Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10Co/253/2019

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako odvolací súd, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Urbana a sudcov JUDr. Amálie Paulerovej a JUDr. Erika Vargu, v právnej veci žalobcu Intrum Slovakia s.r.o., so sídlom Bratislava, Mýtna 48, IČO: 35 831 154, právne zastúpeného advokátom JUDr. Jánom Šoltésom, so sídlom tamtiež, proti žalovanému N. Y., nar. XX.X.XXXX, bytom F., J. M. R. XXX/X, o zaplatenie 1.030,14 eur s príslušenstvom, na základe odvolania žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. -110 zo dňa 27.8.2019 takto

rozhodol:

Rozsudok okresného súdu z r u š u j e vo výroku o zamietnutí žaloby v zbytku a vo výroku o nároku na náhradu trov konania a v rozsahu zrušenia mu vec v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

Rozsudok okresného súdu z o s t á v a n e d o t k n u t ý vo výroku o uložení povinnosti žalovanému zaplatiť žalobcovi sumu 530 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne z tejto sumy od 3.11.2015 do zaplatenia.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 530 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne z danej sumy od 3.11.2015 do zaplatenia a „v zbytku“ žalobu zamietol. Vychádzal z toho, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným vznikol na základe zmluvy o pôžičke uzavretej dňa 22.4.2015 občianskoprávny vzťah, ktorý je regulovaný o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov. Po posúdení predmetnej zmluvy okresný súd ustálil, že táto neobsahuje povinnú náležitosť podľa označeného zákona. 2. Mal za to, že v danej zmluve nie je dostatočne určito uvedený údaj o konečnej splatnosti, t.j. nie je uvedené, na ktorý konkrétny deň pripadá konečná splatnosť úveru. V zmluve sa uvádza, že termín konečnej splatnosti je 03/2019 (teda pripadá na marec 2019); pričom však podľa názoru okresného súdu spotrebiteľ musí „už na prvý pohľad presne vedieť, kedy dôjde ku konečnej splatnosti jeho spotrebiteľského úveru“. Nadväzne v zmysle považoval z dôvodu absencie dotknutej obligatórnej náležitosti posudzovaný spotrebiteľský úver za bezúročný a bez poplatkov. 3. Keďže žalovanému bol poskytnutý (spotrebiteľský) úver vo výške 930 eur, z čoho uhradil sumu 400 eur, je povinný zaplatiť (už len) neuhradený zostatok istiny úveru - sumu 530 eur. Nakoľko sa žalovaný ocitol s plnením svojho dlhu v omeškaní, uložil mu okresný súd aj povinnosť zaplatiť súvisiaci úrok z omeškania. O trovách konania rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá právo na ich náhradu, lebo úspech žalobcu i žalovaného v konaní bol približne rovnaký.

4. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote v zamietajúcom výroku podal odvolanie žalobca, ktorý sa domáhal jeho zmeny tak, že žalovaný bude zaviazaný zaplatiť mu aj sumu 500,14 eur spolu s úrokom z omeškania 5,05% z tejto sumy od 3.11.2015 do zaplatenia. Poukazoval na to, že uvedenie termínu konečnej splatnosti úveru v dotknutej zmluve o spotrebiteľskom úvere je dostatočne určité a

zrozumiteľné. Tento termín vyjadrený vo forme označenia mesiacom a rokom ukončenia úverového vzťahu (03/2019) v spojení s dojednaním splatnosti splátok k 20. dňu v mesiaci poskytuje totiž i „právne nevzdelanému priemernému spotrebiteľovi“ relevantnú informáciu o tom, do kedy bude musieť úver splácať; a to bez potreby použitia akýchkoľvek zložitých matematických operácií. 5. Odvolateľ dával do pozornosti súvisiace „európske“ normy, vrátane rozhodnutí Súdneho dvora EÚ; osobitne vo veci týkajúcej sa Slovenskej republiky (prípad C 42/15), rozhodnutia odvolacích súdov v iných obdobných veciach, ako aj vyhlášku č. , ktorú dotknuté zmluvné dojednanie rešpektuje. Zdôraznil, že v zmysle Smernice 2008/48/ES postačuje, ak podmienky úverovej zmluvy umožňujú spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou identifikovať dátumy splátok. V tejto spojitosti žalobca doplnil, že iba porušenie povinnosti veriteľa podstatným spôsobom môže byť sankcionované zánikom nároku veriteľa na úroky a poplatky. Z toho vyplýva, že ak nebude/nebola v zmluve uvedená náležitosť, ktorá nemôže mať vplyv na schopnosť dlžníka posúdiť rozsah jeho záväzku, „nebude spravidla a v zásade sankcia bezúročnosti a bezpoplatkovosti primeraná“.

