Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

43CoR/1/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Jamriškovej PhD., členov senátu JUDr. Mariána Blahu a JUDr. Miriam Boborovej Sninskej v právnej veci žalobcu European Trading for kids, s. r. o., so sídlom Staré Grunty 24, 841 04 Bratislava, IČO: 43 862 071, právne zast. MST PARTNERS, s.r.o. so sídlom Laurinská 3, 811 01 Bratislava, IČO: 36 861 545 proti žalovanému MIRAGE SHOPPING CENTER, a.s., so sídlom Framborská 12, 010 01 Žilina, IČO: 44 547 331, právne zast. JUDr. Michal Krnáč, advokát, Vojtecha Tvrdého 793/21, 010 01 Žilina v konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. -94 zo dňa 26. júla 2019 takto

rozhodol:

I. Rozhodnutie Okresného súdu Banská Bystrica č. k. -94 zo dňa 26. júla 2019 potvrdzuje.

II. Žalobcovi priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Okresný súd prvou výrokovou vetou odvolaním napadnutého rozhodnutia zrušil rozhodcovský rozsudok sp. zn. zo dňa 01.06.2018, vydaný ad hoc rozhodcom JUDr. Iveta Gálošová Bušová, MBA, LL.M, so sídlom Vojtecha Tvrdého 793/21, 010 01 Žilina a druhou výrokovou vetou odložil vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku sp. zn. zo dňa 01.06.2018, vydaného ad hoc rozhodcom JUDr. Iveta Gálošová Bušová, MBA, LL.M, so sídlom Vojtecha Tvrdého 793/21, 010 01 Žilina. Nárok na náhradu trov konania priznal v celom rozsahu žalobcovi proti žalovanému.

2. Okresný súd v odôvodnení uviedol, že žalobca sa domáhal zrušenia rozhodcovského rozsudku na základe toho, že podľa bodu 20.5 Zmluvy o nájme nebytových priestorov č. 1226/2016 uzavretej dňa 09.09.2016 (ďalej aj len „Zmluva“) medzi žalovaným ako prenajímateľom a žalobcom ako nájomcom si zmluvné strany dohodli rozhodcovskú doložku v nasledujúcom znení: „Zmluvné strany sa dohodli, že všetky spory, ktoré vzniknú medzi zmluvnými stranami z právneho vzťahu založeného touto Zmluvou v znení jej prípadných dodatkov, ako aj z právnych vzťahov s týmto právnym vzťahom súvisiacich, súvisiacich s porušením Zmluvy (vrátane zodpovednostných právnych vzťahov), sporov o platnosť, zánik a výklad Zmluvy, nárokov na náhradu škody, s výnimkou sporov o vzniku, zmene alebo zániku vlastníckeho práva a iných vecných práv k nehnuteľnostiam, sporov súvisiacich s núteným výkonom rozhodnutia, alebo sporov, ktoré vzniknú v priebehu konkurzného a reštrukturalizačného konania, a sporov týkajúcich sa zabezpečenia tejto Zmluvy, a ktoré sa nepodarí vyriešiť s konečnou platnosťou dohodou, budú prejednané a s konečnou platnosťou rozhodnuté v rozhodcovskom konaní podľa o rozhodcovskom konaní v platnom znení pred jedným rozhodcom alebo rozhodcovským súdom. Výber rozhodcovského súdu alebo rozhodcu je oprávnený vykonať žalobca. Zmluvné strany sa výslovne dohodli, že v takomto prípade prináleží voľba stáleho rozhodcovského súdu žalobcovi, pričom v zmysle druhá veta sa zmluvné strany

dohodli, že v prípade predloženia sporu stálemu rozhodcovskému súdu sa podrobujú predpisom stáleho rozhodcovského súdu podľa a , ktoré sú platné a účinné v čase začatia rozhodcovského konania pred týmto stálym rozhodcovským súdom.“.

3. Žalobca sa domáhal zrušenia rozhodcovského rozsudku z dôvodu, že Rozhodcovská doložka ako aj ustanovenie ad hoc rozhodcu spoločnosťou žalovaného sú absolútne neplatné právne úkony pre rozpor s a (ďalej len ), tieto ustanovenia neumožňujú výber ad hoc rozhodcu iba jednou zo strán sporu. Poukázal pritom na rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu Českej republiky - uznesenie sp. zn. zo dňa 21.01.2015.

4. Podľa názoru žalobcu ustanovenie bodu 20.5 Zmluvy nie je možné vykladať ani ako dohodu o ustanovení vybranej osoby podľa a žalobca nesúhlasil ani s argumentáciou ad hoc rozhodcu uvedenou v bode 7 odôvodnenia rozhodcovského rozsudku. Podstatnou skutočnosťou pre vyslovenie neplatnosti rozhodcovskej doložky bola podľa žalobcu v okolnostiach prípadu práve skutočnosť, že výber rozhodcu je ponechaný iba na vôli jednej strany, v dôsledku čoho sú rozhodcovské konanie a rozhodcovský rozsudok zaťažené vadou podľa a bod 4 Žalobca pripomenul, že neplatnosť rozhodcovskej doložky namietal v žalobnej odpovedi zo dňa 22.02.2018, čím naplnil zákonný predpoklad uvedený v .

