Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3To/28/2019

Uznesenie

Krajský súd v Prešove, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Moniky Halkociovej a sudcov JUDr. Petra Tobiaša a JUDr. Mariána Sninského, na verejnom zasadnutí konanom dňa 28.05.2020, v trestnej veci proti obžalovanému K.. C. J. pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 3 písm. c) Tr. zákona, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov sp. zn. zo dňa 29.05.2018, takto

rozhodol:

Podľa zamieta odvolanie obžalovaného K.. C. J..

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uznal obžalovaného K.. C. J. za vinného z prečinu ublíženie na zdraví podľa 156 ods. 1, ods. 3 písm. c) Tr. zákona, na tom skutkovom základe, že

- dňa 19.11.2016 asi o 03.30 hod. v Prešove na ul. Slovenskej 50 v bare Čierny orol v priestore pre personál, bezdôvodne raz päsťou udrel do oblasti tváre tam prítomného K. H., ktorý v dôsledku úderu spadol, čím mu spôsobil zranenia, a to trieštivú zlomeninu spodiny očnice vpravo s posunom úlomkov so zakrvácaním čeľustnej dutiny s krvnou podliatinou v okolí pravej očnice, zlomeninu lícovojarmového komplexu vpravo s vtlačením úlomkov a trieštivú zlomeninu prednej steny pravej čeľusti s krvácaním z nosa a poranenie pravého podočnicového nervu, ktoré zranenia si podľa znalca z odboru zdravotníctvo vyžadujú liečenie spojené s práceneschopnosťou v trvaní minimálne 58 dní.

Za to mu podľa § 156 ods. 3 Tr. zákona s použitím § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zákona pri existencii poľahčujúcich okolností podľa § 36 písm. j) Tr. zákona a neexistencii priťažujúcich okolností uložil trest odňatia slobody vo výmere dvoch rokov, ktorého výkon podľa § 49 ods.1 písm. a) Tr. zákona podmienečne odložil na skúšobnú dobu podmienečného odsúdenia podľa § 50 ods.1 Tr. zákona v trvaní dvoch rokov.

Zároveň podľa zaviazal obžalovaného nahradiť poškodenému K. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom N., V. XXXX/XX, škodu vo výške 3.974,- eur a poškodenej Všeobecnej zdravotnej poisťovni, a.s., pobočka Prešov, Kúpeľná 5, Prešov, škodu vo výške 2.571,60 eur do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote, a to priamo do zápisnice o hlavnom pojednávaní, obžalovaný odvolanie, ktoré smerovalo proti všetkým výrokom rozsudku, teda tak proti výroku o vine, ako aj proti výroku o treste. V písomných dôvodoch odvolania obžalovaný uviedol, že postupom povereného príslušníka Policajného zboru SR, ktorý vo veci vydal uznesenie o začatí trestného stíhania, vyšetrovateľa OR PZ, ako aj postupom prokurátora a okresného súdu boli porušené ustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci alebo právo obhajoby, pre chyby v napadnutých výrokoch rozsudku a pre nejasnosť alebo neúplnosť jeho skutkových zistení. Okresný súd sa, podľa názoru odvolateľa, nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie a existujú

