Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Co/79/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Juraja Považana a členov senátu JUDr. Jany Richterovej a JUDr. Milana Chalupku v právnej veci žalobcu: Združenie na ochranu finančného spotrebiteľa, OFS, IČO: 42 205 735, so sídlom v Nitre, Petzwalova 12, zastúpený JUDr. Romanom Juríkom, advokátom v Nových Zámkoch, M. Flengera 4, proti žalovanému: POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598, so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, o kolektívnu ochranu práv spotrebiteľov, na odvolanie žalovaného voči rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo dňa 28. septembra 2017 č.k. -296 takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých častiach p o t v r d z u j e. Žalobcovi nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie určil, že zmluvná podmienka - poplatok vo výške 2/3 dlžnej sumy ako náklad na spísanie a uzatvorenie zmluvy je nekalou obchodnou praktikou. Vo zvyšku súd žalobu zamietol. Žalovanému nepriznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania.

2. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie právne odôvodnil podľa , o ochrane spotrebiteľa, , , , , , , , , , , nariadenia č. 87/95 Z.z. a vecne tým, že návrhom podaným na prvoinštančný súd dňa 13.06.2012 žiadal žalobca, aby súd žalovanému uložil povinnosť zdržať sa používania poplatku v časti náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere spolu so všetkou administratívou s tým spojenou. Podaním doručeným súdu dňa 15.01.2017 žalobca navrhol zmenu žaloby nasledovného znenia: „Súd určuje, že uplatňovanie zmluvnej pokuty vo výške 312 eur žalovaným, je nekalou obchodnou praktikou. Súd určuje, že uplatňovanie poplatku vo výške dvoch tretín dlžnej sumy ako nákladu na spísanie a uzatvorenie zmluvy, je nekalou obchodnou praktikou. Súd určuje, že zmluvná podmienka v spotrebiteľskej zmluve o spotrebiteľskom úvere v znení: „a administratívnych nákladov na vypracovanie a uzatvorenie spotrebiteľskej zmluvy o úvere spolu so všetkou administratívou s tým spojenou vo výške", je neprijateľná zmluvná podmienka. Súd určuje, že zmluvná podmienka v spotrebiteľskej zmluve o spotrebiteľskom úvere v znení: „a poplatok za expresné spracovanie úveru vo výške", je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Súd určuje, že uplatňovanie dohôd o zrážkach zo mzdy je nekalou obchodnou praktikou“.

3. Vychádzal zo zistenia, že žalobca je združením na ochranu spotrebiteľov, žalovaný je spoločnosť zapísaná v Obchodnom registri SR, ktorá má (okrem iného) zapísaný predmet podnikania: poskytovanie spotrebiteľských úverov bez obmedzenia v rozsahu poskytovania spotrebiteľských úverov.

4. Žalobca poukázal na to, že sa domáha vyslovenia neprijateľných zmluvných podmienok alebo nekalých obchodných praktík vo vzťahu k takým praktikám žalovaného , ktoré nemajú nič spoločné s odplatou za úver. Poznamenal, že v zmysle dodávateľ nemôže požadovať od spotrebiteľa plnenie, ktoré v prevažnej miere nesleduje záujmy spotrebiteľa. Týmto ustanovením zákonodarca v podstate recipoval žalovaným citovaný rozsudok vrchného KS Karlsruhen teda je súčasťou nášho právneho poriadku a vzťahuje sa na všetkých dodávateľov, nielen na banky. Pokiaľ ide o administratívny poplatok považoval za nepochopiteľné, prečo je oddelený od poplatku za úver v podobe úroku. Pokiaľ ide o zmluvnú pokutu, považoval ju za jednoducho neprimeranú. Pokiaľ ide o zrážky zo mzdy, Dohodu o zrážkach zo mzdy, tak ako ju používa žalovaný, považoval za nekalú obchodnú praktiku, preto lebo ju žalovaný zneužíva v snahe vyhnúť sa konaniu na súde.