5. Žalobca sa zrušenia rozhodcovského rozsudku domáhal aj na základe toho, že ad hoc rozhodca prekročil právomoc na prejednanie sporu. Z textu Rozhodcovskej doložky celkom jednoznačne vyplýva, že spory strán týkajúce sa zabezpečenia Zmluvy nemožno prejednať a rozhodnúť v rozhodcovskom konaní. Predmetom sporu je pritom údajný nárok žalovaného na zaplatenie zmluvnej pokuty. Zmluvná pokuta je v zaradená do ôsmej časti, prvej hlavy, piateho dielu pod názvom Zabezpečenie záväzkov. Nielen zo systematického hľadiska zaradenia tohto inštitútu, ale aj z jeho samotnej povahy vyplýva, že má primárne zabezpečovaciu funkciu pre prípad nesplnenia záväzku zo strany dlžníka riadne a včas. Keďže zmluvná pokuta je inštitútom slúžiacim na zabezpečenie záväzku, nárok uplatnený v rozhodcovskom konaní je jednoznačne sporom týkajúcim sa zabezpečenia Zmluvy. Rozhodcovské konanie je preto zaťažené vadou podľa , keď sa rozhodol spor, ktorý nie je v medziach rozhodcovskej doložky.

6. Ďalej žalobca uviedol, že rozhodca pôsobí ako spolupracujúci právnik v Advokátskej kancelárii Krnáč, Končok & Partners, ktorá advokátska kancelária, resp. advokát JUDr. Michal Krnáč, zastupovala žalovaného v spore so žalobcom o zaplatenie nájomného, vedeného pred Okresným súdom Žilina pod sp. zn. . Na základe toho vyjadril pochybnosť o nestrannosti ad hoc rozhodcu pre jeho pomer k žalovanému s poukazom na o rozhodcovskom konaní (ďalej len ZRK) v spojení s (ďalej len ).

7. Žalobca namietol aj procesný postup rozhodcu, ktorý mal pri rozhodovaní použiť bližšie nekonkretizovaný „Rokovací poriadok rozhodcu“. Tento dokument označil žalobca za fiktívny, upozornil, že žalobcovi nebol predložený a nebol ani zverejnený v Obchodnom vestníku, takže sa s ním žalobca nemohol oboznámiť. Rozhodca zrejme opomenul, že zmluvné strany sa v rozhodcovskej doložke zaviazali podrobiť iba predpisom stáleho rozhodcovského súdu, nie predpisom ad hoc rozhodcu. Poukázal pritom na § 12 ods. 2 a § 14 ZRK, podľa ktorého môže rokovací poriadok vydať iba stály rozhodcovský súd.

8. Vzhľadom na uvedené bolo podľa názoru žalobcu rozhodcovské konanie zaťažené vadami, ktoré mali vplyv na rozhodnutie rozhodcu vo veci samej, tieto vady boli žalobcom v rozhodcovskom konaní namietané aj v jeho žalobnej odpovedi a tým je daný dôvod na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa § 40 ods. 1 písm. a) bod 4. ZRK.

9. Okresný súd zrekapituloval podstatu vyjadrenia žalovaného, ktorý žiadal žalobu zamietnuť. Uviedol, že úmyslom oboch účastníkov konania pri uzatváraní Zmluvy bolo dojednať si alternatívny spôsob riešenia prípadných sporov, ktoré vzniknú v súvislosti s predmetnou nájomnou zmluvou, čo jasne vyplýva aj z predmetného ustanovenia čl. 20.5 Zmluvy. Čo sa týka výberu ad hoc rozhodcu, žalovaný spolu so žalobcom sa vzájomne dohodli aj na spôsobe výberu príslušného rozhodcu vo vzniknutom spore, a to

takým spôsobom, že výber bol ponechaný na tú zmluvnú stranu, ktorá bude vystupovať v spore ako žalobca. Nijakým spôsobom nevyplýva, že by úmyslom účastníkov tohto konania ako zmluvných strán bolo ponechať úpravu týkajúcu sa časti záväzku na dodatočné určenie len jednej zmluvnej strane ako to tvrdí žalobca. Zo znenia dojednanej rozhodcovskej doložky jasne vyplýva, že v súlade s príslušnými ustanoveniami došlo jednak k dohode o všetkých náležitostiach rozhodcovskej doložky a jednak aj k dohode čo sa týka postupu dodatočného určenia ad hoc rozhodcu.

10. Žalovaný pripustil, že v texte rozhodcovskej doložky sa uvádza, že rozhodca nemôže rozhodovať spory týkajúce sa „zabezpečenia Zmluvy“. Objasnil, že ako prenajímateľ obchodných priestorov využíva na získavanie nových nájomcov iné osoby - sprostredkovateľov, agentúry a takto formulovanou doložkou chcel vylúčiť, aby prípadne spory súvisiace so sprostredkovaním uzatvorenia príslušnej nájomnej zmluvy boli vylúčené z rozhodovacej právomoci rozhodcovského súdu, resp. rozhodcu, nakoľko zabezpečenie uzatvorenia danej zmluvy je vzťahom odlišným od samotnej nájomnej zmluvy, ktorú spolu účastníci konania uzatvorili. Zabezpečenie zmluvy podľa žalovaného predstavuje činnosť tretích osôb, ktoré na základe či už komisionárskej, obstarávacej, sprostredkovateľskej zmluvy alebo inej formy spolupráce pre žalovaného vyhľadávajú potencionálnych nájomcov priestorov a vykonávajú úkony vedúce k vzniku / uzatvoreniu následných nájomných zmlúv. Poprel, že by takéto znenie rozhodcovskej doložky zahŕňalo zabezpečovacie inštitúty dohodnuté v danej Zmluve vo vzťahu k plneniu predmetu Zmluvy a plneniu zmluvných záväzkov zmluvných strán.

11. K námietke zaujatosti rozhodcu žalovaný uviedol, že skutočnosť, že ad hoc rozhodca pôsobí ako spolupracujúci právnik v advokátskej kancelárii, ktorá zastupovala žalovaného v inom spore, kde protistranou bol žalobca, ešte nemôže hneď znamenať, že musí byť automaticky voči žalobcovi aj zaujatý.