pochybnosti o správnosti skutkových zistení napadnutých výrokov. Napádaný rozsudok považuje obžalovaný za nezákonný pre porušenia ustanovení a . Konanie od začiatku trpí podstatnými chybami, ktorými boli porušené ustanovenia zabezpečujúce objasnenie veci a právo obhajoby. Orgány činné v trestnom konaní a súd nepostupovali v súlade so všeobecnými zásadami trestného konania a dôkazy zabezpečovali, vykonávali a hodnotili nezákonným spôsobom. Pri rozhodovaní brali do úvahy iba dôkazy v neprospech obžalovaného a vôbec neprihliadali na dôkazy v jeho prospech, resp. sa s nimi nevysporiadali alebo ich bez akéhokoľvek akceptovateľného a racionálneho základu hodnotili v neprospech obžalovaného, čím mu znemožnili účinne sa obhajovať. V rámci chronológie trestného stíhania v predmetnej veci, citujúc príslušné ustanovenia , , , , , namietal obžalovaný postup povereného príslušníka PZ, ktorý nezadovažoval čo najrýchlejšie podklady na objasnenie skutku v rozsahu potrebnom na posúdenie prípadu a zistenie páchateľa trestného činu a o trestnom oznámení nerozhodol bez meškania, ani do 30 dní od jeho prijatia, ale až po 58 dňoch. Uznesenie o začatí trestného stíhania považuje za nezákonné z dôvodu, že ho vydal poverený príslušník, aj keď bolo zrejmé, že poškodený sa liečil viac ako 42 dní, preto mal vo veci konať vyšetrovateľ a uznesenie nebolo vydané do 30 dní od podania oznámenia. Rovnako namietal postup dozorujúceho prokurátora, ktorý takto nezákonne vydané uznesenie o začatí trestného stíhania nezrušil. Preto považuje trestné konanie od momentu vydania nezákonného uznesenia o začatí trestného stíhania za nezákonné a bolo ním porušené právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru, právo podľa SR, ako aj právo podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru, z dôvodu zbytočných prieťahov a neprimeranej lehoty na prerokovanie veci. Namietal ďalej, že vyšetrovateľ nevykonal konfrontácie medzi poškodeným K. H. a svedkom A. Š. napriek zrejmým rozporom v ich výpovediach. Vyšetrovateľ PZ neobjasňoval podľa obžalovaného s rovnakou starostlivosťou okolnosti svedčiace proti obžalovanému, ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech, a v oboch smeroch nevykonával dôkazy tak, aby umožnili súdu spravodlivé rozhodnutie. Vyšetrovateľ PZ postupoval v rozpore s , keď obžalovaného vypočul v procesnom postavení svedka a vykonal konfrontáciu medzi ním ako svedkom a svedkom poškodeným K. H., nakoľko je vylúčené vypočúvať ako svedka osobu, ktorá je dôvodne podozrivá zo spáchania trestného činu s tým, že nikto nemôže byť svedkom svojej vlastnej trestnej činnosti. Vo výrokovej časti uznesenia o vznesení obvinenia absentujú zákonom predpísané obsahové náležitosti, okolnosti, za ktorých ku skutku došlo tak, aby skutok nemohol byť zamenený s iným skutkom, napr. prítomnosť tretej osoby a zákonné pomenovania trestného činu, ktoré je uvedené nesprávne ako zločin, správne ide o prečin. Uvedený záver vyšetrovateľa vo vzťahu ku skutku, tak ako je uvedený v uznesení o vznesení obvinenia, nezodpovedá skutočnosti a nemá oporu vo vykonanom dokazovaní. Uznesenie o vznesení obvinenia neuvádza skutočnosti, ktoré odôvodňujú uznesenie, ale domnienky vyšetrovateľa, tvrdenie, že miestom skutku je miestnosť za barovým pultom, kde nie je prístup verejnosti, je nesprávny, pretože tam verejnosť prístup má, taktiež v odôvodnení uznesenia o vznesení obvinenia je uvedené, že v čase skutku boli v miestnosti len obvinený a poškodený, osoba D.Š. tam nebola a poškodený uviedol, že si pamätá len úder päsťou a viac k tomu neuvádza. Hodnotenie dôkazov je vykonané bez akéhokoľvek akceptovateľného racionálneho základu a vyšetrovateľom tvrdené skutkové zistenia z nich pri žiadnej možnej interpretácii nevyplývajú. Uznesenie iba vymenúva dôkazy, ale vyšetrovateľ ich nehodnotí. Záver vyšetrovateľa nezodpovedá skutočnosti a nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, je v priamom rozpore s výpoveďou poškodeného M.H., ktorý uvádza prítomnosť D.Š. pri skutku, pričom tak obžalovaný, ako aj svedok toto popierajú. S uvedenými rozpormi sa nevysporiadal ani dozorujúci prokurátor, ktorý zamietol sťažnosť obžalovaného ako nedôvodnú. Dňa 06.07.2017 pri preštudovaní spisu pred skončením skráteného vyšetrovania navrhol obžalovaný doplniť dokazovanie vykonaním rekonštrukcie a previerky výpovede poškodeného na mieste skutku, pričom návrh na doplnenie dokazovania bol vyšetrovateľom PZ zamietnutý bez akéhokoľvek odôvodnenia. Obžalovaný považuje za neprípustné a v rozpore s , aby neodstránený zásadný skutkový rozpor bol v obžalobe, v opise skutku z hľadiska spôsobu jeho spáchania, resp. neuvedenia iných skutočností, aby skutok nemohol byť zamenený s iným, opísaný v rozpore s výpoveďou poškodeného K. H.. Podľa názoru obžalovaného pri podaní obžaloby bolo z opisu skutku vynechané tvrdenie poškodeného, že mal byť napadnutý v prítomnosti svedka D.Š., čím podľa neho vzniká skutok odlišný od skutku uvedeného v trestnom oznámení a vo výpovedi poškodeného. Rovnako tak bolo chybou, že miesto, kde malo dôjsť ku skutku, je uvedené ako priestor pre personál, čo vyvoláva dojem neprípustnosti tohto miesta pre iné osoby ako personál, aj keď ide o prechodovú chodbu medzi barom Čierny orol a PKO, a miesto je voľne prístupné všetkým. Taktiež namietal, že prokurátor sa v podanej obžalobe nevyrovnal s jeho obhajobou. Namietal ďalej, že na okresnom súde na hlavnom pojednávaní boli bez návrhu strán a bez ich súhlasu čítané zápisnice z prípravného konania, aj keď tí, čo vypovedali, nemali vo výpovediach rozpory. Okresný

