Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

20Co/136/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Branislava Brezu a sudcov JUDr. Martina Fiľakovského a JUDr. Anny Kovaľovej v právnej veci žalobcu: Mesto Veľký Šariš, so sídlom vo Veľkom Šariši, na Nám. sv. Jakuba č. 1, IČO: 327 972, právne zastúpeného JUDr. Alojzom Naništom, advokátom, so sídlom v Prešove, na ul. Sládkovičovej č. 8, proti žalovanému: P. L. - N., so sídlom v P., na ul. L. č. XXXX/X, C.: XX XXX XXX, právne zastúpenému JUDr. Michalom Feciľakom, advokátom, so sídlom v Prešove, na ul. Jesennej č. 8, o určenie vlastníckeho práva, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa 21.10.2019 č.k. -398 takto

rozhodol:

Potvrdzuje rozsudok.

Žalobcovi sa priznáva náhrada trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Prvoinštančný súd napadnutým rozsudkom určil, že žalobca je vlastníkom cestného telesa - pozemnej komunikácie nachádzajúcej sa na parcele registra „C“ evidovanej na katastrálnej mape pod parc. č. XXXX/XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 395 m2 a na parc. registra „C“ evidovanej na katastrálnej mape pod parc. č. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 1 449 m2 v časti vyznačenej podľa znaleckého posudku zo dňa XX.XX.XXXX vyhotoveným znalcom Ing. L. V. č. XX/ XXXX, v bodoch 1, 2, 3, 4, 5, 6, 7, 8, 9, 10, 11, 12, 13, 14, 15, 16 a 17 prílohy č. 1 znaleckého posudku, všetko zapísané na LV č. XXX, k. ú. X. X.. Žalobcovi a štátu priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. Vykonaným dokazovaním mal za preukázanú skutočnosť, podľa ktorej cestné teleso tvoriace predmet sporu bolo umiestnené na parcele č. XXXX/XX. V súčasnosti sa nachádza za parcelách č. XXXX/XXX a č. XXXX/XX. Toto cestné teleso pôvodne ako provizórna panelová cesta bola vybudovaná Pozemným stavbami, n.p. a hospodárskou zmluvou zo dňa 18.12.1980 došlo k prevodu správy k nehnuteľnostiam parcelné č. XXXX/X - X v kat. úz. X. X. a stavbám na nich postavených v prospech právneho predchodcu žalobcu Agrotechniky, n.p., Prešov v stave k 31.08.1981.

3. Prílohou tejto zmluvy bola aj objektová sústava s názvom skladba HSV, kde pod položkou č. 7 je uvedená provizórna príjazdová cesta. Podľa výpovedí svedkov Z. B., R. Z. a L. G. bola budovaná pre účely zabezpečenia prejazdu motorových vozidiel pri stavbe strediska Agrotechniky, n. p., vo Veľkom Šariši a viedla od železničnej vlečky okolo areálu bývalej Zeleniny, š.p., až po vstup do areálu bývalej Agrotechniky. Následne na základe požiadavky Agrotechniky, Prešov, generálne riaditeľstvo vo Zvolene uvoľnilo investičné prostriedky na jej obnovu položením asfaltového koberca v časti začínajúcej ešte pred železničnou vlečkou až po vstup do areálu Agrotechniky.

4. Obnova predmetnej komunikácie bola realizovaná niekedy v rokoch 1985-86 výlučne Agrotechnikou, n. p., Prešov z investičných prostriedkov spoločnosti.

5. Zelenina, š.p., sa nepodieľala na jej výstavbe investične ani realizačne. Následne uvedená komunikácia ako príjazdová cesta bola vedená v účtovníctve Agrotechniky neskôr Agrozetu, š.p., ako investičný hmotný majetok pod inventarizačným číslom XXXXXXXXX a XXXXXXXXX. Existencia pôvodne provizórnej panelovej cesty sa konštatuje okrem objektovej skladby HSV k hospodárskej zmluve zo dňa 18.12.1980 rozlišujúcej provizórnu príjazdovú cestu, vnútrozávodné komunikácie a spevnené plochy aj v „Jednostupňovom projekte“ z marca roku 1984, kde je ako investor uvedený Agrozet. Následne bolo cestné teleso prevedené zmluvou o predaji podniku v rámci privatizácie Agrozetu, š.p., zo dňa 26.11.1996 na spoločnosť Interagro, s.r.o..

