Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_21CoP-190-2019.pdf
PDF · 85.3 KB
Case nature
Area
Subarea
21CoP/190/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Antónie Kandravej a členiek senátu JUDr. Elišky Wagshalovej a JUDr. Ingrid Kalinákovej v právnej veci manželky A.. C. M., narodenej XX.XX.XXXX, bytom D.. R. XXX/XX, XXX XX R., t.č. O.. C. XXXX/XX, XXX XX F. - R. H., proti manželovi A.. H. M., narodený XX.XX.XXXX, bytom D.. R. XXX/XX, XXX XX R., v konaní o rozvod manželstva, o odvolaní manžela proti rozsudku Okresného súdu Svidník č.k. 5Pc/13/2019 - 21 zo dňa 27.09.2019 takto
rozhodol:
I. P o t v r d z u j e rozsudok.
II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
I. Predmet konania
1. Predmetom konania je rozvod manželstva na základe návrhu manželky, ktorá tvrdila, že manželstvo s manželom neplní žiadnu zo svojich spoločenských funkcií, je trvalo a vážne rozvrátené. Manželia spolu nežijú od 28.06.2019. Manžel s návrhom na rozvod manželstva nesúhlasil. Tvrdil, že ide len o dočasnú krízu v manželstve a tvrdenia manželky vo vzťahu k jeho osobe nie sú pravdivé.
II. Obsah rozhodnutia
2. Okresný súd Svidník (ďalej len „súd“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že: „I. Manželstvo manželky A.. C. M., rod. J. a manžela A.. H. M., uzavreté dňa X.XX.XXXX, zapísané v knihe manželstiev H. úradu Mestská časť F. - R. H., vo zväzku XXX, ročník XXXX, na strane XX, pod poradovým číslom XXX, r o z v á d z a. II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania“.
3. Súd svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že problémy v manželstve začali vznikať asi pred piatimi rokmi. Tieto problémy mali finančný charakter, lebo manžel mal sústavný problém si udržať zamestnanie. Kvôli tomu začali medzi manželmi vznikať hádky. Posledné dva roky, keď ešte bývali vo R., sa manželka odsťahovala z ich spálne a bývala v detskej izbe. Od vtedy manželia už spolu málo komunikovali a ku koncu už vôbec. Od 28.6.2019 sa manželka spolu s deťmi odsťahovala do F., kde býva doposiaľ v podnájme. K manželovi stratila citový vzťah, nemá ho rada. Je už pevne rozhodnutá, že sa už k manželovi nevráti. Návrh podala po zrelej úvahe a len čakala na to, kedy doštuduje ich najmladší syn Gymnázium vo R., čo sa aj stalo, a preto potom s deťmi odišla do F.. Nechce už obnoviť manželské spolužitie.
4. Mal za nesporné, že vzťahy medzi manželmi sú tak vážne rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Súd manželstvo rozviedol.
5. O trovách konania rozhodol podľa § 52 CMP.
III. Obsah odvolania manžela
6. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie manžel, ktorý v odvolaní uvádza, že navrhuje, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok, pretože žiada o zhovievavosť, aby mu bol dopriaty čas, chce žiť so svojou manželkou, neexistujú dôvody pre rozvod manželstva, chce sa naďalej podieľať na výchove a na štúdiu svojich detí.
7. Písomné vyjadrenie k odvolaniu podala manželka, ktorá navrhuje potvrdiť rozsudok ako vecne správny. Nejde na jej strane o náhle rozhodnutie, nežijú ako manželia viac ako dva roky a žije spoločne s deťmi v inom meste než manžel. Nechce obnoviť manželské spolužitie.
IV. Hodnotenie odvolacieho súdu
8. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) ako súd odvolací po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 C.s.p.), oprávneným subjektom - účastníkom konania v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 C.s.p.) proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm.d/,g/ C.s.p.) po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 C.s.p.) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody, preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom (§ 65 CMP) a dôvodmi odvolania (§ 66 CMP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 329 ods. 1 C.s.p.), keď deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu a v elektronickej podobe na webovej stránke súdu v ten istý deň, ako sa vyvesil na úradnej tabuli a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné priznať úspech v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre potvrdenie rozsudku podľa ustanovenia § 387 ods. 1 C.s.p.
9. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov uplatnených odvolateľom do uplynutia lehoty pre podanie odvolania, to, či súd prvej inštancie svoje rozhodnutie riadne odôvodnil, vychádzajúc z toho, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (porovnaj Ústavný súd Slovenskej republiky II.ÚS 78/05).
10. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom na obsah preskúmavaného rozsudku i argumenty predostreté v odvolacom konaní bolo posúdiť, či sú splnené zákonné podmienky na dané skutkové okolnosti pre rozvod manželstva účastníkov konania.
11. Súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností prijal správny právny záver vo vzťahu k zisteniam o podmienkach rozvodu manželstva. Odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením rozhodnutia súdu (§ 387 ods. 2 C.s.p.).
12. Vo vzťahu k odvolacím námietkam manžela odvolací súd dodáva. Manžel nesúhlasí s návrhom na rozvod manželstva a tvrdí, že súčasťou rodiny sú aj dospelé deti a žiada o zhovievavosť pre odvrátenie daného stavu. Chce sa aj naďalej podieľať na výchove a financovaní detí. Po výzve odvolacieho súdu manžel oznámil svojím podaním odvolaciemu súdu, že k obnoveniu spolužitia nedošlo.
13. Súd prvej inštancie postupoval správne, ak zisťoval, či sú splnené zákonné podmienky pre rozvod manželstva. Pri skúmaní zákonných podmienok rozvodu manželstva prijal záver, že tieto podmienky sú splnené s poukazom na to, že manželia majú problémy vo svojom manželstve aspoň po dobu piatich rokov. Manželka odmieta obnovenie spolužitia a od mesiaca jún 2019 sa odsťahovala zo spoločnej domácnosti. Manželské spolužitie sa obnoviť nepodarilo. Manželka nemá citový vzťah k manželovi a je rozhodnutá nevrátiť sa do spoločnej domácnosti. Tvrdenia manžela o obnove spolužitia sa nepodarilo reálne dosiahnuť, spolužitie sa neobnovilo. Konštatoval, že manželstvo je trvalo a vážne rozvrátené.
14. Podľa § 18 zákona číslo 36/2005 Z.z. Zákon o rodine (ďalej len „ZoR“) sú manželia si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si žiaľ kaz starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
15. Medzi základné manželské povinnosti vo sfére osobných vzťahov patrí povinnosť manželov: žiť spolu, byť s verní a vzájomne si pomáhať, Žiť spolu znamená teda pre manželov ich obojstrannú vôľu tvoriť ekonomické, biologické a výchovné spoločenstvo. Spoločné žitie predpokladá, že bude na báze dobrovoľnosti vytvorené také spoločenstvo osôb a majetku, ktoré bude schopné naplniť poslanie a účel manželstva. Toto spoločenstvo má plniť úlohy citové, ekonomické, sexuálne a výchovné, pričom je na rozhodnutí manželov samotných, či s týmto cieľom vytvoria aj spoločnú domácnosť, alebo nie. Je prirodzené, že vymenované funkcie rodiny je omnoho jednoduchšie plniť v spoločnej domácnosti. Jej dlhodobá neexistencia vytvára predpoklady pre odcudzenie manželov čo sa môže logicky premietnuť do rozvratu manželstva. Zrušenie alebo opustenie spoločnej domácnosti, ktoré trvá dlhší čas, môže potvrdiť existenciu kvalifikovaného rozvratu manželstva, ktorý je predpokladom rozvodu.
16. Podľa Zákona o rodine sú manželia povinní vzájomne si pomáhať. Zakotvenie povinnosti manželov vzájomne si pomáhať nemožno zužovať len na majetkové vzťahy, resp. na vyživovaciu povinnosť. Môže mať aj osobný charakter a je prirodzeným následkom rodinnoprávneho pomeru. Vzájomnú pomoc medzi manželmi nemožno vynucovať súdnou mocou, s výnimkou finančnej pomoci v rámci aplikácie ustanovení o výživnom.
17. Podľa § 19 ods. 1 o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov.
18. Vychádzajúc zo zákonných ustanovení vyššie citovaných manželia v manželstve sú povinní spravovať sa hlavnými zásadami ktoré sú uvedené v týchto ustanoveniach, jednotlivé práva a povinnosti manželov zahŕňajú v sebe aj vernosť, snahu pomôcť si navzájom ako aj vytváranie zdravého rodinného prostredia. V danej veci v dôsledku dlhodobého odlúčenia manželia si neplnia svoje zákonné povinnosti. V dôsledku zániku spoločnej domácnosti nevedú žiaden spoločný rodinný a manželský život.
19. V zmysle § 23 ods. 3 zákona o rodine je súd povinný pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi povinný prihliadnuť na porušenie povinnosti ustanovených v § 18 a v § 19 Zákona o rodine.
