Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_7Co-128-2019.pdf
PDF · 81.91 KB
Case nature
Area
Subarea
7Co/128/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Branislava Brezu a sudcov JUDr. Martina Fiľakovského a JUDr. Anny Kovaľovej v právnej veci žalobkyne: J. B., nar. XX.XX.XXXX, bývajúcej vo F. n/A., na ul. P. č. XXXX/XX, proti žalovaným 1/ L. T., nar. XX.XX.XXXX, bývajúcej vo F. n/A., na ul. W. č. XXX/XX a 2/ U. N., nar. XX.XX.XXXX, bývajúcemu v B. K., na ul. L. B. č. XXX/XX, právne zastúpenému Mgr. Františkom Chocholom, advokátom, so sídlom vo Vranove n/Topľou, na ul. Kalinčiakovej č. 10, o zaplatenie 877,31 eur s prísl., o odvolaní žalovaného v 2. rade proti rozsudku Okresného súdu Vranov n/Topľou zo dňa 04.02.2019 č.k. 3C 280/2015-180 takto
rozhodol:
Potvrdzuje rozsudok vo výroku o uložení povinnosti žalovanému v 2. rade zaplatiť žalobkyni sumu 407,58 eur s prísl. a vo výroku o trovách konania medzi žalobkyňou a žalovaným v 2. rade.
Žalobkyni sa priznáva proti žalovanému v 2. rade náhrada trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Prvoinštančný súd napadnutým rozsudkom uložil každému zo žalovaných povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 407,58 eur s 5,05 %-ným ročným úrokom z omeškania od 01.07.2015 do zaplatenia. Žalobkyni priznal proti každému zo žalovaných náhradu trov konania v celom rozsahu.
2. Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že žalobkyňa prenajala byt do nájmu žalovaným v 1. a 2. rade na dobu určitú od 01.03.2015 do 30.06.2015 na základe nájomnej zmluvy zo dňa 27.02.2015. Podľa ust. § 710 ods. 2 Občianskeho zákonníka nájom bytu dohodnutý na určitý čas zanikne uplynutím tohto času. Až do doby, kým nájom bytu nezanikne, nájomcovia sú povinní plniť si svoje povinnosti spojené s platením nájomného a úhrady za plnenia poskytovaním s užívaním bytu bez ohľadu na to, či byt užívajú alebo nie. Skutočnosť, že žalovaná v 1. rade v júni roku 2015 byt neužívala, nie je okolnosťou vylučujúcou ju z platenia nájomného a úhrady za plnenia poskytované s užívaním bytu.
3. Pokiaľ ide o žalovaného v 2. rade, tento uznal svoj dlh vzniknutý z titulu neplatenia nájomného a z titulu neplatenia úhrad za plnenia poskytované s užívaním bytu. Podľa písomného uznania dlhu vo výške 370,17 eur (č.l. 9 spisu), tento dlh mal vzniknúť neuhradením polovice nájomného za mesiace máj a jún roku 2015 a neuhradením polovice nedoplatku za náklady spojené s užívaním bytu a polovice nedoplatku za plyn.
4. Žalovaní v 1. a 2. rade nezaplatili žalobkyni nájomné za mesiace máj a jún roku 2015 vo výške po 310 eur za každý mesiac a nezaplatili náklady spojené s užívaním bytu za rok 2014, kde bol vyúčtovaný nedoplatok vo výške 114,62 eur. Takisto nezaplatili nedoplatok za vyúčtovanie spotreby plynu za rok 2014 v sume 5,73 eur a ani nedoplatok nákladov spojených s užívaním bytu za rok 2015 vo výške 74,81 eur. Dlh žalovaných v 1. a 2. rade tak celkovo predstavoval sumu 815,16 eur.
5. S prihliadnutím na uvedené súd prvej inštancie uložil žalovanej v 1. rade povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 407,58 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne od 01.07.2015 do zaplatenia a žalovanému v 2. rade povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 407,58 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne od 01.07.2015 do zaplatenia. Okrem istiny bol žalobkyni priznaný tiež úrok z omeškania v súlade s ust. § 517 ods. 1 a ods. 2 Občianskeho zákonníka.
