Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_7Csp-56-2019.pdf
PDF · 101.32 KB
Case nature
Area
Subarea
7Csp/56/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Stará Ľubovňa sudcom JUDr. Lucia Kallová v právnej veci žalobcu: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava 26, IČO: 35 792 752, zastúpeného: JUDr. Pavol Pospecha, advokát, so sídlom Lichnerova 23, 903 01 Senec, proti žalovanému: N. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. XX, v konaní o zaplatenie XXX,XX eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 326,84 eur s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 326,84 eur od 09.05.2018 do zaplatenia, a to všetko v pravidelných mesačných splátkach vo výške 30 eur splatných vždy k 20. dňu príslušného mesiaca, počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku a to pod hrozbou straty splátok v prípade omeškania.
II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a.
III. Žiadna zo strán n e m á na náhradu trov konania právo.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 22.11.2019 domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť istinu vo výške 692,58 eur spolu so zmluvnou pokutou vo výške 0,04 % denne a úrok z omeškania vo výške 0,4% ročne zo sumy 692,58 eur od 08.05.2018 do zaplatenia, tak že tento úrok z omeškania a táto zmluvná pokuta spolu neprevýšia sumu 650 eur a odo dňa nasledujúceho po dni, v ktorom celková suma tohto úroku z omeškania a tejto zmluvnej pokuty dosiahne sumu 650 eur, len 5 % ročný úrok z omeškania zo sumy 692,58 eur do zaplatenia, náhradu nákladov spojených s mimosúdnym uplatnením pohľadávky vo výške 72,79 eur, ako aj nahradiť trovy konania.
2. Žalobu odôvodnil tým, že so žalovaným uzatvoril dňa 22.12.2016 Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej vyplatil žalovanému sumu 650 eur. Žalovaný úver riadne a včas nesplácal, dostala sa do omeškania už s úhradou splátky č. 13 o viac ako tri mesiace, a to napriek predchádzajúcemu upozorneniu na uplatnenie práva veriteľa podľa § 565 Občianskeho zákonníka. Ďalej uviedol, že oznámenie o uplatnení práva podľa § 565 a § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka bolo žalovanému doručené dňa 20.04.2018. Vzhľadom k tomu, že žalovaný bol v omeškaní s úhradou splátky č. 13 mesiace žalobca pristúpil k okamžitej splatnosti úveru dňa 08.05.2018. Žalovaná sumu 692,58 eur predstavuje sumu neuhradených splátok t.j. 667,74 eur a zo sumy neuhradených záväzkov na náhradu poistného t.j. sumy 24,84 eur. V závere uviedol, že si taktiež uplatňuje len časť zákonného úroku z omeškania vo výške 0,4 % zo sumy nesplatenej časti istiny úverov a úrokov, teda 0,4% ročne zo sumy 692,58 od 09.05.2018 do zaplatenia. Pokiaľ úrok z omeškania a zmluvná pokuta za omeškanie žalovaného do splácaním úveru spolu dosiahnu sumu poskytnutého úveru 650 eur, žiadal odo dňa nasledujúceho po dosiahnutí tejto sumy 5% ročný úrok z omeškania zo sumy 692,58 eur do zaplatenia.
3. Podaním doručeným súdu dňa 06.12.2019 žalobca uviedol, že dňa 22.12.2016 uzavrel žalobca so žalovaným Zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý úver vo výške 650 eur, ktorý sa žalovaný zaviazal splácať spolu s úrokom z omeškania v 42. mesačných splátkach vo výške 28,62 eur. Okrem uvedeného uzatvoril žalovaný aj Poistenie schopnosti splácať úver. Z celkovej sumy úveru 1040,58 eur žalovaný uhradil splátky vo výške 348 eur z toho 190,32 eur na istinu 83,16 eur na úroky a 74,52 eur na poistenie. Žalovaná suma vo výške 692,58 eur pozostáva z nesplatenej istiny vo výške 464,40 eur, nesplatených úrokov z úveru vo výške 203,34 eur a nezaplatených splátok poistného vo výške 24,84 eur.
4. Na preukázanie svojich skutkových tvrdení pripojil Zmluvu o spotrebiteľskom úvere, Splátkový kalendár, Prihlášku do poistenia, Všeobecné obchodné podmienky, Prehľad platieb, Oznámenie o zosplatnení s doručenkou a Pokus o zmier.
