Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_3Cob-24-2020.pdf
PDF · 110.67 KB
Case nature
Subarea
3Cob/24/2020
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Drahomíry Brixiovej a členov senátu JUDr. Gabriely Varhalíkovej a JUDr. Vladimíra Hriba, PhD. v spore žalobcu: MINNIECAT s.r.o., so sídlom Daxnerova č. 9, Žilina, IČO: 50 647 989, zastúpeného advokátskou kanceláriou DPP Martaus & Partners, s.r.o., Jána Milca 788/5, Žilina, IČO: 51 174 227, proti žalovanému: ABRAHAM stavebná a investičná spol. s r.o., so sídlom Škovránčia 1, Košice, IČO: 47 624 183, zastúpenému JUDr. Slavomírou Huszthyovou, advokátkou, Za amfiteátrom 10, Košice, v konaní o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Košice II, č.k. 36Cb/19/2019-103 zo dňa 3.12.2019 takto
rozhodol:
I. P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvej inštancie. II. Žalobcovi priznáva proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením na návrh žalobcu nariadil zabezpečovacie opatrenie a na zabezpečenie pohľadávky žalobcu voči žalovanému vo výške 111.816,- eur s prísl. titulom nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia a na nahradenie škody zriadil záložné právo v prospech žalobcu na nehnuteľnosti žalovaného v rozsahu jeho spoluvlastníckeho podielu (1 z celku) nachádzajúce sa v Okrese Košice IV, v Obci S., v katastrálnom území K. a zapísané na Liste vlastníctva č. 10421 vedenom príslušným Katastrálnym úradom (Okresný úrad Košice, Katastrálny odbor) a to konkrétne na: 1, parcelu registra „C“ č. XXXX/X, výmera 16.034 m2, druh záhrada; 2, parcelu registra „C“ č. XXXX/X, výmera 8.049 m2, druh záhrada a 3, parcelu registra „C“ č. XXXX, výmera 88 m2, druh zastavané plochy a nádvoria (výrok I ); žalobcovi uložil povinnosť aby v lehote 30 dní od doručenia tohto rozhodnutia podal voči žalovanému žalobu vo veci samej (výrok II); uviedol že stranami konania podľa výroku II tohto uznesenia budú ako žalobca spoločnosť MINNIECAT s.r.o., sídlo: Daxnerova č. 9, Žilina 010 01, IČO: 50 647 989 a ako žalovaná strana konania spoločnosť ABRAHAM stavebná a investičná spol. s. r.o., sídlo: Škovránčia č.1, Košice 040 01, IČO: 47 624 183 a predmetom konania vo veci samej bude právo žalobcu voči žalovanému na zaplatenie 111.816,- eur s príslušenstvom titulom nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia a na nahradenie škody (výrok III) a zároveň žalovanému uložil povinnosť nahradiť trovy konania žalobcu v plnom rozsahu (výrok IV).
2. Súd prvej inštancie rozhodoval o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia podaného pred začatím konania vo veci samej. Žalobca svoj návrh odôvodnil obavou, že z majetku žalovaného nebude možné uspokojiť pohľadávku žalobcu voči žalovanému vo výške 39.600,- eur titulom nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia a pohľadávku vo výške 72.216,- eur, titulom práva na nahradenie škody. Tvrdil, že predmetné pohľadávky vznikli tak, že žalovanému uhradil faktúru, ktorou mu vyúčtoval žalovaný odmenu vo výške 57.600,- eur za vykonanie stavebných a prípravných prác na bytovom dome na ulici I. v Košiciach, pričom tieto práce až do odstúpenia od zmluvy vykonal iba v hodnote 18.000,- eur. Druhá pohľadávka podľa žalobcu vznikla tak, že uhradil žalovanému odmenu za zabezpečenie dokumentácie v hodnote 72.216,- eur, ktorú žalobcovi vôbec nedodal. V súvislosti s jeho obavou, že
z majetku žalovaného nebude možné uhradiť jeho pohľadávky, uviedol žalobca, že žalovaný od mája roku 2016 neplní svoju zákonnú povinnosť zverejňovať svoju účtovnú závierku a teda nie je možné ani len predpokladať finančnú situáciu žalovaného. Táto situácia teda vedie žalobcu k obave, že vymáhanie jeho vyššie uvedených pohľadávok bude neúčinné, t.j. že exekúcia bude ohrozená.