5. Žalovaný sa pridržal písomného vyjadrenia k žalobe. Žalobu považoval za nedôvodnú. Námietku neprimeranosti poplatkov za poskytnutie úveru považoval v celom rozsahu za neodpodstatnenú nakoľko podľa pripúšťa poplatky za poskytnutie úveru a takisto aj zákon o ochrane spotrebiteľa pripúšťa vyberanie poplatkov za poskytnutie finančných prostriedkov. K samotnej výške poukázal na to, že klienti sú s touto výškou oboznámení, nemajú výhrady voči nej a súhlasia s ňou. Tvrdenie žalobcu, že predmetný poplatok je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, považoval za nedôvodné, nakoľko podľa za neprijateľnú zmluvnú podmienku sa nepovažujú zmluvné podmienky, ktoré sa tykajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak sú tieto zmluvné podmienky dohodnuté jasne, zrozumiteľne a určito a mal rovnako za to, že zákon do 1.7.2014 nestanovil maximálnu výšku odplaty za poskytnutie peňažných prostriedkov. K dohodám o zrážkach zo mzdy poukázal na to, že tieto boli uzatvorené platne v súlade s a v súlade s právnymi predpismi. Ďalej poukázal na to, že vyplnením dohody o zrážkach zo mzdy mal možnosť klient Dohodu individuálne dohodnúť, klient sa svojim pričinením podujal k jej podpisu, prijatiu, ovplyvneniu jej obsahu a preto nemožno hovoriť o absencii individuálneho dojednania zabezpečovacieho prostriedku.

6. Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné a preto neplatné. Vychádza sa z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou. Pokiaľ dodávateľ požaduje od spotrebiteľa sankciu za porušenie jeho zmluvných povinností a táto je v nepomere k jeho plneniu, je neplatná.

7. Žalovaným v priebehu konania nebolo spochybnené, že by praktiky vyčítané mu žalobcom použil, s výnimkou výšky zmluvnej pokuty voči spotrebiteľovi, čo však rozporoval až od určitého dátumu a teda nerozporoval, že v minulosti zmluvnú pokutu vo výške 312 Eur uplatňoval aj v úverových zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom. Medzi stranami v spore nebolo sporné, že žalovaný vo svojich zmluvách používa, prípadne používal zmluvné dojednania a právne inštitúty, ktoré žalobca označil ako nekalé. Spornými medzi stranami ostala skutočnosť, či tieto zmluvné podmienky, resp. obchodné praktiky sú, tak ako ich žalobca vo svojom návrhu špecifikoval, nekalými obchodnými praktikami, resp. neprijateľnými zmluvnými podmienkami.

8. Súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že žaloba žalobcu je čiastočne dôvodná v časti, v ktorej sa domáhal určenia, že zmluvná podmienka - poplatok vo výške 2/3 dlžnej sumy ako náklad na spísanie a uzatvorenie zmluvy - je nekalou obchodnou praktikou. K uvedenému záveru súd dospel s poukazom na znenie , z ktorého vyplýva, že ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata prevyšovať najvyššiu prípustnú odplatu, ktorú možno od spotrebiteľa pri poskytnutí peňažných prostriedkov požadovať. Vzhľadom na dikciu zákona a zákonom stanovenú maximálnu výšku mal súd za to, že poplatok, ktorý je vo výške 2/3 dlžnej sumy, teda vo výške 66% z dlžnej (požičanej) sumy je neprimeraný. Súd dodal, že táto podmienka nemôže byť platne dojednanou a to už len tým, že je nejasná, neurčitá, nevyplýva z nej, za čo má spotrebiteľ zaplatiť takýto poplatok.

