Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

24CoP/25/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Elišky Wagshalovej a členov senátu JUDr. Antónie Kandravej a JUDr. Ingrid Kalinákovej vo veci starostlivosti súdu o maloletých: J. T., F.. X.X.XXXX, H. XX, XXX XX G. a Q. T., F.. X.X.XXXX, H. XX, XXX XX G., zast. Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny T., detí rodičov R. T., F.. XX.XX.XXXX, Q.. T. H. XX, XXX XX G., Q..Č.. A.. J. X, XXX XX T. a L. J., F.. X.X.XXXX, H. XX, XXX XX G., v konaní o úpravu práv a povinností rodičov k maloletým, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Bardejov č.k. -42 zo dňa 18.11.2019 takto

rozhodol:

I. Potvrdzuje rozsudok vo výrokoch o výživnom, dlžnom výživnom a vo výroku o trovách konania.

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

Predmet konania

1. Predmetom konania je úprava práv a povinností rodičov voči maloletým deťom.

Obsah napadnutého rozhodnutia

2. Okresný súd Bardejov (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozhodol cit.:

„Maloletí J. T., F.. X.X.XXXX a Q. T., F.. X.X.XXXX sa zverujú do osobnej starostlivosti ich matky R. T., F.. XX.XX.XXXX, pričom právo zastupovať maloletých a spravovať ich majetok majú obaja rodičia.

Otec maloletých L. J.P., F.. X.X.XXXX je povinný prispievať na výživu maloletého Q. T., F.. X.X.XXXX a J. T., F.. X.X.XXXX sumou po 50,- eur mesačne na každé dieťa vždy do 20.dňa v mesiaci vopred k rukám ich matky, počnúc dňom 30.7.2019 do budúcna.

Dlžné výživné na maloletého Q. T., F.. X.X.XXXX vo výške 153,22 eur je otec maloletého L. J., F.. X.X.XXXX povinný uhradiť k rukám matky maloletého v lehote 6 mesiacov od právoplatnosti tohto rozsudku.

Dlžné výživné na maloletého J. T., F.. X.X.XXXX vo výške 153,22 eur je otec maloletého L. J., F.. X.X.XXXX povinný uhradiť k rukám matky maloletého v lehote 6 mesiacov od právoplatnosti tohto rozsudku.

Styk otca s maloletými neupravuje.

Účastníkom nepriznáva nárok na náhradu trov konania.“

3. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že skutkovo mal za preukázané, že maloleté deti pochádzajú z družského pomeru rodičov, ktorí nie sú zosobášení a v súčasnosti nežijú v spoločnej domácnosti. Starostlivosť o deti zabezpečuje výlučne matka maloletých detí, otec sa o deti nezaujíma, nenavštevuje ich, na ich výživu neprispieva žiadnym spôsobom. Matka maloletých detí je nezamestnaná, poberá prídavky na deti, starostlivosť zabezpečuje aj pomocou svojej rodiny. S deťmi býva u svojich rodičov. Otec maloletých detí je invalidný dôchodca, trpí percepčnou poruchou sluchu ťažkého stupňa obojstranne a perinatálnou encefalopatiou. Poberá invalidný dôchodok v sume 320 eur.

4. Súd poukázal na správu kolízneho opatrovníka, z ktorej vyplýva, že matka s deťmi žije u svojich rodičov, ktorí sú dôchodcovia, v trojizbovom byte spolu s bratom matky a jeho rodinou. Rodičia maloletých detí nie sú manželmi, žili ako druh, družka v spoločnej domácnosti v obci H. pri rodičoch otca maloletých detí. V apríli 2019 matka opustila spolu s deťmi spoločnú domácnosť a odišla k svojim rodičom. Ako dôvod odchodu uviedla zasahovanie do života rodičov maloletých detí starým otcom zo strany otca maloletých detí, ktorý ju nemal rád. Maloleté deti majú s otcom dobrý vzťah, no nenavštevujú ho z dôvodu, že starý otec uráža ich matku.