3. Súd prvej inštancie citujúc ust. § 343 ods. 1 - 3 C.s.p., vychádzajúc z obsahu návrhu žalobcu na vydanie zabezpečovacieho opatrenia ako aj z obsahu ním predložených listinných dôkazov (faktúry žalovaného, kópie poštových zásielok žalobcu pre žalovaného, poštové podacie lístky, List vlastníctva č. XXXXX ohľadom nehnuteľností žalovaného, odstúpenie od zmluvy, Zápisnica o doplnení trestného oznámenia, Výpis z registra účtovných závierok ohľadom osoby žalovaného a Znalecký posudok č. 01/2019) uzavrel, že žalobca dostatočne osvedčil existenciu svojej pohľadávky voči žalovanému a tiež dostatočne osvedčil aj svoju obavu o realizáciu budúcej exekúcie, ohľadom svojich pohľadávok, a preto návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia vyhovel v plnom rozsahu.
4. Súd prvej inštancie s odkazom aj na ust. § 344 a § 336 ods. 1, 2 C.s.p. konštatoval, že v danom prípade ide o vydanie zabezpečovacieho opatrenia pred začatím konania vo veci samej, a preto z uvedeného dôvodu súd v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia § 336 ods. 1 a 2 C.s.p. vo výrokoch II a III tohto rozhodnutia určil žalobcovi lehotu na podanie vo veci samej a tiež uviedol strany sporu a predmet konania.
5. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. a žalobcovi voči žalovanému priznal právo na náhradu trov konania v rozsahu podľa pomeru jeho úspechu , t.j. v plnom rozsahu s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne samostatným uznesením poverený súdny úradník po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí (§ 262 ods. 2 C.s.p.).
6. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že návrh na zabezpečovacie opatrenie odmietne podľa ust. § 327 C.s.p., eventuálne zamietne podľa ust.§ 328 C.s.p., eventuálne, aby v zmysle ust.§ 389 ods. 1 písm. b/ C.s.p. napadnuté uznesenie zrušil a uložil žalobcovi povinnosť nahradiť trovy konania žalovaného v plnom rozsahu.
7. Odvolanie odôvodnil dôvodmi podľa § 365 ods. 1 písm. f/ a písm. h/ C.s.p., teda, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a že rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, keď použitý právny predpis na daný skutkový stav nesprávne aplikoval. V texte odvolania poukázal tiež na to, že napadnuté uznesenie o zabezpečovacom opatrení nie je dostatočne a presvedčivo odôvodnené, v dôsledku čoho došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Žalovaný zastával názor, že na vydanie rozhodnutia neboli splnené zákonné podmienky, že žalobca v návrhu neosvedčil potrebu neodkladnej úpravy pomerov, keď hodnoverne neosvedčil existenciu peňažnej pohľadávky, zabezpečenie ktorej sa domáha a ani dôvodnosť nároku, ktorému sa ma poskytnúť ochrana ako ani nebezpečenstvo bezprostrednej a reálnej obavy, že exekúcia bude ohrozená. Tvrdil, že návrh žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia neobsahuje opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, že žalobca v návrhu neopísal zrozumiteľne a určito skutkový dej, že jeho tvrdenia nie sú jednoznačné a konkrétne (napr. označenie právneho vzťahu medzi stranami sporu, obsah zmluvných dojednaní, priebeh udalosti atď.) a vzhľadom na nedostatočnú konkrétnosť tvrdení žalobcu sa k týmto nemôže náležite vyjadriť. Rovnako neoznačil žalobca v návrhu dôkazy úplne a presne v zmysle ust. § 132 ods. 1 C.s.p., napriek tomu súd prvej inštancie návrhu žalobcu vyhovel a nedostatočné osvedčenie existencie právneho vzťahu premietol do veľmi stručného odôvodnenia svojho rozhodnutia, v dôsledku toho nie je z napadnutého uznesenia ani zrejmé označenie pohľadávky, ktorá má byť súdom zriadeným záložným právom zabezpečená. Tvrdil, že pre vydanie zabezpečovacieho opatrenia nebola splnená podmienka a to