Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3T/133/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen na hlavnom pojednávaní konanom dňa XX.XX.XXXX v konaní pred senátom zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Kollára a členov senátu A. B. a C. D. v trestnej veci obžalovaného E. E. pre zločin zabitia podľa § 147 ods. 1Tr. zákona a iné takto

rozhodol:

Obžalovaný E. E. F. G. H. I., nar. XX.XX.XXXX vo J., trvale bytom J., K. F. XXXX/XX, občan Slovenskej republiky,

j e v i n n ý ,

že

dňa XX.XX.XXXX v čase od XX.XX L. - XX.XX L., verejne, pred viacerými osobami, na mieste verejnosti prístupnom, vo J., pred budovou na G. M. XX/XX, vedľa reštaurácie F., fyzicky napadol poškodeného N. L., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom C. L. - D. O. XX, tým spôsobom, že po predchádzajúcej vzájomnej slovnej hádke a vzájomnom napádaní sa, počas bitky obaja spadli na chodník, tam obvinený opakovane udrel niekoľkokrát poškodeného N. L. rukou zovretou v päsť do oblasti tváre, pričom poškodený N. L. sa ležiac na zemi snažil jeho údery vykrývať a následne, keď sa N. L. snažil postaviť, tak ho obvinený rukami strčil do vrchnej časti tela následkom čoho poškodený N. L. spadol dozadu na zem a narazil hlavou do steny budovy súp. číslo XX/XX, zosunul sa a dopadol na chodník, čím poškodený N. L., nar. XX.XX.XXXX, v zmysle znaleckého posudku č. 101/2023 Znaleckej lekárskej organizácie, s.r.o. J., utrpel následkom úmyselného konania obvineného vysoko intenzívnymi údermi päsťou do tváre a strčením, v dôsledku čoho poškodený narazil na stenu budovy a spadol plnou váhou na tvrdú plochu, nasledovné zranenia : pokračujúce úrazové krvácanie pod tvrdú mozgovú plenu nad celou ľavou mozgovou pologuľou (subdurálne vnútrolebečné krvácanie) zasahujúce do priestoru medzipologuľového predelu, úrazové krvácanie pod pavúčnicovú mozgovú plenu v oblasti bázy čelovo-spánkových mozgových lalokov obojstranne (subarachnoidálne vnútrolebečné krvácanie), ložiskové pomliaždenie mozgu na spodine spánkového laloku vľavo s patologickým stlačením predného komorového systému mozgu, úrazové krvácanie do nadsedlových mozgových cisterien s ich stlačením a významným opuchom mozgu až s herniáciou mozgového tkaniva, otras mozgu III. stupňa, zlomeninu tvárových kostí v oblasti vonkajšej aj vnútornej steny ľavej očnice (hydraulická zlomenina ľavej očnice) pokračujúcou do prednej jamy mozgovej sphenofrontálne s masívnym krvným výronom a zlomeninami čuchových dutín vľavo, prasklinami klinovej dutiny vľavo s inklúziami krvi a vzduchu do dutín aj do vnútrolebkovej dutiny (pneumocephalus) a zlomeninu záhlavovej kosti lebky až k veľkému hlavovému otvoru,

t e d a

inému úmyselne spôsobil ťažkú ujmu na zdraví,

dopustil sa fyzicky, verejne a na mieste verejnosti prístupnom tým, že napadol iného,

č í m s p á c h a l

zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Tr. zákona,

prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona.

Z a t o s a o d s u d z u j e :

Podľa § 155 ods. 1 Tr. zákona a s použitím § 37 písm. h/ Tr. zákona, § 38 ods. 4, § 41 ods. 1 Tr. zákona na ú h r n n ý trest odňatia slobody v trvaní 6 /šesť/ rokov nepodmienečne.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zákona súd obžalovaného pre výkon tohto trestu zaraďuje do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa súd u k l a d á obžalovanému povinnosť nahradiť poškodeným:

- C. J. P., F.. Q., P. R. X, IČO: XX XXX XXX škodu vo výške 17.549, 11 Eur,

- N. L. st., nar. XX.XX.XXXX a F. L., nar. XX.XX.XXXX obaja bytom C. L. – D. O. XX škodu vo výške 21.432 Eur spoločne a nerozdielne.

Podľa súd odkazuje poškodených:

- N. L. M., nar. XX.XX.XXXX a F. L., nar. XX.XX.XXXX obaja bytom C. L. – D. O. XX so zvyškom nároku na náhradu škody na civilný proces.

odôvodnenie:

Obžalovaný E. E. na hlavnom pojednávaní dňa XX.XX.XXXX uviedol, že je nevinný. Je pravdou, že dňa XX.XX.XXXX v čase medzi XX.XX hod. a XX.XX hod. bol pred budovou na G. M. XX, C. J., vedľa reštaurácie F.. Ďalej vypovedal zhodne ako v prípravnom konaní na č. l. 50-51, kde uviedol, že dňa XX.XX.XXXX so svojou družkou B. L. a B. P. išli do podniku B. G. M.. Už tam začali konzumovať alkohol. Následne odtiaľ išli do diskobaru F., kde sa chceli zabaviť. V podniku F. sedel pravdepodobne vedľa B. P., keď ku ním prišiel nejaký chlap, ktorý do nich začal vyrývať, hýbať pohárikmi a pravdepodobne sa z ich pohárikov aj napil. Tento muž bol opitý a vyzýval obvineného, aby išiel von na "férovku". Obžalovaný išiel s ním dobrovoľne von, aby tento konflikt nejako urovnal. Ako vyšli von, tento muž do neho strčil a pravdepodobne ho niekoľkokrát udrel do hlavy, lebo mal rozťatú peru, bolel ho nos a ľavá spánková časť. Na to sa začali biť. Obžalovaný popísal priebeh bitky tak, že sa viac naťahovali, po chvíli spadli na zem a na zemi sa váľali. Päsťami sa nebili, okrem tých úderov, ktoré obžalovanému zasadil poškodený hneď na začiatku. Bolo to len také pasovanie, lebo mali obaja vypité. Na nohách boli iba chvíľu, potom spadli na zem a tam sa pasovali. Obžalovaný nevie uviesť, ako dlho boli na zemi. Následne sa poškodený nejako zodvihol zo zeme, pričom obžalovaný bol v tom čase na zemi. Ako sa poškodený dvíhal zo zeme, spadol a zostal ležať. Obžalovaný videl poškodeného iba ležať na zemi, nevie opísať ako spadol. Poškodený ležal na zemi a obžalovanému sa zdalo, že sa nehýbe. Následne išla k poškodenému priateľka B. L., ktorá sa ho snažila prebrať a poškodený sa začal hýbať a bol pri vedomí. Následne obžalovaný aj s priateľkou odišli preč. Na tomto hlavnom pojednávaní ešte dodal, že nevie, či pri tom ako sa pasovali, tam boli nejakí iní ľudia. Potom následne tam bolo veľa ľudí. Nevie presne, akým spôsobom mal poškodený spadnúť. Nevie ani, v akej pozícii bol, keď už bol na zemi. Priateľka, pokiaľ prišla k poškodenému, tak s ním nemanipulovala, len pozerala, či mu netečie krv. Podľa neho B. L. mohla vyjsť vonku vtedy, keď poškodený spadol, ale nie je si istý. B. P. tiež registroval vonku, až keď bolo po pasovačke. Podľa obžalovaného, kým tam boli, tak s poškodeným nikto nemanipuloval. Možno mu niekto podkladal pod hlavu bundu. Nevie, o čo bol opretý poškodený. Poškodeného neudrel, okrem toho, že sa pasovali. Nie je pravdou, že by mal poškodeného počas toho, ako boli na zemi, niekoľkokrát udrieť päsťou do oblasti

tváre poškodeného. Nie je pravdou, že by mal poškodeného, pri tom ako sa snažil postaviť, rukami strčiť do vrchnej časti tela. V čase skutku bol pod vplyvom alkoholu, nevie presne uviesť, koľko pil, v F. – nejaké 2 pivá tretinkové fľaškové alkoholické pivá. Boli ešte predtým v bare B. a tam vypil nejaké pivo a nejaké pol deci, nemal problémy s rovnováhou, zatiaľ čo poškodený áno, ešte kým boli dnu, tak ho tackalo. Obžalovaný si nevie vysvetliť, že poškodený mal veľký krvný výron v oblasti ľavej očnice, polámanú očnicu a mal pomliaždený ľavý čelový lalok a tá zlomenina pokračovala do prednej mozgovej jamy na spodinu lebečnú vľavo, podľa neho to vzniklo pri tom páde. Počul, že dostal facku v F. od nejakého dievčaťa, bohvie kde sa ešte mohol pobiť. Obžalovaný nevidel, že by ho niekto fyzicky napadol.