6. Po vyhlásení konkurzu na spoločnosť Ingteragro, s.r.o., uznesením Krajského súdu v Košiciach zo dňa 28.12.1998 pod sp. zn. , kúpnopredajnou zmluvou zo dňa XX.XX.XXXX v rámci speňažovania konkurznej podstaty úpadcu na základe opatrenia Krajského súdu v Košiciach uznesením zo dňa 10.08.2001 o súhlase s predajom bola spoločnosti Agrozet SKL, s.r.o., odpredaná príjazdová cesta pod inventarizačným číslom XXXXXXXXX a XXXXXXXXX. Následne kúpnou zmluvou zo dňa 15.10.2001 túto cestu získal do vlastníctva žalobca. Žalovaným predložené projekty obslužnej a príjazdovej komunikácie s technickými správami z roku 1979 nepreukazujú, že jeho právny predchodca Zelenina, š.p., aj zrealizoval ich výstavbu v zmysle projektovej dokumentácie. Čo sa týka rozhodnutia o povolení stavby veľkoobchodného skladu zeleniny zo dňa 28.09.1984 a kolaudačného rozhodnutia zo dňa 24.03.1986 tieto sa týkali iba objektov vybudovaných na parc. č. XXXX/XX, nie na parc. č. XXXX/XX.

7. Zároveň rozpočtové náklady predložené žalovaným v predmetnom konaní, ktoré sa nachádzajú na č.l. XXX - 262 spisu vylučujú, aby obslužná komunikácia bola sporným cestným telesom, nakoľko z uvedených rozpočtových nákladov vyplýva, že pri budovaní tvrdenej obslužnej komunikácie zo strany právneho predchodcu žalovaného malo dôjsť aj k osadeniu betónových obrubníkov, k vybudovaniu chodníka a k položeniu betónových obrubníkov chodníkových, pričom však z ohliadky vo veci samej a zároveň fotografického materiálu tvoriaceho súčasť znaleckého posudku č. XX/XXXX vypracovaného Ing. L. V. nevyplýva, aby vedľa spornej komunikácie boli vybudované chodníky a osadené chodníkové, resp. cestné betónové obrubníky.

8. Podľa tvrdení oboch strán sporu tak právny predchodca žalobcu, ako aj žalovaný mali nadobudnúť cestné teleso v rámci konkurzných konaní. Konkurzné konanie na spoločnosť Interagro, s.r.o., bolo vyhlásené uznesením Krajského súdu v Košiciach zo dňa 28.12.1998 pod sp. zn. a na spoločnosť Zelenina, š.p., uznesením zo dňa 21.04.1999 pod sp. zn. . Súpis majetku vo veci sp. zn. bol správcom konkurznej podstaty vykonaný a predložený konkurznému súdu dňa 08.03.1999 a vo veci sp. zn. dňa 08.10.1999.

9. Súpis majetku v konkurze je listinou, ktorá správcu oprávňuje na speňažovanie majetku a ak uplynie lehota na vylučovaciu žalobu, tak už nie je možné zabrániť speňaženiu majetku do neho zahrnutého. Titulom pre nakladanie s majetkom úpadcu vrátane nehnuteľnosti je súpis majetku, preto pre speňaženie majetku úpadcu nie je potrebné, aby úpadca bol v katastri nehnuteľnosti zapísaný ako vlastník, postačuje presvedčenie správcu, že do podstaty patria. Súpis majetku je dostatočným podkladom pre zápis vlastníckeho práva v katastri nehnuteľnosti na ďalší subjekt. Práva a povinnosti spojené so súpisom veci do konkurznej podstaty svedčia tomu správcovi konkurznej podstaty, ktorý vec spísal ako prvý. Teda aj za predpokladu, že predmetná komunikácia bola zhrnutá do súpisu konkurzných podstát právneho predchodcu žalobcu aj žalovaného, vlastnícke právo svedčí žalobcovi, nakoľko túto komunikáciu do súpisu ako prvý zahrnul správca konkurznej podstaty právneho predchodcu žalobcu.

10. Medzi stranami zostala spornou otázka, či prevod predmetného cestného telesa kúpnopredajnou zmluvou zo dňa 15.10.2001 spoločnosťou Agrozet SKL, s.r.o., v prospech žalobcu bol schválený v zmysle mestským zastupiteľstvom žalobcu.

11. V zmysle ust. obecné, resp. mestské zastupiteľstvo rozhoduje o základných otázkach života obce, najmä je mu vyhradené určovať zásady hospodárenia a nakladania s majetkom obce a majetkom štátu dočasne prenechaným do hospodárenia obce, schvaľovať najdôležitejšie úkony týkajúce sa tohto majetku a kontrolovať hospodárenie s ním. Podľa

ustanovenia účinného do 31.12.2001 obecné zastupiteľstvo rokuje vždy v zbore a je spôsobilé rokovať a uznášať sa vtedy, ak je prítomná nadpolovičná väčšina všetkých poslancov. Na prijatie uznesenia obecného zastupiteľstva je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov, na prijatie nariadenia je potrebný súhlas 3/5 väčšiny prítomných poslancov. Ak obecné zastupiteľstvo nie je spôsobilé rokovať a uznášať sa, starosta zvolá do 14 dní nové zasadnutie.