9. Pokiaľ ide o zmluvnú pokutu zákon takéto dojednanie v spotrebiteľskej zmluve nevylučuje. V prípade, že ide o spotrebiteľský vzťah, musí ísť o takú dohodnutú zmluvnú pokutu, ktorá obstojí v rámci povinnej súdnej kontroly neprijateľných podmienok so zreteľom na povahu, obsah a všetky osobitosti právneho úkonu, so zreteľom na vzájomné práva a povinnosti účastníkov spotrebiteľskej zmluvy a v neposlednom rade i so zreteľom na sankcionovanie nesplnenia povinností na strane oboch účastníkov zmluvy. Zmluvnú pokutu je teda možné v zmysle zákona si dohodnúť, táto však musí byť dohodnutá tak, aby obstála v rámci povinnej súdnej kontroly neprijateľných podmienok so zreteľom na povahu, obsah a všetky osobitosti právneho úkonu, so zreteľom na vzájomné práva a povinnosti účastníkov spotrebiteľskej zmluvy a v neposlednom rade i so zreteľom na sankcionovanie nesplnenia povinností na strane oboch účastníkov zmluvy. Pokiaľ žalobca uvádzal, že zmluvnú pokutu vo výške 312 Eur považuje za neprimeranú a preto žiadal určiť, že zmluvná pokuta vo výške 312 Eur je nekalou zmluvnou podmienkou, súd konštatoval, že skutočnosť, či je zmluvná pokuta nekalou obchodnou podmienkou treba skúmať z viacerých aspektov a nie iba z pohľadu jej výšky. Jej výška by mala byť závislá od výšky poskytnutého úveru s prihliadnutím na okolnosti konkrétneho prípadu. Ďalším aspektom, ktorý musí súd skúmať v rámci posúdenia, či je zmluvná pokuta nekalou zmluvnou podmienkou alebo nie, je posúdenie, či išlo o individuálne dohodnutú zmluvnú podmienku alebo bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu a podmienky, za akých k jej uzavretiu pristúpi. Z uvedeného vyplýva, že samotná skutočnosť, že výška zmluvnej pokuty je 312 Eur, ešte nerobí bez ďalšieho takúto podmienku nekalou zmluvnú podmienku, ale pri jej posúdení je potrebné vychádzať vždy z okolností konkrétneho prípadu, treba posudzovať spôsob a podmienky, za akých bola dojednaná, či výška takto dojednanej zmluvnej podmienky reflektuje a zodpovedá výške úveru, ktoré zabezpečuje a podobne.