12. K rokovaciemu poriadku aplikovanému rozhodcom žalovaný uviedol, že v zmysle sa na účely zákona rozumie rozhodcovským súdom aj iba jeden rozhodca. Preto nevidí žiadne opodstatnenie v tvrdení žalobcu, že ad hoc rozhodca nemohol postupovať podľa rokovacieho poriadku. Navyše predmetný rokovací poriadok bol vydaný v súlade so , pričom tento zároveň s ním aj korešponduje, nakoľko kopíruje jeho zákonné ustanovenia. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe žiadne dôkazy neoznačil.

13. Okresný súd v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že v konaní nebolo sporné, že rozhodcovským rozsudkom ad hoc rozhodcu zo dňa 01.06.2018 bol žalobca (v procesnom postavení žalovaného), vo vzťahu k žalovanému (v procesnom postavení žalobcu) zaviazaný na splnenie špecifikovanej povinnosti, teda žalobca ako účastník rozhodcovského konania je aktívne legitimovaný na podanie žaloby na zrušenie rozhodcovského rozsudku. Keďže žaloba na začatie tohto súdneho konania bola súdu doručená dňa 25.06.2018 ( ), okresný súd zistil, že žalobca podal žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku v prekluzívnej lehote 60 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku ( ).

14. Okresný súd odôvodnil rozhodnutie tým, že pojmovým znakom rozhodcovskej zmluvy je dohoda medzi zmluvnými stranami určeného zmluvného alebo iného právneho vzťahu, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní ( ). Pojmovým znakom rozhodcovskej zmluvy však nie je aj dohoda zmluvných strán na osobe rozhodcu (rozhodcov), alebo na postupe jeho dodatočného ustanovenia ( ). Pre uzatvorenie platnej rozhodcovskej zmluvy je teda postačujúca dohoda medzi zmluvnými stranami o tom, že ich spory sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní a dohoda zmluvných strán na osobe rozhodcu (rozhodcov) alebo na postupe jeho dodatočného ustanovenia je len fakultatívna, pričom ak sa zmluvné strany nedohodli ani na osobe rozhodcu (rozhodcov), ani na postupe jeho dodatočného ustanovenia, nastupuje zákonný mechanizmus určenia rozhodcu (rozhodcov - ).

15. Okresný súd pripomenul, že strany konania sa v rozhodcovskej doložke na konkrétnom rozhodcovskom súde alebo osobe konkrétneho rozhodcu nedohodli, ale sa dohodli, že výber rozhodcovského súdu alebo rozhodcu je oprávnený vykonať žalobca, teda dohodli sa na postupe jeho dodatočného ustanovenia. Dohodu zmluvných strán o postupe dodatočného ustanovenie rozhodcu (rozhodcov), pritom výslovne umožňuje aj ustanovenie , čo však

neznamená, že takáto dohoda nemá zodpovedať všeobecnej požiadavke platnosti právneho úkonu. Zmluvu žalobca a žalovaný uzatvorili ako podnikatelia, pri ich podnikateľskej činnosti, teda tento ich záväzkový vzťah sa posudzuje podľa ustanovení ( ). umožňuje, aby sa dohoda o určitej časti zmluvy nahradila dohodou strán o spôsobe umožňujúcom dodatočné určenie obsahu záväzku, ak tento spôsob nezávisí len od vôle jednej strany ( ). Ak sa teda žalobca a žalovaný na konkrétnom rozhodcovi nedohodli, ale dohodli sa na postupe jeho dodatočného určenia, je potrebné dospieť k záveru, že išlo o dohodu strán o spôsobe umožňujúcom dodatočné určenie osoby konkrétneho rozhodcu, a teda išlo o dohodu strán o spôsobe umožňujúcom dodatočné určenie obsahu záväzku.

16. Okresný súd uviedol, že žalobca a žalovaný sa dohodli, že výber rozhodcovského súdu alebo rozhodcu je oprávnený vykonať žalobca, teda zmluvná strana, ktorá žalobu v rozhodcovskom konaní podá ( ). Zmluvnými stranami Zmluvy zo dňa 09.09.2016 boli len prenajímateľ a nájomca, preto žalobcom v rozhodcovskom konaní mohla byť vždy len jedna zmluvná strana a druhá zmluvná strana bola vždy žalovaným, a teda v tom ktorom konkrétnom rozhodcovskom konaní rozhodcu mala a mohla vyberať len jedna zmluvná strana. Zhodne s tvrdeniami žalobcu, aj súd potom dospel k záveru, že strany konania dojednali spôsob dodatočného ustanovenia rozhodcu, a teda spôsob umožňujúci dodatočné určenie obsahu Zmluvy zo dňa 09. 09. 2016 tak, že tento závisel len od vôle jednej zmluvnej strana a nič na tomto závere nemení ani skutočnosť, že v inom konkrétnom rozhodcovskom konaní mohla žalobcom byť, a teda rozhodcu vyberať, druhá zmluvná strana.

17. Okresný súd zdôraznil, že dohodnutý spôsob dodatočného určenia rozhodcu nie je možné vyhodnotiť ani ako dohodu zmluvných strán o tom, že rozhodcu ustanoví zmluvnými stranami vybraná právnická alebo fyzická osoba ( ), keďže z povahy tohto inštitútu je potrebné dovodiť, že má isť o osobu odlišnú od zmluvných strán.