5. Súd ďalej konštatoval, že z výpovede matky vyplýva, že úvery nebrala ona, ale sú na meno otca maloletých detí, jej príjem tvoria rodinné prídavky vo výške 48 eura a dávky v hmotnej núdzi vo výške 72 eur s tým, že predtým táto dávka v hmotnej núdzi predstavovala 7 eur mesačne, keďže boli posudzovaní spoločne s otcom maloletých detí. Mal. J. je žiakom X. ročníka základnej školy, mal. Q. navštevuje X. ročník Strednej školy v T. - odbor murár. Matka má v súvislosti so starostlivosťou o deti bežné výdavky súvisiace s ich vekom, potrebami, zvýšenou v súvislosti s ich nástupom do školy a u mal. Q. aj s potrebami na prax v škole. Matka navrhla deti zveriť do jej osobnej starostlivosti a zaviazať otca prispievať na ich výživu sumou 50 eur mesačne na každé dieťa, styk otca s deťmi navrhla neupraviť.

6. Súd prijal právny názor, že v predmetnom konaní vykonaným dokazovaním mal preukázané, že rodičia maloletého dieťaťa nežijú v spoločnej domácnosti, otec neprispieva na ich výživu dobrovoľne, preto pri určení výšky výživného vychádzal zo skutočnosti, že matka sa o maloleté deti osobne stará, z oprávnených výdavkov maloletých a zo schopností a možností a príjmových pomerov oboch rodičov, ako aj zo skutočností, že otec na výživu maloletých dobrovoľne neprispieva a ani sa s nimi nestretáva. Výšku výživného zo strany otca maloletých detí ustálil sumou 50 eur mesačne na každé dieťa od 30.7.2019, t.j. od dňa podania návrhu na súd v súlade s návrhom matky. Konštatoval, že matka sa snaží si nájsť zamestnanie, je vedená ako uchádzačka o zamestnanie, jej celkový príjem tvorí 102,60 eur mesačne, pozostávajúci z prídavkov na deti v sume 48,68 eur mesačne a dávky v hmotnej núdzi v sume 72 eur mesačne. Otec mal zdravotné obmedzenia, v dôsledku čoho poberá invalidný dôchodok vo výške 327,20 eur mesačne, a teda jeho príjem je trojnásobne vyšší ako príjem matky spolu s dvoma študujúcimi deťmi. Matka spolu s deťmi býva v byte jej rodičov, pričom neprispieva na chod domácnosti, nakoľko celý svoj príjem minie na potreby detí. Finančne jej vypomáhajú rodičia a sestra. Mal. Q. je žiakom J. Š. F. Š. K. R. T., Q. ročník, odbor murár a mal. J. je žiakom X. ročníka W. Š., F. R., R. T.. Ich výdavky sú bežné, primerané veku a potrebám (strava, hygiena, oblečenie, obuv, škola), zvýšené v súvislosti s návštevou školy (vyššie sú u Q. v dôsledku nutného oblečenia a pomôcok na praktické vyučovanie v odbore murár). Ich zdravotný stav je dobrý. Súd prijal záver, že suma 120,60 eur mesačne nemôže matke stačiť na pokrytie základných potrieb a výdavkov maloletých a už vôbec nie na jej bežné výdavky. Deti sú preto odkázané na výživné zo strany ich otca. Suma vo výške 50 eur mesačne na obe deti pokryje výdavky maloletých detí aspoň sčasti, aj keď určite nie spolovice. Preto podľa názoru súdu je výška výživného primeraná zisteným skutočnostiam, tým viac, že otec sa o deti nezaujíma tak, ako by sa od rodiča očakávalo, je povinný prispievať na výživu dieťaťa, pokiaľ nie je schopné samo sa živiť, čo v tomto prípade trvá, keďže obe deti sú školopovinné. Tým, že sa otec o deti osobne nestará, nezaujíma, je povinný prispievať na ich výživu v stanovenom rozsahu a aspoň tým im nahradiť a zabezpečiť riadnu výchovu a starostlivosť. Suma 100 eur mesačne neohrozí jeho existenciu, ani jeho základné potreby, či zdravotný stav. Aj po úprave výživného bude jeho mesačný príjem vyšší, ako príjem matky spolu s dvoma deťmi. V tomto prípade sú dôležité odôvodnené potreby maloletých primerané veku a potrebám, ktoré v priemere poznajúc pomery v spoločnosti musia činiť minimálne 100 eur mesačne na každé dieťa a možnosti oboch rodičov. Vo vzťahu k namietaným splátkam úverov zo strany otca, súd konštatoval, že výživné má prednosť pred neoprávnenými výdavkami ich rodičov podľa § 62 ods. 5