Napriek popieraniu skutku je obžalovaný z protiprávneho konania usvedčovaný výpoveďou svedka N. L., ktorý uviedol, že prišiel do F. spoločne so synom, ktorý sa však tam dlho nezdržal, a s N. L.. Ten medzičasom behal po bare a keď sa ku nemu vrátil, povedal, že ide na férovku. Svedok ho od toho odhováral, ale márne, preto išiel za ním vonku. Keď vyšiel vonku, videl, že poškodený bol napadnutý obžalovaným, ktorý ho udieral päsťami obidvoch rúk do oblasti tváre. Oni dvaja v tom čase ešte stáli. Nevie povedať, koľko presne tých úderov bolo. Potom buď ho podkopol alebo ho udrel tak, že poškodený spadol na zem. Poškodený spadol hlavou na chodník. Poškodený ležal na chrbte. Obžalovaného si na neho kľakol a bil ho oboma rukami päsťou do oblasti tváre. Veľa krát. Svedok ešte na neho kričal, nech s tým prestane, chcel zakročiť, ale prišiel tam kamarát obžalovaného, ktorý tam už stál a povedal mu, že je to férovka. Poškodený sa snažil údery vykrývať, ale podľa svedka sa mu to veľmi nedarilo. Obidvaja sa snažili postaviť, poškodený bol v podstate na štyroch. Vtedy ho obžalovaný buď podkopol alebo udrel rukami a poškodený hlavou narazil do sokla. Začal chrčať. Snažili sa mu pomôcť. Nejaký muž mu dával niečo pod hlavu, bola to bunda s tým, že tam prišla ešte nejaká žena. Nevie sa vyjadriť k tomu, ako dlho ten konflikt trval. Nevie, či poškodený mal nejaký konflikt v bare. Podľa svedka v F. veľa toho vypiť nemohol, lebo tam boli krátko. V predchádzajúcom podniku vypili pivo a nejaké poháriky, ale veľa nie. Poškodeného trochu tackalo. Svedok u F. nepil, predtým vypil šesť veľkých pív bez tvrdého alkoholu, problémy s rovnováhou nemal. Poškodený chrčal a nevnímal. Tak si myslí, že bol v bezvedomí. Záchranka mohla prísť asi 15-20 minút. Svedok chcel zavolať záchranku, ale mu spadol mobil a už sa z neho volať nedalo. Vnímal tých ľudí, ktorých popísal, ale reálne tam bolo oveľa viac ľudí. Podľa svedka s poškodeným okrem toho, že mu dali bundu pod hlavu, tak s ním nikto nehýbal, nikto zo strany obžalovaného nemal snahu poškodenému pomôcť. Oni ušli. Pokiaľ hovoril, že oni odišli, hovorí o obžalovanom, jeho kamarátovi a nejakej žene. Tá staršia žena, tá zostala s nimi minimálne dovtedy, kým prišla záchranka. Pokiaľ hovoril, že sa mal poškodený vyjadriť, že ide na férovku, svedok si pod tým domyslel bitku. Nevie sa vyjadriť, aký časový úsek prešiel odvtedy, čo toto povedal a to až do momentu, kedy šiel vonku. Ako vyšiel z F. tak obžalovaný s poškodeným stáli po ľavej strane pod svetlom, bola tam taká lampa. Na otázku obhajcu či pritlačil obžalovaný poškodeného o stenu budovy svedok odpovedal, že nie, aj napriek tomu, že v prípravnom konaní sa na č. l. 81-81 p. v. vyjadril, pričom k zápisnici uviedol, že zápisnicu zo svojho výsluchu zo dňa XX.XX.XXXX nečítal. Poškodený s obžalovaným sa nachádzali približne 1,80 – 2 metre od budovy. Poškodený sa v čase, keď na ňom obžalovaný kľačal sa snažil prevrátiť na bok. Nevie, na ktorú stranu, potom sa snažil dostať na štyri. Pokiaľ sa to poškodenému podarilo – dostať sa na štyri a chcel vstať, tak v tom čase už obžalovaný na ňom nebol, niekde v jeho blízkosti vstal. V čase, keď poškodený chrčal, tak ležal. Určite som ho nevidel sedieť opretého o múr.

Svedok N. C. vypovedal, že po tom, ako vyšiel z F., tak naľavo registroval 2 mužov na zemi, váľali sa tam. Bližšie k stene bol nebohý a medzitým sa aj vymenili ich pozície. Nejaké údery počas toho váľania boli, ale to čo vypovedal na polícii, to platí. Pokiaľ v prípravnom konaní uvádzal dňa XX.XX.XXXX, že „ten nižší muž skôr bil toho vyššieho päsťami do hornej časti tela na rôznych miestach a ten vyšší sa snažil brániť“ – toto je pravdou. Následne sa tí dvaja nejak postavili a ten nebohý bol podrazený obžalovaným. Podrazil ho nohou. Nebohý spadol strašne silno. Nevie, čím sa šuchol o stenu. Trvá na tom čo povedal v prípravnom konaní „že hlavou narazil na stenu budovy a následne sa zosunul na zem. Povedal by, že väčšia rana bolo to ako udrel hlavou o betón ako keď narazil o tú stenu.“ Po tom nebohý začal chrčať a to v polohe, keď ležal na chrbte vystretý, nebol o nič opretý. Toho nižšieho videl následne opretého o auto. Svedok poškodenému pod hlavu podložil bundu. Tú bundu mu podal vonku nejaký príbuzný poškodeného, lebo sa bavil s nejakými ľuďmi. Bundu mal podržať, kým si to oni dvaja spolu vybavia. Potom sa volala záchranka. Na mieste registroval nejaké tri ženy. Nevie, či niektoré patrili do okruhu obžalovaného. Vo vnútri v bare mal poškodený konflikt s nejakou ženou. Jednalo sa o verbálny konflikt, fyzický neregistroval. Podľa svedka poškodený bol potom v bezvedomí. Na otázku, či bolo počuť úder, keď dopadol hlavou na zem poškodený, svedok odpovedal, že veľmi silný.

Svedkyňa B. L., družka obžalovaného, na hlavnom pojednávaní odmietla vypovedať, preto bola prečítaná jej výpoveď z prípravného konania na č. l. 116-120, kde svedkyňa uviedla, že dňa XX.XX.XXXX v čase o XX.XX hod. prišla so svojím druhom a jeho známym do podniku F.. V čase príchodu bol jej druh E. E. už opitý. Počas zábavy v podniku, keď sa vrátila z parketu ku stolu, nenašla tam svojho druha, preto ho išla hľadať. Následne vyšla pred F., kde videla jej neznámeho muža, vo veku asi 30 rokov, ako padá na zem chrbtom, pričom pri dopade si udrel hlavu o múr budovy. Hneď na to išla k tomuto mužovi, ktorý spadol a jej druh odišiel k nejakému autu, o ktoré sa oprel. Svedkyňa nebola priamym svedkom celého priebehu bitky. K tomu, ako poškodený spadol na zem, sa svedkyňa nevedela vyjadriť, v čase, keď vyšla von, poškodený už padal. Čo sa týka zranení na svojom druhovi, všimla si, že má poranené hánky a pery. Nikde inde nekrvácal. Svedkyňa B. L. následne spolu s obžalovaným odišli z miesta.