osvedčenie naliehavej potreby dočasne upraviť pomery medzi stranami žalobcom navrhovaným zabezpečovacím opatrením. Existenciu obavy z budúceho zmarenia exekúcie súd prvej inštancie považoval za osvedčenú iba na základe tvrdenia žalobcu, že spoločnosť od roku 2016 neplní zákonnú povinnosť zverejňovať účtovnú uzávierku a teda nie je možné ani len predpokladať finančnú situáciu žalovaného (na preukázanie tohto tvrdenia žalobca v návrhu neoznačil žiadny dôkaz). Žalovaný zastával názor, že uvedená skutočnosť sama o sebe nie je objektívne spôsobilá privodiť reálnu a bezprostrednú obavu, že prípadná exekúcia bude ohrozená, že tento poznatok mala alebo mohol mať už žalobca v období
vzniku ich zmluvných vzťahov, resp. najneskôr v čase realizácie uvádzaných platieb v mesiaci august 2018 (a to minimálne o neuložení účtovnej závierky za rok 2017), že porovnaním obsahu poslednej uverejnenej účtovnej závierky za rok 2016 zverejnenej na stránke C., ktorý predkladá ako dôkaz a údajov z katastra nehnuteľnosti (napr. výpis LV č. XXXX pre kat. úz. K. L. - bez tiarch, predložený žalobcom) je zjavné, že hodnota majetku ich spoločnosti sa výrazne zvýšila. Uviedol žalovaný, že medzi skutočnosti osvedčujúce ohrozenie výkonu rozhodnutia považuje súdna prax predovšetkým také konanie dlžníka, ktorého dôsledkom je znižovanie hodnoty jeho majetku, ktorý možno výkonom exekúcie postihnúť alebo iné konanie, ktoré podstatnou mierou nepriaznivo ovplyvňuje majetkové pomery. Tvrdil, že žalobca neposkytol súdu také dôkazy, ktoré by jednoznačne osvedčili potrebu neodkladnej úpravy pomerov, pričom neuloženie účtovnej závierky nie je dôkazom, že sa zbavuje svojho majetku s cieľom ohroziť prípadný výkon súdneho rozhodnutia alebo že takéto konanie reálne hrozí. Poukázal na to, že spoločnosť žalovaného si riadne a včas plní svoje finančné záväzky, nie je účastníkom žiadneho súdneho sporu, nie je vedená vo verejne prístupných zoznamoch dlžníkov. Nebola preukázaná ani skutočnosť, že by spoločnosť nevlastnila žiadny iný majetok a ani, že by sa majetku akokoľvek zbavovala a že dôkazné bremeno spočíva výlučne na navrhovateľovi zabezpečovacieho opatrenia. Úlohou súdu pri rozhodovaní o návrhu žalobcu malo byť tiež posúdenie primeranosti zásahu do majetkovej sféry spoločnosti. Z obsahu napadnutého uznesenia nevyplývajú žiadne úvahy súdu prvej inštancie v tomto smere. Poukázal na to, že hodnota nehnuteľnosti vo vlastníctve spoločnosti, na ktorých zriadil súd záložné právo predstavuje viac ako sedemnásobok hodnoty žalobcom tvrdenej pohľadávky. Uviedol tiež, že zriadenie záložného práva súdom na majetku znižuje bonitu spoločnosti a poškodzuje dobré meno a dobrú povesť u obchodných partnerov. Z hľadiska rozsahu zabezpečenia mal súd rešpektovať zásadu a požiadavku preporcionality. Navyše žalobca ako podielový spoluvlastník predmetných nehnuteľností disponuje právnymi inštitútmi podľa Občianskeho zákonníka, ktorými môže kontrolovať, resp. napadnúť prípadný prevod spoluvlastníckeho podielu k týmto nehnuteľnostiam. S poukazom na osobitnú povahu zabezpečovacieho opatrenia, kedy súd rozhoduje o návrhu bez nariadenia pojednávania a bez možnosti žalovanej strany vyjadriť sa k návrhu, je v záujme garancie práva na spravodlivý súdny proces opodstatnená požiadavka na podrobnejšie odôvodnenie uznesenia súdu. Záverom sa žalovaný ohradil voči urážlivým tvrdeniam žalobcu na adresu žalovanej spoločnosti v návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a podotkol, že žalobcu nijakým spôsobom neoklamal a ani nepodviedol, nie je si vedomý žiadnych splatných záväzkov voči žalobcovi, naopak spoločnosť žalovaného eviduje splatné záväzky voči žalobcovi a cíti sa byť poškodená úkonmi žalobcu.
8. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu zo dňa 14.2.2020 uviedol, že obsah odvolania je len všeobecný, bez vecných tvrdení a vecného vyjadrenia sa k dôkazom, ktoré predložil žalobca na preukázanie svojich tvrdení a vyjadrenia v odvolaní sú účelové, zakrývajúce pravdivosť žalobcových tvrdení. Zastával názor, že žalobca predložil jasné a vecné dôkazy preukazujúce pohľadávku voči žalovanému a to najmä znalecký posudok, ktorý považuje za najhodnovernejší dôkaz. Naopak žalovaný na svoju obranu predložil ako dôkaz len svoje všeobecné tvrdenia a účtovnú závierku z roku 2016, kedy ani len aktuálny spoločník a konateľ žalovaného pán Z. nebol v tom čase spoločníkom a konateľom spoločnosti žalovaného, čo vyplýva z verejne prístupného obchodného registra. Rovnako spoločnosť žalovaného mala v tom čase iné obchodné meno. V nadväznosti na tieto skutočnosti a rovnako skutočnosť, že žalovaný na základe tejto účtovnej závierky dosiahol v roku 2016 ako aj v roku 2015 stratu, považuje takýto dôkaz za bezpredmetný. Pokiaľ žalovaný uvádza, že vzhľadom na „nedostatočnú konkrétnosť tvrdení žalobcu sa k týmto nemôže náležite vyjadriť“ mal za to, že tvrdenia žalobcu boli v žalobe jasné, konkrétne a podložené jasnými a hodnovernými dôkazmi, a preto nepovažoval za nutné ďalej sa vyjadrovať k takémuto tvrdeniu žalovaného. Rovnako skutočnosť, že žalovaný neodôvodnil, prečo nemá od roku 2016 k dispozícii účtovné závierky, preukazuje, že žalovaný si neplní svoje zákonné povinnosti a jeho finančná situácia je teda pochybná a neistá. Nakoľko register účtovných závierok je registrom verejným, zastával názor, že nie je potrebné označovať dôkazy na preukázanie skutočnosti, že žalovaný od roku 2016 nemá ďalšiu účtovnú závierku ako sa dopytuje žalovaný, nakoľko je to všeobecne známa skutočnosť vyplývajúca z tohto registra. K tvrdeniu žalovaného, že hodnota nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaného, na ktorý zriadil súd záložné právo predstavuje viac ako sedem násobok hodnoty žalobcom tvrdenej pohľadávky uviedol, že takáto informácia nie je správna a žalovaný ani nepredložil dôkaz potvrdzujúci takéto tvrdenie. Hoci ani žalobca nemá dôkaz na preukázanie skutočnosti akú hodnotu majú tieto nehnuteľností, na základe konzultácie žalobcu s osobami, ktoré poznajú trhovú hodnotu týchto nehnuteľností, mal za to, že podiel žalovaného
na týchto nehnuteľnostiach môže mať hodnotu len okolo 150.000,- eur - 170.000,- eur, a teda zabezpečenie týchto nehnuteľnosti k preukázanej pohľadávke žalobcu považoval za primerané. Za účelové a nepravdivé považoval žalobca aj tvrdenie žalovaného, že zriadenie záložného práva súdom na majetku žalovaného znižuje bonitu spoločnosti žalovaného a poškodzuje dobré meno a povesť u obchodných partnerov žalovaného. Žalovaný toto tvrdenie ani nepreukázal žiadnymi dôkazmi. Práve vydaným zabezpečovacím opatrením si žalobca ako podielový spoluvlastník týchto nehnuteľnosti uplatňuje právnu ochranu k svojej pohľadávke a rovnako k týmto nehnuteľnostiam. Na základe informácie, ktoré má žalobca uviedol, že žalovaný nemá žiadnych obchodných partnerov a nevykonáva žiadnu činnosť, čo potvrdzuje aj skutočnosť, že žalovaný nemá od roku 2016 účtovnú závierku. S poukazom na vyššie uvedené považoval žalobca uznesenie súdu prvej inštancie za správne, riadne odôvodnené a vydané v súlade s právnymi predpismi, a preto navrhol napadnuté uznesenie potvrdiť a priznať žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. Pokiaľ sa žalovaný cíti vyjadreniami žalobcu v žalobe urazený, týmto sa žalovanému ospravedlnil.
