Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_2CoCsp-3-2020.pdf
PDF · 100.17 KB
Case nature
Area
Subarea
2CoCsp/3/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Slovinskej a sudkýň JUDr. Zuzany Stolárovej a JUDr. Zuzany Matyiovej v spore žalobcu: Prima banka Slovensko, a.s., so sídlom Hodžova 11, 010 11 Žilina, IČO: 31 575 951, proti žalovanému Š. L., P.. X.XX.XXXX, Y. U. XX/XX, XXX XX Č., o zaplatenie 431,13 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice - okolie č. k. 13Csp/286/2018-85 zo dňa 10. júna 2019, takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok v napadnutej časti.
Stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1.Okresný súd Košice - okolie (ďalej len ,,súd prvej inštancie“) rozsudkom č. k. 13Csp/286/2018-85 zo dňa 10. júna 2019 uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 250,18 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 250,18 Eur od 15.11.2018 do zaplatenia (I.) v prevyšujúcej časti žalobu zamietol (II.) a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania proti žalovanému v rozsahu 16% (III.).
2.Rozhodol o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 431,13 Eur s úrokom vo výške 17,90 Eur z dlžnej sumy od 15.11.2018 až do zaplatenia a s úrokom z omeškania z dlžnej sumy vo výške 5% ročne od 15.11.2018 do zaplatenia a tiež náhrady trov konania. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že právny predchodca žalobcu (Sberbank Slovensko, a.s.) uzavrel so žalovaným Rámcovú zmluvu o bežnom účte, na základe ktorej viedol pre žalovaného bežný účet a poskytoval mu služby s ním spojené, s možnosťou poskytnutia úverového rámca formou povoleného prečerpania, ktorý žalovaný nevyužil. Žalovaný bol v zmysle Všeobecných zmluvných podmienok právneho predchodcu žalobcu povinný udržiavať na svojom účte dostatok finančných prostriedkov na zúčtovanie platobných príkazov, inkás, poplatkov a podobne. Túto povinnosť si žalovaný nesplnil a dostal sa do prekročenia. Žalovaná istina 431,13 Eur predstavuje rozdiel medzi debetnými a kreditnými obratmi vykonanými na účte žalovaného. Nakoľko žalovaný svoj dlh neuhradil, žalobca žiadal, aby súd prvej inštancie zaviazal žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril a bol v konaní nečinný.
3.Súd prvej inštancie mal v konaní za preukázané, že právny predchodca žalobcu uzavrel so žalovaným dňa 18.12.2015 Rámcovú zmluvu č. 3351164609/3100, predmetom ktorej bolo otvorenie bežného účtu a poskytnutie platobných a bankových služieb v dohodnutom rozsahu a zároveň poskytnutie úveru formou povoleného prečerpania. Samotná formulárová zmluva upravovala iba povolené prečerpanie nie prekročenie. Nárok žalobcu titulom prekročenia teda výplýva z obsahu Všeobecných obchodných podmienok (ďalej len ,,VOP“), na ktoré zmluva odkazuje. VOP boli vopred pripravené a predtlačené žalobcom, s tým že žalovaný nemal možnosť ovplyvniť ich obsah. Súd prvej inštancie aplikoval na vec
ustanovenia § 3 ods. 3 zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, § 1 ods. 2 a 4, § 2 písm. a/, b/, f/, § 9 ods. 1 a 2, § 10 ods. 1, § 11 ods. 1 a § 18 ods. 1 a 2 zák č. 129/2010 Z .z. o spotrebiteľských úveroch, § 52 ods. 1 až 4, § 53 ods. 1 až 3 a 5, § 54 ods. 1 a 2, § 39 a § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka a dospel k záveru, že úver poskytnutý formou povoleného prečerpania sa považuje v zmysle § 11 ods. 1 písm. b) v spojení s § 11 ods. 1 písm. c/ zák č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch (ďalej len ,,ZoSÚ“) za bezúročný a bez poplatkov z dôvodu, že Rámcová zmluva o bežnom účte a zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania neobsahuje náležitosti v zmysle § 10 ods. 1 ZoSÚ. Súd prvej inštancie skonštatoval, že zmluva obsahovala iba dojednania týkajúce sa povoleného prečerpania a nie prekročenia. Tieto vyplývali iba z VOP, z ktorých však nemožno vyvodzovať povinnosť pre spotrebiteľa nakoľko neboli spotrebiteľom podpísané a nemožno akceptovať, aby akákoľvek povinná náležitosť zmluvy bola uvedená iba v obchodných podmienkach a výveskách banky ako vedľajších dokumentoch k zmluve a nie priamo v zmluve. Uvedené nespĺňa kritérium písomného uzavretia zmluvy. V závere dodal, že žalobca ani žiadnym spôsobom nepreukázal splnenie zákonom požadovaných náležitostí v zmysle § 18 ods. 2 ZoSÚ. a účet viedol bez pohybu 14 mesiacov za čo si naúčtoval poplatky v celkovej výške 180,95 Eur.