Z výpovede svedka H. E. I. bolo zistené, že keď prišiel tak obidvaja stáli, udierali sa rukami, nohami, hmaty, chvaty. Udierali sa vzájomne. Miestami mal jeden na vrch a miestami druhý. Snažili sa jeden druhého hodiť na zem. Pokiaľ boli na zemi, každý sa snažil dostať na toho druhého. Nemôže povedať, že by videl v tom čase nejaké údery rukami. Následne sa obidvaja postavili. Podľa svedka to bolo tak, že sa ten nebohý tomu druhému nejak vytrhol, vyšmykol a padol nešťastnou náhodou na hranu budovy a to temenom hlavy. Bolo počuť tupý náraz, poškodený sa nehýbal. Svedok volal záchranku a tá ich inštruovala, čo majú urobiť. Jedna bunda sa mu dala pod hlavu a druhou sa prikryl a sledovali, či dýcha, či mu nezapadol jazyk. Ten nebohý dýchal, asi bol v bezvedomí možno na nejakých 10 minút, potom sa začal hýbať. To bolo ešte predtým ako prišla sanitka. V čase, keď sa nebohý vytrhol, padal smerom chrbtom k budove. Nevie, či boli pod vplyvom alkoholu, ale obaja sa značne potácali. Nevidel, že by príčinou padania mal byť nejaký úder. Stále mu to príde tak, že sa poškodený vyšmykol z toho zovretia.

Svedok D. D. vypovedal zhodne ako v prípravnom na č. l. 134, kde uviedol, že do podniku F. dňa XX.XX.XXXX v čase o cca XX.XX hod. prišiel spoločne s obžalovaným, jeho družkou a B. P.. Svedok popísal okolnosti, za ktorých k ich stolu prišiel poškodený, ktorý si odložil na ich stôl pivo a následne mal z ničoho nič vyzvať E. E. na "férovku". Asi po dvoch minútach za nimi vyšli aj svedok D. D. spoločne s B. P.. Svedok uviedol, že obžalovaný s poškodeným sa naťahovali, držali sa spolu a po nejakom čase obaja spadli na zem. Následne obidvaja ležali na zemi, prevaľovali sa a naťahovali. Trvalo to od 5 do 10 minút. Následne sa obidvaja začali dvíhať zo zeme a vtedy poškodený spadol hlavou na múr budovy a zostal ležať na zemi, chrbtom na chodníku. Po tomto svedok odišiel domov. K priebehu bitky uviedol, že nevidel žiadne údery medzi obžalovaným a poškodeným. K priebehu pádu poškodeného na zem svedok uviedol, že nevidel, že by do poškodeného niekto strčil, alebo ho udrel. V závere svedok ozrejmil, že nevidel celý priebeh bitky, keďže táto sa odohrávala mimo jeho zorný uhol a on sledoval aj ľudí okolo. Na hlavnom pojednávaní dňa XX.XX.XXXX dodal, že samotný dopad poškodeného na zem nevidel, len počul. V tom čase bol poškodený v polohe ležmo, chrbtom, na zemi. Potom mali nejakým spôsobom nejaké ženy prísť a posadiť ho. V čase, keď sa obaja pasovali alebo váľali na zemi, nevidel nejaké údery. Nevie, prečo poškodený spadol na zem. Mohol podľa svedka dostať závrat. Nevie posúdiť, či boli alebo nie pod vplyvom alkoholu. Vypil niekoľko pív, 2-3, môže byť, že aj 4. Svedok sa tam zdržal až do príchodu záchranky. Poškodeného sa aj pýtal, ako sa cíti. Povedal, že ho veľmi bolí hlava. Na otázku prokurátora, aby svedok vysvetlil, prečo ostatní ľudia hovoria o tom, že poškodený mal ležať a byť v bezvedomí svedok odpovedal, že poškodený mal nohy vystreté na zemi. O nič nebol opretý a len tak sedel. Nevie, kto ho posadil, bolo tam viac ľudí. V čase príchodu záchranky poškodený sedel. Nevidel, aké úkony s ním záchranári robili a či s ním resp. ako manipulovali. Predtým ako bol vypočutý na polícii, sa stretol s obžalovaným a pýtal sa ho, či je ochotný ísť vypovedať na políciu. Obžalovaného sa vtedy nepýtal, ako sa cíti. Myslí tým v čase tesne po skutku. Na obžalovanom nevšimol nejaké známky zranenia. Podľa svedka obžalovaný odišiel po tom ako prišla záchranka so slečnou.

Svedok B. P. vypovedal zhodne ako v prípravnom konaní na č. l. 126, kde uviedol, že dňa XX.XX.XXXX prišiel spoločne s obžalovaným, jeho družkou B. L. a D. D. do podniku F.. Svedok uviedol, že v ten večer požíval alkoholické nápoje a preto si na detaily nepamätá. V podniku F. sedel B. P. s obvineným E. E., pričom ku ním prišiel muž vo veku cca 30 rokov, vysoký, štíhlej postavy a pýtal sa ich, či si môže položiť pohár na stôl. Následne tento muž niečím slovne do nich zavŕtal a začali sa hádať, čo vyvrcholilo tým, že tento muž vyzval obžalovaného na "férovku". Po nejakých piatich minútach, vyšiel von za nimi aj B. P.. Videl, ako ležia obidvaja na zemi a držia sa spolu. Svedok uvádza, že nevidel nijaké päste, ani údery, ani od jedného z nich. Následne sa obaja postavili, pričom, keď sa dvíhal poškodený, tak pritom spadol priamo na hlavu. Svedok si všimol, že, keď poškodený padal, tak sa udrel zadnou časťou hlavy o múr budovy, ktorá bola za ním. Následne svedok B. P. spolu s obžalovaným a B. L. odišli z

miesta činu. Následne svedok na hlavnom pojednávaní dňa XX.XX.XXXX doplnil svoju výpoveď tak, že s poškodeným potom ako si sadol, nikto nemanipuloval. Poškodenému skúsil tep a či nemá zapadnutý jazyk, to zistil z toho, že poškodený na neho niečo hovoril, aj keď nezrozumiteľne. Na mieste registroval D. D., ešte ďalších nejakých 5-6 ľudí. Obžalovaný po tom ako vstal, tak odišiel odtiaľ a sadol si na auto. Už presne nevie, ale asi odišiel s priateľkou. Svedok bol v tom čase, keď prišla záchranka prítomný, obžalovaný nie. Ten odišiel skôr. Bola prečítaná posledná veta na čl. 126, kde svedok tvrdil, že všetci štyria / teda on, obžalovaný, jeho priateľka a svedok D. odišli spolu /, na to svedok uviedol, že je to tak ako vypovedal dnes. Podľa neho boli aj obžalovaný a aj poškodený pod vplyvom alkoholu. A aj on. Bola prečítaná časť zápisnice na čl. 128, kde na otázku vyšetrovateľa, z akého dôvodu svedok neostal na mieste do príchodu záchrannej služby a polície, svedok odpovedal, že to nebolo potrebné, lebo bola zavolaná záchranka a ten muž bol pri vedomí. Svedok k tomu uviedol, že bol prítomný, keď prišla záchranka, ale len chvíľu, polícia tam nebola. Pokiaľ bola prečítaná posledná otázka z čl. 127, kde sa vyšetrovateľ pýtal, či v čase, keď svedok, keď odchádzal spoločne z miesta s obžalovaným, ho niesol alebo podopieral alebo obžalovaný kráčal sám, svedok odpovedal, že išiel sám, ale držali sa s priateľkou za ruky, na túto výpoveď svedok reagoval tak, že toto nevypovedal. Nevie, ako sa táto veta dostala do zápisnice. Je možné, že zápisnicu čítal, ale nepamätá si, že by zrovna toto uviedol. Nespomína si, či sa obžalovaný ocitol v takej pozícii, že by ležal na poškodenom alebo naopak. Nepamätá si, či sa niekto z nich dvoch postavil ako prvý alebo naraz. Stáli od seba možno meter, možno viac a on bol od nich ďaleko, približne 5 metrov. Vo výhľade mu nič nebránilo. Nevie sa vyjadriť, v ktorom okamihu poškodeného zapotácalo. Nikto do neho nestrčil a ani ho nepotkol. Pokiaľ poškodený narazil do múru, svedok žiaden zvuk nepočul. Nevie sa vyjadriť k tomu, či tým ako narazil hlavou poškodený o múr, sa spomalil jeho pád. Svedok uviedol, že miesto činu mu je známe z fotografií. K pádu poškodeného presnú pozíciu uviesť nevie, ale bolo to asi v prostriedku medzi dverami do F. a dverami do vedľajšej budovy, na fotografii po pravej strane. Poškodený sa podľa neho udrel hlavou o stenu a v tej časti, ktorá je tmavá, rozhodne nie svetlá. Nepamätá si, že ako spadol. Potom ako spadol, zostal ležať a to v takej polohe, že hlavu mal opretú zo zadnej časti o múr. Nejak dlho to netrvalo, on sa potom posadil. Poškodený sa pri tom nepodopieral múrom. Svedok vypil pivo – maximálne dve pivá. Bol pod vplyvom alkoholu, keď prišiel do F.. Predtým pil tiež pivo, možno jedno, dve, asi pred polhodinou ako vošli do F..