20. Jediným hmotnoprávnym dôvodom rozvodu je kvalifikovaný rozvrat manželstva. Manželstvo je dostatočne vážne rozvrátené vtedy, ak už nemôže plniť svoj účel. Jeho účelom je vytvoriť harmonické a trvalé životné spoločenstvo, Počas svojej existencie plní funkciu sociálnu, ekonomickú, biologickú a výchovnú. Manželstvo možno rozviesť až vtedy, keď sa už žiadna z týchto funkcií v manželstve nerealizuje.
21. V prejednávanej veci je možné prijať záver z vykonaného dokazovania, že manželia spolu nežijú ako manželia a nejde o určitú nevyhnutnú dobu, prípadne závažné dôvody. Povinnosť žiť spolu neznamená totiž, aby manželia nemohli žiť určitú nevyhnutnú dobu oddelene, ak sú preto závažné dôvody. Zmyslom tejto povinnosti je ale tvoriť trvalé životné spoločenstvo. Manželka odmieta akékoľvek obnovenie manželského spolužitia aj napriek tomu, že manžel má záujem o obnovenie spolužitia. Aj napriek týmto tvrdeným snahám manželka odmieta žiť spolu s manželom a od podania návrhu sa nič nezmenilo na jej postoji. V priebehu odvolacieho konania rovnako nedošlo k zmene a manželia naďalej žijú oddelene. Manžel vo svojom vyjadrení zo dňa 11.05. 2020 uviedol, že komunikácia so synom Z. sa zmenila, z čoho má radosť ako otec. Manželka odmieta komunikáciu s ním a podľa jeho názoru ovplyvnila detí. Celý proces s rozvodom sa premietol v jeho zdravotnom stave.
22. Z výsledkov dokazovania vyplýva, že manželia neplnia svoje povinnosti stanovené Zákonom o rodine. Nežijú spoločne, netvoria trvalé životné spoločenstvo. Na vytvorenie a pretrvávanie spoločného zväzku sa vyžaduje dobrovoľnosť. Manželia spolu nežijú ako rodina, spoločne nemajú vôľu tvoriť jeden celok, tráviť spoločne čas, vzájomne si nepomáhajú, nedôverujú. Všetky vyššie uvedené zistenia preukazujú, že rozvrat je dostatočne trvalý, nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Spoločné žitie manželov je otázka ich osobného (vrátane intímneho), ale i majetkového spoločenstva, znamená to spoločné zdieľanie radosti i problémov, spoločné trávenie voľného času, spoločné nakladanie s finančnými prostriedkami. Manželia dlhodobo spolu vzájomne ani nekomunikujú.
23. Nie je možné prostredníctvom rodinného práva, vytvoriť zabezpečenie a kvalitu ako aj trvalosť spolužitia manželov. To musia manželia vzájomne a spoločne. V prejednávanej veci je zrejmé, že vzťah manželov sa rozpadol a hlavným dôvodom rozpadu sú dlhodobo pretrvávajúce nezhody, neochota manželky zotrvať v manželstve, strata jej citovej náklonnosti k manželovi. Možno konštatovať, že ide o nedostatok zodpovednosti oboch manželov zvládnuť problémy v rodine a zvládnuť svoju úlohu v manželstve. Manželka odmieta tolerovať manžela.
24. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené dôvody aj odvolací súd aj napriek nesúhlasu manžela s rozvodom manželstva, ako aj na jeho tvrdenia o snahe zachrániť manželstvo dospel k záveru, že manželstvo je trvalo a vážne rozvrátené a neplní žiadnu zo svojich spoločenských funkcií. Ide o kvalifikovaný rozvrat vzťahov medzi manželmi a manželia si neplnia svoje povinnosti uvedené v § 18 a 19 Zákona o rodine. Odvolací súd mal za to, že v tejto veci nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia, čo znamená, že bolo preukázané definitívne ukončenie spoločného žitia manželov bez nádeje na zmierenie. Pokiaľ ide o príčiny rozvratu manželstva, tieto boli správne súdom prvej inštancie zistené.
25. Odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok z vyššie uvedených dôvodov vrátane správneho výroku o trovách konania postupom podľa § 387 ods. 1 C.s.p.
26. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle ustanovenia § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Odvolací súd zároveň nevzhliadol dôvod, pre ktorý by bolo spravodlivé priznať náhradu trov konania niektorému z účastníkov v zmysle § 55 CMP.
27. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona číslo 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov § 393 ods. 2 C.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).