4.Proti zamietavému výroku rozsudku a výroku o trovách konania podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie z odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len ,,CSP“). Nesúhlasil so závermi súdu prvej inštancie a to z dôvodu, že súd prvej inštancie nerozlišoval medzi povolením prečerpaním a prekročením. V prípade prekročenia ide o tzv. nepovolené prečerpanie resp. nepovolený debet a ide o automatické prijaté prečepranie, pri ktorom banka umožňuje klientovi disponovať s peňažnými prostriedkami nad rámec aktuálneho zostatku jeho bežného účtu. Uviedol, že podmienky upravené vo VOP vychádzajú zo zákonnej úpravy. ďalej argumentoval, že žalovaného informoval o prekročení vo výpisoch z účtu a taktiež ho informoval o úrokovej sadzbe a to zverejnením VOP a Sadzobníka poplatkov na webovej stránke žalobcu a tiež v každej pobočke banky. Nárok žalobcu na úroky z prekročenia vyplýva zo zákona aj z VOP a úroková sadzba z prekročenia bola zahrnutá aj v zmluve. Zmluva o úvere nemusí byť vyhotovená ako jediný dokument a časť náležitostí úverovej zmluvy môže byť obsiahnutá aj vo VOP alebo OP. Aj v tomto prípade tak VOP ako aj sadzobník sú súčasťou úverovej zmluvy. Pokiaľ je možnosť účtovať poplatky, môže nastať stav, že sa žalovaný dostane do stavu nepovoleného prečerpania na účte a teda jeho účet má záporný zostatok len v dôsledku účtovania poplatkov. Nie je preto daný dôvod na nepriznanie úrokov a poplatkov. Žalobca navrhol, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie tak, že vyhovie žalobe v plnom rozsahu a prizná mu náhradu trov konania vrátane odvolacieho konania v rozsahu 100%.
5.Vyjadrenie k odvolaniu zo strany žalovaného nebolo podané.
6. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas a oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho pojednávania v súlade s § 385 ods. 1 CSP a contrario, v rozsahu danom § 379 a § 380 CSP z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. Rozsudok je v napadnutom zamietavom výroku a súvisiacom výroku o trovách konania vecne správny, preto ho odvolací súd podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 28. mája 2020 o 10.10 hod. pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia boli zverejnené na úradnej tabuli a webovej stránke Krajského súdu v Košiciach v súlade s § 219 ods. 1,3 CSP, § 378 ods. 1 CSP.
9.Vyhovujúci výrok rozsudku nebol odvolaním napadnutý, preto nadobudol právoplatnosť (§ 367 ods. 2,3 CSP) a nestal sa predmetom odvolacieho prieskumu.
10.Žalobcom boli uplatnené odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. f/, h/ CSP. Odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f/ CSP je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke a ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s ust. § 191 CSP a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy len skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov strán nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvej inštancie
založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. § 192, § 193 a § 205 CSP. K odvolaciemu dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h/ CSP odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil.
