Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_3To-17-2020.pdf
PDF · 79.1 KB
Case nature
Area
Subarea
3To/17/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, na verejnom zasadnutí konanom 28. mája 2020 v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Sučika a sudcov JUDr. Adriany Gallovej a Mgr. Miroslava Mazúcha, prejednal odvolanie obžalovanej Y. S. proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš, sp.zn. 2T/12/2019 z 20.11.2019 a takto
rozhodol:
Podľa § 321 ods. 1 písm. e), ods. 3 Tr. por. z r u š u j e rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš, sp. zn. 2T/12/2019 z 20.11.2019 vo výroku o treste.
Na základe § 322 ods. 3 Tr. por. obžalovaná Y. S., nar. XX.X.XXXX v G. G., trvale bytom G. XXX, okres X. S.,
sa odsudzuje:
Podľa § 221 ods. 1 Tr. zák., § 56 ods. 1 Tr. zák., § 38 ods. 3 Tr. zák. (§ 36 písm. j/, k/) na peňažný trest vo výmere 400,- EUR (štyristo EUR). Podľa § 57 ods. 3 Tr. zák. sa ustanovuje náhradný trest odňatia slobody vo výmere 1 (jeden) mesiac.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom okresného súdu bola obžalovaná Y. S. uznaná za vinnú z pokračovacieho prečinu podvodu podľa § 221 ods. 1 Tr. zák. na skutkovom základe tak, ako je uvedený v bodoch 1/ a 2/ rozsudku.
Za uvedený trestný čin jej bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 4 mesiace, výkon ktorého jej bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu vo výmere 1 rok a 6 mesiacov.
Proti rozsudku okresného súdu podala odvolanie obžalovaná, ktoré odôvodnila prostredníctvom svojej obhajkyne. V odvolaní uviedla, že napadnutý rozsudok považuje za nezákonný, nakoľko tento vychádza z neúplných a nesprávnych skutkových zistení, ktorých nesprávnym vyhodnotením súd dospel k nezákonnému záveru. V danom prípade boli splnené podmienky na postup podľa § 285 písm. a) Tr. por., teda oslobodenie spod obžaloby. Prvostupňový súd nesprávne vyhodnotil otázku, či mohla v inkriminovanom čase predpokladať, že bude môcť vrátiť finančné prostriedky poškodeným. Nepoprela, že si požičala peniaze od poškodených, avšak nekonala v úmysle, že by poškodených chcela uviesť do omylu a finančné prostriedky im nevrátiť. Ona bola v situácii, keď mala príjem a mala predpoklad, že bude môcť požičané peniaze vrátiť. Z vykonaných dôkazov nevyplýva, že by zamlčala pred poškodenými svoju skutočnú finančnú situáciu. Napokon samotní poškodení potvrdili, že finančná situácia obžalovanej nie je ružová, resp. že to má ťažké. Tvrdenie súdu, že svoju finančnú situáciu pred poškodenými
zamlčala, či predstierala, nemá oporu v zabezpečených dôkazoch. Súd nezobral do úvahy skutočnosť, že obžalovaná v čase, keď došlo k pôžičkám, bola vydatá, a preto sa posudzuje jej príjem spoločne s manželovým, keďže tento tvorí bezpodielové spoluvlastníctvo manželov. Výška požičanej sumy nebola taká, ktorú by vzhľadom na príjmy obžalovanej nebolo možné uhradiť. Celkom bez významu je podľa nej skutočnosť z akých zdrojov napokon vrátila požičané prostriedky. Pokiaľ súd konštatuje, že v minulosti boli proti obžalovanej vedené exekučné konania, treba zdôrazniť, že väčšina z nich bola staršia a tieto boli ukončené ešte predtým ako si peniaze požičala. Nestotožňuje sa s argumentáciou súdu, pokiaľ ide o aplikáciu princípu „ultima ratio“. Podľa nej v predmetnej veci ide o klasický prípad riešenia štandardného civilného vzťahu prostriedkami trestného práva. Trestné konanie nie je namieste, ak sa konanie obžalovaného pohybuje v rovine vzťahov občianskoprávnych. Obžalovaná aj poškodení mali dostatok možností vyriešiť ich vzájomný spor prostriedkami civilného práva, čo však poškodení nevyužili, nakoľko zvolili jednoduchšiu a menej nákladnú cestu trestného konania. Keďže rozsudok prvostupňového súdu nepovažuje za zákonný, navrhla, aby krajský súd zrušil napadnutý rozsudok a sám ju oslobodil spod obžaloby, prípadne ak dospeje k záveru, že je potrebné vykonať ďalšie dokazovanie, aby vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie a rozhodnutie. Pokiaľ by krajský súd dospel k záveru, že svojim konaním naplnila znaky skutkovej podstaty pokračovacieho prečinu podľa § 221 ods. 1 Tr. zák., navrhla, aby jej bol uložený miernejší trest než jej bol uložený prvostupňovým súdom. Poukázala, že všetky požičané finančné prostriedky vrátila a v danom prípade mohol jej byť uložený aj peňažný trest, ktorý možno považovať v predmetnej veci za postačujúci. Uviedla, že je zamestnaná ako sanitárka v nemocnici a v tomto smere sa vzdeláva, aby sa mohla zamestnať ako zdravotná sestra. Trest uložený prvostupňovým súdom by mohol predstavovať v jej zamestnaní problém. V tejto súvislosti v odvolacom konaní uviedla, že jej mesačný príjem prestavuje 730,- EUR vrátane polovičného invalidného dôchodku.