12. Zmluvné prevody vlastníctva nehnuteľného majetku podľa ustanovenia v znení účinnom do 31.12.2001 vždy podliehajú schváleniu obecným zastupiteľstvom.

13. Definíciu nehnuteľnosti obsahuje v ustanovení . Vychádzajúc z tohto ustanovenia nehnuteľnosťami sú pozemky a stavby spojené so zemou pevným základom. Pevný základ treba skúmať z technického hľadiska, najmä so zreteľom na to, či stavbu možno premiestniť bez narušenia jej hospodárskeho určenia. Stavbou je každý objekt považovaný za stavbu podľa stavebno- právnych predpisov a nemusí mať vždy len charakter budovy.

14. v ustanovení aj v čase uzatvorenia zmluvy o prevode cestného telesa v prospech žalobcu charakterizoval stavbu ako stavebnú konštrukciu postavenú stavebnými prácami zo stavebných výrobkov, ktorá je pevne spojená so zemou alebo ktorej osadenie vyžaduje úpravu podkladu. Pevným spojením so zemou sa rozumie spojenie pevným základom, upevnenie strojnými súčiastkami alebo zvarom o pevný základ v zemi alebo inú stavbu alebo ukotvenie pilótami alebo lanami s kotvou v zemi alebo na inej stavbe, alebo pripojenie na siete a zariadenia technického vybavenia územia alebo umiestnenie pod zemou. V zmysle ust. citovaného zákona sa stavby podľa stavebno-technického vyhotovenia členia na stavby pozemné a stavby inžinierske. Inžinierskymi stavbami sú okrem iného diaľnice, cesty, miestne a účelové komunikácie, nábrežia, chodníky a nekryté parkoviská. Vzhľadom na vyššie uvedené je preto sporné cestné teleso v zmysle ust. nehnuteľnosťou podliehajúcou pri prevode schváleniu obecného, resp. mestského zastupiteľstva.

15. U obce ako právnickej osoby je potrebné rozlišovať vykonávanie právnych úkonov od rozhodovania o týchto úkonoch. Zatiaľ čo rozhodovanie znamená vytváranie vôle vo vnútri organizačnej štruktúry obce o tom, či resp. aký právny úkon obec urobí, právne konanie je prejavom už takto vytvorenej vôle navonok voči tretej osobe s cieľom založiť, zmeniť alebo zrušiť právny vzťah. Funkcia štatutárneho orgánu právnickej osoby, ktorým je nesporne starosta obce, resp. primátor mesta, znamená výhradné oprávnenie konať menom obce (mesta) navonok, t. j. prejavovať vôľu obce vo vzťahu k tretím osobám. Táto funkcia však sama o sebe nezhŕňa jeho výlučné oprávnenie vytvárať túto vôľu, ktorá je potom prejavovaná navonok práve v podobe právnych úkonov urobených na základe uvedeného konateľského oprávnenia. Oprávnenie rozhodovať o právnych úkonoch, t. j. o tom, či resp. aký právny úkon obec urobí, je zo zákona rozdelené medzi obecnú radu, štatutárny orgán a obecné zastupiteľstvo. Rozhodnutie obecného zastupiteľstva o majetkovoprávnom úkone nie je autoritatívnym výrokom obce, ktorým sa individuálny právny vzťah účastníkov zakladá, mení alebo ruší, ale je prejavom vôle obce. Tento prejav sa tvorí a prejavuje uznesením obecného zastupiteľstva. Právne účinky vyvolá však len vtedy, ak spĺňa formálne a meritórne náležitosti. Ak sa pred súdom vyskytne v občiansko-súdnom konaní ako sporná otázka platnosti zmluvy uzatvorenej medzi obcou a druhým účastníkom zmluvy, ktorej predmetom je niektorý z majetkovo-právnych úkonov vyžadujúcich rozhodnutie obecného zastupiteľstva, musí súd skúmať platnosť prejavu vôle tak z hľadiska formálnych ako aj z hľadiska meritórnych náležitosti, nakoľko bez prejavu vôle a jeho vyjadrenia v objektívne zistiteľnej forme nemožno hovoriť o právnom úkone. Táto zásada platí aj pre prejavy vôle obce v oblasti občianskeho práva. Kým obecné zastupiteľstvo nerozhodlo o majetkovom právnom úkone a prijaté uznesenie nebolo pojaté do zápisu o priebehu schôdze obecného zastupiteľstva, nevznikol prejav vôle spôsobilý založiť právnym úkonom vznik, zmenu alebo zánik právneho vzťahu. Majetkovo-právne úkony, o ktorých rozhoduje obecné zastupiteľstvo a ktoré by urobil starosta bez predchádzajúceho platného rozhodnutia obecného zastupiteľstva, by obec nezaväzovali, pretože by tu chýbal prejav vôle obce. Starosta nemôže urobiť bez prejavu vôle obce majetkovo-právny úkon, ku ktorému sa vyžaduje predchádzajúce rozhodnutie obecného zastupiteľstva a zaviazať nim obec, pretože mu k tomu zákon o majetku obce s príslušnými predpismi nedáva oprávnenie, takže jeho právny úkon by ani nevyvolal právne účinky.