súd tým porušil zásadu kontradiktórnosti, podľa ktorej súd nesmie vstúpiť do dokazovania skutkových okolností z vlastnej iniciatívy nad rámec návrhov na vykonanie dokazovania predložených jednou zo strán. Okresný súd postupoval v rozpore so zásadou ústnosti, kontradiktórnosti, a rovnosti strán, nerešpektoval jeho právo na nestranný súd, spravodlivé súdne konanie. Na tieto dôkazy, keďže súd vykonávajúci dokazovanie porušil pri ich získaní spôsob stanovený zákonom, nie je možné prihliadať. Ďalej obžalovaný zopakoval argumenty vo vzťahu ku skutku, aké namietal vo vzťahu k uzneseniu o vznesení obvinenia a dodal, že rozhodnutie okresného súdu je nesprávne, arbitrárne a nezákonné, všeobecné, neurčité a nemá oporu vo vykonanom dokazovaní. Nesúhlasí s tým, že okresný súd založil svoje rozhodnutie na výpovedi poškodeného, pretože jeho výpoveď je v priamom rozpore s výpoveďou svedka D.Š. a jeho výpoveďou. Poškodený bol podľa neho v čase skutku pod vplyvom alkoholu odhadom od 2,27 ‰ do 4,12‰. Ďalej k prepisu komunikácie medzi poškodeným a svedkom K.S. uviedol, že súd nemôže preukazovať vierohodnosť tvrdení poškodeného jeho vlastnými tvrdeniami. Za vierohodnú považuje obžalovaný výpoveď svedka D.Š., ktorý od začiatku vypovedá rovnako, v jeho výpovedi nie sú žiadne nelogickosti ani rozpory. Naopak, na podporu tvrdení poškodeného nebol v priebehu celého trestného konania zabezpečený žiadny priamy dôkaz. Okresný súd poukázal v odôvodnení rozhodnutia na to, že podľa znalca si poškodený nemohol spôsobiť zranenia pádom na zem, také tvrdenie je podľa neho v rozpore s dôkazmi, znalec uviedol, že neboli zistené také poranenia, ktoré sú pomerne typické pri páde na schodoch, nie ako uvádza súd, pri páde na zem. Na predmetnom mieste, kde došlo k zraneniam poškodeného sa žiadne schody nenachádzajú. Okresný súd nedostatočne hodnotí vykonané dôkazy, s protichodnými a odlišnými dôkazmi sa okresný súd vôbec nezaoberal. Keďže nič neodôvodnil, nedal obžalovanému priestor pre argumentáciu. Súd postupoval v rozpore so zásadou in dubio pro reo, napriek preukázanému opaku nesprávne akceptoval ničím nepodložené a vyvrátené tvrdenia poškodeného a skutočnosti jednoznačne a dostatočne preukázané úplne odignoroval. Poukázal na viaceré rozhodnutia krajských súdov, najvyššieho súdu, ESĽP a uzavrel, že zásada náležitého zistenia skutkového stavu vyžaduje, aby súd oprel svoje rozhodnutie o vine a treste o jednoznačne zistené a bezpečne preukázané fakty, nie iba o pravdepodobnosť, a preto aj keby prichádzali do úvahy dva či viac výkladov skutkového deja, na základe vykonaných dôkazov nie je možné urobiť záver, ktorý najviac zaťažuje obžalovaného s ohľadom na princíp prezumpcie neviny. Podľa jeho názoru, po vykonaní všetkých dostupných dôkazov neboli spoľahlivo preukázané všetky okolnosti žalovaného skutku a nebola vylúčená možnosť iného záveru o osobe páchateľa oproti obžalobe. Súd mal preto obžalovaného podľa spod obžaloby oslobodiť, pretože nebolo dokázané, že skutok spáchal. Obžalovaný navrhol, aby odvolací súd po preskúmaní veci v rozsahu podľa v zmysle , , , napadnutý rozsudok prvostupňového súdu v celom rozsahu zrušil a podľa sám rozhodol rozsudkom a podľa obžalovaného spod obžaloby oslobodil v celom rozsahu, alternatívne podľa vrátil vec prvostupňovému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol.

