Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_17CoP-24-2020.pdf
PDF · 75.34 KB
Case nature
Area
Subarea
17CoP/24/2020
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne vo veci starostlivosti súdu o maloletého N. N., nar. XX.X.XXXX, bytom u matky, zastúpeného v konaní kolíznym a procesným opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín, dieťa rodičov: matky, I. N., rod. O., trvale bytom L. XXX, G., zast. Advokátska kancelária JUDr. AŽALTOVIČ & PARTNERS s.r.o., so sídlom Pred poľom 1652, Trenčín, a otca, V. N., trvale bytom H. XXX, H., o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní matky proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín zo dňa 15. apríla 2020, č.k. 26P/38/2020-30, takto
rozhodol:
Uznesenie súdu prvej inštancie m e n í tak, že nariaďuje neodkladné opatrenie: Otec je p o v i n n ý prispievať na výživu maloletého N. sumou 100 eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. Rozhodoval na základe návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia podaného po začatí konania vo veci samej, aby súd otca zaviazal prispievať na výživu maloletého N. sumou 150 eur mesačne. Návrhom na začatie konanie sa matka domáhala určenia výživného vo výške 150 eur mesačne. V danej veci mal súd za to, že nariadenie matkou navrhovaného neodkladného opatrenia nie je dôvodné, pretože nebola splnená podmienka naliehavosti veci a potreby neodkladného a okamžitého zásahu súdu formou neodkladného opatrenia. Maloletý N. býva od marca 2020 s matkou, ktorá sa o neho stará, čo akceptuje aj otec maloletého. Súd argumentoval, že nie je potrebné upravovať vyživovaciu povinnosť otca k maloletému okamžite neodkladným opatrením, pretože po odsťahovaní matky zo spoločnej domácnosti v marci 2020 otec dobrovoľne aj bez súdneho rozhodnutia prispel na výživu maloletého sumou 50 eur, čo potvrdila aj matka maloletého, a okrem toho, podľa jeho vyjadrenia, zaplatil aj náklady na MŠ maloletého, čím si otec, podľa názoru súdu, plní vyživovaciu povinnosť k maloletému v nevyhnutnej miere a výživa maloletého nie je ohrozená. Pri pohovore s kolíznym opatrovníkom otec maloletého prejavil ochotu prispievať matke na syna sumou 100 eur mesačne. Okrem toho, matkou požadovaná suma výživného, ktorá by mala byť určená neodkladným opatrením, prevyšuje požiadavku nevyhnutnej miery, ako ju má na mysli § 366 CMP. Keďže nebola v danej veci osvedčená potreba bezodkladnej úpravy pomerov navrhovaným neodkladným opatrením, súd návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol ako nedôvodný.
2. Proti tomuto uzneseniu v zákonom stanovenej lehote podala odvolanie matka. Uviedla, že nie je schopná prispievať na výživu maloletého, svoju vyživovaciu povinnosť pokrýva prevažne osobnou starostlivosťou. Je preto nevyhnutné, aby potreby maloletého finančne pokrýval otec hradením výživného, nakoľko jej súčasná situácia nepostačuje na zabezpečenie výživy pre maloletého a povinnosť otca platiť výživné by postačovala na pokrytie mesačných výdavkov na potreby a stravu pre maloletého. Skutočnosť, že otec jednorázovo prispel v marci 2020 sumou 50 eur a vo februári 2020 sumou 20 eur, nemožno považovať za riadne plnenie si vyživovacej povinnosti, resp. za plnenie dostačujúce na zabezpečenie základných životných potrieb maloletého. Uvedené plnenia síce možno považovať za
príspevok na plnenie povinnej výživy a zabezpečovanie nevyhnutých vyživovacích potrieb maloletého, avšak nie je na ich plné zabezpečenie v žiadnom prípade dostatočný. Poukázala na bod 3. napadnutého uznesenia, kde je uvedené, že ,,záverom kolízny opatrovník navrhol určiť otcovi maloletého vyživovaciu povinnosť 100 eur mesačne, aby boli zabezpečené základné potreby dieťaťa“. Aj napriek odporúčaniam kolízneho opatrovníka, tieto zostali bez povšimnutia a v žiadnom smere tak neboli pri rozhodovaní súdu zohľadnené. Na základe odôvodnenia uznesenia sa tak možno dôvodne domnievať, že súd oprel svoj záver o nedôvodnosti návrhu len na základe tej skutočnosti, že otec v mesiaci marec 2020 prispel matke sumou 50 eur a súčasne uhradil náklady na škôlku (vo výške cca 20 eur a to vo februári 2020). S prihliadnutím na túto skutočnosť avšak v spojitosti so skutočným stavom má matka za to, že táto sama o sebe nie je spôsobilá pre vyvodenie záveru o tom, že otec si plní vyživovaciu povinnosť. Zdôraznila, že obe plnenia zo strany otca boli len akýmisi ojedinelými príspevkami, keďže otec neprispieval matke na maloletého ani počas trvania spoločnej domácnosti, čím bola celá starostlivosť o maloletého, ako aj o domácnosť závislá len od jej príjmu. V dôsledku uvedeného tak úkon otca v podobe občasného prispenia určitej a nestálej sumy na výživu maloletého nemožno považovať za plnenie si vyživovacej povinnosti a v dôsledku toho tak automatické zamietnutie neodkladného opatrenia. S prihliadnutím na všetky skutočnosti sa nestotožňuje so záverom súdu o tom, že by si otec plnil vyživovaciu povinnosť k maloletému v nevyhnutnej miere a výživa maloletého tak nie je