Krajský súd na základe podaného odvolania po zistení, že v predmetnej veci niet zákonného dôvodu na postup podľa § 316 Tr. por., preskúmal v zmysle § 317 ods. 1 Tr. por. zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré rozsudku predchádzalo. Mal pritom na zreteli povinnosť prihliadať aj na chyby, ktoré síce neboli odvolaním vytýkané, ale sú takej povahy, že by odôvodňovali podanie mimoriadneho opravného prostriedku, a to dovolania v zmysle § 371 ods. 1 Tr. por. Následne krajský súd zistil, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote, oprávnenou osobou a že toto je čiastočne dôvodné, pokiaľ ide o výrok o treste.
Krajský súd pri plnení prieskumnej povinnosti zistil, že v konaní, ktoré predchádzalo napadnutému rozsudku postupoval prvostupňový súd podľa príslušných ustanovení Trestného poriadku, zmyslom ktorých je zabezpečiť náležité zistenie skutkového stavu a možnosť uplatnenia práv obžalovanej na obhajobu, pričom na hlavnom pojednávaní vykonal prvostupňový súd všetky potrebné dôkazy a tieto napokon vyhodnotil v súlade so zákonom. V odôvodnení napadnutého rozsudku v zmysle § 168 Tr. por. prvostupňový súd uviedol, ktoré skutočnosti a prečo vzal za dokázané a o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel.
Aj podľa názoru krajského súdu výsledky vykonaného dokazovania v danom prípade vyznievajú jednoznačne a tvoria ucelenú reťaz tak priamych, ako aj nepriamych dôkazov, z ktorých možno bez akýchkoľvek pochybností vyvodiť bezpečný záver, že obžalovaná spáchala skutok tak, ako je uvedený vo výroku napadnutého rozsudku. Taktiež pokiaľ ide o kvalifikáciu skutku aj krajský súd je toho názoru, že v danom prípade boli naplnené znaky skutkovej podstaty pokračovacieho prečinu podvodu podľa § 221 ods. 1 Tr. zák.
Keďže odôvodnenie napadnutého rozsudku je podrobné, zrozumiteľné a logické a krajský súd sa s ním v celom rozsahu stotožňuje, preto v zásade naň odkazuje.
Aj podľa názoru krajského súdu je vina obžalovanej nepochybne preukázaná. Obžalovaná sa vyjadrila, že bola presvedčená, že požičané peniaze vráti. Uviedla, že pokiaľ nesplácala pôžičky, bolo to z toho dôvodu, že mala aj iné výdavky. Zo zabezpečených dôkazov jednoznačne vyplýva, že obžalovaná si od poškodených požičala peniaze v čase, keď boli voči nej vedené viaceré exekúcie. Taktiež v čase pôžičiek nemala splatený úver vo výške 20.000,- EUR. Sama obžalovaná sa napokon vyjadrila, že požičané peniaze nemala z čoho vrátiť. Z vykonaných dôkazov jednoznačne vyplýva, že obžalovaná bola v čase pôžičiek insolventná. Tieto skutočnosti aj podľa názoru krajského súdu bez akýchkoľvek pochýb preukazujú minimálne nepriamy úmysel obžalovanej, pokiaľ ide o spáchanie podvodu, keďže vzhľadom na svoju insolventnosť, bola uzrozumená s tým, že nebude schopná požičané peniaze v
dohodnutých lehotách poškodeným vrátiť. Tejto skutočnosti si aj podľa názoru krajského súdu bola obžalovaná vedomá.