18. Okresný súd potom dospel k záveru, že rozhodcovská zmluva vo forme rozhodcovskej doložky bola dojednaná platne, keďže došlo k dohode medzi žalobcom a žalovaným ako zmluvnými stranami Zmluvy o nájme nebytového priestoru zo dňa 09.09.2016, že spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú z tohto zmluvného vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní, teda rozhodcovská zmluva bola uzavretá v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky, a teda žalobca nepreukázal zákonný dôvod zrušenia rozhodcovského rozsudku podľa

19. Zároveň však okresný súd dospel k záveru, že ustanovenie rozhodcu tak, že jeho dodatočný výber vykonala len jedna zmluvná strana, a teda závisel len od vôle jednej zmluvnej strany, v danom prípade od vôle žalovaného, bol v rozpore so všeobecnou zákonnou požiadavkou platnosti právneho úkonu a bol v rozpore s požiadavkou, že rozhodcu vyberá stranami vybratá osoba alebo súd, a teda žalobca preukázal zákonný dôvod zrušenia rozhodcovského rozsudku podľa , keď žalobca tieto skutočnosti namietal aj v žalobnej odpovedi v rozhodcovskom konaní ( ).

20. Okresný súd uviedol, že v konaní nebolo sporné, že žalobca a žalovaný sa v rozhodcovskej doložke dohodli, ktoré spory nebudú rozhodované v rozhodcovskom konaní a strany konania tak výnimku dohodli aj pre spory týkajúce sa zabezpečenia tejto Zmluvy. Sporná nebola v konaní ani skutočnosť, že právo na splnenie peňažnej povinnosti si žalovaný v rozhodcovskom konaní uplatnil z titulu zmluvnej pokuty. Okresný súd prisvedčil žalobcovi, že zo systematického zaradenia zmluvnej pokuty v vyplýva, že je inštitútom zabezpečenia záväzku, keďže je upravená v Ôsmej časti - Záväzkové právo, Prvá hlava - Všeobecné ustanovenia, Piaty oddiel - Zabezpečenie záväzkov. Na rozhodcovskej doložke sa žalobca a žalovaný dohodli ako zmluvné strany Zmluvy o nájme nebytových priestorov zo dňa 09.09.2016, pričom zmluvnými stranami tejto Zmluvy boli len nájomca a prenajímateľ, keď takto boli zmluvné strany definované aj v úvode samotnej Zmluvy, a teda zmluvnými stranami Zmluvy boli len žalobca a žalovaný. Ak teda v čl. XX bod 20.15 Zmluvy sa zmluvné strany dohodli na rozhodcovskej doložke, išlo len o dohodu medzi žalobcom ako nájomcom a žalovaným ako prenajímateľom a nie aj o dohodu s iným subjektom. Podľa okresného súdu neobstojí tvrdenie žalovaného, že takto formulovanou doložkou chcel žalovaný vylúčiť, aby prípadne spory súvisiace so sprostredkovaním uzatvorenia tejto Zmluvy boli vylúčené z rozhodcovského konania a že výnimka sa netýka zabezpečovacích inštitútov dohodnutých medzi žalobcom a žalovaným vo vzťahu k plneniu predmetu zmluvy a plneniu zmluvných záväzkov. Ak zmluvná pokuta je zákonným inštitútom zabezpečenia záväzku, aj za použitia výkladových

pravidiel ( ), je potrebné dospieť k záveru, že výnimka, ktorá určovala spory, na ktoré sa rozhodcovská doložka nevzťahuje, sa týkala aj zmluvnej pokuty, o to viac, že tento prejav vôle ako prvý pri zmluvnom vzťahu so žalobcom použil žalovaný, a teda aj pri pochybnostiach je potrebné vykladať ho na ťarchu žalovaného ( ). Okresný súd potom dospel k záveru, že keďže zmluvná pokuta je inštitútom zabezpečenia záväzkov a strany sporu ako zmluvné strany sa dohodli, že rozhodcovská doložka sa netýka sporov týkajúcich sa zabezpečenia Zmluvy, žalobca preukázal, že rozhodcovským rozsudkom sa rozhodol spor, ktorý nebol v medziach rozhodcovskej doložky. Žalobca teda preukázal zákonný dôvod zrušenia rozhodcovského rozsudku podľa , keď žalobca aj tieto skutočnosti namietal v žalobnej odpovedi v rozhodcovskom konaní ( ).

21. K otázke zaujatosti rozhodcu okresný súd uviedol, že každý účastník rozhodcovského konania má právo, aby spor rozhodoval nepredpojatý rozhodca, teda rozhodca, ktorý nemá pomer k sporu, k stranám, ich zástupcom alebo osobám zúčastneným na konaní ( a v spojení s ). Nepredpojatosť rozhodcu pritom nespočíva len v hodnotení subjektívneho pocitu rozhodcu, či sa cíti, resp. necíti byť zaujatý, ale aj v objektívnej úvahe, či je možné usudzovať, že by rozhodca predpojatý mohol byť. Skutočnosť, že ad hoc rozhodca je právnikom tej istej advokátskej kancelárie (spoločenstva), ktorá žalovaného zastupovala v inom súdnom konaní, ktorého spor taktiež vznikol z tej istej Zmluvy, ako spor rozhodovaný v rozhodcovskom konaní, nie je bez ďalšieho preukázaním pomeru ad hoc rozhodcu k sporu, k stranám, ich zástupcom alebo osobám zúčastnením na konaní. Žalobca neuviedol konkrétne tvrdenia, prečo by tieto skutočnosti mali zakladať vzťah rozhodcu k žalovanému, a teda byť dôvodom predpojatosti rozhodcu pre pomer k žalovanému ako strane rozhodcovského konania. Okresný súd tak dospel k záveru, že ide len o domnienky a ničím nepodložené závery žalobcu o predpojatosti rozhodcu, ktoré nie sú a nemôžu byť dôvodom na vylúčenie rozhodcu.