Z výpovede svedkyne B. I. súd zistil, že keď prichádzala k F. tak si všimla incident, kde sa možno 2-3 ľudia bili, bola tam tlupa ľudí. Nevie sa vyjadriť k tomu, akým spôsobom sa bili tí ľudia. Ju ťahali hneď dovnútra. Pravdepodobne tí ľudia boli na nohách, ale už si to nepamätá, možno niekto bol aj na zemi. Nevie sa vyjadriť, či poznala tých ľudí, ktorí sa v tom čase bili. Videla okolo aj známych ľudí, ale ich mená nevie. V F. sa zdržala do nejakej XX.XX – XX.XX hod.. Pravdepodobne z F. vyšla až vtedy, keď odchádzala. Nevie, či jej niekto hovoril, čo sa tam malo odohrať, možno nie. Neriešila to. Je pravdou, že pozná B. D., rozprávala sa s ním keď odchádzala. Povedala mu, čo videla. On sa k tomu potom nevyjadril. Svedkyni meno E. L. niečo hovorí. Zdá sa jej, že tam niekde bol. Nepamätá si na to, čo tam E. L. robil. Obžalovaného nepozná, takže sa nevie vyjadriť k otázke, či ho tam videla. Priebeh incidentu sledovala možno 3 minúty. Do F. prichádzala z ľavej strany, keď sa človek pozrie čelom k vchodovým dverám. V podstate z jej strany to vyzeralo tak, že tá bitka bola až za vchodom.

Svedok B. B. Q. uviedol, že pacient bol privezený RZP. Bol primárne vyšetrený s tým, že po tom, ako bol vyšetrený, sa zadali do systému údaje a bola na základe výsledkov vyšetrenia odporučená hospitalizácia. Pokiaľ je v lekárskej správe uvádzaný pojem „poloha na lôžku aktívna“ znamená to, že pacient bol schopný pohybovať končatinami. Pacient bol podrobený CT vyšetreniu mozgu s tým, že bolo potvrdené vnútrolebečné poranenie mozgu. Už CT vyšetrenie postačovalo na stanovenie diagnózy, ktorá je v prijímacej správe uvedená. S pacientom už následne neprišiel do kontaktu, to bolo prvý a posledný raz, keď ho ja videl. Pokiaľ sa týka ľavej hornej končatiny v oblasti lopatky a lakťa, boli odreniny. Skrátka NCP znamená, že pacient bol bez neurocirkulačnej poruchy. V prijímacej správe zistil len tie zranenia, ktoré popísal.

Svedok B. B. J. vypovedal, že podľa správy hospitalizácia trvala XX.XX.XXXX od XX.XX L. E. XX.XX hod.. Keď pacienta prijímal na hospitalizáciu, mal k dispozícii prvotnú správu B. Q. a aj výsledky CT vyšetrenia. Počas hospitalizácie bolo vykonané kontrolné CT mozgu, odber krvi. V čase, keď sa robilo prvotné CT vyšetrenie o XX.XX hod., nebol stav pacienta taký, aby bola indikovaná akútna chirurgická intervencia. Väčšinou pri obdobných zraneniach to ani nie je potrebné. Pacient bol hospitalizovaný na jednotke intenzívnej starostlivosti, kde je 24 hodinový monitoring vitálnych funkcií a celkového stavu pacienta. Tento stav sa k ránu zhoršil a následne bol personálom privolaný, že sestry na JIS-ke to

hodnotili ako zhoršenie stavu. Povedal by, že bol privolaný niekedy medzi P. F. I. hodinou S.. Keďže v správe sa uvádza čas kontrolného CT mozgu XX.XX hod., tak predpokladá, že to bolo možno niekedy XX-XX minút pred tým. Pokiaľ sa oboznámil so stavom pacienta, tak nariadil kontrolné CT vyšetrenie. Na CT bol nález zhoršený s progresiou subdurálneho krvácania. Na základe týchto skutočností zdravotný stav pacienta konzultoval s neurochirurgom v Q. Q.. Následne po tomto telefonickom rozhovore bol pacient prevezený sanitkou do Q. Q.. Na otázku prokurátora, či pri diagnóze zlomenine lebkovej klenby a pri krvácaní je potrebné alebo nie je potrebné riešiť vec operačne, svedok odpovedal, že približne v 90 % nie je potrebné vec riešiť operačne. Závisí to od CT nálezu a klinického stavu pacienta. Pri epidurálnom krvácaní, teda z tepny, je veľmi veľký predpoklad nutnosti operačného riešenia a to aj pri minimálnom rozsahu krvácania, pretože ten tlak na mozgové štruktúry sa veľmi zvyšuje, pričom je nepomerne vyšší ako pri subdurálnom krvácaní, kde čisto teoreticky hematóm môže byť aj väčšieho rozsahu a nemusí sa to vždy riešiť operačne. Každý prípad sa však posudzuje prísne individuálne. Pokiaľ sa týka subarachnoidálneho krvácania, tam v 99 % nie je potrebné riešiť to operačne. Aspoň on osobne sa s takým prípadom ešte nestretol. V podstate je to len upozornenie, aby sa stav pacienta sledoval a aby nedošlo k niečomu vážnejšiemu. Podľa svedka nemocnica ešte disponuje dekurzom. Pokiaľ sa týka denného záznamu – dekurzu, toto by mala mať k dispozícii nemocnica. Pravdepodobne sa to archivuje desať rokov, ale nie je si úplne istý. Myslí si, že keďže všetky záznamy robil on, tak asi v tom dekurze nič iné nebude ako uviedol teraz tu.

Z výpovede svedka E. L. bolo zistené, že svedok vypovedal zhodne ako v prípravnom konaní v spise na č. l. 104, kde uviedol skutočnosti, že sa dňa XX.XX.XXXX taktiež nachádzal v podniku F. C. J. so svojím bratrancom N. L. a otcom N. L.. V podniku sa zdržal asi pol hodinu a následne odišiel. O bitke sa dozvedel až od svojho otca, keď tento prišiel domov. Ku skutku nevedel uviesť žiadne okolnosti. Svoju výpoveď doplnil na hlavnom pojednávaní v tom zmysle, že vtedy v podniku neregistroval obžalovaného, ani s ním nekomunikoval. Nevedel v tom čase, kto to je. Nezaregistroval konflikt medzi ich skupinou, väčšinou bol s nimi.