ohrozená. Bez ohľadu na vyššie uvedené mala za zarážajúce, že súd nerozhodol ani len o povinnosti platenia výživného otcom čo aj v nižšej výške ako matka navrhla, dokonca ani len vo výške 30 % sumy životného minima. Súd sa ďalej v rámci uznesenia opiera aj o skutočnosť, že otec dňa 3.4.2020 pri pohovore s kolíznym opatrovníkom uviedol, že je schopný a ochotný prispievať matke na maloletého sumou 100 eur mesačne. Aj napriek takémuto tvrdeniu/prísľubu zo strany otca, tento záväzok ostal len v rovine tvrdení, keďže otec jednak matke nedoplatil za mesiac marec 2020 sumu do výšky 100 eur a taktiež túto sumu neposkytol ako výživné pre maloletého ani na mesiac apríl 2020. V dôsledku uvedeného sa tak nemožno spoliehať na tvrdenia otca a jeho vyživovaciu povinnosť je nevyhnutné upraviť rozhodnutím súdu tak, aby matka mala istotu, že táto bude z jeho strany pravidelne, riadne a včas splnená. S prihliadnutím na vyššie uvedené skutočnosti má matka za to, že v tomto prípade je daná potreba bezodkladne upraviť pomery v podobe uloženia povinnosti otcovi hradiť výživné v nevyhnutnej miere na maloletého. Táto potreba vyplýva zo skutočnosti, že otec ničím (okrem 2 príspevkov) finančne neprispieva na výživu maloletého a zabezpečovať celú starostlivosť len z príjmu matky možno považovať aj za ,,nepriamu diskrimináciu“ matky, kedy ju súd de facto až do skončenia konania vo veci samej ,,tlačí“ k tomu, aby výživu maloletého financovala výlučne sama a to aj za cenu, že sa sama zadlží. Na tomto základe matka žiadala, aby odvolací súd zmenil napadnuté uznesenie tak, že návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovie, alternatívne, aby napadnuté uznesenie zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
3. K podanému odvolaniu sa písomne otec ani kolízny opatrovník nevyjadrili.
4. Krajský súd preskúmal vec v zmysle § 379 a nasl. CSP a § 59 až § 68 CMP a zistil, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je potrebné zmeniť podľa § 388 CSP. Rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle § 385 CSP, podľa ktorého možno o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania odvolacieho súdu.
5. Neodkladné opatrenie možno nariadiť pred začatím konania, počas konania alebo po jeho skončení (§ 324 ods. 1 CSP). Vo všetkých prípadoch je možné nariadiť ho z dôvodu, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
6. Potreba bezodkladnej úpravy pomerov ako predpokladu nariadenia neodkladného opatrenia je daná najmä daná v prípade ochrany porušeného alebo ohrozeného práva. Pred nariadením neodkladného opatrenia posudzuje súd v celkovom kontexte požadovanej procesnej ochrany, či (i) je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami, (ii) navrhovateľom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie, (iii) uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha, (iv) navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ má mať podľa okolnosti prípadu dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav, (v) právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah a (vi) sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
7. V prípadoch týkajúcich sa maloletých detí je úprava rodičovských práv neodkladným opatrením opodstatnená v prípade, ak je to potrebné na zabezpečenie riadnej starostlivosti o dieťa, ktorá z rôznych
dôvodov zabezpečená nie je, a to najmä uložením povinností platiť výživne v nevyhnutnej miere (§ 366 CMP), odovzdaním dieťaťa do starostlivosti toho, koho označí súd, alebo do striedavej osobnej starostlivosti (§ 367 CMP), alebo v prípade, ak sa ocitne maloletý bez akejkoľvek starostlivosti alebo ak je jeho život, zdravie a priaznivý vývoj vážne ohrozený alebo narušený, odovzdaním do starostlivosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby, ktorú súd v uznesení určí (§ 365 ods. 1 CMP).
8. V preskúmavanej veci z návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia je zrejmé, že matka žila s otcom dieťaťa v spoločnej domácnosti, pričom minimálne od podania návrhu zo dňa 31.3.2020 rodičia spolu v spoločnej domácnosti nežijú. Možno mať za osvedčené, že v mesiaci 2/20 zaplatil otec na výživu maloletého 20 €, v mesiaci 3/20 sumu 50 eur. Pritom však sám otec kolíznemu opatrovníkovi tvrdil, že je ochotný platiť sumu 100 eur mesačne. V tejto situácii nebolo dôvodné zamietnuť návrh na platenie výživného s odôvodnením, že zo strany otca je ochota plniť výživné dobrovoľne, pretože ako nasvedčujú uvedené plnenia a vyjadrenie otca, otec v skutočnosti neplní, to čo tvrdí. Preto odvolací súd napadnuté rozhodnutie zmenil a nariadil otcovi platiť výživné v rozsahu 100 eur mesačne, teda vo výške, ktorú sám prisľúbil. Týmto rozhodnutím bude zabezpečené výživné maloletého v nevyhnutnej miere. Súčasne plnenie vyživovacej povinnosti podľa tohto rozhodnutia bude zohľadnené pri rozhodovaní o výživnom v konaní vo veci samej, v ktorom matka žiada určiť výživné od podania návrhu, t.j. od 31.03.2020. 9. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).