11.Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku a predchádzajúceho procesného postupu súdu v konaní z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a v rozsahu námietok žalobcu vymedzených v podanom odvolaní dospel k záveru, že odvolanie nie je opodstatnené a uplatnené odvolacie dôvody nie sú preukázané. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v rozsahu dostatočnom pre úplné zistenie skutkového stavu, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa zásad vyplývajúcich z ust. § 191 a nasl. CSP, z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správne závery o právach a povinnostiach sporových strán. Uplatnený nárok správne právne posúdil a dospel k správnemu záveru, pričom rozsudok aj náležite odôvodnil a odvolací súd nezistil ani pochybenia v procesnom postupe súdu prvej inštancie porušujúce procesné práva strán alebo právo na spravodlivý proces, ani žiadnu z procesných vád konania, ktoré by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
12. Podrobné, presvedčivé a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody rozsudku, s ktorými sa odvolací súd stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP). Ani počas odvolacieho konania nevyšli najavo také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali iné rozhodnutie vo veci. Odvolacie námietky žalovaného nemali vplyv na vecnú správnosť rozsudku a nie sú spôsobilé privodiť zmenu napadnutého rozsudku. Na zvýraznenie správnosti rozhodnutia dodáva:
13.Odvolací súd preskúmaním rozhodnutia a konania, ktoré mu predchádzalo nezistil žiadne porušenie procesných práv žalobcu a ani inú vadu konania, ktorá by mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Rozsudok súdu prvej inštancie zodpovedá požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutí v zmysle § 220 CSP, keď súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný spor, a z ktorých vyvodil svoje právne závery.
14.Odvolací súd sa stotožňuje so závermi súdu prvej inštancie, že zmluva o spolupráci, na podklade ktorej bola uzavretá stranami sporu zmluva o bežnom účte je zmluvou spotrebiteľskou, z ktorej si žalobca mohol uplatňovať nároky na úroky, poplatky za predpokladu, že tieto boli medzi zmluvnými stranami individuálne dohodnuté. V prejednávanom spore žalobca nepreukázal svoje tvrdenia o existencii nároku na úhradu sumy spočívajúcej v úrokoch a poplatkoch, ktorými zaťažoval účet žalovaného, na ktorom účte neboli disponibilné finančné prostriedky.
15.Zmluva o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb zo dňa 15. 5. 2014, ktorá mala podľa tvrdení žalobcu zakladať jeho nárok voči žalovanému, neobsahuje žiadnu dohodu o úrokoch, či sume poplatkov, ktoré si veriteľ mieni voči dlžníkovi uplatňovať, osobitne, ak už dlžník s účtom nenakladá, ktorú dohodu nenahradzuje klauzula odkazujúca na sadzobník poplatkov a všeobecné obchodné podmienky. Sadzobník poplatkov a výveska úrokových sadzieb nenahrádza dohodu zmluvných strán o podstatných náležitostiach zmluvy, kam patrí aj dohoda o úrokoch, ale ide o jednostranný interný dokument žalobcu, do ktorého nemohol spotrebiteľ pri vzniku zmluvného vzťahu zasiahnuť. Všeobecné obchodné podmienky môžu upravovať technické náležitosti zmluvy, nesmú však v nich byť pre spotrebiteľa skryté významné informácie týkajúce sa obsahu jeho záväzkového vzťahu alebo sankcií spojených s porušením jeho povinností zo zmluvy.
16.Zákon č. 129/2010 Z.z. v § 2 písm. f/ definuje pojem prekročenie ako automaticky prijaté prečerpanie, pri ktorom veriteľ umožňuje spotrebiteľovi disponovať s peňažnými prostriedkami nad rámec aktuálneho zostatku na platobnom účte spotrebiteľa alebo nad rámec dohodnutého povoleného prečerpania. Zákonom definované prekročenie tak zahŕňa povolené aj nepovolené prečerpanie účtu, ktoré umožňuje
spotrebiteľovi dispozíciu s finančnými prostriedkami nad rámec jeho disponibilných finančných zdrojov. Podmienky upravujúce prekročenie účtu vyplývajú z § 18 zákona č. 129/2010 Z.z..
17.Podľa § 18 ods.1 citovaného zákona, ak ide o zmluvu o otvorení bežného účtu a existuje možnosť, že sa spotrebiteľovi umožní prekročenie, veriteľ je povinný informovať spotrebiteľa pravidelne v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi o úrokovej sadzbe spotrebiteľského úveru, podmienkach, ktoré upravujú jej uplatňovanie, indexe alebo referenčnej sadzbe, ktorá sa vzťahuje na pôvodnú úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, sankciách, úrokoch z omeškania a poplatkoch za toto prekročenie a podmienkach, za ktorých sa tieto poplatky môžu meniť.
18.Podľa § 18 ods. 2 citovaného zákona, ak ide o prekročenie, ktoré trvá viac ako jeden mesiac, veriteľ bezodkladne informuje spotrebiteľa písomne alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi o a) prekročení, b) výške prekročenej čiastky, c) úrokovej sadzbe spotrebiteľského úveru, d) akýchkoľvek uplatniteľných sankciách, poplatkoch alebo úrokoch z omeškania, e) iných možnostiach riešenia tohto prekročenia vrátane ponuky iných úverových produktov.