10. Pokiaľ sa žalobca domáhal určenia, že zmluvná podmienka v spotrebiteľskej zmluve o spotrebiteľskom úvere v znení: „a administratívnych nákladov na vypracovanie a uzatvorenie spotrebiteľskej zmluvy o úvere spolu so všetkou administratívou s tým spojenou vo výške", je neprijateľná zmluvná podmienka a že zmluvná podmienka v spotrebiteľskej zmluve o spotrebiteľskom úvere v znení: „a poplatok za expresné spracovanie úveru vo výške", je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, súd konštatoval, že dojednanie o administratívnom poplatku predstavuje vedľajšie zmluvné cenové dojednanie (keďže cenovým dojednaním vo vzťahu k hlavnému predmetu plnenia je pri zmluve o úvere dojednanie o úroku), preto toto dojednanie podlieha prieskumu v zmysle . Ak však má poplatok obstáť z hľadiska súdnej kontroly podľa , musí ísť o plnenie, ktoré je pre spotrebiteľa skutočné, ktoré znamená preňho význam alebo inými slovami povedané má pre spotrebiteľa pridanú hodnotu. A contrario plnenie, ktoré prevažne nie je v záujme spotrebiteľa, je plnením, za ktoré môže ísť o poplatok neprijateľný. Z uvedeného vyplýva, že posúdenie, či takéto dojednanie je nekalou zmluvnou podmienkou, závisí od okolností konkrétneho prípadu, od konkrétnej zmluvy, od výšky poskytnutého úveru, výšky celkových nákladov, dohodnutého úroku. Inými slovami povedané nie každá zmluvná podmienka v spotrebiteľskej zmluve o spotrebiteľskom úvere v znení: „a administratívnych nákladov na vypracovanie a uzatvorenie spotrebiteľskej zmluvy o úvere spolu so všetkou administratívou s tým spojenou vo výške", je automaticky neprijateľná zmluvná podmienka a nie každá zmluvná podmienka v spotrebiteľskej zmluve o spotrebiteľskom úvere v znení: „a poplatok za expresné spracovanie úveru vo výške", je automaticky neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Takéto posúdenie je závislé od individuálneho posúdenia toho-ktorého konkrétneho prípadu, od toho, či je špecifikované v zmluve z čoho tieto náklady pozostávajú, či úkony, za ktoré takéto náklady vzniknú, sledujú záujem spotrebiteľa a aj od samotnej výšky uvedeného poplatku. Inštitút zrážok zo mzdy predstavuje legitímny prostriedok slúžiaci veriteľovi na zabezpečenie jeho dlhu. Jedná sa o dohodu zmluvných strán, ktorú uzatvoria na základe ich dobrovoľnosti. Možnosť zabezpečenia záväzku je základnou zložkou každého zmluvného vzťahu, na základe ktorého je záujem veriteľa chránený pred zlou platobnou disciplínou dlžníka. Dohoda o zrážkach zo mzdy k zmluve o úvere musí spĺňať základné náležitosti a to písomnú formu, s tým, že táto musí byť uzavretá vo forme osobitnej listiny, súhlas dlžníka s dohodou, dohoda musí byť podpísaná, dlžník musí byť poučený o dôsledkoch jej uzavretia, v dohode musí byť uvedené, v akom rozsahu sa majú vykonávať zrážky zo mzdy, musí v nej byť uvedená výška mesačnej zrazenej sumy, musí v nej byť platiteľ mzdy náležite identifikovaný. Špecifickosťou dohody o zrážkach zo mzdy je to, že nie je len prostriedkom zabezpečenia hlavného záväzku, ale aj určitým spôsobom jeho splácania. Zákon o ochrane spotrebiteľa pripustil možnosť zabezpečenia uspokojenia pohľadávky alebo splnenia záväzku vyplývajúceho zo spotrebiteľskej zmluvy dohodou o zrážkach zo mzdy a iných príjmov vo forme osobitnej listiny. Podľa názoru súdu z dikcie citovaného zákona vyplýva, že pokiaľ je „Dohoda o zrážkach zo

mzdy“ uzatvorená na osobitnej listine, pokiaľ bol dlžník poučený o následkoch uzavretia takejto dohody, mal možnosť jej uzavretie odmietnuť, tak je takáto Dohoda o zrážkach zo mzdy platne uzatvorená, je v súlade so zákonom o ochrane spotrebiteľa. Z uvedeného dôvodu by vydaním rozhodnutia, v znení ako ho žalobca žiadal, teda v znení „Súd určuje, že uplatňovanie dohôd o zrážkach zo mzdy je nekalou obchodnou praktikou“ by súd rozhodol nad rámec zákona, nakoľko by zakázal aj niečo, čo je výslovne zákonom dovolené.

11. Vzhľadom na tieto skutočnosti nemôže byť bez ďalšieho Dohoda o zrážkach zo mzdy nekalou obchodnou praktikou len z dôvodu žalobcom uvádzaného tvrdenia, že je vo verejnom záujme zabrániť žalovanému v ďalšom uplatňovaní „práv“ z dohôd o zrážkach zo mzdy. Posúdenie platnosti, prípadne neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy bude preto závisieť od individuálnej konkrétnej zmluvy, z hľadiska, toho, či konkrétna namietaná “Dohoda o zrážkach zo mzdy” bola uzatvorená v súlade s právnymi predpismi alebo naopak. Súd prvej inštancie preto dospel k záveru, že vo zvyšku je nárok žalobcu nedôvodný a preto žalobu v ostatnej časti zamietol.