6. Výrok o trovách bol odôvodnený ust. § 255 ods. 1 v spojení s ust. § 262 ods. 1, 2 C.s.p.
7. Proti tomuto rozsudku, a to konkrétne proti výroku o uložení povinnosti žalovanému v 2. rade zaplatiť žalobkyni sumu 407,58 eur s prísl. a proti výroku o trovách konania medzi žalobkyňou a žalovaným v 2. rade, podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný v 2. rade. Navrhol rozsudok v napadnutej časti zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Alternatívne požadoval rozhodnutie zmeniť tak, aby žaloba žalobkyne voči žalovanému v 2. rade bola zamietnutá. Ako dôvod uviedol, že už v podanom odpore proti platobnému rozkazu poukázal na nájomnú zmluvu zo dňa 27.02.2015, v ktorej sa žalovaní zaviazali k úhrade mesačného nájomného v sume 20 eur spolu s mesačnými zálohami za užívanie bytu. Mesačné zálohy za užívanie bytu predstavovali čiastku 280 eur, čo plne postačovalo na úhradu týchto plnení. Žalobkyňa nepreukázala, aby za obdobie, za ktoré si uplatňuje svoje nároky, vznikol nedoplatok na plneniach spojených s užívaním bytu, ak na ich úhradu bolo každý mesiac poukazovaných 280 eur. Skutočnosť, že žalobkyňa neuhrádzala plnenia spojené s užívaním bytu v potrebnej výške a došlo k vzniku nedoplatkov, nemôže byť dávané na ťarchu žalovaného v 2. rade. Okrem toho nájomná zmluva k bytu má zákonom stanovenú obligatórnu písomnú formu. V prípade uzavretej zmluvy by akékoľvek dodatky museli byť vykonané rovnako v písomnej forme. Žalobkyňa nepreukázala, aby bol nejaký dodatok k nájomnej zmluve uzavretý a ani to, aby suma 280 eur nepostačovala na úhradu mesačných výdavkov spojených s užívaním bytu. Žalobkyňa nemá nárok na nájomné vo vyššej výške ako je suma 20 eur mesačne.
8. Žalobkyňa navrhla rozsudok v napadnutej časti ako vecne správny potvrdiť.
9. Odvolací súd v zmysle zásad ustanovení § 379, § 380 a § 381 C.s.p. preskúmal rozsudok v jeho napadnutej časti spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania a zistil, že odvolanie žalovaného v 2. rade nie je opodstatnené.
10. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia prvoinštančným súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.
11. Vo veci nie je možné stotožniť sa s tvrdením žalovaného v 2. rade, podľa ktorého nájomná zmluva k bytu má zákonom stanovenú obligatórnu písomnú formu. Na platnosť nájomnej zmluvy Občiansky zákonník v ust. § 685 a nasl., upravujúcich osobitné ustanovenia o nájme bytu, nepredpisuje žiadnu formu. Možno ju teda uzavrieť v akejkoľvek forme. Možnosť uzatvorenia nájomnej zmluvy v inej ako písomnej forme pritom priamo vyplýva z poslednej vety ust. § 686 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého ak sa nájomná zmluva neuzavrela písomne, vyhotoví sa o jej obsahu zápisnica.
12. Okrem toho, podstatnú časť z istiny 407,58 eur priznanej žalobkyni, žalovaný v 2. rade písomne uznal v uznaní dlhu zo dňa 30.06.2015 (č.l. 9 spisu). V ňom žalovaný v 2. rade uznal svoj dlh voči žalobkyni vo výške 370,17 eur vzniknutý z titulu neuhradenia polovice nájomného za mesiace máj a jún roku 2015, polovice nedoplatku za náklady spojené s užívaním bytu a polovice nedoplatku za plyn. Čiastka 370,17 eur teda pozostávala z polovice nájomného za máj 2015 vo výške 155 eur (310 eur / 2), z polovice nájomného za jún 2015 vo výške 155 eur (310 eur / 2), z polovice nedoplatku za náklady spojené s užívaním bytu za rok 2014 vo výške 57,31 eur (114,62 eur / 2) a z polovice nedoplatku za plyn vo výške 2,865 eur (5,73 eur / 2).
13. Uznanie dlhu upravené v ust. § 558 Občianskeho zákonníka ako jednostranný právny úkon dlžníka adresovaný veriteľovi zakladá vyvrátiteľnú právnu domnienku, že v čase uznania dlh existoval. Tento právny úkon okrem všeobecných náležitostí pre právne úkony (§ 34 a nasl. Občianskeho zákonníka) musí mať písomnú formu, musí byť z neho zrejmý dôvod vzniku pohľadávky, musí v ňom byť presne
určená výška pohľadávky a napokon musí obsahovať aj prísľub dlžníka tento dlh zaplatiť. Uznaním dlhu však nevzniká nový záväzok. Na základe neho však dochádza k zastaveniu plynutia pôvodnej premlčacej doby a na miesto nej odo dňa, keď došlo k uznaniu, začne plynúť nová 10 ročná premlčacia doba (§ 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka).
