3. V odôvodnení poukázal na argumentáciu žalobcu, že dňa 23.12.2013 uzavrel so žalovaným úverovú zmluvu č. 96824, na základe ktorej poskytol žalovanému finančné prostriedky vo výške 1.000 € s tým, že úver sa žalovaný zaviazal splatiť v pravidelných splátkach v počte 72 po 23,95 €, počnúc prvou splátkou 14.1.2014 a poslednou dňa 16.12.2019, pri RPMN 27,72 %, priemernej RPMN 25,84 %, celková čiastka určená k zaplateniu, t.j. celkové náklady spotrebiteľa činili sumu 1.824,40 €, v ktorej boli zarátané aj poplatky za poistenie 0,59 € mesačne a poplatok 100 € za poskytnutie úveru, pričom bez poplatku 100 € a poplatku za poistenie 42,48 € činila celková suma určená k zaplateniu sumu 1.681,48 €. Dodal, že podľa tvrdenia žalobcu žalovaný nedodržiaval platobnú disciplínu, preto upomienkou zo dňa 22.12.2014 bol vyzvaný na zaplatenie aktuálneho dlhu 67,08 € (z toho poplatok za upomienku 15 €) do 27.12.2014, následne žalobca listom 19.2.2015 úver určil za predčasne splatný a žalovaného vyzval, aby dlh v celkovej sume 1.032,78 € zaplatil do 13.3.2015.
4. Po vykonanom dokazovaní a zistení, že žalovaný splátky úveru riadne neplatil, čo viedlo žalobcu k vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru ako celku, pričom žalobca dlh na istine ku dňu podania žaloby vyčíslil sumou 917,67 € na splátkach čistej dlžnej i zročnej istiny, dlh na zmluvnom úroku v sume 53,36 € (celková suma činí 1.951,40 €), dlh na poistnom 1,77 € a na úroku z omeškania 0,62 €, súd právny vzťah založený zmluvou o spotrebiteľskom úvere zo dňa 23.12.2013 posudzoval podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, § 502 ods. 1 a § 503 ods. 1 až 3 Obchodného zákonníka, § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., účinného od 1.2.2013. Uviedol, že platenie úrokov z úveru je dôvodné len do doby splatnosti úveru, teda do doby, v ktorej bol dlžník povinný predmetné finančné prostriedky vrátiť, ktorá okolnosť plynie z konkrétnej úverovej zmluvy. S poukazom na zistený skutkový stav súd prvej inštancie dospel k záveru, že žaloba bola podaná dôvodne čo do istiny 917,67 €, dlžného úroku do dňa zosplatnenia úveru v sume 53,36 €, kapitalizovaného úroku z omeškania 0,62 € ako aj zmluvného úroku za obdobie od 14.3.2015, avšak len vo výške, aká by bola uhradená za obdobie do zmluvnej splatnosti úveru dňa 16.12.219, k úhrade na zmluvnom úroku ku dňu 16.12.2019 prináleží suma 625,56 € (681,92 € mínus 53,36 €). Dodal, že žalobcovi bol kapitalizovaný úrok z omeškania za obdobie do 13.3.2015 priznaný sumou 0,62 € a od 14.3.2015 až do zaplatenia bol žalobcovi priznaný zákonný úrok z omeškania 5 % zo sumy 971,03 € (917,67 € istina + 53,36 € zmluvný úrok) v zmysle žaloby.
5. V dôvodoch dopĺňacieho rozsudku zo dňa 13. novembra 2018 súd prvej inštancie uviedol, že v súlade s § 255 ods. 1 a 2, veta prvá CSP doplnil výrok rozsudku zo dňa 23. mája 2017 aj vo vzťahu k nároku žalobcu na zmluvné úroky za obdobie od 17.12.2019 (priznaný bol žalobcovi za dobu do 16.12.2019). Odôvodnenie zamietnutia žaloby v tejto časti súd doplnil odkazom na ustanovenie § 503 ods. 1 Obchodného zákonníka, § 52, § 517 ods. 2, § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka, rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 27.6.2007 sp. zn. 33Odo 657/2005. Vychádzajúc zo zistenia, že zmluvné strany sa v posudzovanej úverovej zmluve dohodli na type a výške úrokovej sadzby ako „fixnej do splatnosti“ (teda nie do zaplatenia) vo výške 19,9 % p.a. a konečná splatnosť úveru bola dohodnutá dňom 16.12.2019, súd vyvodil, že dohodnuté úroky vo výške 19,9 % ročne z istiny patria žalobcovi iba do splatnosti úveru, t.j. do 16.12.2019 a z uvedeného dôvodu žalobu v časti, ktorou sa žalobca domáhal úhrady dohodnutého úroku aj za dobu od 17.12.2019 do zaplatenia zamietol.
6. Proti tomuto rozsudku, a to proti jeho zamietavej časti, podal včas odvolanie žalobca z odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP. Žiadal zmeniť rozsudok a žalobe vyhovieť v celom rozsahu a priznať mu nárok na náhradu trov konania na súde prvej inštancie i v odvolacom konaní. Citujúc znenie § 497, 502 ods. 1 a § 503 ods. 3 a § 506 Obchodného zákonníka žalobca zdôraznil, že Obchodný zákonník priznáva veriteľovi právo na dohodnutý úrok od poskytnutia peňažných prostriedkov, stanovuje len moment vzniku tohto nároku, moment jeho zániku neurčuje a tvrdil, že žalobca má nárok na zaplatenie úroku od poskytnutia peňažných prostriedkov až po ich vrátenie, teda aj po predčasnom zosplatnení, čo potvrdzuje aj § 16 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
7. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.
8. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle ustanovenia § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 379 a § 380 CSP a z hľadiska uplatnených odvolacích dôvodov (§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP) a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nie je možné vyhovieť.
9. Rozsudok vo výroku, ktorým súd prvej inštancie zaviazal žalovaného uložil žalovanému povinnosť do troch dní od právoplatnosti rozsudku zaplatiť žalobcovi istinu 973,42 € spolu so zmluvným úrokom za obdobie od 14.3.2015 do 16.12.2019 v sume 628,56 € a s úrokom z omeškania 5 % ročne zo sumy 971,03 € od 14.3.2015 do zaplatenia, nebol napadnutý odvolaním nadobudol právoplatnosť, a preto nebol predmetom odvolacieho prieskumu (§ 367 ods. 2, 3 CSP).
10. Predmetom odvolacieho prieskumu bol rozsudok vo výroku, ktorým súd žalobu v prevyšujúcej časti zamietol (nárok na zmluvný úrok za obdobie od 17.12.2019 do zaplatenia).
11. Po preskúmaní obsahu spisu dospel odvolací súd k záveru, že rozhodnutiu súdu v napadnutom rozsahu nemožno vytknúť, že by súd prvej inštancie na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne
zákonné ustanovenia alebo použité zákonné ustanovenia nesprávne vyložil. Rozsudok nie je ani nepreskúmateľný, a nebola zistená ani iná vada, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
12. Správne, zákonné a presvedčivé sú aj dôvody napadnutej časti rozsudku, s ktorými sa odvolací súd stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP), keďže ani počas odvolacieho konania nevyšli najavo také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali iné rozhodnutie vo veci. Žalobcom uplatnený odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP, t.j. že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, v okolnostiach posudzovaného prípadu nie je naplnený. Odvolacie námietky žalobcu nemali vplyv na vecnú správnosť rozsudku v napadnutom rozsahu a nie sú spôsobilé privodiť zmenu napadnutého rozsudku. Je potrebné súhlasiť so žalobcom v jeho odvolaní v tom, že zmluvné úroky sú odmenou za užívanie istiny, úroky z omeškania predstavujú zákonnú sankciu za omeškanie s platením istiny a na rozdiel od zmluvného úroku ich môže veriteľ požadovať, aj keď neboli dohodnuté (§ 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Možno dodať, že poskytnutie finančných prostriedkov veriteľom dlžníkovi v rámci úveru má za následok absenciu týchto peňažných prostriedkov u veriteľa, a teda veriteľ nemá možnosť s týmito peňažnými prostriedkami nakladať v rámci svojej podnikateľskej činnosti, teda ani tvoriť účel podnikateľskej činnosti, t.j. zisk. Takýto stav nepochybne trvá nielen počas doby, v ktorej má dlžník úver splácať v zmysle dohodnutej doby splátok, ale aj v čase po jeho zosplatnení, teda až do doby skutočného vrátenia peňažných prostriedkov dlžníkom. Nemožno teda v rámci zmluvnej voľnosti účastníkov úverového vzťahu vylúčiť dohodu účastníkov, podľa ktorej má dlžník povinnosť zaplatiť veriteľovi úrok aj za obdobie po zosplatnení úveru, teda za celú dobu, počas ktorej má dlžník peňažné prostriedky veriteľa v dispozícii.
13. V danom prípade preto súd správne postupoval, ak pri rozhodovaní o nároku žalobcu na zmluvný úrok aj za obdobie od 17.12.2019 do zaplatenia považoval za určujúci obsah zmluvy, ako si ho zmluvné strany upravili.
14. Súd prvej inštancie v tomto smere vykonal dokazovanie v rozsahu dostatočnom pre úplné zistenie skutkového stavu, vykonanie ďalších dôkazov nebolo potrebné, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa § 191 ods. 1, 2 CSP, z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver, ak žalobu v prevyšujúcej časti zamietol vychádzajúc z úsudku, že v posudzovanom spotrebiteľskom úverovom vzťahu žalobcovi nemožno priznať nárok na zmluvný úrok za obdobie od 17.12.2019 do zaplatenia z dôvodu, že podľa obsahu dohody o úroku sa zmluvné strany dohodli, že žalovaný spotrebiteľ uhradí žalobcovi dohodnutý úrok do 16.12.2019. Pretože správnosť tohto záveru súdu žalobca vo svojom odvolaní nespochybňuje a v odvolaní len bez ďalšieho argumentuje tvrdením, že nárok žalobcu na zmluvný úrok aj za obdobie od 17.12.2019 plynie z ustanovení § 497, 502 ods. 1 a § 503 ods. 3 a § 506 Obchodného zákonníka, ako aj § 16 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, odvolanie žalobcu nemožno vyhodnotiť ako opodstatnené.
15. Poukazom na tieto dôvody odvolací súd vyhodnotil ako neopodstatnené odvolanie žalobcu a rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil ako vecne správny vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti, vrátane akcesorického výroku o trovách konania (odvolaním žalobcu nespochybňovaného).
16. Rozhodnutie o trovách odvolacieho konania sa zakladá na ust. § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP. Žalobca nebol v odvolacom konaní úspešný, preto mu náhrada trov odvolacieho konania nepatrí. Žalovanému odvolacie trovy nevznikli, preto odvolací súd stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.
17. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1, 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).