19.Bod 3.12 VOP k zmluve o bežnom účte, od ktorého žalobca odvodzuje svoj nárok upravuje situáciu, ako môže dôjsť k vzniku nepovoleného prečerpania (ktoré spadá do pojmu prekročenie) a uvádza, že sa tak môže stať pri zúčtovaní úrokov, poplatkov, operácií prostredníctvom platobných kariet, opravnom zúčtovaní, uplatnení zrážkovej dane, či v iných prípadoch dohodnutých bankou a klientom. Nepovolené prečerpanie definuje ako automaticky prijaté prečerpanie, pri ktorom banka umožňuje majiteľovi účtu nakladať s peňažnými prostriedkami nad rámec aktuálneho zostatku na bežnom účte. Ak nepovolené prečerpanie nastalo, musí ho majiteľ účtu bez zbytočného odkladu vyrovnať. Po dobu nepovoleného prečerpania je majiteľ účtu povinný platiť z prekročenej čiastky úrok vypočítaný na základe úrokovej sadzby „úrok pri nepovolenom prečerpaní účtu“.
20.Právo žalobcu ako banky na uplatňovanie úrokov z finančných prostriedkov, ktoré boli použité klientom nad rámec aktuálneho zostatku na účte vyplývajú z § 710 Obchodného zákonníka, podľa ktorého, ak je v zmluve určené, že banka vykoná do určitej sumy príkazy na platby, aj keď nemá na to potrebné peňažné prostriedky na účte, spravujú sa práva a povinnosti strán pri uskutočnení týchto platieb zmluvou o úvere (§ 497 a nasledujúce).
21.Oprávnenie na odpisovanie finančných prostriedkov z účtu majiteľa platobného účtu aj bez predloženia platobných príkazov vyplýva z § 711 ods. 1 Obch. zák. a § 3 ods. 2 zákona č. 492/09 Z.z. o platobných službách (ďalej „zákon o platobných službách“).
22.Podľa § 711 ods. 1 Obch. zák. za vykonanie platieb je banka oprávnená požadovať úhradu nákladov s tým spojených a použiť na ich započítanie peňažné prostriedky na účte.
23.Podľa § 3 ods. 2 zákona o platobných službách v znení účinnom k času vzniku pohľadávky tj do 12.1.2018, poskytovateľ platobných služieb odpíše finančné prostriedky z platobného účtu aj bez predloženia platobného príkazu a) pri výkone rozhodnutia alebo pri plnení inej povinnosti uloženej osobitným zákonom alebo na základe osobitného zákona b) na úhradu všetkých cien a skutočných výdavkov za poskytnuté služby, na úhradu splatných debetných úrokov alebo v ďalších prípadoch, v ktorých je na to poskytovateľ platobných služieb oprávnený podľa rámcovej zmluvy alebo c) v prípadoch písomne dohodnutých medzi poskytovateľom platobných služieb a používateľom platobných služieb.
24.Z výpisu z účtu, ktorým bol preukázaný konečný dlh žalovaného je zrejmé, že predmetom zúčtovania boli poplatky a úroky. Oprávnenie žalobcu ako banky na odpisovanie finančných prostriedkov z účtu žalovaného ako jeho klienta bez predloženia platobného príkazu bolo možné aj na úhradu cien a poplatkov za poskytnuté služby, či splatných debetných úrokov (§ 711 ods. 1 Obch. zák., § 3 ods. 2 zákona o platobných službách) avšak len za podmienky, ktorá vyplýva zo zákonnej úpravy, že na platobnom účte žalovaného sa finančné prostriedky nachádzali.
25.Zohľadňujúc vyššie uvedenú argumentáciu, súd prvej inštancie správne uzavrel, že žalobca nepreukázal existenciu tvrdeného hmotnoprávneho nároku, preto bolo rozhodnutie v napadnutom rozsahu ako vecne správne potvrdené.
26. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP. Žalobca bol v konaní procesne neúspešnou stranou sporu, preto nárok na náhradu trov konania nemá. Procesne úspešnému žalovanému nevznikli v odvolacom konaní žiadne trovy, o výške ktorých by bolo potrebné rozhodovať, z ktorých dôvodov súd vyslovil, že žiadna strana sporu nemá na náhradu trov odvolacieho konania právo.
27.Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).