Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17CoP/62/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Ivana Kubínyiho, sudkyne Mgr. Zuzany Holúbkovej a sudkyne JUDr. Gabriely Janákovej vo veci starostlivosti súdu o mal. deti A., V., nar. XX.XX.XXXX a W., nar. XX.XX.XXXX, bytom u otca, zastúpené opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Považská Bystrica, deti rodičov E. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom T.- H.. XXX a H. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. č. X, H. N., o zvýšenie výživného, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 10.07.2019, č.k. -22, takto

rozhodol:

I. Rozsudok súdu prvej inštancie čo do rozsahu sumy zvýšenia výživného na oboch maloletých p o t v r d z u j e .

II. Rozsudok súdu prvej inštancie v časti o účinnosti zvýšenia výživného m e n í tak, že výživné zvyšuje s účinnosťou od 01.06.2019.

III. Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom rozhodoval o návrhu otca na zvýšenie výživného z dovtedajších 90 eur mesačne na 160 eur mesačne na každého z oboch maloletých. Rozhodol tak, že zvýšil výživné z doterajších 90 eur mesačne na 120 eur mesačne s účinnosťou od právoplatnosti rozhodnutia. Žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania. Vec právne posúdil podľa §§ 62, 75 a 78 Zákona o rodine. Skutkovo vychádzal zo zistení, že výživné bolo naposledy upravované rozhodnutím súdu v roku 2011 tak, že matke bolo zvýšené výživné z dovtedajších 50,-eur mesačne na každého maloletého na 90 eur mesačne na každého. V dobe tejto úpravy výživného boli maloletí v predškolskom veku a navštevovali MŠ. Príjem otca bol cca 500 eur mesačne, príjem matky cca 580 eur mesačne. V čase napadnutého rozhodnutia o zvýšení výživného zistil súd prvej inštancie, že maloletí boli v šk. roku 19/20 žiakmi X. ročníka ZŠ. Maloletí majú okrem bežných výdavkov výdavky na ZUŠ vo výške 30 eur polročne, na športové aktivity, doučovanie hradené sumou 100 eur mesačne a kontaktné šošovky vo výške 70 eur mesačne. Na strane otca bol zistený príjem zo zamestnania 956,80 eur mesačne a otec ďalšiu vyživovaciu povinnosť na dieťa nemal. Otec žije v manželstve a manželka otca sa v spoločnej domácnosti stará aj o svoje dve maloleté dcéry z predchádzajúceho manželstva. Na strane matky zistil súd prvej inštancie príjem zo zamestnania 693 eur mesačne a jednu novú vyživovaciu povinnosť k maloletému synovi pochádzajúcemu zo súčasného manželstva matky. Pri daných pomeroch považoval súd prvej inštancie za dôvodné zvýšenie výživného z 90 na 120 eur mesačne pre každého maloletého, keďže od poslednej úpravy výživného došlo na ich strane k zásadnej zmene pomerov spojenej s vyšším vekom a zmenou školského zariadenia z MŠ na ZŠ. Popri náraste príjmu matky o 113 eur zohľadnil súd prvej aj jej novú vyživovaciu povinnosť k maloletému dieťaťu.

2. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie otec, ktorý žiadal zmenu napadnutého rozhodnutia a zvýšenie výživného na navrhovanú výšku 160 eur mesačne pre každého maloletého. Namietal nesprávne zistenie príjmu matky, pretože podľa neho matka neuviedla pravdivý príjem a od apríla 2019 sa jej príjem zvýšil. Otec poukázal na to, že akceptoval rodičovskú dovolenku matky maloletých, na ktorej bola s jej tretím dieťaťom a v tom čase zvýšenie výživného nežiadal. Od poslednej úpravy však uplynulo 8 rokov, za ktoré sa výdavky na maloletých zásadným spôsobom zmenili. Otec sa tiež zmienil o neochote matky platiť výživné, absencii akéhokoľvek plnenia nad rámec súdom stanoveného výživného, potrebe exekučného vymáhania a v tejto súvislosti spochybnil v odvolaní aj vyjadrenia matky o pozitívnom vzťahu k maloletým. Otec popísal absenciu kontaktu maloletých s matkou ako aj so starými rodičmi z jej strany a dôvody, ktoré on považuje za príčinu tohto stavu. Otec zrekapituloval nevyhnutné mesačné výdavky na vedenie domácnosti (280 eur hypotéka, 260 eur spotrebné náklady bývania, 60 eur automobil) a mesačné výdavky maloletých (60 eur poistenie, 30-40 eur vreckové, mobil, cestovné, 100 eur kontaktné šošovky a zubný strojček, 35 eur krúžky, 40 eur školské stravovanie, 20 eur triedny fond, 10-60 eur školské pomôcky) ako aj jednorazové výdavky maloletých (letný tábor 400 eur, 300-500 eur zimné športy, cca 150 eur poplatky v škole a školské výlety). Okrem toho majú maloletí výdavky na oblečenie, stravu a lieky cca 100-300 eur. Ako šesťčlenná rodina minú len na stravu cca 700-800 eur mesačne. Otec v odvolaní poukázal na schopnosť matky splácať leasing na auto, pričom on sám vlastní 18 ročný automobil a leasing by si dovoliť nemohol. Na strane matky považoval otec za významné, že na jej tretieho maloletého syna má vyživovaciu povinnosť aj jej súčasný manžel, nielen matka maloletých, a že náklady ich bývania znižuje aj skutočnosť, že bývajú spoločnej domácnosti s rodičmi jej manžela. Záverom odvolania poukázal otec na svoj nepriaznivý zdravotný stav, napriek ktorému sa snaží pracovať aj nadčas, aby prilepšil rodinnému rozpočtu. Pokiaľ si môžu dovoliť absolvovať rodinnú dovolenku, je to najmä výsledkom snahy usporiť v priebehu roka financie na tento účel, aby mohli ako rodina stráviť spoločné chvíle. 3. Matka vo vyjadrení k odvolaniu žiadala napadnuté rozhodnutie potvrdiť ako vecne správne. Námietku nesprávne zisteného príjmu nepovažovala za dôvodnú, pretože jej príjem bol zistený z potvrdenia zamestnávateľa. Matka poukázala na životnú úroveň svoju a svojej súčasnej rodiny, v ktorej by bez pomoci manželových rodičov nedokázali uhradiť nevyhnuté náklady. Čo sa týka automobilu, je pre ňu a jej manžela nevyhnutný na dochádzanie za prácou do F. a nebol obstaraný ako nový. V podstatnej časti vyjadrenia uviedla dôvody, ktoré ona považuje za príčinu toho, že sa s maloletými nestretáva ona a v zásade ani jej rodičia. 4. V ďalších podaniach účastníci zotrvali na svojich stanoviskách prezentovaných v konaní. 5. Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec v zmysle ust. v spojení s a nasl. bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné čo do zvýšenia výživného potvrdiť podľa a čo do okamihu účinnosti zvýšenia výživného zmeniť podľa . 6. Zmena výšky vyživovacej povinnosti, ktorá bola predmetom konania aj v tomto prípade, je možná iba vtedy, ak došlo na strane výživou povinných osôb alebo výživou oprávnenej osoby k zmene pomerov (ust. Zákona o rodine). Pritom postačuje, ak k podstatnej zmene pomerov dôjde čo i len na strane jedného zo subjektov právneho vzťahu výživného na dieťa. Zmenu pomerov na strane maloletých založil súd prvej inštancie v zásade na vyššom veku maloletých a zmene ich školského zariadenia (z MŠ na 8. ročník ZŠ). Vyšší stupeň vzdelávania dieťaťa je rozhodovacou praxou všeobecne prijímaný za zmenu pomerov odôvodňujúcu zvýšenie vyživovacej povinnosti. V tomto prípade spočíva zmena dokonca predškolského zariadenia na obdobie konca základnej školy, pretože počas prakticky celej základnej školy sa výživné na maloletých nemenilo. Je nespochybniteľné, že navštevovanie záverečných ročníkov základnej školy so sebou skutočne prináša podstatne vyššie náklady ako navštevovanie materskej školy. Súčasne je s uvedenou zmenou veku maloletých spojená aj zásadná zmena v stravovaní, ošatení a hygiene, vyžadujúca vyššie výdavky ako u dieťaťa v predškolskom veku. Základný predpoklad pre zvýšenie výživného, a to zmena pomerov, v tomto prípade na strane dieťaťa, bol súdom prvej inštancie zistený správne a správne s ním súd prvej inštancie spojil aj potrebu zvýšenia výživného na maloletých. Súčasne zvýšenie výživného odôvodňuje aj nárast výšky príjmu na strane matky oproti poslednej úprave výživného, i keď tu je potrebné zohľadniť aj nárast cien, v dôsledku čoho nemožno o miere nárastu príjmu matky uvažovať v jeho nominálnom vyjadrení o cca 113 eur mesačne, ale v sume nižšej. Čo sa týka námietok otca k správnemu zisteniu príjmu matky, odvolací súd ich nepovažuje za dôvodné, pretože príjem matky zistil súd prvej inštancie z originálu potvrdenia jej zamestnávateľa, preto nie je dôvod pochybovať o správnosti tohto zistenia. Pokiaľ otec zároveň uvádza zvýšenie príjmu matky k 4/2019, ak k nemu došlo, potvrdenie o príjme ho zohľadnilo, pretože je z neskoršieho obdobia (6/2019).