Na základe takto podaného odvolania postupoval krajský súd v intenciách ustanovenia , podľa ktorého, ak odvolací súd nezamietne odvolanie podľa alebo nezruší rozsudok podľa , preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo, pričom na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa .

Keďže krajský súd v danom prípade nezistil také chyby, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania, podľa , preskúmal odvolaním napadnuté výroky rozsudku a po takomto preskúmaní dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné.

Po splnení prieskumnej povinnosti odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa vykonal na hlavnom pojednávaní všetky potrebné dôkazy v rozsahu nevyhnutnom na objasnenie skutkového stavu veci a tieto správne vyhodnotil jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti tak, ako mu to ukladajú ustanovenia a a dospel ku správnym skutkovým zisteniam i právnym záverom.

V uvedenej trestnej veci tak v prípravnom konaní, ako aj v konaní pred okresným súdom, nebolo sporné, že dňa 19.11.2016 utrpel poškodený K. H. v bare Čierny orol v Prešove poranenia hlavy, a to trieštivú zlomeninu spodiny očnice vpravo s posunom úlomkov so zakrvácaním čeľustnej dutiny s krvnou podliatinou v okolí pravej očnice, zlomeninu lícovojarmového komplexu vpravo s vtlačením úlomkov a trieštivú zlomeninu prednej steny pravej čeľusti s krvácaním z nosa a poranenie pravého

podočnicového nervu, ktoré zranenia si, podľa znalca z odboru zdravotníctvo, vyžadujú liečenie spojené s práceneschopnosťou v trvaní minimálne 58 dní, išlo o poranenia ťažké, ktoré si vyžiadali špecifickú stomatochirurgickú liečbu, operačné napravenie posunutých úlomkov s vložením titanovej platničky, telesné šetrenie, užívanie liekov proti bolesti, krvácaniu a infekcii a na zlepšenie funkcie nervov. Poškodený nebol v čase po úraze v bezvedomí, bol operovaný (23.11.2016 v celkovej anestéze) a bol obmedzovaný aj dvojitým videním, poruchou citlivosti tváre, bolesťou v mieste poranení. Rovnako tak nebolo sporné, že poškodený sa v uvedenom bare stretol s obžalovaným K.. C. J. a svedkami A. Š., J. I. O. N. H.. Zhodne tak obžalovaný ako aj poškodený a svedok Š. vypovedali, že sa spolu rozprávali ohľadom psa, ktorého predaj mal sprostredkovať svedok Š. a že všetci sa navzájom poznali. Dokonca nebolo sporným ani miesto, kde sa ich rozhovor odohral.