V tomto smere považuje krajský súd odvolacie námietky obžalovanej, že nemala úmysel podviesť poškodených za neopodstatnené. Neobstojí ani obhajoba obžalovanej, že jej príjem spoločne s príjmom manželovým tvorilo bezpodielové spoluvlastníctvo, z ktorého bolo možné pôžičky vrátiť. Pokiaľ by obžalovaná mala možnosť pôžičky vrátiť, tak by ich vrátila, nakoľko sama uviedla, že mala úmysel tieto v dohodnutých lehotách vrátiť a chcela tak aj urobiť. Na zavinenie obžalovanej nemá vplyv ani ďalšia skutočnosť uvedená v odvolaní, a to že poškodení vedeli o jej nepriaznivej finančnej situácii. V tomto smere krajský súd poznamenáva, že z vykonaných dôkazov vyplýva, že poškodení obžalovanú poznali a jej sľubom o vrátení peňazí dôverovali.
Pokiaľ obžalovaná namietala, že peniaze nemohla vrátiť aj preto, lebo manžel jej vybral nemocenské dávky, s ktorými počítala, z výpovede manžela obžalovanej je zrejmé, že jeho konanie nemohlo mať vplyv na posúdenie zavinenia obžalovanej, keďže z týchto peňazí uhradil náklady na domácnosť.
Krajský súd sa preto nestotožňuje s odvolacou námietkou obžalovanej, že v jej prípade išlo o občianskoprávnych vzťah. Obžalovaná si nepochybne bola vedomá, že vzhľadom na svoju nepriaznivú finančnú situáciu a jej zadlženie, nebude schopná požičané peniaze v dohodnutých lehotách poškodeným vrátiť. Ako bolo už vyššie konštatované, obžalovaná konala minimálne v nepriamom úmysle.
Prvostupňový súd preto podľa názoru krajského súdu dospel k správnemu záveru o vine obžalovanej a vykonané dôkazy v tomto smere vyhodnotil v súlade so zákonom.
Pokiaľ ide o trest uložený obžalovanej prvostupňovým súdom, v tomto smere považoval krajský súd odvolacie námietky obžalovanej za dôvodné. Obžalovaná doposiaľ súdne trestaná nebola, pričom sa dopustila teraz prečinu majetkového charakteru a spôsobenú škodu v celom rozsahu uhradila. Krajský súd v súlade s odvolacími námietkami obžalovanej dospel k záveru, že obžalovaná nie je tak narušenou osobou, na ktorú by bolo nevyhnutné pôsobiť trestom odňatia slobody, aj keď s podmienečným odkladom jeho výkonu. V tomto smere sa krajský súd stotožnil s odvolacími námietkami obžalovanej, naviac, keď sama uviedla, že jej súčasný príjem jej umožňuje zaplatiť prípadný peňažný trest. Naviac, ako bolo už vyššie konštatované, obžalovaná v rámci trestného konania uhradila celú spôsobenú škodu. Za takýchto okolností dospel krajský súd k záveru, že vzhľadom na závažnosť spáchaného trestného činu, spôsobený následok, poľahčujúce okolnosti, ako aj možnosť nápravy a pomery obžalovanej, možno za trest dostatočný k náprave obžalovanej považovať samostatný peňažný trest vo výmere 400,- Eur. Pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť zo strany obžalovanej úmyselne zmarený, bol jej ustanovený náhradný trest odňatia slobody vo výmere 1 mesiac.
Takýto trest možno podľa názoru krajského súdu považovať za spravodlivý a objektívny obraz potrieb individuálnej a generálnej prevencie, ktorý v dostatočnej miere odzrkadľuje stupeň závažnosti spáchaného prečinu, ako aj možnosť nápravy a pomery obžalovanej. Krajský súd prihliadol aj na skutočnosť, že obžalovaná je zamestnaná a trest uložený prvostupňovým súdom by mohol podľa obžalovanej tejto spôsobiť v budúcnosti problémy v zamestnaní.
S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti, keďže krajský súd sa čiastočne stotožnil s odvolacími námietkami obžalovanej, preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.