16. Podľa tvrdení žalovaného predmetný majetkovo-právny prevod cestného telesa nebol pred uzatvorením kúpnej zmluvy vopred schválený mestským zastupiteľstvom, nakoľko z predložených fotokópií, ktoré mu žalobca poskytol nevyplýva, aby tento prevod bol predmetom rokovania mestského

zastupiteľstva žalobcu v roku 2001. Z kópie uznesenia zo dňa 25.09.2001 schváleného pod č. 259/2001 - XX/XVI zaslanej žalovanému na základe jeho žiadosti o slobodnom prístupe k informáciám vyplynulo, že predmetné cestné teleso nebolo predmetom rokovania mestského zastupiteľstva žalobcu a nim schválené. So žalobcom predloženého originálu zápisnice z riadneho zasadnutia mestského zastupiteľstva vo X. X. zo dňa 25.09.2001, ale vyplynulo, že poslanci sa zaoberali ešte nadobudnutím nehnuteľnosti darovacou zmluvou ako aj odkúpením cestného telesa - prístupovej komunikácie od firmy Agrozet v cene 5.000,- Sk. Prevod bol schválený uznesením prijatým pod č. XXX/XXXX-XX/XVI pod bodom d. Pochybnosti žalovaného vznikli aj v súvislosti s overenou fotokópiou predmetného uznesenia tvoriaceho súčasť spisu , ktoré bolo opatrené inou prezenčnou pečiatkou ako pečiatkou uvedenou na originále uznesenia.

17. Uvedené rozpory boli aj predmetom vyšetrovania Okresným riaditeľstvom Policajného zboru v P. odborom kriminálnej polície pod sp. zn. ORP-XXX/X-OVK-PO-XXXX na základe oznámenia žalovaného. Oznámenie bolo uznesením zo dňa 30.04.2012 odmietnuté z dôvodu, že skutok nie je trestným činom. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 18.05.2012. Z odôvodnenia uvedeného uznesenia vyplýva, že rozdiely v znení uznesenia vysvetlili pri vyťažení Ing. E. D. ako vtedajší primátor Mesta X. X., L. T. ako vtedajší prednosta a terajší právnik Mestského úradu vo X. X., ktorí zhodne uviedli, že uznesenia týkajúce sa rovnakého bodu sa v tej dobe písali na jednom liste označenom ako uznesenie, aj keď to bol vlastne zoznam uznesení. Keďže uznesenia, ktoré sa týkali prevodu majetku z mesta alebo na mesto boli potrebné k návrhu prevodu pre Správu katastra v originálnych výtlačkoch, preto pre jednotlivých žiadateľov ich vystavoval Mestský úrad vo X. X. ako originály a len v časti týkajúcej sa žiadateľov. Preto nie všetky obsahovali všetky časti uvedené v uznesení priloženom k zápisnici zo zasadnutia Mestského zastupiteľstva. Keďže boli vydávané na viackrát, nie všetky sú opatrené rovnakou pečiatkou. Na rozhraní storočí bol na mestskom zastupiteľstve Mesta X. X. schválený nový erb mesta a poslanci vyžadovali aj jeho používanie hoci ešte nebol schválený heraldickou komisiou Ministerstva kultúry Slovenskej republiky. Preto v tomto prechodnom období používal pečiatku s novým erbom sekretariát a primátor ešte používal pečiatku so starým erbom mesta. Z uvedeného dôvodu sú na niektorých uzneseniach rozdielne pečiatky Mesta X. X.. V tomto prípade nie je naplnená objektívna ani subjektívna stránka trestného činu. Predložené uznesenia a časť zápisnice ku konaniu vedenom na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. sú totožné so zápisnicou a uzneseniami v nej prítomnými. Z toho vyplýva, že neboli falšované ani pozmenené. Použitie pečiatok s rozdielnymi erbmi nezakladá falošnosť alebo pozmenenie uznesenia, nakoľko obe sa súbežne používali v období na rozhraní storočí a tieto sú podpísané primátorom a prednostom mestského úradu, pričom ich pravosť obaja potvrdili. Navyše sa v tomto trestnom čine vyžaduje úmyselné konanie páchateľa a znalosť o tom, že je dôkaz pozmenený. Keďže zápisnica a uznesenie sú pravé, nie je možné v tomto prípade hovoriť o úmysle páchateľa predložiť pozmenený alebo falšovaný dôkaz.