Svedok H. T. vypovedal, že si už podrobnosti nepamätá, vie, že vonku pred reštauráciou F. zápasili nejakí muži, bližšie podrobnosti o tom uviesť nevie, je to už dávno. Nevie, či už aj stáli, alebo boli v inej polohe. Okrem tých, ktorí zápasili, boli tam aj iní ľudia. Nepamätá si, či tí ľudia okolo zasiahli do toho incidentu. Nie je si istý, či sa tí ľudia ocitli na zemi. Nevie sa vyjadriť k otázke, či bol na mieste, keď prišla polícia alebo sanitka. Nevie sa vyjadriť ani k otázke, či sa vrátil naspäť do podniku, alebo sadol do taxíku a išiel domov. Myslí si, že pod vplyvom alkoholu vtedy nebol. Z toho zápasenia, čo popísal, videl možno pár sekúnd a nepamätá si, či videl záver. V rámci prípravného konania bolo vykonané znalecké dokazovanie znalcom MUDr. Jaroslavom Gregom, tento znalec prestal vykonávať znaleckú činnosť a následne bol aj zo zoznamu znalcov vyčiarknutý, preto bol vypracovaný nový znalecký posudok Znaleckou lekárskou organizáciou s.r.o. Zvolen pod č. XXX/XXXX. Zo záverov znaleckého posudku vyplýva, že poškodený utrpel komplexné tupé poranenie hlavy s ťažkým úrazovým poškodením mozgového tkaniva. Poškodený mal verifikované viacpočetné zlomeniny tvárového a lebečného skeletu, výrazné mnohopočetné pomliaždenie mozgu s jeho opuchom a vnútrolebečné krvácanie do mozgových obalov. Viacerými zobrazovacími vyšetreniami ako aj operačným nálezom bol verifikovaný tento rozsah poškodenia: pokračujúce úrazové krvácanie pod tvrdú mozgovú plenu nad celou ľavou mozgovou pologuľou (subdurálne vnútrolebečné krvácanie) a zasahujúce až do priestoru medzipoľoguľového predelu, úrazové krvácanie pod pavúčinicovú mozgovú plenu v oblasti bázy čelovo-spánkových mozgových lalokov obojstranne (subarachnoidálne vnútrolebečné krvácanie), ložiskové pomliaždenie mozgu na spodine spánkového laloku vľavo s patologickým stlačením predného komorového systému mozgu, úrazové krvácanie do nadsedlových mozgových cisterien s ich stlačením a významným opuchom mozgu až s hernáciou mozgového tkaniva, otras mozgu III. stupňa, zlomeninu tvárových kostí v oblasti vonkajšej aj vnútornej steny ľavej očnice (hydraulická zlomenina ľavej očnice) pokračujúcou do prednej jamy mozgovej sphenofrontálne s masívnym krvným výronom a zlomeninami čuchových dutín vľavo, aj s prasklinami klinovej dutiny vľavo s inklúziami krvi vzduchu do dutín aj do vnútrolebkovej dutiny (pneumocephalus) a zlomeninu záhlavovej kosti lebky až k veľkému hlavovému otvoru. Toto rozsiahle vnútrolebečné poranenie viedlo k ťažkej trvalej poruche vedomia a čiastočnému motorickému ochrnutiu. Vonkajšie známky násilia boli na tele poškodeného zaevidované v týchto miestach: na hlave mal zaevidovanú hlbšiu odreninu kože v oblasti záhlavia lebky, výraznú podliatinu s opuchom v oblasti ľavej očnice, odreniny kože v oblasti ľavej lopatky, pleca a ľavého lakťa. Priebeh lomných línií zlomením tvárových kostí poškodeného je dobre zdokumentovaný CT vyšetrením. Bolo prítomné aj sprievodné zakrvácanie do prínosovej

klinovej dutiny vľavo a výrazná okoloočnicová podliatina. Opakované údery päsťou mohli veľmi dobre spôsobiť popísané zranenia poškodeného v oblasti tvárových kostí a prednej mozgovej jamy. Zaevidované zranenia možno vysvetliť dvomi silnými údermi do oblasti tváre. Znalec predpokladá jeden úder do oblasti ľavej vonkajšej strany ľavej očnice a čelovej oblasti a druhý do oblasti vnútornej strany očnice. Údery smerovali do oblasti tváre z predu. Vzhľadom na lokalizáciu zlomenín, údery dopadli na oblasť ľavej strany strednej tretiny tváre, predpokladám vznik zranenia pri zafixovanej hlave poškodeného. Teda v pozícii, keď ležal na zemi a útočník bol nad ním. V tejto pozícii je typické, že pravák zasiahne ľavú stranu tváre poškodeného. Takáto komplexná zlomenina tvárových kostí môže vzniknúť aj pri údere väčším tupým predmetom napríklad bejzbalovou palicou, kopnutím a podobne. Je veľmi pravdepodobné, že menšia časť vnútrolebečného poranenia vznikla už pri týchto úderoch. Avšak významnejšia časť zaevidovaného vnútrolebečného poranenia ide na vrub popísaného pádu poškodeného s narazením záhlavia o pevnú prekážku. Pri opísanom páde smerom vzad so silným narazením záhlavia o preukážku, či podložku došlo k vzniku typickej dlhej zlomeniny záhlavovej kosti a hlbokej odreniny v záhlaví. Mozog „pláva“ v mozgovo-miešnom moku uzavretý vo vnútri lebky a obalený mozgovými obalmi. Tupým nárazom do záhlavovej oblasti došlo k vzniku zlomeniny kosti a došlo k natrhnutiu ciev premosťujúcich mozgové obaly. Contra-coup poškodenie je typické pre náraz pohybujúcej sa lebky do stacionárnej prekážky. Je veľmi pravdepodobné, že v tomto konkrétnom prípade došlo pri páde k narazeniu záhlavia o podložku, pričom v momente pádu došlo k pomliaždeniu protiľahlého čelového laloka mozgu a spánkového laloka o vnútro lebky. Zároveň s pomliaždením mozgového tkaniva došlo k natrhnutiu ciev premosťujúcich oblasť mozgových obalov, čo spôsobilo zakrvácanie pod tvrdú mozgovú plenu ako aj pod tenký obal mozgu. Náraz záhlavím bol značnej intenzity a spôsobil významné vnútrolebečné krvácanie do mozgových obalov a aj časť pomliaždenia mozgu s postupným rozvojom opuchu mozgu. Odreniny na ľavom lakti, pleci a lopatke mohli vzniknúť pri predmetnom páde, alebo pri zápasení na zemi. Znalec konštatuje, že tupé zranenie tohto rozsahu mohlo vzniknúť tak, ako bolo popísané v obžalobe. Zranenie v tvárovej časti vzniklo pri opakovanom tupom údere päsťou do oblasti ľavej očnice a hornej etáže tváre. Bola prítomná aj zlomenina prednej jamy mozgovej, teda lebečnej spodiny a aj klinovej kosti. Pri tak intenzívnom násilí na tvárovú časť je predpoklad, že mohlo dôjsť menšiemu poškodeniu vnútrolebečnému. Vzhľadom na rozsah poškodenia predpokladám, že údery boli vedené pri zafixovanej hlave. Teda v pozícii, keď poškodený ležal na zemi a útočník sa skláňal nad ním. Je typické, že pravák v tejto pozícii zasiahne ľavú stranu tváre. Následný akcelerovaný pád poškodeného zo stoja smerom vzad s narazením záhlavia o budovu, či chodník spôsobil zlomeninu záhlavovej kosti a väčšiu časť ťažkého vnútrolebečného poranenia s pomliaždením mozgu aj vnútrolebečným krvácaním a následným opuchom mozgu. Na základe zaevidovaných zranení a výpovedí znalec predpokladá, že zranenie tvárového skeletu a menšou časťou aj poškodenie mozgu vzniklo aktívnym konaním inej osoby, napríklad údermi päsťou pri fixovanej hlave poškodeného. Takáto komplexná zlomenina tvárových kostí môže vzniknúť aj pri údere väčším tupým predmetom napríklad bejzbalovou palicou, kopnutím s náprahom a podobne. Avšak ťažké vnútrolebečné poranenie, ktoré definovalo v ďalšom období vážnu poruchu zdravia a ťažký stav poškodeného, vzniklo mechanizmom nárazu záhlavia o pevnú prekážku. Podľa výpovedí, keď sa poškodený postavil a náhle spadol smerom vzad, došlo k silnému narazeniu záhlavia o budovu za ním, prípadne o chodník. Vtedy došlo k silnému poškodeniu mozgu s jeho pomliaždením o vnútro lebky a krvácaním pod mozgové obaly. Čo presne bolo príčinou pádu poškodeného smerom vzad nemožno zo zranení jednoznačne určiť. Mohlo ísť o sotenie, podkopnutie, spoločný pád pri zápase, alebo strata rovnováhy nastala z inej príčiny. Poškodený bezprostredne po úraze podstúpil dvakrát akútnu život zachraňujúcu operáciu mozgu. Po úraze musel mať podporované všetky základné životné funkcie. Pri zranení poškodeného došlo k ťažkému nevratnému poškodeniu životne dôležitého orgánu, a to mozgu. Vzhľadom na stupeň, rozsah a lokalitu poškodenia mozgového tkaniva došlo k vážnej poruche zdravia aj k priamemu ohrozeniu života poškodeného. Stav bol komplikovaný množstvom život ohrozujúcich stavov aj v ďalšom priebehu liečby. Mal diagnostikovaný obojstranný zápal pľúc, bakteriálny aj kvasinkový, mal ťažkú infekciu močových ciest, bol prítomný rozvrat vnútorného prostredia, podstúpil zákrok pre významnú infekciu mäkkých častí na končatine, musel mať urobený umelý vývod do priedušnice aj do žalúdka. Napriek čiastočnej stabilizácii základných životných funkcií trvala hlboká porucha vedomia aj ochrnutie končatín. Táto porucha vedomia bola zapríčinená ťažkým poškodením mozgového tkaniva. Napriek podrobnému monitoringu nebola zachytená ďalšia akútna komplikácia, ktorá by plne vysvetľovala náhlu smrť poškodeného dňa XX.XX.XXXX. Možno považovať za pravdepodobné, že jeho smrť priamo súvisela s predmetným ťažkým poranením mozgu a následnou chronickou infekciou a postupným vyčerpaním metabolických rezerv organizmu, čo viedlo zástave srdca a dýchania. Stav poškodeného mal zlú prognózu, pacienti s takýmto ťažkým mozgovým poškodením vo veľkej väčšine prípadov