14. Žalovaný v 2. rade v priebehu konania ničím právne významným nepreukázal, aby ním uznaný dlh vo výške 370,17 eur v čase jeho uznania už netrval alebo tento dlh nevznikol. V tomto smere si teda žalovaný v 2. rade nesplnil svoju procesnú dôkaznú povinnosť, čo má za následok neunesenie dôkazného bremena.
15. Čo sa týka zostávajúcej sumy 37,41 eur (407,58 eur - 370,17 eur), táto tvorí polovicu nedoplatku nákladov spojených s užívaním bytu za rok 2015 vyčíslených žalobkyňou na celkovú sumu 74,81 eur v podaní zo dňa 13.06.2016 označenom ako rozšírenie petitu žaloby (č.l. 70 spisu). Takto zmenená žaloba bola právnemu zástupcovi žalovaného v 2. rade doručená dňa 24.11.2016.
16. Vo vzťahu k sume 37,41 eur žalovaný v 2. rade nijakým spôsobom nespochybnil existenciu dlhu v tejto výške voči žalobkyni.
17. Podľa ust. § 191 CSP dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Vierohodnosť každého vykonaného dôkazu môže byť spochybnená, ak zákon neustanovuje inak.
18. Hodnotením dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej vykonané procesné dôkazy hodnotí z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Súd pri hodnotení dôkazov v zásade nie je obmedzovaný právnymi predpismi v tom, ako má z hľadiska pravdivosti ten ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa tu zásada voľného hodnotenia dôkazov. Každý vykonaný dôkaz môže byť prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany spochybnený tým, že sa pripúšťa dôkaz opaku dokazovanej skutočnosti. Inak povedané, žiaden dôkaz nedisponuje predpísanou legálnou silou, ktorá by nepripúšťala dôkaz svojho opaku.
19. Cieľom dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom dôkazné bremeno spočíva na strane sporu bez ohľadu na jej procesné postavenie. Nesplnenie dôkaznej povinnosti prináša so sebou také rozhodnutie súdu, ktoré vychádza zo skutkového základu zisteného z dôkazov navrhnutých stranou sporu v opačnom procesnom postavení, než je strana sporu, ktorá nesplnila alebo nedostatočne splnila svoju dôkaznú povinnosť. Splnenie dôkaznej povinnosti neznamená automaticky unesenie dôkazného bremena. Dôkazným bremenom v spojitosti s dôkaznou povinnosťou sa rozumie zodpovednosť strany sporu za výsledok konania, ktorý závisí od zistení z navrhnutých a vykonaných dôkazov. V praxi môžu navrhnuté dôkazy vyznieť ako nepoužiteľné zdroje informácii vo vzťahu k uplatnenej súdnej ochrane bez zreteľa na procesné postavenie strany sporu. Zmysel uplatňovania dôkazného bremena spočíva v zabezpečení reálneho uplatnenia základného práva na súdnu ochranu aj v prípadoch, v ktorých sa vykonajú všetky navrhnuté dôkazy a súd napriek tomu nemá jednoznačný skutkový základ pre svoje rozhodnutie. V takom prípade musí rozhodnúť v situácii dôkaznej núdze, ktorej dopad pričíta tej strane, na ktorej predovšetkým podľa predpisov hmotného práva leží dôkazné bremeno, t. j. zodpovednosť za preukázanie skutočnosti významných z hľadiska hmotného práva.
20. V prejednávanej veci žalobkyňa dostatočným spôsobom preukázala existenciu dlhu žalovaného vo výške 407,58 eur voči jej osobe. V tomto smere si teda splnila svoju procesnú dôkaznú povinnosť, čo má za následok unesenie jej dôkazného bremena.
21. S prihliadnutím na vyššie uvedené odvolací súd postupom vyplývajúcim z ust. § 387 C.s.p. rozsudok vo výroku o uložení povinnosti žalovanému v 2. rade zaplatiť žalobkyni sumu 407,58 eur s prísl. a vo výroku o trovách konania medzi žalobkyňou a žalovaným v 2. rade ako vecne správny potvrdil.
22. O trovách odvolacieho konania rozhodol v súlade s ust. § 396 ods. 1 v spojení s ust. § 255 ods. 1, § 262 ods. 1, 2 C.s.p. tak, že v odvolacom konaní úspešnej žalobkyni priznal proti žalovanému v 2. rade náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %, o výške ktorej rozhodne súd prvej inštancie.
23. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 odsek 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 odsek 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 odsek 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).