12. O trovách konania rozhodol súd podľa , a žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznal, keď z obsahu spisu zistil, že žalovanému, ktorý mal vo veci úspech v rozsahu 75% a mal by tak nárok na náhradu trov konania v rozsahu 50%, žiadne trovy nevznikli ( uznesenie Najvyššieho súdu SR z 26. októbra 2016, sp. zn. )

13. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie v žalobe vyhovujúcej časti a v časti výroku o náhrade trov konania podal odvolanie žalovaný. Svoje odvolanie žalovaný odôvodnil podľa , a a najmä tým, že súd svoje rozhodnutie nedostatočne odôvodnil. Ohľadne administratívneho poplatku žalovaný poukázal na to, že slovenská právna úprava v oblasti úverov „účtovaniu" poplatku výslovne nebráni. Zákon o spotrebiteľských úveroch totiž výslovne spomína niektoré poplatky: za notárske služby, poplatok za predčasné splatenie úveru, poplatok za vedenie účtu atď. V prípade definície celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom sa napr. uvádzajú o.i. aj poplatky akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere. Je teda zrejmé, že slovenské právo a slovenský zákonodarca poplatok za spracovanie zmluvy nielenže pripúšťa, ale aj výslovne uvádza. Je potrebné zopakovať, že v čase uzavretia zmluvy o úvere neexistoval a nebol účinným žiaden všeobecne záväzný právny predpis, podľa ktorého by bola stanovená maximálna prípustná výška úrokov za poskytnutie peňažných prostriedkov. Možno teda vychádzať iba z ustanovenia , podľa ktorého ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti. Dôkazné bremeno pritom v otázke primeranosti odplaty znáša žalobca, a nie žalovaný. Žalobca teda musí preukázať, že v čase a mieste uzavretia zmluvy o úvere išlo o odplatu, ktorá výrazne (podstatne) vybočovala z trhového priemeru odplát poskytovaných inými subjektmi poskytujúcimi financovanie z vlastných zdrojov (tak ako žalovaný). Pokiaľ sa žalobca dovoláva údajov výlučne bánk, koná tak v priamom rozpore s ustanovením , podľa ktorého je ako merítko považovaná odplata obvykle požadovaná na finančnom trhu, t.j. nie len bankami, ale aj inými účastníkmi finančného trhu. Treba uviesť, že definovanie výšky odplaty odkazom na údaje bánk bolo možné len na základe účinného do 31.10.2008 (Ak je v spotrebiteľskej zmluve predmetom záväzku poskytnutie peňažných prostriedkov za neprimeranú odplatu, súd môže odplatu znížiť; prihliadne pritom najmä na odplaty poskytované bankami pri spotrebných úveroch. Ak súd rozhodne o znížení odplaty za poskytnuté peňažné prostriedky a spotrebiteľ splnil svoj záväzok vo väčšom rozsahu, ako bol podľa rozhodnutia súdu povinný, dodávateľ je povinný bez zbytočného odkladu vrátiť spotrebiteľovi plnenie, ktoré presahuje výšku poskytnutých peňažných prostriedkov a primeranej odplaty.) alebo do 31.05.2010 (Ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov a nejde o spotrebiteľský úver podľa zákona o spotrebiteľských úveroch, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú bankami za spotrebné úvery v mieste bydliska spotrebiteľa a v čase uzavretia zmluvy.). Navyše žalobca sa opiera o úrokovú sadzbu stanovenú pre banky, ktorá je, samozrejme, nižšia. Správne by mal prihliadať na úrokovú sadzbu stanovenú spoločne pre banky a ďalej nebankové, leasingové a iné spoločnosti, pod ktoré spadá aj žalovaný. Naviac prevýšenie takejto odplaty je možné a zákon zakazuje len také prevýšenie, ktoré má charakter prevýšenia podstatného. V tomto ohľade žalovaný poukazuje na rozhodnutie Vrchného súdu v Prahe sp.