6. Žalovaný zostal v odvolacom konaní nečinný.

7. Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu a z dôvodov vymedzených v odvolaní ( a ), z ktorého titulu zostal rozsudok okresného súdu nedotknutý v odvolaním nenapadnutom výroku o uložení povinnosti žalovanému zaplatiť žalobcovi sumu 530 eur s príslušenstvom a v preskúmavanej časti bez nariadenia pojednávania ( a contrario) napadnutý rozsudok zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie podľa v spojení s .

8. Interpretácia ustanovenia (citovaného v napadnutom rozsudku) okresným súdom je v konkrétnostiach súdenej veci neadekvátne formalistická a opomínajúca jeho bezprostredný účel. Predmetná právna norma výslovne nevyžaduje, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere vymedzovala konečnú splatnosť úveru iba a len vo forme presného vymedzenia dátumu, t.j. označenie konkrétnym dňom, mesiacom a rokom. Okresný súd pritom vôbec nezaujal postoj k ďalšiemu, resp. súvisiacemu zmluvnému dojednaniu (i z formálneho hľadiska vymedzenému náležite prehľadne a takmer priamo nadväzujúco na údaj o mesiaci a roku, v ktorom dôjde ku konečnej splatnosti) o termíne splatnosti každej splátky vždy do 20. dňa v mesiaci.

9. V tomto ohľade primerane argumentuje odvolateľ, že i priemerný spotrebiteľ (fyzická osoba i mimo rámec úverových vzťahov bežne vstupujúca do množstva interpersonálnych vzťahov, kontaktov so štátnymi orgánmi, samosprávnymi orgánmi, či najrozličnejším inštitúciami) vie pomerne jednoducho získať jasnú a jednoznačnú informáciu o termíne konečnej splatnosti úveru. K uvedenému nepotrebuje žiadne komplikovanejšie matematické operácie, či vyhľadávanie podkladových údajov do nejakého vzorca v iných aj formálne oddelených častiach zmluvy, prípadne vo všeobecných obchodných podmienkach alebo iných dokumentoch. 10. Dodávateľom zvolená forma „predtlače“ zmluvy a dojednanie zmluvných strán na individuálnych konkrétnostiach dáva spotrebiteľovi bezprostredne pri uzatváraní zmluvy presnú/jedinečnú informáciu o konečnej splatnosti úveru. Spôsob vymedzenia, kedy je termín konečnej splatnosti určený konkrétnym mesiacom a rokom (03/2019) a súčasne je dohodnutý deň splatnosti každej splátky (vždy 20. deň v mesiaci), nepripúšťa ani žiaden iný záver o termíne konečnej splatnosti ako konštatovanie, že ide o 20. marec 2019; čiže presne ten jedinečný údaj, ktorého vymedzenie považoval za rozhodné i okresný súd.

11. Z konštatovaných dôvodov je zrejmé, že určujúci právny záver okresného súdu nebol správny. Len táto skutočnosť však v konkrétnostiach súdenej veci neumožňovala konanie meritórne ukončiť odvolacím súdom už v aktuálnom jeho štádiu. 12. V prejednávanom prípade sa totiž jedná o spor s ochranou slabšej strany - spotrebiteľa, v ktorých konaniach súd nie je striktne viazaný inak štandardnými zásadami sporového konania. Uvedené v plnej miere platí aj o možnosť vykonať dokazovanie, ktoré spotrebiteľ nenavrhol; ak je to nevyhnutné pre rozhodnutie ( ). Zároveň v zmysle v spojení s Obč. zák. (ako reakcie zákonodarcu na verdikt ústavného súdu ohľadne protiústavnosti ustanovenia zákona ) premlčané právo zo spotrebiteľskej zmluvy nemožno vymáhať, ktoré okolnosti posudzuje súd z úradnej povinnosti. 13. Nadväzne v súdenej veci je nevyhnutné bez ohľadu na pasivitu spotrebiteľa preskúmať a vyhodnotiť, či nárok uplatňovaný žalobcom (prípadne jeho časť) nie je premlčaný. V tomto smere je potrebné ustáliť,

konkrétne pre ktorú (jedinú/jedinečnú) splátku došlo k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru a podľa § 103 veta druhá Obč. zák. posúdiť, či súvisiace skutkové okolnosti nepodmieňujú záver o premlčaní žalobcom nárokovaného plnenia.

14. Ako závislý výrok musel byť zrušený aj výrok o nároku na náhradu trov konania. V novom rozhodnutí okresný súd rozhodne i o trovách aktuálneho odvolacieho konania ( ).

15. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.