Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Co/281/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Slávky Zborovjanovej a sudcov JUDr. Adriany Murínovej a JUDr. Jána Slebodníka, vo veci žalobcu EOS KSI Slovensko s.r.o., Bratislava, Pajštúnska 5, IČO 35 724 803, zastúpeného TOMÁŠ KUŠNÍR s.r.o., Bratislava, Pajštúnska 5, IČO 36613843, proti žalovanej M. Z., nar. XX.X.XXXX, A. XXX, o zaplatenie 248,51 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku -82 z 30.4.2019 Okresného súdu Košice - okolie

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok. Žalovanej nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1.Súd prvej inštancie (ďalej len súd) rozsudkom rozhodol, že I. žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 156,09 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 37,54 eur od 29.12.2015 do zaplatenia, vo výške 5,05% ročne zo sumy 87,44 eur od 26.01.2016 do zaplatenia, vo výške 5,05% ročne zo sumy 10,72 eur od 26.02.2016 do zaplatenia, vo výške 5% ročne zo sumy 10,72 eur od 30.03.2016 do zaplatenia, vo výške 5% ročne zo sumy 9,67 eur od 26.04.2016 do zaplatenia, všetko to do troch dní od právoplatnosti rozsudku, II. v prevyšujúcej časti žalobu zamietol a III. žalobcovi priznal nárok na náhradu 25,62% trov konania proti žalovanej s tým, že o výške trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením súdom prvej inštancie.

2.V odôvodnení rozsudku o.i. uviedol, čoho sa žalobca podanou žalobou domáhal a ako ju skutkovo a právne odôvodnil, že žalovaný si prevzal žalobu 4.3.2019 ale vo veci sa nevyjadril. 2.1.Z vykonaného dokazovania mal za to, že právny vzťah medzi účastníkmi konania je potrebné posúdiť podľa , a nasl., z. č. o elektronických komunikáciách, nakoľko predmetom konania je nedodržanie povinností žalovanej z dodatku k zmluve o pripojení z 2.1.2014. Citoval znenie , a zák. o elektronických komunikáciách a doloženými listinnými dokladmi mal za preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou bol platne založený záväzkový vzťah, týkajúci sa poskytovania telekomunikačných služieb v mobilnej sieti právneho predchodcu žalobcu. V zmysle podmienok uvedených v zmluve, resp. ich dodatku, bolo povinnosťou žalovanej uhradiť cenu poskytnutých služieb a dodržiavať záväzky uvedené v zmluve resp. v dodatku k nej, čo podľa tvrdenia žalobcu žalovaná nesplnila, preto ju súd zaviazal na zaplatenie sumy 156,09 eur. 2.1.Právny predchodca žalobcu následne faktúrou za zúčtovacie obdobie od 8.9.2016-7.10.2016, č. faktúry 7608780910 splatnou 25.10.2016 fakturoval žalovanej zmluvnú pokutu 92,42 eur. Z faktúry nie je zrejmé, za aké porušenie zmluvných povinností je zmluvná pokuta fakturovaná. V tabuľke č. 1 dodatku k zmluve o pripojení z 26.10.2015 je uvedená dohodnutá zmluvná pokuta vo výške 120 eur. Žalobca v žalobnom návrhu uviedol, že vyúčtovaná suma zmluvnej pokuty bola vypočítaná podľa vzorca, ktorý vyjadruje denné klesanie zo základu pre výpočet počas plynutia doby viazanosti až do