zn. . Žalobcom tvrdenú neprijateľnosť poplatku nie ja možné vyvodiť ani zo samotného Zákona o spotrebiteľských úveroch, Článku 9 ods. 10 tohto zákona. Pokiaľ ide o výšku príslušného poplatku, tento je v zmluvách o úvere dostatočne jasne uvedený, výrazne napísaný, je uvedený hneď pri sume poskytnutého úveru, teda klienti žalovaného vedia posúdiť hodnotu protiplnenia. Zároveň vo Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere, je presne uvedené, aká časť príslušného poplatku tvorí úrok a aká časť tvorí náklady za vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere spolu so všetkou administratívou s tým spojenou. V ustanovení sa uvádza, že spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určite, jasne a zrozumiteľne. Teda už zo samotného ustanovenia vyplýva, že neprijateľné podmienky sa nevzťahujú na cenu, ak je táto dojedná jasne a zrozumiteľne. Teda podľa názoru žalovaného, pokiaľ ide o cenu úveru, ktorej súčasťou sú aj náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere spolu s administratívou s tým spojenou, samu o sebe ju nemožno posudzovať z toho hľadiska, že by spôsobovala nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán. Príslušný poplatok úveru ako cena za poskytnutie úveru je vždy dojednaná určito, jasne a zrozumiteľne, vopred a bez toho aby prišlo k jej zvýšeniu. Náklady žalovaného nie sú len náklady súvisiace s uzavretím zmluvy na vopred určenom tlačive. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný uzatvára zmluvy o úvere s klientmi prostredníctvom mandatárov a v prevažnej miere na adrese trvalého alebo prechodného bydliska klienta a za klientom mandatár žalovaného cestuje minimálne dvakrát (spísanie žiadosti o úvere a po jej schválení opätovná návšteva klienta spojená so spísaním zmluvy a vyplatením finančných prostriedkov zo zmluvy o úvere), žalovaný rná s vypracovaním a samotným uzatvorením zmluvy o úvere aj iné náklady. Tieto náklady pozostávajú najmä z provízie mandatára, jeho cestovných a iných prevádzkových nákladov, vrátane nákladov na pohonné hmoty a služby mobilného operátora, ako aj náklady na právne služby a ďalšie náklady spojené s administratívou spojenou s vypracovaním a uzatvorením zmluvy o úvere. Klientom žalovaného je teda v súvislosti poskytnutím úveru poskytnutý absolútny servis a práve náklady na tento servis sa odrážajú v hodnote nákladov na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere spolu s administratívou s tým spojenou. Žalovaný je zároveň toho názoru, že príslušný poplatok, ktorý predstavuje náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere spolu s administratívou s tým spojenou nevylučuje nárokovateľnosť splnenia takéhoto záväzku a dojednanie takejto platby ako záväzku nad rámec podstatných náležitostí zmluvy o úvere zákonu neodporuje. Žalovaný poukázal na rozhodnutie spolkového súdneho dvora, konkrétne rozhodnutie dostupné na <http://www.dnoti.de/DOC/2012/11zr3> 10.pdf, sp. zn. XI ZR 3/10 zo dňa 07.12.2012. Naviac, v súvislosti s prípustnosťou poplatku za náklady na vypracovanie a uzatvorenie Zmluvy poukázal na novelu Zákona o spotrebiteľských úveroch, účinný od 10.06.2013. Žalovaný zotrval na svojich tvrdeniach, že žalobcom tvrdenú neprijateľnosť poplatku nie je možné vyvodiť ani zo samotného Zákona o spotrebiteľských úveroch. Podľa článku 9 ods. 10 novelizovaného Zákona o spotrebiteľských úveroch sa totiž „veriteľovi zakazuje požadovať od spotrebiteľa úhradu poplatkov, náhradu nákladov alebo inú odplatu za vedenie, evidenciu alebo správu spotrebiteľského úveru alebo účtu alebo zrušenie účtu, na ktorom je vedený spotrebiteľský úver a ktorého zriadenie alebo vedenie je podmienkou poskytnutia spotrebiteľského úveru alebo poskytnutia spotrebiteľského úveru za ponúkaných podmienok; to neplatí, ak ide o účet podľa až 715 , osobitného zákona alebo o osobitnú službu, ktorá nie je podmienkou úverového vzťahu a ktorej podmienkou poskytnutia je písomný súhlas spotrebiteľa.“ Zákonodarca explicitne vymenúva poplatok alebo náhradu nákladov len za vedenie, evidenciu, správu úveru, resp. účtu alebo jeho zrušenie, nie však poplatok za vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere, z čoho výkladom a contrario vyplýva, že takýto poplatok je v zmysle Zákona o spotrebiteľských úveroch prípustný. Žalovaný rázne odmieta, že zmluvná podmienka, t,j. „administratívny poplatok za administratívne náklady na vypracovanie a uzatvorenie Zmluvy o úvere spolu so všetkou administratívou s tým spojenou“ je neprijateľná zmluvná podmienka.