zomierajú na pridružené komplikácie. Tento predpoklad však mohla potvrdiť, či vylúčiť jedine pitva, ktorá však nariadená nebola.

Znalec B. B. F. za znaleckú organizáciu uviedol na hlavnom pojednávaní, že poškodený utrpel komplexné ťažké poranenia hlavy s ťažkým úrazovým poškodením mozgu. Rozsah poškodenia je zdokumentovaný viacpočetnými zobrazovacími metodikami, teda najmä CT. Následky poškodenia mozgu viedli k dlhotrvajúcej ťažkej poruche vedomia poškodeného a aj k čiastočnému ochrnutiu. Čo sa týka závažnosti, boli na hlave poškodeného zhruba 2 lokality zlomenín, čo predpokladá minimálne 2 mechanizmy. Výrazné poškodenie tvárového skeletu, teda tvárových kostí a prednej mozgovej jamy je možné vysvetliť silnými údermi do tváre poškodeného - opakovanými údermi, ktoré smerovali do oblasti tváre spredu, pričom údery dopadli na oblasť ľavej strany strednej tretiny tváre. Na vznik tohto rozsahu zranenia je potrebné vyvinúť vysokú intenzitu násilia, teda predpokladá, že vznikli pri zafixovanej alebo čiastočne zafixovanej hlave poškodeného. Vzhľadom na okolnosti vzniku zranenia je možné, že poškodený ležal na zemi a útočník sa skláňal nad ním. Je veľmi pravdepodobné, že menšia časť vnútrolebečného poranenia, teda poškodenia mozgu a krvácania do mozgových obalov vznikla pri týchto úderoch. To je prvá lokalita zranení. Čo sa týka druhej lokality, to je dlhá zlomenina záhlavovej kosti, ktorá siahala až k veľkému hlavovému otvoru a táto veľmi pravdepodobne vznikla v dôsledku pádu smerom vzad s narazením záhlavia o výčnelok na stene – sokel. Tento pád spôsobil ďalšiu časť ťažkého poranenia mozgu s krvácaním do vnútra lebky. Samozrejme, čo spôsobilo presne pád poškodeného, zo zranení nie je možné zistiť, mohlo ísť o predmetné sotenie, strčenie do poškodeného. Na otázku predsedu senátu, čo viedlo znalca k zvýšeniu bodového hodnotenia úradu pri položkách 224 a 227, znalec odpovedal, že pri položke 224 aplikoval zvýšenie pre vznik komplikácie, ktorá si vyžiadala dlhšiu a komplikovanejšiu liečbu. Išlo o opuch, o závažný opuch mozgu spôsobenými viacpočetným pomliaždením mozgového tkaniva. Položka 227 závažné pokračujúce vnútrolebečné krvácanie si vyžiadalo opakovanú operáciu mozgu, preto túto položku zvýšil podľa ods. 5, 6 § 9. Na otázku predsedu senátu, či sa znalec vie vyjadriť, aká by bola dĺžka liečenia poškodeného v prípade, že by nedošlo k úmrtiu, znalec odpovedal, že poškodený by mal trvalé následky, ktoré by ho prakticky invalidizovali. Pretrvávala by ťažká porucha kognitívnych funkcií. Bol by odkázaný trvalo na opatrovateľskú starostlivosť. Liečbu a starostlivosť by potreboval prakticky do konca života. K odpovedi na otázku č. 11, znalec uviedol, že na závery znaleckého skúmania a hlavne na presnú príčinu smrti poškodeného, má nenariadená pitva zásadný vplyv. Je veľmi pravdepodobné, že poškodený zomrel na následky vnútrolebečného poranenia s opuchom mozgu. Toto poškodenie mozgu viedlo k hlbokej poruche vedomia, k poruche základných životných funkcií, musel podstúpiť život zachraňujúce operačné postupy, ktoré mu prakticky zachránili život. Neskôr boli zvládnuté viaceré infekčné komplikácie. Napriek ich čiastočnému zvládnutiu je možné, že chronickým septickým stavom a postupným vyčerpaním metabolických rezerv organizmu došlo u poškodeného k zástave srdca a dýchania, avšak poškodený nemal v posledných dňoch pred smrťou známky akútneho zhoršenia, akútnej infekcie, alebo nebola zachytená žiadna ďalšia život ohrozujúca komplikácia, preto príčinu smrti možno len predpokladať a tento predpoklad môže potvrdiť alebo vylúčiť jedine pitva. Na otázku obhajcu, či je možné, aby 2 zranenia (lokality) na tvári vznikli aj iným spôsobom ako napríklad pádom znalec odpovedal, že vzhľadom na rozsah zlomeniny tvárových kostí, muselo ísť o opakovaný úder, takže tam predpokladá aktívne konanie inej osoby. Zlomeniny tvárových kostí viedli aj k poškodeniu mozgu. Toto zranenie vykazuje z lekárskeho hľadiska známky ťažkej ujmy na zdraví.

V rámci vykonávania dôkazov boli oboznámené aj listinné dôkazy postupom podľa :

- Správa Sociálnej poisťovne z čl. 140-142

- M. F. P., M. z čl. 143

- Zápisnica o ohliadke miesta činu s fotodokumentáciou z čl. 219-227

- Fotodokumentácia prehliadky tela z čl. 228-244

- Zápisnica o vydaní veci z čl. 245-246

- Lekárske záznamy poškodeného z čl. 251-295

- M. G. J. z čl. 296-298

- Žiadosť o podanie správy z čl. 299-300

- Správy a RT z čl. 312-326 a zo dňa 29.02.2024 nachádzajúce sa v prílohovej obálke spisu na čl. 1-3

- Správa Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou z čl. 382-387

M. P. P. J. oznámila, že ku dňu XX.XX.XXXX poškodený nepoberal žiadnu dávku vyplácanú Sociálnou poisťovňou a zároveň bol zaslaný prehľad zamestnávateľov od roku XXXX až do XX.XX.XXXX s posledným zamestnávateľom F. - P., M.. U tohto subjektu vykonával poškodený práce na základe dohody o vykonaní práce od XX.XX.XXXX E. XX.XX.XXXX.