22. Okresný súd ďalej prisvedčil žalobcovi, že rokovací poriadok môže vydať iba stály rozhodcovský súd, pričom aj žalobca a žalovaný sa v rozhodcovskej doložke zaviazali podrobiť len predpisom stáleho rozhodcovského súdu, nie aj predpisom ad hoc rozhodcu. Je pritom pravda, že z textu odôvodnenia rozhodcovského rozsudku vyplýva, že ad hoc rozhodca citoval aj ustanovenia Rokovacieho poriadku rozhodcu. Okresný súd zároveň upozornil, že táto skutočnosť sama o sebe ešte nemôže viesť k záveru, že rozhodcovské konanie neprebiehalo spôsobom dohodnutým účastníkmi rozhodcovského konania, keď žalobca neuviedol žiadne konkrétne tvrdenie o tom, v čom priebeh rozhodcovského konania bol v rozpore s ustanoveniami Zákona o rozhodcovskom konaní. Okresný súd preto dospel k záveru, že žalobca nepreukázal zákonný dôvod na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa aj z dôvodu procesných vád rozhodcovského konania spočívajúcich v rozhodovaní predpojatým rozhodcom a spočívajúcich v tom, že rozhodcovské konanie neprebiehalo spôsobom dohodnutým účastníkmi rozhodcovského konania.

23. Vychádzajúc z konštatovaných skutočností, keďže žalobca preukázal dôvody zrušenia rozhodcovského rozsudku podľa a bod 4 , okresný súd žalobe vyhovel. Žalobca podal spolu so žalobou aj návrh na odklad vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku ( ). Vzhľadom na to, že súd rozhodcovský rozsudok zrušil, predpoklady na odklad vykonateľnosti napadnutého rozhodcovského rozsudku považoval za naplnené.

24. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodoval podľa § 255 ods. 1 a žalobcovi, ktorý mal vo veci plný úspech, priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

25. Proti rozhodnutiu okresného súdu podal odvolanie žalovaný podľa , a (ďalej len ).

26. Žalovaný namietol záver okresného súdu, že sú splnené podmienky zrušenia rozhodcovského rozsudku podľa ust. § 40 ods.1 písm. a) bod 3 ZRK. Žalovaný zopakoval svoje vyjadrenia, ktoré predniesol v konaní pred okresným súdom a uviedol, že ako prenajímateľ obchodných priestorov v OC Mirage využíva na získanie nových nájomcov iné osoby - sprostredkovateľov, agentúry a takto formulovanou doložkou chcel vylúčiť, aby prípadné spory súvisiace so sprostredkovaním uzatvorenia príslušnej nájomnej zmluvy boli vylúčené z rozhodovacej právomoci rozhodcovského súdu, resp. rozhodcu, nakoľko zabezpečenie uzatvorenia danej zmluvy je vzťahom odlišným od samotnej nájomnej

zmluvy, ktorú spolu účastníci konania uzatvorili. Zabezpečenie zmluvy predstavuje podľa žalovaného činnosť tretích osôb, ktoré na základe či už komisionárskej, obstarávacej, sprostredkovateľskej zmluvy alebo inej formy spolupráce pre žalovaného vyhľadávajú potencionálnych nájomcov priestorov v OC Mirage a vykonávajú úkony vedúce k vzniku / uzatvoreniu následných nájomných zmlúv. V žiadnom prípade podľa žalovaného takéto znenie rozhodcovskej doložky nezahŕňa zabezpečovacie inštitúty dohodnuté v danej zmluve vo vzťahu k plneniu predmetu zmluvy a plneniu zmluvných záväzkov zmluvných strán. Pokiaľ okresný súd v bode 18 odôvodnenia uviedol, že zmluvná pokuta je inštitútom zabezpečenia záväzkov, tak žalovaný zdôraznil, že príslušná časť rozhodcovskej doložky spomína zabezpečenie zmluvy, teda záväzkového právneho vzťahu medzi účastníkmi konania, a nie jednotlivých záväzkov z tejto zmluvy vyplývajúcich alebo s ňou súvisiacich.

27. Žalovaný namietol aj záver okresného súdu, ktorý zrušil rozhodcovský rozsudok z dôvodu podľa ust. § 40 ods. 1 písm. a) bod 4 ZRK, a to z dôvodu, že ustanovenie rozhodcovského súdu bolo v prípade predmetného rozhodcovského konania v rozpore s ustanoveniami zákona. Zopakoval, že nie je možné spochybniť úmysel oboch účastníkov konania pri uzatváraní zmluvy dojednať si alternatívny, menej nákladný a zmierlivejší spôsob riešenia prípadných sporov, ktoré vzniknú v súvislosti s predmetnou zmluvou. Uvedené podľa žalovaného vyplýva aj z predmetného ust. čl. 20 bod 5 Zmluvy. Pokiaľ ide o výber ad hoc rozhodcu, žalovaný sa spolu so žalobcom vzájomne dohodli aj na spôsobe výberu príslušného rozhodcu vo vzniknutom spore, a to takým spôsobom, že výber bol ponechaný na tú zmluvnú stranu, ktorá bude v prípadnom spore vystupovať ako žalobca. Žalovaný sa nestotožnil s tvrdením, že takto určený spôsob výberu rozhodcu je v rozpore so zákonom. Poprel, že by možnosť či právo voľby (výberu) bola ponechaná iba na vôli jednej strany. Zo znenia rozhodcovskej doložky nijakým spôsobom nevyplýva, že by úmyslom účastníkov tohto konania ako zmluvných strán bolo ponechať úpravu týkajúcu sa časti záväzku na dodatočné určenie len jednej zmluvnej strane. Naopak toto znenie v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona obsahuje dohodu oboch zmluvných strán o všetkých náležitostiach rozhodcovskej doložky, aj čo sa týka postupu dodatočného určenia ad hoc rozhodcu a teda je plne v súlade s ust. ZRK, v zmysle ktorého sa zmluvné strany môžu dohodnúť na osobe rozhodcu (rozhodcov) alebo na postupe jeho dodatočného ustanovenia. Poukázal tiež na ust. , v zmysle ktorého je dohodu o určitej časti zmluvy možné nahradiť dohodou strán o spôsobe umožňujúcom dodatočné určenie obsahu záväzku, ak tento spôsob nezávisí len od vôle jednej strany. Žalovaný uviedol, že zo znenia citovaných zákonných ustanovení jednoznačne vyplýva, že námietkam voči určeniu ad hoc rozhodcu nie je možné vyhovieť, nakoľko predmetná rozhodcovská doložka obsahuje spôsob určenia osoby rozhodcu, pričom tento spôsob určenia nezodpovedá situácii, na ktorú je možné aplikovať ust. . K ust. ZRK uviedol, že toto ustanovenie neuvádza, v čom má spočívať spôsob dodatočného určenia rozhodcu, ako má takáto dohoda znieť. Je však pojmovým znakom tohto určenia, že ide o dohodu zmluvných strán. V danom prípade je nepochybné, že rozhodcovská doložka je dohodou oboch zmluvných strán a preto aj stanovenie spôsobu určenia rozhodcu predstavuje dohodu oboch zmluvných strán v súlade s ust. zákona a v rámci rozhodcovskej doložky, ktorá bola medzi účastníkmi tohto konania dojednaná, bola zachovaná rovnosť oboch strán, nakoľko právo výberu ad hoc rozhodcu mal rovnako aj žalovaný, ak by podával na súd žalobu v postavení žalobcu.