7. Popri vyššie uvedených dôvodoch zvýšenia výživného bolo potrebné zohľadniť aj skutočnosti, ktoré majú opačný efekt, teda tie, ktoré možnosti zvýšenia výživného obmedzujú. Takou je v prvom rade ďalšia vyživovacia povinnosť na strane matky. V tomto smere je správny poukaz otca, že k ďalšiemu dieťaťu matky má vyživovaciu povinnosť aj jeho otec - súčasný manžel matky, no matku tým z vyživovacej povinnosti nemožno úplne vylúčiť a rovnako ako otec jej tretieho dieťaťa, je aj ona povinná podieľať sa na jeho výžive (§ 62 ods. 2 Zákona o rodine). Napokon nemožno opomenúť aj nárast príjmu na strane otca maloletých od poslednej úpravy výživného z 500 eur na súčasných 956,80 eur mesačne. Tu je však súčasne potrebné uviesť, že práve vďaka tomuto nárastu je otec schopný zabezpečiť maloletým plnohodnotné uspokojovanie ich súčasných potrieb. Preto nemožno na nárast príjmu otca prihliadať ako na zásadnú okolnosť, ktorá by mala byť dôvodom na nižšiu vyživovaciu povinnosť zo strany matky. 8. Pomery na strane otca ako aj na strane matky sú také, že obaja musia hospodáriť šetrne a rozumne, aby boli schopní zabezpečiť štandardné živobytie sebe a svojim deťom. Je skutočne obdivuhodné, že otec so svojou súčasnou manželkou dokážu pri zistenom príjme zabezpečiť potreby štyroch maloletých detí. Na strane maloletého W. a V., o ktorých výživné v konaní ide, dokonca tak, že popri úhrade bežných potrieb a nákladoch školy sa môžu maloletí rozvíjať aj v oblasti športu a voľnočasových aktivít (ZUŠ). Niet pochybností, že zo strany otca sú maloletí okrem iného aj finančne podporovaní v maximálnej možnej miere, a že by tu bol priestor na ďalšie zmysluplné výdavky v ich prospech, ktoré sú však mimo možností otca. Odvolací súd však nenachádza na strane matky také majetkové a príjmové pomery, ktoré by umožňovali potrebu ďalších výdavkov maloletých kryť z vyššieho rozsahu vyživovacej povinnosti ako bola určená súdom prvej inštancie. 9. Matka a jej súčasný manžel dosahujú prakticky rovnaký príjem zo zamestnania v F. vo výške priemerne 700 eur mesačne. S týmto príjmom zabezpečujú svoje bývanie v L. F., s čím je nevyhnutne spojená potreba dochádzania do práce. Obstaranie automobilu tak predstavuje nutnosť pre výkon zamestnania a existenciu leasingu nemožno považovať za dôkaz lepších pomerov matky, ako zodpovedajú príjmu, ktorý dosahuje. Rovnako spolužitie matky a jej manžela s jeho rodičmi má síce ekonomicky pozitívny efekt na náklady bývania, no takéto spolužitie je v súčasnej dobe spravidla skôr znakom ekonomickej nevyhnutnosti, než nezávislej preferencie. 