dňa ukončenia zmluvy v dôsledku porušenia záväzku viazanosti alebo do dňa prerušenia poskytovania telekomunikačných služieb v dôsledku porušenia záväzku viazanosti. Citoval znenie § 544 ods.1,2 O. z. a uzavrel, že dohoda o zmluvnej pokute musí spĺňať náležitosti, vyžadované u každého právneho úkonu v zmysle § 37 O. z., teda musí byť určitá a zrozumiteľná, inak je neplatná. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia. Súd má za to, že dojednanie zmluvnej pokuty spôsobom: v prípade porušenia zmluvných povinností (aj s demonštratívnym výpočtom určitých povinností) je povinný uhradiť zmluvnú pokutu v stanovenej výške, podmienky určitosti právneho úkonu nespĺňa. Zmluva o pripojení, ktorej súčasťou sú aj všeobecné obchodné podmienky a jej dodatok, obsahuje niekoľko povinností účastníka rôznej závažnosti. Uvedená formulácia neumožňuje posúdenie, porušenia ktorej povinnosti účastníka je sankcionované zmluvnou pokutou, tomuto záveru nebráni ani ich demonštratívny výpočet, pretože je iba príkladný. Zároveň pre svoju neurčitosť neumožňuje posúdenie primeranosti výšky zmluvnej pokuty vo vzťahu k zabezpečenej povinnosti. 2.2.Poukázal na to, že neurčitosť dojednania zmluvnej pokuty pri obdobnej formulácii bola už potvrdená aj rozsudkami viacerých súdov, napr. Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn. , a ďalších. Rozsudkom Okresného súdu v Prešove sp.zn. v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove bola obdobná zmluvná podmienka vyhlásená za neplatnú. Vzhľadom na to, že zmluva o pripojení je spotrebiteľskou zmluvou (§ 52 ods.1 O. z.), bolo by preberané dojednanie o zmluvnej pokute aj pri neexistencii dôvodov neplatnosti vyššie uvedených neplatné pre neprimeranosť z dôvodu, že dojednaná sankcia v rovnakej výške pri porušení povinností žalovanej bez ohľadu na závažnosť a význam porušenej povinnosti je sankciou neprimeranou, pretože podľa § 3 ods.1 O. z. spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a v spojení s § 53 ods.5 O. z. neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. V dodatku k zmluve o pripojení je síce uvedená konkrétna výška zmluvnej pokuty, ktorú sa žalovaná zaviazala uhradiť žalobcovi v prípade, ak dôjde z jeho strany k porušeniu zmluvných podmienok, ale žalovaná nemala nijakú možnosť ovplyvniť výšku takto paušálne stanovenej zmluvnej pokuty, ktorá podľa tvrdenia žalobcu sa bude postupne znižovať, v závislosti od počtu dní počas ktorých si žalovaná riadne, v súlade so zmluvou plní svoje povinnosti. Žalobca uviedol, že zmluvná pokuta okrem sankčnej a prevenčnej funkcie predstavuje aj paušalizovanú náhradu škody spôsobenej tým, že v dôsledku porušenia záväzku viazanosti vzhľadom na benefity, ktoré právny predchodca žalobcu poskytol žalovanej na základe zmluvy. Benefitmi sa rozumie súčet všetkých zliav zo štandardných poplatkov za poskytnuté telekomunikačné služby ako aj zľava z ceny mobilného telefónu, ktorá predstavuje rozdiel medzi neakciovou a akciovou kúpnou cenou, ak bol žalovanej na základe zmluvy mobilný telefón poskytnutý. Benefity poskytnuté žalovanej sú uvedené v Zmluve alebo v Cenníku. Zo zmluvy a z dodatku k tejto zmluve nie je možné zistiť, aké konkrétne benefity boli poskytnuté žalovanej, v akej hodnote, a prečo bola zmluvná pokuta dohodnutá vo výške 120 eur, pričom žalovanej v tomto prípade nebolo poskytnuté žiadne telekomunikačné zariadenie. Konštatoval, že hoci žalobca do zmluvy zakotvil ustanovenia o tzv. degresívnej zmluvnej pokuty, avšak je potrebné aj v tomto prípade dodržiavať § 544 a nasl. O. z. a upraviť klesanie tak, aby bolo zreteľné, zrozumiteľné a určité tak, že namiesto komplikovaného vzorca určiť pevnú sumu, o ktorú sa bude postupne znižovať zmluvná pokuta a za aké obdobie, ktoré by si mohol koncový spotrebiteľ ľahko vypočítať. Z jednotlivých uzavretých zmlúv nevyplýva, na aké obdobie bola uzavretá zmluva resp. na aké obdobie boli žalovanej poskytnuté benefity, z čoho vyplýva, že zo zmluvy musí byť jasne, zreteľné a určité z čoho pozostáva zmluvná pokuta. Podmienky, za akých žalobca dohaduje zmluvnú pokutu v štandardných zmluvách, podľa názoru súdu poškodzujú spotrebiteľa, a sú preto neplatné a citoval z rozhodnutia KS v Prešove sp.zn. z 15.03.2012 a mal za to, že nárok zo strany žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty nie je dôvodný nakoľko sa dopustil využitia takých zmluvných podmienok a postupov pri určovaní výšky zmluvnej pokuty, ktoré boli aj vyššie zmienenou judikatúrou vyhlásené za neprijateľné, a preto návrh v časti o zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 92,42 eur zamietol. 2.3.O príslušenstve pohľadávky rozhodol súd podľa § 517 ods.1 veta prvá, ods.2 O. z. § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 v platnom znení a keďže žalovaná faktúry nezaplatila v lehote splatnosti, vznikla jej povinnosť zaplatiť aj úroky z omeškania tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku, t.j. od splatnosti jednotlivých faktúr. 2.4.O trovách konania rozhodol podľa , , a keďže žalobca bol v konaní čiastočne úspešný, z uplatnenej istiny 248,51 eur mu súd priznal sumu 156,09 eur a v časti o zaplatenie sumy 92,42 eur návrh zamietol. Vzhľadom na uvedené, tak súd priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania vo výške 25,62%, o ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti

tohto rozsudku, ktorý vydá súdny úradník. Súdom priznaný nárok na úhradu trov konania v prospech žalobcu vychádza zo zásady úspechu, a to tak, že čiastočný úspech sa odráža od výšky istiny, ktorej sa návrhom na začatie konania domáhal žalobca a od súdom priznanej výšky istiny, ktorú súd uznal ako opodstatnenú a preukázanú v súlade s právnou úpravou, ktorá súvisí s prejednávaným nárokom žalobcu. V uvedenej právnej veci žalobca žiadal priznať istinu 248,51 eur, z ktorej mu súd priznal len sumu 156,09 eur, čo predstavuje 62,81% a konanie v časti o zaplatenie 92,42 eur zamietol, čo predstavuje 37,19%. Z percentuálneho podielu úspechu žalobcu sa odráta jeho neúspech, a teda súd priznal trovy konania len vo výške 25,62% zo žalobcom vyčíslenej sumy trov konania.

3.Rozsudok napadol včas podaným odvolaním žalobca (č. l. 89 - 91) v časti, v ktorej súd žalobu zamietol (o zaplatenie 92,42 € s prísl.), z dôvodu, že súd prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. 3.1.K inštitútu zmluvnej pokuty uviedol, že podľa § 544 ods.1 O. z. si môžu strany pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti dojednať zmluvnú pokutu, ktorú je účastník, ktorý poruší zabezpečenú povinnosť, povinný zaplatiť aj vtedy, keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Podľa zákona nie je významné ani to, či ide o porušenie povinnosti splniť záväzok riadne a včas alebo ide iba o čiastkové nesplnenie nejakej povinnosti. Právny predchodca žalobcu a žalovaná si dohodli zabezpečovací inštitút zmluvnej pokuty pre prípad porušenia záväzku viazanosti, ktorý je definovaný v bode 2. Dodatku. Záväzok účastníka riadne a včas platiť cenu za poskytovanie služieb je definovaný aj v ods. 1 písm. b) Dodatku. Žalovaná sa dostala do omeškania s platením faktúr za služby poskytované právnym predchodcom žalobcu, čo je zrejmé aj z uplatneného nároku, ktorého prevažnú časť predstavujú neuhradené faktúry za poskytnuté služby. Z uvedeného je zrejmé, že žalovaná porušila svoje povinnosti poskytnúť žalobcovi zmluvné dohodnuté protiplnenie, t.j. neuhrádzala faktúry vystavené za poskytnuté služby riadne a včas. Zároveň žalovaná uvedenú skutočnosť nijakým spôsobom nerozporovala a ani nepreukázala. Súd však toto porušenie zmluvných povinností vôbec nezohľadnil. 3.2.Odôvodnenie napadnutého rozsudku absolútne nereflektuje požiadavku . Naopak, súd pristúpil k hodnoteniu predmetnej podmienky v čisto všeobecnej rovine, keď sa nezaoberal nárokom na zmluvnú pokutu s ohľadom na konkrétne okolnosti, t.j. skutočne nárokovaná výška zmluvnej pokuty vo vzťahu k výške dlžnej sumy, časové obdobie, v ktorom bola žalovaná v omeškaní, závažnosť porušenia povinnosti a pod. Rovnako má za to, že spôsob, akým došlo medzi stranami k dohode o zmluvnej pokute, je individuálne dojednanie zmluvnej pokuty, a to práve s ohľadom na to, že žalovaná mala možnosť vybrať si mobilný telefón a k tomu poskytovanú službu zo širokej škály ponúkaných tovarov a služieb, k čomu je logicky napočítaná suma zmluvnej pokuty. Zmluvná pokuta totiž predstavuje paušalizovanú náhradu škody, ktorá pôvodnému veriteľovi vznikla v dôsledku nesplnenia záväzku žalovanej zotrvať počas vymedzenej doby viazanosti v zmluvnom vzťahu. Škoda pozostáva z ceny telefónu a sumy, ktorá pôvodnému veriteľovi vznikla v dôsledku poskytnutia iných služieb za akciové ceny práve s ohľadom na dobu viazanosti. 3.3.Zároveň je v danom prípade výška zmluvnej pokuty paušalizovanou náhradou škody, ktorá pôvodnému veriteľovi vznikla v dôsledku nesplnenia záväzku žalovanej zotrvať počas vymedzenej doby viazanosti v zmluvnom vzťahu. Škoda pozostáva z ceny telefónu a sumy, ktorá pôvodnému veriteľovi vznikla v dôsledku poskytnutia iných služieb za akciové ceny práve s ohľadom na dobu viazanosti. Zmluvnou pokutou si žalobca zabezpečuje zároveň návratnosť poskytnutej zľavy zo stanovenej ceny poskytovanej služby alebo navrátených zariadení, ktoré boli žalovanej poskytnuté v rámci zvýhodnenej ceny. Základ výšky zmluvnej pokuty uvedený v zmluve, resp. v Dodatku, ktorý v závislosti od počtu dní omeškania klesá, teda zohľadňuje zľavnenú cenu a v prípade predčasného ukončenia zmluvného vzťahu v dôsledku porušenia povinností zabezpečiť návratnosť prostriedkov investovaných právnym predchodcom žalobcu do poskytnutej zľavy. Je teda zrejmé, že právny predchodca žalobcu určil základ výšky zmluvnej pokuty vo vzťahu k cene poskytnutého zariadenia a zľavnenej cene za poskytované služby a v prípade neplnenia si svojich povinností je žalovaný povinný v podobe zmluvnej pokuty vrátiť cenové zvýhodnenie, ktoré požíval počas trvania záväzkového vzťahu. V konečnom dôsledku je predsa logické, že čo môže byť pre dodávateľa telekomunikačných služieb podstatnejšie ako riadne platiaci zákazník. Žalovaná mala možnosť vybrať si mobilný telefón a k tomu poskytovanú službu zo širokej škály ponúkaných tovarov a služieb, k čomu je logicky napočítaná suma zmluvnej pokuty. 3.4.Zároveň zdôraznil, že žalovanej bola vyúčtovaná zmluvná pokuta v zníženej výške 92,42 €, so zohľadnením počtu dní, ktoré uplynuli z doby viazanosti, a to vrátane dní, počas ktorých bol žalovaná ešte pripojená (resp. poskytovanie služieb vo vzťahu k SIM karte ešte nebolo prerušené), avšak svoje zmluvné povinnosti riadne a včas platiť cenu za poskytnuté služby si neplnila. Zmluvná pokuta bola v