9. Žalovaný sa k vyjadreniu žalobcu podanému k odvolaniu žalovaného písomne nevyjadril.
10. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalovaného, ktoré bolo podané v zákonnej lehote, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho pojednávania v súlade s § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a § 380 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.
11. Žalovaný v odvolaní proti uzneseniu namieta odvolacie dôvody podľa ust. § 365 ods. 1 písm.f/ a h/ CSP t.j. že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. V texte odvolania s poukazom na osobitnú povahu zabezpečovacieho opatrenia poukázal tiež na opodstatnenú požiadavku na podrobnejšie odôvodnenie uznesenia súdu prvej inštancie.
12. Žalovaným uplatnený odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm.f/ CSP sa týka takých skutkových zistení, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke, ktoré nevyplývajú z tvrdení, či dôkazov predložených stranami sporu v konaní o zabezpečovacom opatrení alebo boli opomenuté rozhodujúce skutočnosti nimi preukázané, či také skutkové zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov.
13. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm.h/ CSP je naplnený pri mylnej aplikácií právnych predpisov súdom na zistený skutkový stav, ktorá situácia nastáva v prípade, ak bol použitý iný právny predpis, než ktorý mal súd správne použiť alebo bol aplikovaný síce správny právny predpis, ale tento bol nesprávne interpretovaný, prípadne bol na zistený skutkový stav nesprávne aplikovaný, keď súd vyhodnotil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach strán sporu.
14. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého uznesenia dospel k záveru, že uvedené odvolacie dôvody neboli neplnené, pretože súd prvej inštancie správne ustálil skutkový stav veci v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie o zabezpečovacom opatrení, tento posúdil podľa zodpovedajúcej právnej úpravy, ktorú aj správne aplikoval a interpretoval. Napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zodpovedá zmyslu a účelu zákonnej úpravy pri rešpektovaní práva strán na spravodlivú súdnu ochranu, z ktorých dôvodov bolo v súlade s ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdené. K tvrdeniu žalovaného, že uznesenie súdu prvej inštancie je odôvodnené stručne, odvolací súd uvádza, že jeho dôvody sú však správne, a preto odvolací súd považuje za potrebné k týmto dôvodom, s poukazom na obsah odvolacích námietok žalovaného dodať nasledovné:
15. Zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená (§ 343 ods. 1 CSP).
16. Záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra (§ 343 ods. 2 CSP).
17. Výkon záložného práva môže nastať potom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím (§ 343 ods. 3 CSP).
18. Ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie (§ 344 CSP).
19. Neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená (§ 325 ods. 1 CSP).
20. V návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha (§ 326 ods. 1 CSP).
21. Podľa § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
22. Zo zákonnej formulácie zabezpečovacieho opatrenia možno teda vyvodiť jeho základné predpoklady, ktorými sú: a/ že ho možno zriadiť len na návrh, b/ že musí byť prítomný spôsobilý predmet záložného práva, ktorým môžu byť veci práva a iné majetkové hodnoty, c/ že zriadenie záložného práva prostredníctvom zabezpečovacieho opatrenia bude zabezpečovať peňažnú pohľadávku, d/ že existuje obava z budúceho zmarenia exekúcie.