Obžalovaný a svedok Š. na jednej strane a poškodený na strane druhej, si však odporovali v tom, akým spôsobom vznikli poranenia poškodeného, keď obžalovaný a svedok Š. v priebehu celého konania tvrdili, že odišli z miestnosti na toaletu a po návrate našli poškodeného ležať na zemi, na zemi ho našli ležať opakovane kvôli opitosti, svedok Š. dokonca vypovedal, že videl, ako sa poškodený zviezol na zem, naopak, poškodený po celý čas tvrdil (a to uviedol už pri prvom ošetrení vo FNsP v Prešove, kde bol bezprostredne po vzniku poranení prevezený na ošetrenie), že poranenia utrpel tak, že keď vyčítal svedkovi Š., že otcovho psa predal za väčšiu sumu, než mu povedal, z ničoho nič ho z pravej strany päsťou udrel obžalovaný K.. J., v dôsledku čoho spadol na zem a potom si len matne pamätá, že ho niesli von na ulicu obžalovaný a svedok I. a že ho prevážala sanitka do nemocnice, kde bol hospitalizovaný od 19.11.2016 do 27.11.2016. Poškodený tvrdil, že úder od obžalovaného bol nečakaný, došlo k nemu v čase, keď sa rozprával so svedkom Š. a obžalovaný bol napravo od neho.

Svedkovia J. I. a N. H.Ň. v čase skutku síce v bare pracovali, ale nevideli, ako si poškodený spôsobil poranenia, pomáhali ho len dvihnúť zo zeme, respektíve vyviesť von.

Vo veci však bol vykonaný, okrem dvoch skupín protichodných dôkazov (výpovedí obžalovaného a svedka Š. na jednej strane a výpovede poškodeného na strane druhej), aj jeden objektívny nestranný dôkaz, a to znalecký posudok znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie súdne lekárstvo, ktorý znalec bol aj pred okresným súdom vypočutý, ktorý uviedol k mechanizmu vzniku poranení poškodeného, že verzia, ako vypovedal poškodený, teda úder päsťou (veľkej sily a prudkosti), je pravdepodobný mechanizmus vzniku poranení poškodeného. Pokiaľ by poškodený utrpel poranenia pádom, ako to naznačoval obžalovaný, museli by poškodenému vzniknúť tržnozmliaždené rany a kožné odreniny, avšak takého poranenia u poškodeného neboli pri ošetrení zistené. Pokiaľ obžalovaný v odvolaní namieta, že znalec sa vyjadroval k pádu na schodoch, tu krajský súd poznamenáva, že znalcovi bola na hlavnom pojednávaní na okresnom súde prokurátorkou položená otázka, či je možné, aby poranenia poškodeného vznikli pádom na zem, na čo znalec uviedol, že ak by poškodený spadol na schodoch, museli by mu vzniknúť aj poranenia kožného krytu (tržnozmliaždená rana, odrenina). Krajský súd však dodáva, že k tejto otázke sa znalec vyjadroval aj v prípravnom konaní (čl. 132), kde rovnako uviedol, že pri páde na tvrdú podložku, resp. keramickú dlažbu by museli vzniknúť aj iné poranenia a je vylúčené, aby si popísané zranenie spôsobil poškodený sám pádom na tvrdú podložku. Verziu poškodeného o tom, ako mu vznikli poranenia tak potvrdil aj nestranný znalec a vyvrátil tým výpoveď obžalovaného v tom, že poranenia nevznikli pádom poškodeného.

Ani krajský súd nezistil dôvod, pre ktorý by neuveril výpovedi poškodeného v tom, že poranenia mu spôsobil obžalovaný úderom päsťou, pričom táto jeho výpoveď je v súlade so závermi znaleckého posudku a tento spôsob uviedol poškodený opakovane pri každej výpovedi a dokonca aj pri prvom ošetrení vo FNsP Prešove 19.11.2016. Ani krajský súd neuveril výpovedi obžalovaného a túto považuje za vykonanú v snahe zbaviť sa trestnej zodpovednosti. Rovnako tak krajský súd nevidel dôvod, prečo neuveriť aj tej časti výpovede, kde poškodený uvádzal, že pri jeho napadnutí bol prítomný aj svedok Š., keď sa rozprávali o predaji psa, keď aj samotný obžalovaný aj svedok Š. sami potvrdili, že sa s poškodeným v tom čase o tejto téme bavili.