14. K odvolaniu žalovaného žalobca vyjadrenie súdu nezaslal.

15. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v medziach a z dôvodov podaných odvolaní podľa , bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa a podľa , a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

16. Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu súdu prvej inštancie má za to, že pokiaľ žalovaný žiada od žalobcu ako spotrebiteľa zaplatenie poplatku za náklad na spísanie a uzatvorenie zmluvy, požaduje od spotrebiteľa plnenie za službu, ktorej poskytnutie dodávateľom v prevažnej miere nesleduje záujmy spotrebiteľa ( ). Zmluvná podmienka zavedená v písmene t/ zaviedla do nášho právneho poriadku teóriu materiálneho prospechu plnenia spotrebiteľa, podľa ktorej by sa nemalo stávať, že spotrebiteľ bude poskytovať podľa zmluvy také plnenia, ktoré v prevažujúcej miere nebudú sledovať jeho záujmy. Ak dodávateľ využíva vedľajšie cenové dojednania a spoplatňuje konkrétne úkony alebo služby, malo by byť na spotrebiteľa prenášané len také nákladové bremeno za poskytované služby, ktoré bude sledovať prospech spotrebiteľa v prevažnej miere. Nie je ničím výnimočné, ak spotrebiteľ porovnáva prospech získaný z konkrétnej služby s cenou, ktorú za službu platí. Kľúčová myšlienka písmena t/ je preto založená práve na tom, že je spravodlivé od spotrebiteľa požadovať plnenie iba v prípade, ak poskytovaná služba alebo všeobecne dodávateľom poskytované plnenie prevažujúco sleduje záujmy práve spotrebiteľa. Ide tak o pretavenie východiskového konceptu spravodlivosti v plnenia poskytované v existujúcom spotrebiteľskom záväzku. Normatívnou motiváciou zákonodarcu bolo konanie dodávateľov, ktorí nečestne požadujú od spotrebiteľov konkrétne plnenia, ale za tieto im neposkytujú žiaden úžitok a prospech.

17. Poplatok za náklad na spísanie a uzavretie zmluvy neposkytuje žalobcovi žiaden úžitok ani prospech. Je prirodzené, že žalobca, pokiaľ chce vykonávať podnikateľskú činnosť a poskytovať spotrebiteľom úvery v zmysle musí počítať aj s tým, že bude mať isté náklady, ktoré bude v súvislosti s poskytovaním úverov aj hradiť. Nemôže však prenášať bremeno nákladov na podnikanie na spotrebiteľa, najmä nie pokiaľ spotrebiteľ z takéhoto nákladu (poplatku zaň) nemá žiaden zrejmý, jasný a zrozumiteľný úžitok. Zároveň odvolací súd má za to, že náklady, ktoré vynaloží dodávateľ v súvislosti s poskytovaním plnenia spotrebiteľovi, sú už zarátané v úrokoch, ktoré sa spotrebiteľ zaväzuje dodávateľovi zaplatiť spolu s vrátením poskytnutých peňažných prostriedkov.

18. Týmto spôsobom ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorou sa navyšuje plnenie spotrebiteľa a ktorá nemôže v súdnom prieskume neprijateľnosti zmluvných podmienok obstáť. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej žalobe vyhovujúcej časti ako vecne správny potvrdil ( ).

19. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. v spojení s a . V odvolacom konaní úspešnému žalobcovi však náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože žalobcovi zo súdneho spisu žiadne trovy konania nevyplývajú a teda súd mu ich náhradu s prihliadnutím na zásadu hospodárnosti konania nepriznal (v zmysle uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 28.02.2018, sp. zn. ).

20. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).