Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_10Co-253-2019.pdf
PDF · 71.74 KB
Case nature
Area
Subarea
10Co/253/2019
Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako odvolací súd, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Urbana a sudcov JUDr. Amálie Paulerovej a JUDr. Erika Vargu, v právnej veci žalobcu Intrum Slovakia s.r.o., so sídlom Bratislava, Mýtna 48, IČO: 35 831 154, právne zastúpeného advokátom JUDr. Jánom Šoltésom, so sídlom tamtiež, proti žalovanému N. Y., nar. XX.X.XXXX, bytom F., J. M. R. XXX/X, o zaplatenie 1.030,14 eur s príslušenstvom, na základe odvolania žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 25Csp/115/2018-110 zo dňa 27.8.2019 takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu z r u š u j e vo výroku o zamietnutí žaloby v zbytku a vo výroku o nároku na náhradu trov konania a v rozsahu zrušenia mu vec v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
Rozsudok okresného súdu z o s t á v a n e d o t k n u t ý vo výroku o uložení povinnosti žalovanému zaplatiť žalobcovi sumu 530 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne z tejto sumy od 3.11.2015 do zaplatenia.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 530 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne z danej sumy od 3.11.2015 do zaplatenia a „v zbytku“ žalobu zamietol. Vychádzal z toho, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným vznikol na základe zmluvy o pôžičke uzavretej dňa 22.4.2015 občianskoprávny vzťah, ktorý je regulovaný zákonom č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov. Po posúdení predmetnej zmluvy okresný súd ustálil, že táto neobsahuje povinnú náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. f/ označeného zákona. 2. Mal za to, že v danej zmluve nie je dostatočne určito uvedený údaj o konečnej splatnosti, t.j. nie je uvedené, na ktorý konkrétny deň pripadá konečná splatnosť úveru. V zmluve sa uvádza, že termín konečnej splatnosti je 03/2019 (teda pripadá na marec 2019); pričom však podľa názoru okresného súdu spotrebiteľ musí „už na prvý pohľad presne vedieť, kedy dôjde ku konečnej splatnosti jeho spotrebiteľského úveru“. Nadväzne v zmysle § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. považoval z dôvodu absencie dotknutej obligatórnej náležitosti posudzovaný spotrebiteľský úver za bezúročný a bez poplatkov. 3. Keďže žalovanému bol poskytnutý (spotrebiteľský) úver vo výške 930 eur, z čoho uhradil sumu 400 eur, je povinný zaplatiť (už len) neuhradený zostatok istiny úveru - sumu 530 eur. Nakoľko sa žalovaný ocitol s plnením svojho dlhu v omeškaní, uložil mu okresný súd aj povinnosť zaplatiť súvisiaci úrok z omeškania. O trovách konania rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá právo na ich náhradu, lebo úspech žalobcu i žalovaného v konaní bol približne rovnaký.
4. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote v zamietajúcom výroku podal odvolanie žalobca, ktorý sa domáhal jeho zmeny tak, že žalovaný bude zaviazaný zaplatiť mu aj sumu 500,14 eur spolu s úrokom z omeškania 5,05% z tejto sumy od 3.11.2015 do zaplatenia. Poukazoval na to, že uvedenie termínu konečnej splatnosti úveru v dotknutej zmluve o spotrebiteľskom úvere je dostatočne určité a
zrozumiteľné. Tento termín vyjadrený vo forme označenia mesiacom a rokom ukončenia úverového vzťahu (03/2019) v spojení s dojednaním splatnosti splátok k 20. dňu v mesiaci poskytuje totiž i „právne nevzdelanému priemernému spotrebiteľovi“ relevantnú informáciu o tom, do kedy bude musieť úver splácať; a to bez potreby použitia akýchkoľvek zložitých matematických operácií. 5. Odvolateľ dával do pozornosti súvisiace „európske“ normy, vrátane rozhodnutí Súdneho dvora EÚ; osobitne vo veci týkajúcej sa Slovenskej republiky (prípad C 42/15), rozhodnutia odvolacích súdov v iných obdobných veciach, ako aj vyhlášku č. 620/2007 Z.z., ktorú dotknuté zmluvné dojednanie rešpektuje. Zdôraznil, že v zmysle Smernice 2008/48/ES postačuje, ak podmienky úverovej zmluvy umožňujú spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou identifikovať dátumy splátok. V tejto spojitosti žalobca doplnil, že iba porušenie povinnosti veriteľa podstatným spôsobom môže byť sankcionované zánikom nároku veriteľa na úroky a poplatky. Z toho vyplýva, že ak nebude/nebola v zmluve uvedená náležitosť, ktorá nemôže mať vplyv na schopnosť dlžníka posúdiť rozsah jeho záväzku, „nebude spravidla a v zásade sankcia bezúročnosti a bezpoplatkovosti primeraná“.