Zákona o rodine, a teda splátky úverov akýchkoľvek v takom počte, nemôžu predchádzať vyživovaciu povinnosť rodiča k maloletým deťom. Rovnako jeho námietka ohľadne ich splácania ich matkou nie je relevantnou námietkou v konaní vo veci starostlivosti súdu o maloletých. Zároveň súd vyčíslil dlžné výživné, za obdobie od 30.7.2019 (odo dňa priznania výživného) do 18.11.2019 (do dňa rozhodnutia súdu) predstavuje sumu 153,22 eur na každé dieťa (3 mesiace x 50 eur + 3,22 eur /dva dni mesiaca 07/2019/), ktoré je otec povinný uhradiť v lehote 6 mesiacov od právoplatnosti rozsudku podľa , Súd poskytol otcovi časový priestor, aby si finančné prostriedky na dlžné výživné zadovážil, resp. nasporil zo svojho dôchodku. Styk otca s maloletými deťmi neupravil vzhľadom k tomu, že rodičia o jeho úpravu nežiadali v súlade s ust. Zákona o rodine a o trovách konania rozhodol podľa tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu, lebo sa jedná o konanie, ktoré sa mohlo začať aj bez návrhu.

7. Rozhodnutie právne odôvodnil ust. , , , - 4, - 5, , Z.z . (ďalej len „Zákon o rodine“), .

Obsah odvolania

8. Proti rozsudku podal odvolanie otec maloletých detí, v ktorom uviedol, že je ochotný plniť vyživovaciu povinnosť na maloleté deti, avšak sa dostáva do ďalších pohľadávok voči spoločnostiam, ktorým spolu s družkou dlží finančné prostriedky. Uviedol, že matka maloletých detí nechce pracovať. Navrhol, aby finančné prostriedky z vyživovacej povinnosti boli poukazované k rukám detí, a nie matky, nakoľko si je vedomý, že ich matka je závislá na hracích automatoch.

Hodnotenie odvolacieho súdu

9. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) ako súd odvolací po zistení, že odvolanie otca bolo podané včas, oprávnenou osobou - účastníkom konania proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, preskúmal napadnuté rozhodnutie postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania, keď deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu a v elektronickej podobe na webovej stránke súdu v ten istý deň, ako sa vyvesil na úradnej tabuli a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých častiach je vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie v zmysle zákona č. 160/ 2015 Z.z. (ďalej len „“).

10. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku ( ).

11. Podľa zákona číslo o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

12. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada aj na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Matka maloletých zabezpečuje o mal. Q. a mal. J. osobnú starostlivosť, čo je nutné považovať za formu plnenia výživného. Pri skúmaní oprávnených potrieb maloletých detí je potrebné a nutné vziať do úvahy nielen potreby obvyklé, pravidelne sa vyskytujúce, ale aj potreby, ktoré sa vyskytujú len niekedy, napríklad v dobe letných prázdnin. Účelom výživného je uhrádzať nielen priebežne sa vyskytujúce bežné potreby, ale všetky potreby prospešné pre všestranný vývoj detí, teda i potreby vyskytujúce sa nepravidelne za dlhšie obdobie. K týmto odôvodneným potrebám sa musí prihliadať pri určovaní výšky výživného. V zmysle § 28 Zákona o rodine je súčasťou rodičovských práv a povinností najmä sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa. V zmysle tohto zákonného ustanovenia je garantované právo rodičov vychovávať svoje deti a naopak deťom sa zaručuje právo na rodičovskú starostlivosť a výchovu. Tento zaručený princíp ochrany práv teda zahrňuje zo strany rodičov zabezpečenie podmienok materiálnej i nemateriálnej povahy k tomu, aby sa dieťa mohlo dostatočne rozvíjať. Pokiaľ ide o materiálne podmienky, tie sa realizujú prostredníctvom povinnosti rodičov podieľať sa na vyživovacej povinnosti k svojím deťom podľa kritérií uvedených v § 62 ods. 2 Zákona o rodine, pričom povinnosťou súdu je vždy prihliadnuť k všetkým dôležitým okolnostiam, u každého rodiča zvlášť, prihliadnuť na vek, vyspelosť dieťaťa, prihliadnuť na nevyhnutné potreby a potreby, ktoré sú nad rámec bežných potrieb, náklady, ktoré súvisia so zdravotným

stavom maloletých detí, je nutné prihliadnuť na majetkové pomery oboch rodičov a následne až tak zhodnotiť možnosti, schopnosti otca ako povinného a zhodnotiť odôvodnené potreby maloletých detí. Mal. Q. navštevuje X. ročník strednej školy, mal. J. navštevuje X. ročník základnej školy. Ich výdavky sú bežné, primerané veku a potrebám, u mal. Q. zvýšené z dôvodu štúdia na strednej škole v dôsledku zabezpečenia pomôcok na praktické vyučovanie.