Dodatku vyjadrená DEGRESÍVNYM spôsobom, čo znamená, že základ zmluvnej pokuty (vyjadrený v Dodatku) sa znižuje o čiastku zodpovedajúcu počtu dní uplynutých z doby viazanosti, tzn. do doby do prerušenia poskytovania služieb (resp. o čiastku zodpovedajúcu obdobiu, počas ktorého si zákazník plní svoje zmluvné povinnosti, ale tiež o čiastku zodpovedajúcu obdobiu, počas ktorého si zákazník síce neplní povinnosť riadne a včas uhrádzať faktúry za poskytované služby, ale poskytovanie služieb mu ešte nie je prerušené). Uvedené je vyjadrené vo vzorci výpočtu zmluvnej pokuty v ods. 2 Dodatku, ktorý je absolútne jasný a určitý (rovnako v texte žaloby). Základ zmluvnej pokuty je uvedený v tabuľke č. 1 Dodatku ako počiatočná suma, ktorá bude klesať. Tak, ako bolo uvedené vyššie, výška základu zmluvnej pokuty závisí od zákazníkom zvoleného typu programu služieb, poskytnutých benefitov, a tiež od typu mobilného telefónu (v prípade, že sa dojednalo jeho dodanie spolu s aktiváciou programu služieb). Všetky tieto okolnosti majú vplyv na výšku zmluvnej pokuty čo do jej základu. 3.5.Podporne poukázal príkladmo na nasledovné súdne rozhodnutia: Rozsudok Krajského súdu v Trenčíne z 19.10.2017, sp. zn. , Okresného súdu Žiar nad Hronom z 15.8.2017, sp. zn. , Okresného súdu Malacky z 27.10.2017, sp. zn. . 3.6.Na základe vyššie uvedeného navrhol, aby odvolací súd rozsudok v napadnutom rozsahu preskúmal a v zmysle ho zmenil tak, že vyhovie žalobe o zaplatenie 92,42 €, resp. v zmysle ho zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie a zároveň vyčíslil trovy odvolacieho konania do výšky 48,18 €.