28. Na základe uvedeného žalovaný navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

29. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného vyjadril, že zo štruktúry je zrejmé, čo možno zaradiť do definície zabezpečovacích úkonov (zabezpečenie záväzku), kde v oddieli 2 figuruje práve zmluvná pokuta. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. a stotožnil sa s vyjadrením okresného súdu, ktorý dospel k záveru, že keďže zmluvná pokuta je inštitútom zabezpečenia záväzkov a zároveň si strany dohodli, že rozhodcovská doložka sa netýka sporov týkajúcich sa zabezpečenia zmluvy, tak rozhodca rozhodol spor, ktorý nebol v medziach rozhodcovskej doložky.

30. K námietke žalovaného, ktorý v odvolaní poprel, že by ustanovenie rozhodcovského súdu bolo v prípade rozhodcovského konania v rozpore s ustanoveniami Zákona o rozhodcovskom konaní, žalobca poukázal na § 31 ods.3 ZRK a na svoju argumentáciu, ktorú uviedol pred okresným súdom a zopakoval, že zmluvná voľnosť je aplikovateľná v praxi len v prípade, keď nie je v rozpore so všeobecnými, ako ani osobitnými právnymi predpismi v ich platnom a účinnom znení. Nakoľko v prípade rozhodcovskej právomoci v samotnej zmluve a rozhodcovskej doložky vyňaté právo konať o zabezpečovacom úkone

došlo ku konaniu rozhodcovského súdu nad rámec zvereného oprávnenia, dospel k záveru, že takéto konanie má za následok vznik dôvodu na zrušenie takto vydaného rozhodcovského rozsudku a navrhol, aby odvolací súd odvolanie žalovaného proti rozhodnutiu okresného súdu zamietol.

31. Žalobca v replike, rovnako ako žalovaný v duplike, zotrvali na svojich predchádzajúcich vyjadreniach.

32. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prejednal vec podľa ustanovení a (ďalej len ) bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia , pretože nie je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie vykonané súdom prvej inštancie a nevyžaduje to ani dôležitý verejný záujem. Rozsudok bol v zmysle a odvolacím súdom verejne vyhlásený, čo bolo v zmysle oznámené na úradnej tabuli krajského súdu.

33. Odvolací súd vychádzal zo skutkového stavu zisteného okresným súdom: dňa 15.01.2018 bola rozhodcovi doručená žaloba spoločnosti MIRAGE SHOPPING CENTER, a.s., Žilina, t. j. žalovaný v tomto súdnom konaní sp. zn. (ďalej len „žalovaný“) proti spoločnosti European Trading for kids, s. r. o., Bratislava, t. j. žalobca v tomto súdnom konaní sp. zn. (ďalej len „žalobca“) o zaplatenie sumy 31.920 Eur istiny titulom zmluvnej pokuty s poukazom na čl. XVI bod 16.15 Zmluvy o nájme nebytových priestorov č. 1226/2016 zo dňa 09. 09. 2016.

34. V žalobnej odpovedi zo dňa 22. 02. 2018 žalobca vzniesol aj námietku neplatnosti rozhodcovskej doložky, námietku nedostatku právomoci ad hoc rozhodcu, námietku predpojatosti ad hoc rozhodcu, námietky voči procesnému postupu ad hoc rozhodcu, ako aj hmotnoprávne námietky proti žalovanému nároku.

35. Dňa 01.06.2018 vydal rozhodca JUDr. Iveta Gálošová Bušová, MBA, LL.M, so sídlom Vojtecha Tvrdého 793/21, 010 01 Žilina rozhodcovský rozsudok sp. zn. , ktorým rozhodol že žalobca je povinný zaplatiť žalovanému sumu 31 920 Eur a trovy rozhodcovského konania pozostávajúce zo zaplateného poplatku za rozhodcovské konanie vo výške 957,60 Eur, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozhodcovského rozsudku, na účet žalobcu.

36. Žalobca doručil dňa 25.06.2018 okresnému súdu žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku sp. zn. zo dňa 01.06.2018.