13. Súdom určené výživné je primerané a vychádza z potrieb maloletých detí, ktoré boli v konaní preukázané matkou a ktoré aj odvolací súd považuje za primerané.

14. Vyživovacia povinnosť voči deťom, ktoré sú odkázané na svojich rodičov, je prvoradou povinnosťou rodiča a táto má prednosť pred ostatnými výdavkami. V súlade s ust. § 62 ods. 5 Zákona o rodine, platenie výživného má prednosť pred ostatnými výdavkami povinného rodiča. Súdom určené výživné v prejednávanom spore podľa názoru odvolacieho súdu v plnej miere zodpovedá potrebám maloletých detí a možnostiam ich otca. Odvolacia námietka otca je v tejto časti nedôvodná.

15. Z obsahu odvolania je zrejmé, že otec nenamietal súdom určenú výšku výživného, namietal zmenu platobného miesta, kam má byť výživné poukazované. Navrhol, aby výživné bolo poukazované k rukám detí a nie matky. K uvedenej námietke odvolací súd poukazuje na súdnu prax ustálenú judikatúrou, v zmysle ktorej má povinný rodič platiť výživné na maloleté dieťa k rukám toho rodiča, ktorý sa o dieťa osobne stará k určitému dátumu v mesiaci a to z dôvodu, že rodič, ktorému bolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, maloleté dieťa zastupuje a spravuje jeho majetok až do nadobudnutia plnoletosti dieťaťa. Pokiaľ však dieťa nadobudne plnoletosť, stáva sa plne spôsobilým na nakladanie so svojim majetkom a zákonné zastúpenie oprávneného rodiča zaniká. Z uvedeného dôvodu nadobudnutím plnoletosti dieťaťa je možné, aby povinný rodič prispieval na výživu dieťaťa k rukám dieťaťa. Keďže k zániku zastúpenia dieťaťa oprávneným rodičom dochádza priamo zo zákona, zmena súdneho rozhodnutia, len pokiaľ ide o osobu, ku ktorej rukám sa má platiť výživné, nie je potrebná. Odvolací súd k uvedenej námietke uvádza, že oprávnenou osobou v tomto vzťahu je vždy dieťa. Výživné sa v zásade považuje za príjem dieťaťa (slúži výlučne na uspokojovanie potrieb dieťaťa), odvolací súd však zdôrazňuje tú skutočnosť, že v čase, kým dieťa nedovŕši plnoletosť, tak majetok tohto dieťaťa vždy spravuje jeho zákonný zástupca, t.j. rodič, ktorému je dieťa zverené do osobnej starostlivosti. Povinnosť spravovať majetok maloletého dieťaťa je súčasťou zastupovania tak, ako je to určené v ust. § 31 Zákona o rodine. Zákonné zastúpenie maloletého dieťaťa však končí momentom, kedy dotknuté dieťa dovŕši plnoletosť. Týmto momentom dieťa v plnom rozsahu nadobúda právo nakladať so svojím majetkom, a teda nadobúda aj právo vo svojom mene preberať súdom určené výživné v nezmenenej sume. Toto právo nadobúda priamo zo zákona a v zásade nie je potrebné žiadne formálne potvrdenie tejto skutočnosti zo strany súdu.

16. Ani ďalšie odvolacie námietky otca nespochybnili vecnú správnosť rozsudku v jeho napadnutých častiach. Odvolací súd napadnutý rozsudok postupom podľa potvrdil.

17. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa a , tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

18. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0 ( zákona číslo o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Podľa , dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Podľa , dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Podľa , dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n). Podľa , dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. Podľa , dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Podľa , dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Podľa , dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. Podľa , v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Podľa , dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Podľa , povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.