Dňa XX.XX.XXXX U. X.XX L. E. XX.XX hod. bola vykonaná ohliadka miesta činu na adrese J., G. M. pri reštaurácii F., kde z chodníka bola zaistená biologická stopa č.1 – ster zo striekanca O. T. a takisto biologická stopa č.2 – tiež ster zo striekanca O. T.. Ohliadka je fotograficky zadokumentovaná 15-timi fotografiami.

Dňa XX.XX.XXXX bola vykonaná od XX.XX hod. prehliadka tela dotknutej osoby E. L. spolu s výterom bukálnej sliznice a odberu materiálu spod nechtov. Úkony boli vykonané v čase od XX.XX hod. do XX.XX hod. a sú zadokumentované celkovo 14-timi fotografiami.

Prehliadka tela bola vykonaná aj s obžalovaným dňa XX.XX.XXXX U. XX.XX hod. a je zadokumentovaná 17-timi fotografiami.

Zo zápisnice o vydaní veci zo dňa XX.XX.XXXX vyplýva, že obžalovaný vydal do konania v čase o XX.XX hod. jeden kus sveter hnedej farby so zipsovým zapínaním a svedkyňa B. L. v ten istý deň o XX.XX hod. vydala veci a to 1 ks tričko a 1 ks džínsové nohavice modrej farby patriace obžalovanému.

Z prijímacej správy G. J. F.. J. zo dňa XX.XX.XXXX vyplýva, že po vyšetrení o XX.XX hod. bol poškodený prijatý na hospitalizáciu po tom, čo bol privezený RZP s prvotnou diagnózou subarachnoidálne krvácanie po úraze a následne o X.XX hod. bola vypracovaná správa pre políciu s predpokladanou dobou liečenia nad 42 dní s tým, že došlo k zhoršeniu zdravotného stavu, čo si vyžiadalo urgentné chirurgické riešenie, preto bol pacient preložený na neurochirurgické pracovisko Q. Q.. Zároveň o XX.XX hod. príslušná nemocnica vystavila správu pre políciu, kde už uvádzala viaceré závažné poranenia. Je zrejmé, že poškodený bol v G. J. hospitalizovaný len dňa XX.XX.XXXX od XX.XX hod. do XX.XX hod., pričom následne bol hospitalizovaný vo T. T. Q. Q. od XX.XX hod. predmetného dňa do XX.XX hod. dňa XX.XX.XXXX, kedy bol opätovne preložený do G. J. F. o XX.XX hod. a hospitalizácia trvala do XX.XX.XXXX XX.XX hod. na oddelení ARO a preložený v rámci tej istej nemocnice na chirurgické oddelenie až do XX.XX.XXXX XX.XX hod., kedy bol preložený na interné odd. – JIS. Na uvedenom oddelení zotrval do XX.XX.XXXX XX.XX hod. a bol preložený opätovne na G. D. T. T. Q. Q. do XX.XX.XXXX. Pacient bol opätovne umiestnený na interné odd. G. J. F. až do XX.XX.XXXX do X.XX hod., kedy zomrel.

Zo správy G. J. F. zo dňa X.X.XXXX vyplýva, že z Listu o prehliadke mŕtveho vyplýva, že ohliadajúci lekár B. N. Q. nedal návrh na pitvu. Príčina smrti podľa Listu je nasledovná :

- choroba, ktorá priamo privodila smrť : zlyhanie srdca

- predchádzajúce príčiny : iný baktériový zápal pľúc

- prvotná príčina : subdurálne krvácanie po úraze

- iné závažné chorobné stavy : encephalopatia.

Z protokolu Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, pobočka Q. Q. č. 349/2019/602 vedeného aj pod č. 563/2018 je zrejmé, že od XX.X.XXXX bol vykonávaný dohľad nad poskytnutou zdravotnou starostlivosťou v predmetnej veci. Na základe stanoviska osôb, ktoré vykonali dohľad bolo konštatované, že dohliadané subjekt G. J., F.. Zvolen pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti poškodenému v dohliadanom období od XX.XX.XXXX do X.X.XXXX neporušil ustanovenia o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom znení.

Dňa XX.XX.XXXX bola na obžalovaného E. E. podaná obžaloba pre zločin zabitia podľa a prečin výtržníctva podľa Tr. zákona na tom skutkovom základe, že po fyzickom kontakte a spôsobení zranení, ktoré boli kvalifikované ako ťažká ujma na zdraví, spôsobil inému z nedbanlivosti smrť. Na základe vykonaného dokazovania aj napriek popieraniu skutku zo strany obžalovaného je podľa názoru súdu preukázané, že medzi obžalovaným a nebohým poškodeným došlo k vzájomnej slovnej hádke, došlo aj k vzájomnému napádaniu sa, pričom počas tejto bitky mali obaja spadnúť na chodník. Tam sa verzie jednotlivých účastníkov incidentu rozchádzajú,