18. Aj keď pojem verejná listina nie je zadefinovaný v našom právnom poriadku, niektoré zákony tento pojem používajú a v podstate ide o listinu vydanú príslušným štátnym orgánom alebo iným subjektom, ktorý je na jej vydanie zákonom splnomocnený. Zovšeobecnením názorov súdov vyjadrených v publikovanej judikatúre a v iných rozhodnutiach zaoberajúcich sa touto otázkou možno povedať, že verejnú listinu charakterizujú predovšetkým tieto atribúty.

19. Verejná listina je listina, ktorá pod bodom 1 zakladá, mení alebo ruší práva alebo povinnosti alebo osvedčuje, potvrdzuje či proklamuje vznik, existenciu alebo zánik určitých skutočností (najmä právnych úkonov, rozhodnutí štátnych orgánov alebo orgánov obcí) spôsobilosti, postavenia, statusu, vlastnosti alebo identity osôb alebo veci; pod bodom 2 je vydaná na podklade zmocnenia vyplynúceho zo zákona alebo z iného všeobecného záväzného predpisu; pod bodom 3 sa týka otázok, ktoré sú významné nielen z hľadiska osoby alebo veci, na ktorú sa listina vzťahuje, ale aj z hľadiska záujmov a úloh spoločnosti a štátu; pod bodom 4 je spravidla vydaná štátnym orgánom alebo orgánom obce v rámci pôsobnosti a právomoci danej zákonom, môže byť vydaná aj inou právnickou osobou, avšak v takom prípade je verejnou listinou len vtedy, ak jej zákon alebo iný všeobecne záväzný právny predpis povahu verejnej listiny priamo priznáva alebo jej priznáva vlastnosti predpokladané v bodoch 1, 2, 3 a 5; pod bodom 5, ktorej obsah sa podľa práva považuje, ak v predpísanom konaní nie je dokázaný opak, za pravdivý a záväzný pre všetky subjekty práva, nielen pre tie, ktorých sa listina bezprostredne dotýka.

20. Verejná listina je v podstate písomný dokument, na ktorom je odtlačok pečiatky slovenského orgánu alebo úradu alebo úradnej osoby a podpis úradnej osoby. Dôkazná sila verejnej listiny je vyššia než

listiny súkromnej. Ak sa nedokáže opak, považujú sa skutočnosti uvedené na verejnej listine za pravdivé bez ďalšieho zisťovania. Na rozdiel od toho obsah listiny súkromnej treba aj dokázať. Z uvedeného teda vyplýva, že uznesenie mestského zastupiteľstva X. X. zo dňa 25.09.2001 schválené pod č. XXX/XXXX- XX/XVI má charakter verejnej listiny a teda skutočnosti v nej uvedené sa považujú za pravdivé, pokiaľ sa nedokáže ich opak. Z uvedeného uznesenia nesporne vyplýva, že prevod predmetného cestného telesa v prospech žalobcu zo strany právneho predchodcu Agrozet SKL, s.r.o. kúpno-predajnou zmluvou zo dňa 15.10.2001 bol mestským zastupiteľstvom schválený.

21. Aj keď z dôvodu straty súdnych spisov zo strany ustanoveného znalca už súčasťou rekonštruovaných spisov nie sú originály zápisnice zo zasadnutia mestského zastupiteľstva žalobcu zo dňa 25.09.2001, ako aj sporného uznesenia, tieto boli zo strany žalobcu nepochybne predložené a oba originály boli oboznámené súdom na pojednávaní konanom dňa 28.11.2012 a predložené aj znalcovi pre účely znaleckého dokazovania.

22. Keďže z dôvodu neexistencie ďalších originálov zápisnice zo zasadnutia mestského zastupiteľstva žalobcu zo dňa 25.09.2001, ako aj sporného uznesenia nebolo možné vykonať znaleckého dokazovanie na návrh žalovaného za účelom zistenia, či tieto boli graficky upravované, možno konštatovať, že nebolo preukázané tvrdenie žalovaného, že ide o dodatočne vyfabrikovanú zápisnicu zo zasadnutie mestského zastupiteľstva vrátane uznesenia o schválení prevodu predmetného cestného telesa.