37. Podľa o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov, tuzemský rozhodcovský rozsudok môže byť zrušený príslušným súdom len na základe žaloby účastníka rozhodcovského konania podanej proti druhému účastníkovi rozhodcovského konania, ak a) účastník rozhodcovského konania preukáže, že 1. nemal spôsobilosť uzavrieť rozhodcovskú zmluvu, rozhodcovská zmluva nebola uzavretá v súlade s právnym poriadkom, podľa ktorého sa na základe dohody zmluvných strán mala rozhodcovská zmluva uzavrieť, alebo že takáto dohoda nebola uzavretá, podľa právneho poriadku Slovenskej republiky, 2. nebol riadne upovedomený o ustanovení rozhodcu, o rozhodcovskom konaní alebo že mu nebolo umožnené sa zúčastniť na rozhodcovskom konaní, 3. rozhodcovským rozsudkom sa rozhodol spor, pre ktorý nebola uzatvorená rozhodcovská zmluva, alebo ktorý nie je v medziach rozhodcovskej doložky, alebo že rozsudok prekračuje dosah dohovoru o rozhodcovi alebo dosah rozhodcovskej doložky; ak ale môžu byť časti rozhodcovského rozsudku vo veciach podrobených rozhodcovskému konaniu oddelené od častí rozsudku pojednávajúcich o veciach, ktoré nie sú mu podrobené, súd zruší rozhodcovský rozsudok len v dotknutej časti, 4. rozhodcovský súd nebol ustanovený, rozhodcovské konanie neprebiehalo spôsobom dohodnutým účastníkmi rozhodcovského konania alebo že sa táto dohoda neuzavrela, ak ustanovenie rozhodcovského súdu alebo priebeh rozhodcovského konania bol v rozpore s ustanoveniami tohto zákona, ak tieto skutočnosti mohli mať vplyv na rozhodnutie vo veci samej alebo b) súd zistí, že sú dôvody, pre ktoré by boli odopreté uznanie a výkon cudzieho rozhodcovského rozsudku aj bez návrhu účastníka podľa tohto zákona.

38. Podľa bodu 20.5 Zmluvy o nájme nebytových priestorov č. 1226/2016 zo dňa 09.09.2016 sa zmluvné strany dohodli, že všetky spory, ktoré vzniknú medzi zmluvnými stranami z právneho vzťahu založeného touto Zmluvou v znení jej prípadných dodatkov, ako aj z právnych vzťahov s týmto právnym vzťahom

súvisiacich, súvisiacich s porušením Zmluvy (vrátane zodpovednostných právnych vzťahov), sporov o platnosť, zánik a výklad Zmluvy, nárokov na náhradu škody, s výnimkou sporov o vzniku, zmene alebo zániku vlastníckeho práva a iných vecných práv k nehnuteľnostiam, sporov súvisiacich s núteným výkonom rozhodnutia, alebo sporov, ktoré vzniknú v priebehu konkurzného a reštrukturalizačného konania, a sporov týkajúcich sa zabezpečenia tejto Zmluvy, a ktoré sa nepodarí vyriešiť s konečnou platnosťou dohodou, budú prejednané a s konečnou platnosťou rozhodnuté v rozhodcovskom konaní podľa o rozhodcovskom konaní v platnom znení pred jedným rozhodcom alebo rozhodcovským súdom. Výber rozhodcovského súdu alebo rozhodcu je oprávnený vykonať žalobca. Zmluvné strany sa výslovne dohodli, že v takomto prípade prináleží voľba stáleho rozhodcovského súdu žalobcovi, pričom v zmysle druhá veta sa zmluvné strany dohodli, že v prípade predloženia sporu stálemu rozhodcovskému súdu sa podrobujú predpisom stáleho rozhodcovského súdu podľa a , ktoré sú platné a účinné v čase začatia rozhodcovského konania pred týmto stálym rozhodcovským súdom.

39. Žalovaný v odvolaní primárne namietol, že by rozhodcovská zmluva vylúčila z predmetu rozhodovania v rozhodcovskom konaní spory týkajúce sa zmluvnej pokuty.

40. Odvolací súd v tejto súvislosti v zmysle poukazuje na odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu, s ktorým sa plne stotožnil. Zo znenia rozhodcovskej doložky dohodnutej medzi žalobcom a žalovaným vyplýva, že strany pre rozhodcovskú doložku určili rozsah výnimiek, medzi ktorými boli uvedené aj spory týkajúce sa zabezpečenia tejto Zmluvy. Formulácia „spory týkajúce sa zabezpečenia tejto zmluvy“ sa v priebehu konania pred okresným súdom začala javiť ako sporná vzhľadom na to, že žalobca si ju vykladá ako spory týkajúce sa zabezpečenia záväzkov zo zmluvy, zatiaľ čo žalovaný tvrdil, že táto formulácia sa týka sporov týkajúcich sa zabezpečenia tejto zmluvy ako činnosti tretích osôb, ktoré na základe komisionárskej, obstarávacej, sprostredkovateľskej zmluvy alebo inej formy spolupráce pre žalovaného vyhľadávajú potencionálnych nájomcov priestorov a vykonávajú úkony vedúce k vzniku / uzatvoreniu následných nájomných zmlúv.

41. Uvedené rozporné vnímanie formulácie „sporov týkajúcich sa zabezpečenia tejto zmluvy“ okresný súd správne vyhodnotil nielen vzhľadom na obsah, ktorý mu prikladal v pozícii osoby vykladajúcej význam slov, ale správne poukázal aj na tzv. výkladové pravidlá , ktoré v upravujú spôsob výkladu prejavu vôle pripúšťajúceho rôzny výklad. V zmysle prejav vôle, ktorý obsahuje výraz pripúšťajúci rôzny výklad treba pri pochybnostiach vykladať na ťarchu strany, ktorá ako prvá v konaní tento výraz použila. Ako vyplynulo aj zo samotných vyjadrení žalovaného, formuláciu zabezpečenie Zmluvy použil v rozhodcovskej doložke on, pričom následne tvrdil, že tým mal na mysli činnosť tretích osôb.