4.Žalovaná sa k odvolaniu nevyjadrila.

5.Rozsudok, okrem výroku II., nebol odvolaním napadnutý a ostatné výroky nadobudli právoplatnosť ( ), preto neboli v uvedenom rozsahu v odvolacom konaní preskúmavané.

6.Odvolací súd bez nariadenia pojednávania ( - Na prejednanie odvolania nariadi odvolací súd pojednávanie vždy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo to vyžaduje dôležitý verejný záujem.) prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z , a rozsudok ako vecne správny potvrdil podľa , , lebo odvolací súd sa s jeho odôvodnením v celom rozsahu stotožňuje, na čom nič nemení ani podané odvolanie.

7.Žalobca uplatnil odvolací dôvod podľa (rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci). Právnym posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú účastníci podľa príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania) a použitie správneho ust. neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale i jeho správne priradenie k zistenému skutkovému stavu alebo inak vyjadrené posúdením veci po právnej stránke treba rozumieť výklad o tom, z ktorých ust. zák. alebo iného právneho predpisu vychádzal (prečo pod tieto ust. podradil zistený skutkový stav) a ako ho príp. vyložil, a výklad o tom, aké majú účastníci na základe zisteného skutkového stavu podľa týchto ust. vo vzťahu k predmetu konania práva a povinnosti a ako bola preto vec rozhodnutá. 7.1.Súd použil správny právny predpis, správne ho aj vyložil a na daný skutkový stav ho i správne aplikoval, t. zn. z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil správne závery o právach a povinnostiach strán sporu.

8.Na zdôraznenie správnosti odvolací súd uvádza: 8.1.Z obsahu žaloby je zrejmé, že žalobca si uplatnil právo na zaplatenie zmluvnej pokuty z dôvodu porušenia záväzku viazanosti. 8.2.Z predloženého dôkazu - Dodatku k zmluve o poskytovaní verejných služieb (č. l. 21) je zrejmé, že v bode 2 je definovaný záväzok viazanosti, ktorého porušením je podľa písm. a) výpoveď zmluvy účastníkom, b) žiadosť účastníka o prenesenie telefónneho čísla, písm. c) nezaplatenie ceny za poskytnuté služby účastníkom do 45 dní po splatnosti na základe ktorého vznikne podniku právo na odstúpenie od zmluvy a že z dôvodu porušenia záväzku viazanosti vznikne podniku nárok na zmluvnú pokutu.

8.3.Z faktúry 7608780910 (č. l. 54) je zrejmé, že ňou bola vyúčtovaná zmluvná pokuta 92,42 eur. Z obsahu tejto faktúry nie je zrejmé, za porušenie akej povinnosti bola táto pokuta uplatnená. Žalovaná mohla byť týmto postupom uvedená do omylu o to viac, keď faktúry č. 7602035734, 7601048223, 7600074536 obsahujú poplatky za upomienku za oneskorenú platbu 3 x 4,99 eur spolu 14,97 eur. Ak suma 92,42 eur je pokuta za oneskorenú platbu a rovnako 14,97 eur je tiež pokuta za oneskorenú platbu žalovaná by za porušenie tej istej povinnosti platila dvakrát pokutu, pričom je absolútne irelevantné, že suma 4,99 eur je nazvaná ako poplatky za upomienku za oneskorenú platbu. 8.4.Okrem uvedeného súd v bodoch 21.,22.,23.,24. svojho rozhodnutia správne odôvodnil, prečo nárok žalobcu na zmluvnú pokutu zamietol, s čím sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje. Právny predchodca žalobcu ako dodávateľ zmluvnú pokutu so žalovanou ako spotrebiteľom osobitne nevyjednával, pretože zmluvná pokuta je dojednaná za rovnakých podmienok vo všetkých zmluvách, žalobca menil len výšku zmluvnej pokuty. Spotrebiteľ nemohol individuálne ovplyvniť obsah vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy vyberá si len balík služieb, dobu viazanosti a mobilný telefón).

9.Podľa ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie.

10.Podľa súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

11.Podľa o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

12.Žalobca nebol v odvolacom konaní úspešný, preto nárok na náhradu jeho trov by vznikol žalovanej, ktorej žiadne trovy v tomto konaní nevznikli, preto jej nebola priznaná náhrada trov odvolacieho konania.

13.Pomer hlasov, akým bolo rozhodnutie prijaté: 3 hlasy za ( druhá veta ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje

sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (, ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (, ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).