23. Na základe výsledkov vykonaného dokazovania, a to predovšetkým oboznámením originálu zápisnice zo zasadnutia mestského zastupiteľstva žalobcu zo dňa 25.09.2001, ako aj sporného uznesenia o schválení prevodu predmetného cestného telesa, mal súd za to, že išlo o prejav vôle spôsobilý založiť právnym úkonom vznik, zmenu alebo zánik právneho vzťahu, keďže uvedený majetkovo-právny úkon bol riadne schválený a prijaté uznesenie pojaté do zápisnice o priebehu schôdze zastupiteľstva. S prihliadnutím na vyššie uvedené súd prvej inštancie žalobe v plnom rozsahu vyhovel.

24. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný. Navrhol rozsudok zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Alternatívne požadoval rozhodnutie zmeniť tak, aby žaloba žalobcu bola zamietnutá. Ako dôvod uviedol, že tvrdenie, podľa ktorého svedeckými výpoveďami Z. B., R. Z. a L. G. bolo preukázané vlastnícke právo žalobcu k cestnému telesu, neobstojí. Rovnako neobstojí ani tvrdenie, že obnova komunikácie bola vykonaná v rokoch 1985-1986 a už vonkoncom nie výlučne Agrotechnikou, n.p., Prešov. Posudzovanie dôkazov sa uskutočnilo v rozpore s akoukoľvek logikou a je neobjektívne. V prípade Agrotechniky, š.p., sa zohľadnila existencia jednostupňového projektu z roku 1984 vypracovaného mimochodom dávno po výstavbe Agrotechniky, avšak v prípade žalovaného boli ignorované územné rozhodnutie, stavebné povolenie, kolaudačné rozhodnutie a projektová dokumentácia zodpovedajúca skutočnému umiestneniu obslužnej a príjazdovej komunikácie v teréne. Z projektovej dokumentácie nachádzajúcej sa v spise je nepochybné, že právny predchodca žalovaného postavil obslužnú komunikáciu a príjazdovú cestu najneskôr v roku 1983. Súčasťou obslužnej komunikácie a príjazdovej cesty sú okrem iného aj rozvody sietí, a to osvetlenie a kanalizácia, ktoré sú napojené na rozvody bývalej Zeleniny, š.p., a preto by bolo v rozpore s logikou sa domnievať, že tieto komunikácie stavala Agrotechnika, š.p., a nie Zelenina, š.p. Cestná komunikácia nachádzajúca sa na pozemkoch vo vlastníctve žalovaného nebola zahrnutá v súpise úpadcu Ingeragro, spol. s r.o. Znalec Ing. X. U. v rámci konkurzu tejto spoločnosti neohodnocoval žiadne stavby a ani cestné teleso nachádzajúce sa mimo oploteného areálu úpadcu. Dôkazom uvedeného je list Ing. X.a U.a zo dňa 13.05.2008. V kúpnej zmluve uzatvorenej medzi správcom konkurznej podstaty Interagro, spol. s r.o. a spoločnosťou Agrozet SKL, s.r.o., sa uvádza všeličo iné, len nie to, čo tvrdí žalobca. Predmetom kúpy podľa zmluvy mali byť veci hnuteľné a nie nehnuteľné. Medzi nimi je uvedená tiež príjazdová cesta pod č. XXXXXXXXX a XXXXXXXXX. Základnou náležitosťou právnych úkonov ako prejavov vôle smerujúcich k vzniku, zmene alebo zániku tých práv a povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú, je ich určitosť. Žalobca nepreukázal, aby sporná komunikácia sa nachádzala na ním označených nehnuteľnostiach vo vlastníctve žalovaného. Takýto nedostatok prejavu vôle, ktorý je neurčitý a nezrozumiteľný, sa nedá nahradiť iným dokazovaním, nakoľko kúpne zmluvy ako nadobúdacie tituly sú neplatné s poukazom na ust. . Aj keď v rozhodnutí o povolení stavby a v kolaudačnom rozhodnutí sa parcela č. XXXX/XX neuvádza, táto nehnuteľnosť je však uvedená v stavebnom povolení zo dňa 30.07.1979. Hoci v minulosti na nehnuteľnostiach vo vlastníctve žalovaného sa mohla nachádzať nejaká spevnená plocha slúžiaca aj podniku Agrozet, š.p., k vzniku stavby v zmysle stavebného zákona došlo až po vystavaní obslužnej komunikácie a príjazdovej cesty jeho