42. Výklad formulácie „zabezpečenie Zmluvy“ ako „činnosť tretích osôb“ sa pritom odvolaciemu súdu zhodne so súdom prvej inštancie javí ako nedôveryhodný. Ak by skutočne zabezpečením zmluvy mala byť činnosť tretích osôb v súvislosti s ich komisionárskou, obstarávacou alebo inou sprostredkovateľskou činnosťou, išlo by o právny vzťah, ktorý sa netýka žalobcu. Preto by prípadné vylúčenie prejednávania sporov s tretími osobami nemalo zmysel zakomponovať do rozhodcovskej doložky, ktorá riešila otázku riešenia sporov medzi žalobcom a žalovaným. Keďže formulácia zabezpečenie zmluvy bola použitá v rozhodcovskej doložke priamo medzi žalobcom a žalovaným, musela sa týkať právneho vzťahu medzi týmito dvomi subjektmi. Žalovaný pritom ani netvrdil, že by žalobca vykonával pre žalovaného niektorú z rozsahov činností tretích osôb, na ktoré poukazoval v odvolaní. Zabezpečenie zmluvy sa tak musí týkať zabezpečenia jednotlivých práv a povinností, ktoré na seba strany v zmluve prevzali.

43. V tejto súvislosti okresný súd správne poukázal na skutočnosť, že zmluvná pokuta patrí medzi zabezpečovacie inštitúty práva, a to vzhľadom na jej systematické zaradenie v a odvolací súd k tomu dodáva, že zároveň vzhľadom na jeho systematické zaradenie v . Zmluvné strany tak pri vymedzení rozsahu rozhodcovskej doložky limitovali zároveň rozsah právomoci rozhodcovského súdu v tom zmysle, že tento je oprávnený prejednávať spory medzi zmluvnými stranami iba v dohodnutom rozsahu a že nemá právo prejednávať tie spory, ktoré sa týkajú dohodnutých výnimiek. Rozhodcovský súd však rozhodol spor práve v predmete dojednanej výnimky, teda spor týkajúci sa zabezpečenia Zmluvy. Z uvedeného dôvodu rozhodca rozhodol spor, ktorý nebol v medziach rozhodcovskej doložky, čím bol daný dôvod podľa pre zrušenie rozhodcovského rozsudku okresným súdom.

44. Pokiaľ okresný súd správne dospel k záveru, že rozhodcovský súd rozhodol spor, na ktorý sa nevzťahovala rozhodcovská doložka, ostatné námietky voči rozhodcovskému rozsudku nie sú pre rozhodnutie veci podstatné. Totiž ani za predpokladu, že by rozhodcovský súd bol obsadený správne, nemohol by rozhodovať spor medzi žalobcom a žalovaným týkajúci sa zabezpečenia Zmluvy.

45. Napriek tomu odvolací súd vzhľadom na intenzívnu polemiku sporových strán v odvolacom konaní uvádza, že okresný súd dospel k správnemu záveru, že z rozhodcovskej doložky vyplynula dohoda o postupe pri dodatočnom ustanovení rozhodcu.

46. Na rozdiel od okresného súdu však má odvolací súd za to, že v prípade podnikateľských vzťahov je nutné rešpektovať dispozičnú autonómiu zmluvných strán a preto sú strany oprávnené v zmysle § 8 ods. 1 ZRK dohodnúť vlastný postup ustanovenia rozhodcu, vrátane takého, aký si zvolili žalobca a žalovaný. Tento postup samozrejme podlieha kontrole súdom z pohľadu rozporu s dobrými mravmi, alebo vyhodnotenia či účelom strán nebolo obísť ustanovenia platných zákonov. Zároveň v sporoch so spotrebiteľom by prevážila zásada ochrany slabšej strany a výber rozhodcu výlučne žalobcom by nebol akceptovateľný.

47. Avšak podnikateľ pri podnikateľskej činnosti znáša následky svojich rozhodnutí. Ak si žalobca ako podnikateľ vedome a dobrovoľne dohodol taký spôsob výberu rozhodcu, pri ktorom akceptoval, že rozhodcu jednostranne vyberá v rozhodcovskom konaní ten, kto žaluje, bez možnosti žalovaného do tohto výberu zasiahnuť, ide o jeho preferenciu spôsobu výberu rozhodcu. Zároveň zo skutkového stavu vyplynulo, že žalobca pristúpil k uzavretiu rozhodcovskej doložky dobrovoľne. Je preto touto dohodou viazaný a musí sa jej podriadiť.

48. Vzhľadom na vyššie uvedené okresný súd správne rozhodol, ak napadnutým rozhodnutím Rozhodcovský rozsudok zrušil, pretože bol daný dôvod na zrušenie rozhodcovského rozsudku v zmysle ust. ZRK a správne tiež rozhodol o odklade vykonateľnosti zrušeného rozhodcovského rozsudku. Keďže rozhodcovský rozsudok bol zrušený z dôvodu, že rozhodcovská doložka sa na predmet sporu nevzťahuje, v zmysle bude okresný súd pokračovať v konaní.

49. Odvolací súd je v zmysle viazaný odvolacími dôvodmi uvedenými v odvolaní. Napadnuté rozhodnutie okresného súdu preto odvolací súd preskúmal iba v rozsahu podstatných dôvodov uvedených v odvolaní a inými dôvodmi sa nezaoberal.

50. Z vyššie uvedených dôvodov dospel odvolací súd k záveru, že rozhodnutie okresného súdu je vecne správne, preto ho podľa potvrdil.

51. Odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania podľa , a tak, že nárok na ich náhradu priznal žalobcovi voči žalovanému, ktorý nebol v odvolacom konaní úspešný. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne v súlade s súd prvej inštancie.

52. Rozhodnutie bolo odvolacím senátom prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).