pričom obžalovaný uviedol, že sa nebili päsťami. Bolo to len také pasovanie, lebo obaja mali vypité a pri tom, ako sa poškodený zdvihol zo zeme, spadol a zostal ležať. Svedkovia N. L. a čiastočne aj N. C. uvádzali buď sotenie poškodeného obžalovaným, ktorý zletel smerom na stenu budovy, kde hlavou narazil do kamenného obkladu, resp. že potom ako obžalovaný chytil poškodeného v oblasti hrudníka a ramien, tento šiel strašne rýchlo k zemi. Následne boli aj takí svedkovia, ktorí uvádzali buď nešťastné vytrhnutie sa jeden druhému, resp. nevedeli uviesť, akým spôsobom došlo k pádu poškodeného. Svedok N. L. uvádzal, že videl, že obžalovaný ležal na poškodenom, skoro sedel a udieral ho päsťami do tváre a poškodený sa snažil tieto údery vykrývať. Táto časť incidentu bola vyhodnocovaná aj znalcom MUDr. Abelovským, ktorý uviedol, že vzniknuté tupé zranenie mohlo vzniknúť tak, ako bolo popísané v obžalobe. Údery boli vedené pri zafixovanej resp. čiastočne zafixovanej hlave poškodeného a museli byť tieto údery silnej intenzity, opakované do oblasti tváre spredu na oblasť ľavej strany strednej tretiny tváre. Vzhľadom na okolnosti vzniku zranenia znalec zastával názor, že je možné, že poškodený ležal na zemi a útočník sa skláňal nad ním. Preto má súd, vzhľadom na vykonané dokazovanie zato, že obžalovaný opakovane niekoľko krát udrel poškodeného N. L. rukou zovretou v päsť do oblasti tváre, čím mu mal spôsobiť zlomeniny tvárových kostí a poškodenie prednej mozgovej jamy. Menšia časť vnútrolebečného poranenia vznikla pri týchto úderoch. Následne potom, ako sa poškodený zo zeme postavil, malo dôjsť k soteniu poškodeného obžalovaným do vrchnej časti tela, následkom čoho mal poškodený spadnúť dozadu na zem a naraziť hlavou do steny budovy. Samotný pád poškodeného nie je sporný, sporným zostalo, aká bola príčina pádu poškodeného. Znalec uviedol, že nie je možné zo zranení poškodeného zistiť, čo presne spôsobilo tento pád, avšak znalec uviedol, že došlo k priamemu nárazu hlavy poškodeného o stenu, pričom ani jeden zo svedkov nepopisoval, že by poškodený bol dopadol v nejakej nie priamej polohe /to znamená, nie z profilu a to ani z jednej strany, keďže na bočných stranách hlavy neboli zistené zranenia pre túto oblasť kontaktu so stenou/. Preto je vysoko nepravdepodobné, že by sa mohlo jednať o vytrhnutie sa poškodeného z objatia obžalovaného, ako to bolo prezentované svedkom H. E. I., pretože znalec uviedol, že sotenie pokiaľ sa tak udialo malo byť väčšej intenzity. Navyše svedok C. vypovedal, že obžalovaný mal podraziť poškodeného nohou a ten potom spadol. Aj keď nemožno jednoznačne určiť príčinu pádu vzad podľa znalca, však v kontexte s výpoveďami svedkov sa malo jednať o strčenie, sotenie alebo spoločný pád. Je zrejmé, že práve nárazom hlavy poškodeného na tvrdú podložku – stenu došlo k najzávažnejším zraneniam, ktoré sú popísané v záveroch znaleckého posudku a tieto závery znalec potvrdil aj na hlavnom pojednávaní. Aj keď sa nedá z povahy veci určiť pravdepodobná dĺžka liečenia poškodeného zo záverov znalca vyplýva, že zranenia by si určite vyžiadali dlhú dobu liečenia, ba dokonca podľa výpovede znalca by poškodený mal trvalé následky, ktoré by ho prakticky invalidizovali. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že poškodený bol od útoku sústavne hospitalizovaný po dobu viac ako tri mesiace, čo vysoko presahuje dobu 42 dní potrebných na kvalifikovanie následku ako ťažkej ujmy na zdraví. Vykonaným dokazovaním je zrejmé, že po tom, ako XX.XX.XXXX poškodený v nemocnici zomrel, ohliadajúci lekár B. N. Q. vystavil úmrtný list, z ktorého je zrejmá príčina smrti prvotné diagnózy a aj následné diagnózy, nenariadil však vykonať pitvu poškodeného. Znalec sa tejto otázke venoval a uviedol, že na závery znaleckého skúmania a hlavne na presnú príčinu smrti, poškodeného má nenariadená pitva zásadný vplyv. Je veľmi pravdepodobné, že poškodený zomrel na následky vnútrolebečného poranenia s opuchom mozgu. Príčinu smrti však možno len predpokladať a tento predpoklad môže potvrdiť alebo vylúčiť jedine pitva, keďže v rámci dohľadu nad poskytnutou zdravotnou starostlivosťou neboli konštatované žiadne pochybenia nemocničných zariadení. Obžaloba kvalifikovala konanie obžalovaného ako zločin zabitia podľa , pričom sa na naplnenie tejto skutkovej podstaty vyžaduje úmysel spôsobiť ťažkú ujmu na zdraví a popri tom z nedbanlivosti spôsobiť smrť. Trestný čin je spáchaný úmyselne konaním opísaným v a nedbanlivostným konaním v . Pre naplnenie skutkovej podstaty každého trestného činu sa vyžaduje splnenie týchto predpokladov: musí byť zrejmý subjekt, objekt, subjektívna stránka a objektívna stránka. V zmysle pre trestnosť činu treba úmyselné zavinenie ak tento zákon výslovne neustanovuje, že stačí zavinenie z nedbanlivosti. Obligatórnymi súčasťami objektívnej stránky trestného činu sú konanie, následok a príčinná súvislosť medzi konaním a následkom. Konanie je určitá ľudská činnosť, ktorá sa prejavuje buď ako telesný pohyb alebo ako zdržanie sa telesného pohybu, ktorý je vedený vôľou človeka. Následok je ohrozenie alebo porušenie záujmu chráneného , teda objektu. Príčinná súvislosť medzi nimi (kauzálny nexus) znamená, že trestnoprávne relevantný následok, vymedzený v skutkovej podstate trestného činu, musí byť priamo spôsobený protiprávnym konaním vymedzeným v tejto skutkovej podstate. Pre trestnosť činu sa vyžaduje zavinenie nielen konania a následku, ale aj vzájomného vzťahu, teda príčinnej súvislosti medzi nimi. V danom prípade nie je možné so stopercentnou istotou konštatovať príčinnú súvislosť medzi konaním obžalovaného a následkom vo forme smrti, vzhľadom na skutočnosť, že

nebola vykonaná pitva a znalec uviedol, že pre stanovenie príčiny úmrtia bolo nevyhnutné, aby sa pitva vykonala. Za týchto okolností nie je možné uznať obžalovaného vinným pre zločin zabitia podľa . Konanie obžalovaného však podľa súdu naplnilo všetky znaky skutkovej podstaty zločinu ublíženia na zdraví podľa , keďže obžalovaný úmyselne spôsobil poškodenému ťažkú ujmu na zdraví a prečinu výtržníctva podľa . Vzhľadom na tieto okolnosti súd upravil skutkovú vetu rozsudku, vyňal z nej okolnosť úmrtia poškodeného v dôsledku konania obžalovaného a vzhľadom na nutnosť nového znaleckého posudku závery zo znaleckého posudku č. 101/2023 Znaleckej lekárskej organizácie s. r. o. J. pretransformoval do skutkovej vety rozsudku.

Obžalovaný E. E. bol doposiaľ dvakrát súdne trestaný v rokoch XXXX F. XXXX, v obidvoch prípadoch sa na obžalovaného hľadí ako by nebol odsúdený. V Centrálnej evidencii správnych deliktov a priestupkov MS SR má jeden záznam z roku XXXX pre dopravný priestupok.

Súd pri úvahách o druhu a výmere trestu riadil sa ustanoveniami § 34 Tr. zákona. Spoločenská nebezpečnosť konania obžalovaného spočíva v tom, že tento narušil právom chránený záujem štátu a spoločnosti na ochrane života a zdravia fyzických osôb a na ochrane pred trestnými činmi proti iným právam a slobodám. Súd u obžalovaného nezistil žiadnu poľahčujúcu okolnosť a jednu priťažujúcu okolnosť podľa , Tr. zákona (spáchanie viacerých trestných činov). Vzhľadom na tieto skutočnosti ukladal súd obžalovanému úhrnný trest podľa . Trestná sadzba pre trestný čin najprísnejšie prísny je v trvaní 4 až 10 rokov. Vzhľadom na prevahu priťažujúcich okolností podľa sa mení táto trestná sadzba na rozmedzie 6 až 10 rokov. Vzhľadom na charakter skutku na jednej strane a dĺžku konania od podania obžaloby na druhej strane súd uložil obžalovanému trest na dolnej hranici takto zvýšenej trestnej sadzby v trvaní 6 rokov nepodmienečne. Výška trestu je v súlade s individuálnou a generálnou prevenciou pred páchaním trestnej činnosti. Vzhľadom k tomu, že obžalovaný doposiaľ nebol vo výkone nepodmienečného trestu odňatia slobody, súd obžalovaného pre výkon tohto trestu zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia podľa .

V adhéznom konaní si poškodení C. J. P. F.. Q. a N. L. starší spolu s F. L. uplatnili nároky na náhradu škody. Pokiaľ sa týka nároku C. F. vo výške 17.549,11 Eur titulom nákladov vynaložených na poskytnutie zdravotnej starostlivosti poškodenému, tieto boli do spisu doložené, sú verifikovateľné a preto súd tento nárok priznal v plnom rozsahu a na jeho náhradu zaviazal obžalovaného. Pozostalí N. L. starší a F. L. uplatnili pri otvorení hlavného pojednávania nárok na náhradu škody titulom bolestného vo výške 21.705,60 Eur a nemajetkovú ujmu vo výške 10.000,- Eur každému zvlášť. V rámci konania pred súdom bol vypracovaný nový znalecký posudok, ktorý stanovil hodnotu bolestného vo výške 21.432,- Eur ako súčin obodovaných zranení 1.175 bodov a sumy ktorá je priznávaná za jeden bod. Preto súd priznal poškodeným sumu 21.432,- Eur a na náhradu tohto nároku zaviazal obžalovaného. Jedná sa o plnenie poškodeným a to spoločne a nerozdielne. Pokiaľ sa týka nároku na náhradu škody titulom nemajetkovej ujmy, súd je toho názoru, že dokazovanie o tejto otázke by podstatne mohlo predĺžiť už aj tak dlhé konanie, preto vo zvyšku nároku na náhradu škody boli poškodení N. L. starší a F. L. odkázaní na civilný proces.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 (pätnásť) dní odo dňa jeho oznámenia, cestou tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Banskej Bystrici. Oznámením rozsudku je aj jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku ( ).