právnym predchodcom. Následne vlastníctvo k tejto stavbe v konkurznom konaní nadobudol žalovaný. Tieto skutočnosti boli dostatočným spôsobom preukázané. Ďalej zdôraznil, že neexistuje v objektívne zistiteľnej forme dôkaz o tom, aby mestské zastupiteľstvo vo X. X. rozhodlo o majetkovo-právnom úkone a to o schválení prevodu pozemnej komunikácie, nakoľko žalobca v konaní nepredložil zápisnicu o priebehu schôdze mestského zastupiteľstva a protokol o hlasovaní poslancov o jednotlivých bodoch programu zasadnutia, z ktorých by vyplývalo, či mestské zastupiteľstvo bolo uznášania schopné, či o schválení odkúpenia pozemnej komunikácie vôbec rokovalo a s akým výsledkom. Aby sa vôľa mohla v objektívnej realite navonok uplatniť, musí byť vyjadrená tak, aby bola rozpoznateľná a uplatniteľná. Nakoľko však vôľová zložka právneho úkonu, od ktorého žalobca vyvodzuje svoje vlastnícke právo absentuje, resp. nebola žalobcom preukázaná v objektívne zistiteľnej forme, nemôže sa jednať o platný právny úkon. Rozsudok je navyše nevykonateľný, a to preto, lebo znalecký posudok znalca Ing. L. V. č. XX/XXXX v bodoch 1, 2., 3., 4., 5., 6., 7., 8., 9., 10., 11., 12., 13., 14., 15., 16. a 17 prílohy č. 1 znaleckého posudku neurčuje plochu pozemnej komunikácie, ale hranicu parcely č. XXXX/ XXX podľa geometrického plánu č. XXX/XXXX. V konaní postupom súdu prvej inštancie došlo i k porušeniu princípu právnej istoty, keďže samosudca v tomto konaní dal na obdobnú právnu otázku, ktorú posudzoval aj v minulosti, diametrálne odlišnú odpoveď. Vo veci vedenej na Okresnom súde P. pod sp. zn. sa poukázalo na to, že nepostačuje identifikácia miestnej komunikácie podľa súpisu majetku, ocenená znalcom a odpredaná správcom konkurznej podstaty. Z ustálenej judikatúry Ústavného súdu SR vyplýva, že nezávislosť rozhodovania všeobecných súdov sa uskutočňuje v ústavnom a zákonnom procesnoprávnom a hmotnoprávnom rámci. Všeobecný súd je povinný a súčasne taktiež oprávnený zodpovedne zvážiť, ktoré dôkazy je treba vykonať, či je potrebné stav dokazovania doplniť a posudzovať dôvodnosť návrhov strán na doplnenie dokazovania. Zásada voľného hodnotenia dôkazov však neznamená, že by súd mal na výber, ktoré z prevedených dôkazov vyhodnotí a ktoré nie, alebo o ktoré oprie svoje skutkové závery a ktoré opomenie. V rozhodovanej veci sa preto postup súdu prvej inštancie nedá nazvať inak ako svojvôľa založená, okrem nerešpektovania kogentných noriem, aj takou mierou arogancie moci a extrémneho nesúladu právnych záverov s vykonanými skutkovými zisteniami, ktoré znižujú dôveru v súdnictvo.

25. Žalobca navrhol rozsudok ako vecne správny potvrdiť.

26. Odvolací súd v zmysle zásad ustanovení , a preskúmal napadnutý rozsudok spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania a zistil, že odvolanie žalovaného nie je opodstatnené.

27. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia prvoinštančným súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

28. Len na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia je potrebné uviesť, že vo veci sa nedá stotožniť s tvrdením spochybňujúcim vyhodnocovanie dôkazov v konaní.

29. Hodnotenie dôkazov upravuje v ustanovení . Podľa tohto ustanovenia dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Vierohodnosť každého vykonaného dôkazu môže byť spochybnená, ak zákon neustanovuje inak.

30. Hodnotením dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej vykonané procesné dôkazy hodnotí z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Súd pri hodnotení dôkazov v zásade nie je obmedzovaný právnymi predpismi v tom, ako má z hľadiska pravdivosti ten ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa tu zásada voľného hodnotenia dôkazov. Každý vykonaný dôkaz môže byť prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany spochybnený tým, že sa pripúšťa dôkaz opaku dokazovanej skutočnosti. Inak povedané, žiaden dôkaz nedisponuje predpísanou legálnou silou, ktorá by nepripúšťala dôkaz svojho opaku.