5. Žalovanému bola doručená žaloba spolu s prílohami a poučeniami o jeho procesných právach a povinnostiach podľa zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) dňa 13.12.2019, ku ktorej sa žalovaný podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 20.12.2019 vyjadril. Vo svojom podaní uviedol, že sa stará o 17 mesačné dieťa a 8 ročného syna a nie je schopný zaplatiť dlh jednorazovo. Z uvedeného dôvodu žiada o uzatvorenie splátkového kalendára na predmetnú podlžnosť, s tým že je ju ochotný splácať v splátkach po 30 eur mesačne.
6. Podaním doručeným súdu dňa 23.01.2020 navrhol žalobca rozhodnúť rozsudkom pre uznanie podľa § 282 CSP, s tým že súhlasí aby žalovaný splácal žalovanú sumu v mesačných splátkach.
7. Keďže v danom prípade ide o spotrebiteľský spor v hodnote do 1 000 eur, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, súd nenariadil vo veci pojednávanie, ale dňa 29.04.2020 vyvesil na úradnej tabuli súdu a zverejnil na webovej stránke súdu oznámenie, že dňa 28.05.2020 bude vo veci vyhlásený rozsudok v zmysle § 297 písm. b) v spojení s § 219 ods. 3 CSP a následne v tento deň vyhlásil rozsudok vo veci samej.
8. Súd sa oboznámil s obsahom žaloby, vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom všetkých listinných dôkazov predložených žalobcom, keďže vykonanie žiadneho z nich nebolo žalovanými namietané ani súdom vyhodnotené ako nedôvodné, či neúčelné a zistil tento skutkový stav:
9. Strany sporu dňa 21.12.2016 uzatvorili Zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému ako dlžníkovi úver vo výške 650 eur. Z písomného vyhotovenia zmluvy vyplýva, že žalovaný sa zaviazal splatiť úver 42 mesačnými splátkami, po 22,41 eur, s celkovými nákladmi 291,22 eur, s celkovou čiastkou, ktorú musí dlžník zaplatiť 941,22 eur, RPMN 24,18 %, ročnou úrokovou sadzbou 22,24 %, priemernou RPMN za úver 19 %. Súd z obsahu zmluvy zistil, že sa jedná o typovú zmluvu, keď tlačivo - formulár označený ako Zmluva o spotrebiteľskom je rozdelené vertikálne na 14 časti, s možnosťou vpisovania konkrétnych údajov o spotrebiteľovi a úvere, jeho výške, s odkazom na úpravu obsiahnutú v zmluvných dojednaniach a priestor pre podpis dlžníka, ručiteľa 1, 2, miesto a dátum podpisu. Na základe predmetnej úverovej zmluvy žalobca vyplatil žalovanému sumu 650 eur. Žalovaný úver riadne nesplácal, zaplatil 12 splátok v sume 348 eur a preto v žalovaný uplatnil postup podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka ku dňu 08.05.2018.
10. Z Prihlášky do poistenia zo dňa 21.12.2016 vyplýva, že žalovaný súhlasil s poistením schopnosti splácať úver a hradiť sumu poistného vo výške 6,21 eur mesačne.
11. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch účinného v čase podpísania zmluvy (ďalej len “ZoSÚ“), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona nemožno poskytnúť finančnými prostriedkami v hotovosti.
12. Podľa § 2 písm. a), b) a d) ZoSÚ, na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania,
b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti, d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom
13. Podľa § 9 ods. 1 ZoSÚ, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.
14. Podľa § 9 ods. 2 ZoSÚ zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka18) musí obsahovať tieto náležitosti: k)ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,
15. Podľa § 11 ods. 1 písm. b) ZoSÚ poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až l), s) a z) a aa).
16. Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka účinného v čase podpísania zmluvy (ďalej len „Občiansky zákonník“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
17. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
18. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
19. Podľa § 53 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
20. Podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
21. Podľa § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka, zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
22. Vychádzajúc z výsledkov vykonaného dokazovania, po právnom posúdení veci v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení dospel súd k záveru, že žalobe je možné vyhovieť iba čiastočne.
23. Z dôkazov predložených žalobcom súd považuje za dostatočne preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným došlo k uzavretiu zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Súd po preskúmaní okolností uzavretia zmluvy, jej náležitostí a povahy zmluvných strán (žalobca vystupoval pri uzatvorení zmluvy v rámci svojej podnikateľskej činnosti, kým žalovaný vystupoval ako fyzická osoba uspokojujúca svoje potreby, teda ako spotrebiteľ) dospel k záveru, že žalobca uzavrel so žalovaným zmluvu o spotrebiteľskom úvere, v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, konkrétne ide o spotrebiteľský úver podľa v tom čase platného zákona č. 129/2010 o spotrebiteľských úveroch.
24. Ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka vychádza z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie
a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a oproti spotrebiteľovi so znalosťou ponúkaného tovaru a služieb, čo zodpovedná poctivému prístupu k podnikaniu. Je nutné zdôrazniť, že spotrebiteľ v súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby, ako aj zmluvných podmienok, má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú mu zo strany dodávateľa predložené, pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a použitú právnu terminológiu nemá možnosť, či už vôbec prečítať ale bo pochopiť ich obsah. Ochrana spotrebiteľa sa týka formulárových zmlúv, ktoré sú uzatvárané na základe formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ vopred pripravený.
25. Medzi obligatórne náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere v čase podpisu zmluvy v zmysle zákona o spotrebiteľskom úvere, patrili údaje konkretizované v § 9 ods. 2 ZoSÚ, pričom vykonaným dokazovaním súd dospel k záveru, že predmetná spotrebiteľská zmluva, uzatvorená medzi žalobcom a žalovanými nespĺňa náležitosti stanovené citovaným zákonom.
26. V predmetnej zmluve o spotrebiteľskom úvere absentuje viacero náležitostí v zmysle citovaného § 9 ods. 2 ZoSÚ. Súd za to, že nestačí, aby bola v zmluve uvedená len výška RPMN. Takýto strohý údaj by totiž nemal žiadnu výpovednú hodnotu pre spotrebiteľa, keďže nevyplývalo by z neho čo daný údaj vlastne predstavuje a pritom je jeden z najdôležitejších údajov pre spotrebiteľa, keďže je najlepším indikátorom posúdenia výhodnosti či nevýhodnosti úveru. Preto musí byť v zmluve uvedené z akých predpokladov sa vychádzalo pri jeho výpočte (že je to výška úveru, výška mesačnej splátky, počet splátok, interval splácania a pod.), čo z obsahu predmetnej spotrebiteľskej zmluvy nemožno vyčítať. Pokiaľ vyššie uvedené údaje neboli obsiahnuté ako náležitosť zmluvy priamo v texte zmluvy o úvere, je potrebné spotrebiteľovi poskytnúť zvýšenú ochranu v tom, že sa takýto úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Časť obsahu zmluvy sa síce môže určiť i odkazom na všeobecné obchodné podmienky, je však potrebné uviesť, že podstatné náležitosti zmluvy predpísané zákonom, tak ako v tomto prípade musia byť zapravené priamo v texte zmluvy. Podľa názoru súdu preto nestačilo, aby v rámci spotrebiteľských zmlúv boli tieto dojednania zahrnuté iba do obchodných podmienok resp. zmluvných dojednaní, ktoré pripravuje dodávateľ a spotrebiteľ ich obsah neovplyvňuje, ale musia byť zahrnuté do textu samotnej spotrebiteľskej zmluvy, ktorú spotrebiteľ podpisuje.
27. Nakoľko absencia vyššie uvedených náležitostí má za následok, že sa spotrebiteľský úver považuje za bezúročný a bez poplatkov s poukazom na § 11 a nasl. ZoSÚ, žalobca má právo na vrátenie len skutočne poskytnutého plnenia a prípadne právo na úhradu úrokov z omeškania z tejto sumy po odpočítaní plnenia žalovaného. Z predložených listinných dôkazov vyplýva, že žalovanému bola poskytnutá finančná čiastka vo výške 650 eur, z ktorej zaplatil sumu 348 eur a teda žalobca má nárok len na vrátenie poskytnutej sumy 302 eur vrátane sumy neuhradených záväzkov na náhradu poistného vo výške 24,84 eur t.j. 326,84 eur a na úhradu tejto sumy súd žalovaného zaviazal, v prevyšujúcej časti žalobu ako nedôvodnú zamietol.