6. Žalovaný zostal v odvolacom konaní nečinný.
7. Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu a z dôvodov vymedzených v odvolaní (§ 379 a § 380 ods. 1 CSP), z ktorého titulu zostal rozsudok okresného súdu nedotknutý v odvolaním nenapadnutom výroku o uložení povinnosti žalovanému zaplatiť žalobcovi sumu 530 eur s príslušenstvom a v preskúmavanej časti bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) napadnutý rozsudok zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie podľa § 389 ods. 1 písm. c/ v spojení s § 391 ods. 1 CSP.
8. Interpretácia ustanovenia § 9 ods. 2 písm. f/ zákona č. 129/2010 Z.z. (citovaného v napadnutom rozsudku) okresným súdom je v konkrétnostiach súdenej veci neadekvátne formalistická a opomínajúca jeho bezprostredný účel. Predmetná právna norma výslovne nevyžaduje, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere vymedzovala konečnú splatnosť úveru iba a len vo forme presného vymedzenia dátumu, t.j. označenie konkrétnym dňom, mesiacom a rokom. Okresný súd pritom vôbec nezaujal postoj k ďalšiemu, resp. súvisiacemu zmluvnému dojednaniu (i z formálneho hľadiska vymedzenému náležite prehľadne a takmer priamo nadväzujúco na údaj o mesiaci a roku, v ktorom dôjde ku konečnej splatnosti) o termíne splatnosti každej splátky vždy do 20. dňa v mesiaci.
9. V tomto ohľade primerane argumentuje odvolateľ, že i priemerný spotrebiteľ (fyzická osoba i mimo rámec úverových vzťahov bežne vstupujúca do množstva interpersonálnych vzťahov, kontaktov so štátnymi orgánmi, samosprávnymi orgánmi, či najrozličnejším inštitúciami) vie pomerne jednoducho získať jasnú a jednoznačnú informáciu o termíne konečnej splatnosti úveru. K uvedenému nepotrebuje žiadne komplikovanejšie matematické operácie, či vyhľadávanie podkladových údajov do nejakého vzorca v iných aj formálne oddelených častiach zmluvy, prípadne vo všeobecných obchodných podmienkach alebo iných dokumentoch. 10. Dodávateľom zvolená forma „predtlače“ zmluvy a dojednanie zmluvných strán na individuálnych konkrétnostiach dáva spotrebiteľovi bezprostredne pri uzatváraní zmluvy presnú/jedinečnú informáciu o konečnej splatnosti úveru. Spôsob vymedzenia, kedy je termín konečnej splatnosti určený konkrétnym mesiacom a rokom (03/2019) a súčasne je dohodnutý deň splatnosti každej splátky (vždy 20. deň v mesiaci), nepripúšťa ani žiaden iný záver o termíne konečnej splatnosti ako konštatovanie, že ide o 20. marec 2019; čiže presne ten jedinečný údaj, ktorého vymedzenie považoval za rozhodné i okresný súd.
11. Z konštatovaných dôvodov je zrejmé, že určujúci právny záver okresného súdu nebol správny. Len táto skutočnosť však v konkrétnostiach súdenej veci neumožňovala konanie meritórne ukončiť odvolacím súdom už v aktuálnom jeho štádiu. 12. V prejednávanom prípade sa totiž jedná o spor s ochranou slabšej strany - spotrebiteľa, v ktorých konaniach súd nie je striktne viazaný inak štandardnými zásadami sporového konania. Uvedené v plnej miere platí aj o možnosť vykonať dokazovanie, ktoré spotrebiteľ nenavrhol; ak je to nevyhnutné pre rozhodnutie (§ 295 CSP). Zároveň v zmysle § 54a v spojení s § 879v Obč. zák. (ako reakcie zákonodarcu na verdikt ústavného súdu ohľadne protiústavnosti ustanovenia § 5b zákona 250/2007 Z.z.) premlčané právo zo spotrebiteľskej zmluvy nemožno vymáhať, ktoré okolnosti posudzuje súd z úradnej povinnosti. 13. Nadväzne v súdenej veci je nevyhnutné bez ohľadu na pasivitu spotrebiteľa preskúmať a vyhodnotiť, či nárok uplatňovaný žalobcom (prípadne jeho časť) nie je premlčaný. V tomto smere je potrebné ustáliť,
konkrétne pre ktorú (jedinú/jedinečnú) splátku došlo k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru a podľa § 103 veta druhá Obč. zák. posúdiť, či súvisiace skutkové okolnosti nepodmieňujú záver o premlčaní žalobcom nárokovaného plnenia.
14. Ako závislý výrok musel byť zrušený aj výrok o nároku na náhradu trov konania. V novom rozhodnutí okresný súd rozhodne i o trovách aktuálneho odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP).
15. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.