23. Zabezpečovacie opatrenie predstavuje nový inštitút civilného sporového procesu, ktorého účelom je posilnenie istoty veriteľa, že pre prípad úspechu v konaní bude môcť svoju pohľadávku voči dlžníkovi uspokojiť výkonom sudcovského záložného práva, teda potom ako bola pohľadávka právoplatne súdnym rozhodnutím priznaná. Civilný sporový poriadok v § 344 CSP upravuje, že ustanovenia o neodkladnom opatrení sa primerane použijú aj na zabezpečovacie opatrenie t.zn., že ten kto navrhuje zabezpečovacie opatrenie, musí hodnoverne preukázať dôvodnosť a existenciu nároku voči žalovanému i existenciu predpokladov, že exekúcia bude zmarená. Konanie o zabezpečovacom opatrení sa vyznačuje ako konanie o neodkladnom opatrení tým, že pred jeho nariadením súd nezisťuje všetky skutočnosti nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci samej a stanovené pre dokazovanie. Nevyhnutné je však osvedčenie okolností odôvodňujúcich záver o potrebe jeho nariadenia. Potrebné je teda osvedčenie existencie nároku - peňažnej pohľadávky, ktorej sa má poskytnúť ochrana, ako i preukázanie obavy, že exekúcia môže byť ohrozená. Aj pri rozhodovaní o zabezpečovacom opatrení musí byť dodržaná zásada primeranosti takéhoto zásahu do práv dotknutej osoby a v pomere k žalobcom osvedčenému ohrozeniu oprávnených záujmov. Z hľadiska rozsahu zabezpečenia je potrebné rešpektovať požiadavku proporcionality medzi zabezpečovanou peňažnou pohľadávkou a hodnotami, vo vzťahu ku ktorým sa zabezpečovacie opatrenie zriaďuje. Prostredníctvom zabezpečovacieho opatrenia súd zriadi záložné právo majúce povahu riadneho záložného práva, na základe čoho navrhovateľ získava postavenie záložného veriteľa s možnosťou pristúpiť k výkonu záložného práva v exekučnom konaní potom, ako bude pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím.
24. Cieľom zabezpečovacieho opatrenia je teda posilnenie postavenia veriteľa, a to zriadením záložného práva na špecifikovaný majetok dlžníka na zabezpečenie veriteľovej pohľadávky, ktorá by mohla byť neskôr judikovaná, prípadne už bola judikovaná s cieľom, aby sa zamedzilo alebo zredukovalo možné nebezpečenstvo uspokojenia pohľadávky veriteľa.
25. Prihliadajúc na vyššie uvedené podmienky úpravy právnych pomerov strán zabezpečovacím opatrením, odvolací súd tieto považoval za splnené. Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že v konaní o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia súd nevykonáva dokazovanie v rozsahu, ako si to vyžaduje rozhodnutie vo veci samej, keďže dokazovanie je limitované charakterom sporu, v ktorom postačuje osvedčenie existencie práva, ktorého sa navrhovateľ zabezpečovacieho opatrenia domáha.
Na účely zriadenia sudcovského záložného práva pohľadávka žalobcu je osvedčená obsahom listinných dôkazov, ktoré sú súčasťou spisu a hoci žalobcom tvrdená peňažná pohľadávka nebola ešte judikovaná právoplatným rozsudkom, z hľadiska osvedčenia existencie a trvania uplatneného peňažného nároku žalobcom, sú dôkazy vyplývajúce z obsahu spisu a predložené žalobcom postačujúce.
26. Samotná skutočnosť, že žalovaný túto pohľadávku zrejme neuznáva a že doposiaľ právoplatným rozhodnutím táto peňažná pohľadávka žalobcovi priznaná nebola, nie je dôvodom pre zamietnutie navrhovaného zabezpečovacieho opatrenia vzhľadom na fakt, že nárok žalobcu, ktorého ochrana sa sleduje navrhovaným zabezpečovacím opatrením, v tomto štádiu konania nie je očividne vylúčený a jeho pravdepodobnosť je osvedčená. Je teda namieste, aby do rozhodnutia o dôvodnosti alebo nedôvodnosti tejto peňažnej pohľadávky žalobcu voči žalovanému boli upravené pomery strán sporu navrhovaným zabezpečovacím opatrením v záujme predídenia možnému ohrozeniu budúcej exekúcie. Súd prvej inštancie preto s poukazom na listinné dôkazy, ktoré žalobca pripojil k návrhu správne rozhodol, pokiaľ návrhu vyhovel v spojení s uložením povinnosti žalobcovi podať žalobu vo veci samej. V prípade, ak sa pohľadávka neprizná (ak súd žalobu zamietne) v rozhodnutí vo veci samej súd obligatórne osobitným výrokom zabezpečovacie opatrenie zruší. Rovnako ho zruší aj v prípade, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené (napr. pohľadávka bude dobrovoľne uhradená).