10. U oboch rodičov maloletých, teda tak u otca ako aj pri matke niet vzhľadom na uvedené dôvod pochybovať, že nimi tvrdené majetkové a príjmové pomery zodpovedajú skutočnosti. Ako bolo uvedené, otcovi by nepochybne v starostlivosti o maloletých pomohlo vyššie výživné zo strany matky. Odvolací súd sa však stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že na strane matky nie sú dané také pomery, ktoré by umožňovali zvýšenie výživného vo väčšom rozsahu, než rozhodol súd prvej inštancie, teda na 120 eur mesačne na každého z maloletých. 11. Uvedený rozsah zvýšenia výživného zodpovedá napokon aj rozhodovacej praxi odvolacieho súdu a je porovnateľný s obdobnými vecami (čo do veku dieťaťa a príjmu povinného rodiča (cca 700 eur). Napr. v konaní KS TN bolo na 16 ročné dieťa stanovené výživné 90 eur ( + 110 eur spolu na jeho dvoch ďalších súrodencov), a to pri príjme povinného rodiča 627 eur mesačne, príjme rodiča, ktorý má dieťa v starostlivosti 433 eur. V konaní KS TN bolo na 16 ročné dieťa stanovené výživné 90 eur ( + 70 eur na jeho 12 ročného súrodenca), a to pri príjme povinného rodiča 700 eur mesačne, príjme rodiča, ktorý má dieťa v starostlivosti 468 eur. V konaní KS TN bolo na 16 ročné dieťa stanovené výživné 130 eur ( + 160 eur na jeho 17 ročného súrodenca), a to pri príjme povinného rodiča 846 eur mesačne a príjme rodiča, ktorý má dieťa v starostlivosti 203 eur. Z uvedeného je zrejmé, že zvýšenie výživného tak ako o ňom rozhodol súd prvej inštancie zohľadnilo podstatné kritéria rozhodovania o výživnom a zodpovedalo rozhodovacej praxi odvolacieho súdu. 12. Čo sa týka početných vyjadrení otca i matky ku kontaktu matky s maloletými a príčinám tohto stavu, nie sú uvedené okolnosti zásadnými pre rozhodovanie o výživnom. To samozrejme nič nemení na tom, že absencia kontaktu maloletých s matkou je závažným nedostatkom a poľutovaniahodným stavom. Zložitosť príčin tohto stavu a malá miera významu pre rozhodnutie o výživnom však odôvodňuje, že súd v tejto otázke a v tomto konaní neprijíma k uvedeným otázkam žiadne závery. 13. Vzhľadom na uvedené dôvody bolo rozhodnutie súdu prvej inštancie čo do rozsahu zvýšenia vyživovacej povinnosti správne a odvolací súd ho preto v tejto časti potvrdil. 14. Nedôvodne však súd prvej inštancie naviazal okamih zvýšenia výživného na právoplatnosť svojho rozhodnutia, pretože dôvody zvýšenia výživného tu boli už v čase podania návrhu otcom 29.05.2019 (§ 78 ods. 1 Zákona o rodine). Preto odvolací súd napadnuté rozhodnutie zmenil čo do určenia účinnosti zvýšenia výživného tak, že výživné zvýšil prakticky od podania návrhu, teda od 1.6.2019. Pokiaľ matka od uvedeného dátumu výživné vo zvýšenej výške 120 eur na každého maloletého neplatila, je povinná do tejto výšky výživné doplatiť.

15. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. a v spojení s ust. , a žiadnemu z účastníkov nárok na ich náhradu nepriznal. 16. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).