31. Cieľom dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom dôkazné bremeno spočíva na strane sporu bez ohľadu na jej procesné postavenie. Nesplnenie dôkaznej povinnosti prináša so sebou také rozhodnutie súdu, ktoré vychádza zo skutkového základu zisteného z dôkazov

navrhnutých stranou sporu v opačnom procesnom postavení, než je strana sporu, ktorá nesplnila alebo nedostatočne splnila svoju dôkaznú povinnosť. Splnenie dôkaznej povinnosti neznamená automaticky unesenie dôkazného bremena. Dôkazným bremenom v spojitosti s dôkaznou povinnosťou sa rozumie zodpovednosť strany sporu za výsledok konania, ktorý závisí od zistení z navrhnutých a vykonaných dôkazov. V praxi môžu navrhnuté dôkazy vyznieť ako nepoužiteľné zdroje informácii vo vzťahu k uplatnenej súdnej ochrane bez zreteľa na procesné postavenie strany sporu. Zmysel uplatňovania dôkazného bremena spočíva v zabezpečení reálneho uplatnenia základného práva na súdnu ochranu aj v prípadoch, v ktorých sa vykonajú všetky navrhnuté dôkazy a súd napriek tomu nemá jednoznačný skutkový základ pre svoje rozhodnutie. V takom prípade musí rozhodnúť v situácii dôkaznej núdze, ktorej dopad pričíta tej strane, na ktorej predovšetkým podľa predpisov hmotného práva leží dôkazné bremeno, t. j. zodpovednosť za preukázanie skutočnosti významných z hľadiska hmotného práva.

32. V prejednávanej veci sa vykonalo rozsiahle dokazovanie zamerané na zistenie, ktorá zo strán sporu je vlastníkom cestného telesa postaveného na pozemkoch žalovaného. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie v súlade s ustanovením jasne a výstižne vysvetlil ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Myšlienkový postup konajúceho súdu pri rozhodovaní o uplatnenom nároku bol logicky zdôvodnený, a preto záver o existencii vlastníckeho práva žalobcu k predmetu sporu má oporu vo vykonanom dokazovaní a je presvedčivý.

33. Ak žalovaný poukazuje na neexistenciu dôkazu v objektívne zistiteľnej forme o tom, že mestské zastupiteľstvo vo X.R. prejednávalo a rozhodlo o schválení prevodu pozemnej komunikácie, v tejto súvislosti je potrebné dodať, že išlo o tvrdenie žalovaného, ktoré musel hodnoverným spôsobom preukázať. V priebehu konania žalobca predložil do spisu originály zápisnice zo zasadnutia mestského zastupiteľstva žalobcu zo dňa 25.09.2001, ako aj uznesenia o schválení prevodu pozemnej komunikácie. Tieto listiny boli oboznámené na pojednávaní konanom dňa 28.11.2012. Následne na základe uznesenia zo dňa 08.01.2016 č.k. -48 boli tieto listiny spolu s celým spisovým materiálom zaslané znalcovi Mgr. U. E. za účelom posúdenia, či tieto listiny sú pozmenené alebo falšované. V dôsledku straty spisového materiálu zo strany ustanoveného znalca originály žalobcom predložených listín už súčasť rekonštruovaného spisu netvoria. Iné originály žalobca k dispozícii nemá. V dôsledku uvedeného teda nie je možné znaleckým dokazovaním posúdiť, či zápisnica zo zasadnutia mestského zastupiteľstva žalobcu a uznesenie o schválení prevodu pozemnej komunikácie boli dodatočne upravované alebo nie. Za takejto situácie teda súd prvej inštancie správne uzavrel, že tvrdenie žalovaného, podľa ktorého išlo o dodatočne vyfabrikovanú zápisnicu zo zasadnutia mestského zastupiteľstva vrátane uznesenia o schválení prevodu cestného telesa nebolo preukázané.

34. Právne bezvýznamnou je tiež námietka žalovaného o porušení princípu právnej istoty v súvislosti s iným konaním vedeným na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. . Vo veci predmetom konania bol návrh žalovaného na povolenie obnovy konania vedeného na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. . Tento návrh žalovaného bol zamietnutý. Vo veci Okresného súdu Prešov, ktorého sa návrh na obnovu konania týkal, bolo právoplatne rozhodnuté o tom, že žalobca Mesto Prešov je vlastníkom miestnej komunikácie stojacej na parcele č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 9673 m2 vedenej na LV č. XXXX, kat. úz. O. X.. Právoplatné rozhodnutie vydané vo veci Okresného súdu Prešov pritom otázku určenia vlastníckeho práva k pozemnej komunikácii stojacej na pozemku žalovaného vyriešilo rovnako ako táto otázka bola vyriešená vo veci Okresného súdu Prešov.

35. S prihliadnutím na uvedené odvolací súd postupom vyplývajúcim z ustanovenia rozsudok ako vecne správny potvrdil.

36. Zároveň úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % v súlade s ust. , a a s tým, že o výške náhrady týchto trov rozhodne súd prvej inštancie.

37. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).