Pokiaľ okresný súd na hlavnom pojednávaní čítal výpovede svedkov či obžalovaného z prípravného konania bez súhlasu či návrhu prokurátora či obžalovaného, tu krajský súd uvádza, že v trestnom procese neplatí bezvýnimočne tzv. kontradiktórna zásada, keď aj práve obžalovaným citované ustanovenie stanovuje, že súd môže vykonať aj dôkazy, ktoré strany nenavrhli. Obžalovaný na strane 11 podaného odvolania uvádza, že súd nesmie vstúpiť do dokazovania

skutkových okolností z vlastnej iniciatívy, pričom cituje , aj keď práve toto ustanovenie stanovuje, že súd môže vykonať aj dôkazy, ktoré strany nenavrhli. Pokiaľ obžalovaný tvrdí, že tak on, ako aj svedkovia vypovedali zhodne ako v prípravnom konaní, aj toto tvrdenie je v rozpore so skutočnosťou, napríklad samotný obžalovaný uvádzal v prípravnom konaní, že poškodený až trikrát padol na zem zo stoličky, na hlavnom pojednávaní to obžalovaný spontánne neuviedol, a aj ostatní svedkovia v prípravnom konaní popisovali priebeh udalostí detailnejšie, ako v konaní pred okresným súdom, preto okresný súd nepochybil, pokiaľ prečítal skoršie výpovede týchto osôb z prípravného konania, na ktorých všetci zotrvali.

Pokiaľ ide o výrok skutku v uznesení o začatí trestného stíhania, vznesení obvinenia či obžalobe a rozsudku okresného súdu, skutok bol vo všetkých týchto prípadoch vymedzený v súlade so zákonom teda tak, aby nemohol byť zamenený s iným skutkom, keď v ňom bol uvedený dátum a približný čas, ako aj miesto, ktorým je bar Čierny orol na Slovenskej ulici v Prešove, bolo v nich popísané konanie páchateľa a jeho následok, rovnako existuje príčinná súvislosť medzi konaním páchateľa ako aj následkom jeho konania. Zákon pritom nestanovuje, že by snáď pre zachovanie totožnosti skutku museli byť uvedené mená osôb prítomných pri skutku. Pokiaľ ide o to, či priestor, kde bol poškodený napadnutý bol prístupný aj iným osobám ako personálu, ide jednak o nepodstatný údaj, keď sa všetci vypovedajúci zhodli na tom, v ktorom priestore baru videli ležať poškodeného. Navyše, pokiaľ by sa preukázalo, že išlo o priestor verejnosti prístupný, bolo potrebné obžalovaného stíhať aj pre prečin výtržníctva /§ 364 ods.1 písm. a) Tr. zákona, ktorého sa dopustí ten, kto napadne iného na mieste verejnosti prístupnom). Ak by došlo k uznaniu viny obžalovaného aj pre tento prečin, musela by mu byť priznaná aj priťažujúca okolnosť podľa § 37 písm. h) Tr. zákona, lebo by spáchal viac trestných činov. Navyše, okresný súd nepochybil v tom, že obžalovanému priznal poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. j) Tr. zákona (teda že pred spáchaním činu viedol riadny život), ktorý postup nie je možný podľa ustálenej súdnej praxe, pokiaľ bol obžalovaný v posledných desiatich rokoch uznaný vinným zo spáchania trestného činu, aj keď došlo k zahladeniu odsúdenia, pretože zahladením odsúdenia sa zahladzuje trest, nie skutočnosť, že páchateľ spáchal trestný čin. Obžalovaný K.. J. bol v minulosti, vychádzajúc z odpisu registra trestov, trikrát súde trestaný, z toho v posledných 10 rokoch raz pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 3 písm. a) Tr. zákona v jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 ods.1 písm. a), ods. 2 písm. a) Tr. zákona trestným rozkazom Okresného súdu Prešov sp. zn. zo dňa 28.10.2008, za čo mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 2 rokov, ktorého výkon mu bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu 2 rokov a 6 mesiacov, kde sa obžalovaný osvedčil dňa 15.05.2012.

Pokiaľ by teda priestor, kde bol poškodený napadnutý, bol, ako tvrdí obžalovaný, v podanom odvolaní miestom neurčeným len pre personál, ale miestom verejnosti prístupným, potom by musel byť stíhaný aj pre prečin výtržníctva, čo by v konečnom dôsledku mohlo mať za následok prevahu priťažujúcich okolností nad poľahčujúcimi s tým dôsledkom, že dolná hranica trestnej sadzby § 38 ods. 4 Tr. zákona by sa zvýšila o tretinu a obžalovanému by musel byť uložený trest odňatia slobody s dolnou hranicou trestnej sadzby vo výmere minimálne 3 rokov.