28. Žalobca žiadal priznať aj zmluvnú pokutu 0,04 % denne zo sumy 692,58 eur v zmysle čl. 11.1 zmluvy. Súd s poukazom na ustanovenie § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka má za to, že táto zmluvná podmienka - dohoda o zmluvnej pokute, medzi stranami sporu nebola individuálne dohodnutá. Z obsahu predmetného bodu vyplýva, že ide o text upravujúci záväzok dlžníka platiť zmluvnú pokutu v konkrétnej presne špecifikovanej výške. Súd má za to, že ide o text predtlačený vopred naformulovaný, bez možnosti, aby mohol do textu, konkrétne výšky zmluvnej pokuty zasiahnuť dlžník. Zmluvná pokuta je osobitný sankčný inštitút, ktorý by mal byť osobitne individuálne medzi stranami vždy dohodnutý. Sankcia vo forme zmluvnej pokuty, uvedené v neprehľadnom texte zmluvy v bode 11.1 nenapĺňa zákonnú požiadavku písomného dojednania v zmysle § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Vzhľadom na charakter dojednania a začlenenia v texte právneho úkonu, nemôžu byť žiadne pochybnosti, že predmetná zmluvná pokuta nebola dojednaná individuálne. O takéto individuálne ustanovenie by sa jednalo vtedy, keď by práve takáto časť dohody bola výsledkom dojednania zmluvných strán. O individuálnom dojednaní však nemožno hovoriť v prípade, keď si spotrebiteľ zvoli určitú formu záväzku, avšak musí prijať celý súbor opatrení a dojednaní ustanovených v zmluve , minimálne ich nemôže vylúčiť. Neprimeraná je aj výška zmluvnej pokuty 14,6 % ročne za stavu, kedy sadzba zákonného úroku z omeškania sa pohybuje okolo hodnoty 5 % ročne. Z uvedených dôvodov súd nárok uplatnený žalobcom na zaplatenie zmluvnej pokuty zamietol.
29. Žalobcovi nebol priznaný ani nárok na náhradu nákladov spojených s mimosúdnym uplatnením pohľadávky, vo vzťahu ku ktorým si totiž nesplnil povinnosť tvrdenia a zákonite tým ani dôkaznú
povinnosť, nakoľko súdu neboli predložené žiadne dôkazy, z ktorých by bolo zrejmé ako žalobca dospel k uplatnenej výške nákladov.
30. Žalobca žiadal priznať aj úrok z omeškania od 08.05.2018 do zaplatenia.
31. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
32. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
33. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
34. Dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní dostane sa do omeškania, čo mu zakladá povinnosť zaplatiť veriteľovi popri plnení dlhu aj úroky z omeškania. Je nepochybné, že žalovaný sa dostal do omeškania so zaplatením svojho záväzku vo výške 302 eur, a preto žalobca má nárok aj na úrok z omeškania z tejto sumy. Súd mal za preukázané, že žalobca zosplatnil poskytnutú pôžičku. Žalobca má nárok na úrok z omeškania odo nasledujúceho dňa po dni, kedy nastala splatnosť úveru. Uvedené nepopieral ani žalobca v žalobe, ktorý uviedol, že k uplatneniu § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka došlo dňa 08.05.2018, s tým že žalovaný je od nasledujúceho dňa v omeškaní. Vzhľadom na uvedené súd priznal žalobcovi úroky z omeškania od 09.05.2018. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k dňu 09.05.2018 bola vo výške 0,00 %, pričom žalobca si uplatnil úrok z omeškania vo výške 5 % ročne.
35. Pokiaľ ide o návrh žalobcu na vydanie rozsudku pre uznanie nároku, súd má za to, že v predmetnom konaní nemožno rozhodnúť rozsudkom pre uznanie nároku, nakoľko v prípade spotrebiteľských sporov nie je uznanie dlhu žalovaným - spotrebiteľom pred súdom skutočnosťou, ktorá by zbavovala súd povinnosti preskúmať spotrebiteľskú zmluvu. Uvedené by sa priečilo zásade spravodlivosti a došlo by k zvýhodneniu pasívnych spotrebiteľov oproti spotrebiteľom, ktorí svoj dlh často krát uznajú z obavy z následnej nemožnosti úhrady ich dlhu v splátkach voči dodávateľovi, ktorý je v konaní právne zastúpený a pod. (uznesenie Krajského súdu v Prešove sp.zn. 17Co/79/2015 zo dňa 25.02.2016). Z uvedeného dôvodu bol súd povinný skúmať, či predmetný spor má spotrebiteľský charakter a zaoberať sa ako aplikovať právne normy o ochrane spotrebiteľa.
36. V súlade s návrhom žalovaného a súhlasom žalobcu povolil súd žalovanému splácať dlžnú sumu v mesačných splátkach tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku.
37. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
38. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
39. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
40. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
41. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
42. Žalobca mal v konaní úspech len čiastočný, keďže súd žalobe vyhovel v časti zaplatenia sumy 326,84 eur (47,19 %), čo je neúspechom žalovaného. V časti o zaplatenie 365,74 eur (52,80 %) však súd žalobu
zamietol, čo je neúspechom žalobcu. Vzhľadom na približne rovnaký pomer úspechu a neúspechu, súd rozhodol, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva do 15 dní od doručenia tohto rozsudku na súde, proti rozhodnutiu ktorého odvolanie smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.