Tieto pochybenia okresného súdu ohľadom priznania poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. j) Tr. zákona, ako aj ohľadom toho, že na miesto skutku mala mať prístup verejnosť, nielen personál, však v tomto štádiu konania nemožno napraviť v dôsledku zásady zákazu reformatio in peius, pretože by išlo o rozhodnutie v neprospech obžalovaného a v danom prípade nepodal prokurátor odvolanie.

Krajský súd sa nestotožnil ani s námietkou obžalovaného týkajúcou sa príslušnosti orgánu, ktorý vydal uznesenie o začatí trestného stíhania, keď toto vydal poverený príslušník, keď začal trestné stíhanie vo veci podľa pre prečin ublíženia na zdraví podľa Tr. zákona, ktorý príslušník najskôr nechal rozsah poranení posúdiť znalcom a až po zistení, že dĺžka práceneschopnosti poškodeného objektívne presiahla 42 dní, postúpil vec vyšetrovateľovi OR PZ na ďalší procesný postup.

Súd prvého stupňa svoje skutkové zistenia správne oprel nielen o výpoveď poškodeného, ale aj o výpoveď obžalovaného, ktorý síce v prípravnom konaní i na hlavnom pojednávaní poprel spáchanie skutku v zmysle obžaloby a na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že je nevinný, avšak priznal prítomnosť na mieste činu v rozhodnom období, čo potvrdila aj svedecká výpoveď A. Š..

Poškodený konzistentne počas prípravného konania i na hlavnom pojednávaní označoval za pôvodcu zranenia obžalovaného, pričom skutočnosti zhodne popisoval a pamätal si do momentu „úderu z pravej strany“, práve od obžalovaného, ktorý tam sedel. Ako dôvod uviedol predchádzajúcu roztržku s A. Š..

Odvolací súd po preskúmaní veci, vzhľadom na uvedené dôvody, dospel k rovnakým skutkovým zisteniam, ako súd prvého stupňa, pretože dôkazy, ktoré vykonal, na ktoré podrobne poukázal v odôvodnení napadnutého rozsudku, vytvárajú ucelenú reťaz dôkazov, ktoré jednoznačne a nepochybne usvedčujú obžalovaného zo spáchania žalovaného skutku. Odvolacie námietky obžalovaného, uvedené v jeho odvolaní, neboli preto spôsobilé odôvodniť zmenu vo vzťahu ku skutkovým zisteniam a odvolací súd ich nepovažoval za dôvodné a ako také ich neakceptoval.

Vychádzajúc zo správne zisteného skutkového stavu súd prvého stupňa nepochybil ani pri právnom posúdení konania obžalovaného zhodne s obžalobným návrhom, uznajúc obžalovaného za vinného z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 3 písm. c) Tr. zákona, keďže obžalovaný inému úmyselne ublížil na zdraví a spôsobil ťažkú ujmu na zdraví, pričom svoje závery aj v tomto smere v napadnutom rozsudku tiež dostatočne a zákonu zodpovedajúcim spôsobom odôvodnil. Odvolací súd dospel nielen k rovnakým skutkovým zisteniam, ale aj k rovnakým právnym záverom ako súd prvého stupňa, preto ani v tomto smere nezistil dôvody na zmenu napadnutého rozsudku.

Pochybenie zo strany súdu prvého stupňa nezistil odvolací súd ani vo výroku o druhu trestu a jeho výmere a o náhrade škody. Pokiaľ ide u druh trestu a jeho výmeru, keďže sa na obžalovaného hľadí, akoby nebol odsúdený, potom uložený podmienečný trest odňatia slobody s určenou skúšobnou dobou považuje krajský súd za trest primeraný a zákonný.

Rovnako vecne správne bola obžalovanému podľa uložená povinnosť nahradiť poškodenému K. H. a poškodenej Všeobecnej zdravotnej poisťovni, a.s., pobočka Prešov, riadne uplatnenú náhradu škody.

Odvolací súd teda nezistil žiadne zákonné dôvody na zmenu napadnutého rozsudku v prospech obžalovaného na podklade jeho odvolania vo vzťahu k výrokom o vine, treste odňatia slobody, o spôsobe jeho výkonu a o náhrade škody, preto odvolanie obžalovaného ako nedôvodné podľa zamietol. jednohlasne

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.