27. Odvolací súd sa nestotožňuje ani s odvolacou námietkou žalovaného, spočívajúcou v tvrdení, že žalobca neosvedčil existenciu právneho vzťahu medzi sporovými stranami. Žalobca v návrhu uviedol skutočnosti, z ktorých odvodzuje osvedčenie svojho práva. Žalobca poukazuje v návrhu na nezákonný postup žalovaného, keď faktúrou mu žalovaný vyúčtoval odmenu vo výške 57.600,00 eur, ktorú žalobca uhradil, a to za vykonanie stavebných a prípravných prác na bytovom dome na ulici I. v Košiciach, napriek tomu, že tieto práce až do odstúpenia od zmluvy vykonal žalovaný iba v hodnote 18.000,00 eur a tiež, že uhradil žalovanému odmenu za zabezpečenie dokumentácie v hodnote 72.216,00 eur, ktorú žalobcovi žalovaný vôbec nedodal, čo nesporne vyplýva aj z predložených listinných dôkazov. Žalovaný však v samotnom odvolaní na takto tvrdené skutočnosti a predložené dôkazy nereagoval, a teda ich ani nevyvrátil. Odvolací súd v tomto smere poukazuje na charakter procesného inštitútu zabezpečovacieho opatrenia, o ktorom súd rozhoduje v pomerne krátkej lehote, spravidla bez nariadenia pojednávania, bez výsluchu a bez vyjadrenia protistrany a z procesného hľadiska je zásadným determinantom obsah samotného návrhu a dôkazy, ktoré na preukázanie svojich skutkových tvrdení žalobca označil. Je tiež potrebné uviesť, že hodnotenie takto označených dôkazov teda nemá charakter dokazovania vykonaného vo veci samej, a preto ho ani nemožno posudzovať z hľadiska takýchto kritérií.
28. Za preukázanú možno považovať aj existenciu obavy, že exekúcia bude ohrozená, keď tento stav „ohrozenia“ nie je právne definovaný ani vopred determinovaný vymedzením presných zákonných kritérií, ale miera preukázania tejto okolnosti závisí od osobitosti posudzovaného prípadu. Zabezpečenie splnenia pohľadávky formou záložného práva sa poskytuje garancia veriteľovi, že sa mu dostane uspokojenia práva, ktoré mu oprávnene patrí. Podmienkou zriadenia sudcovského záložného práva na nehnuteľnostiach je, aby bola preukázaná existencia obavy z budúceho zmarenia exekúcie, teda obava o neskoršie uspokojenie pohľadávky. Predpokladom nariadenia zabezpečovacieho opatrenia nie je len preukázanie úkonov dlžníka, ktorými by sa snažil zbavovať svojho majetku, ale postačí preukázanie okolností, z ktorých možno usudzovať dôvodnú obavu o výkon exekúcie pre budúcnosť.
29. K námietke žalovaného, že neuloženie účtovnej závierky nie je dôkazom, že sa zbavuje svojho majetku s cieľom ohroziť prípadný výkon súdneho rozhodnutia alebo že takéto konanie reálne hrozí a že nebola preukázaná ani skutočnosť, že by žalovaný nevlastnil žiadny iný majetok a že by sa majetku akokoľvek zbavoval, odvolací súd s poukazom už aj na vyššie uvedené len dodáva, že neplnenie povinnosti ukladať do Zbierky listín individuálnu účtovnú závierku najmenej za dve po sebe nasledujúce účtovné obdobia (§ 68 ods. 6 písm.f/ Obchodného zákonníka) je dôvodom na zrušenie obchodnej spoločnosti súdom. Pri porušení povinnosti uložiť do Zbierky listín individuálnu účtovnú závierku za najmenej dve účtovné obdobia nasledujúce po sebe platí domnienka nemajetnosti spoločnosti a v takom prípade súd nie je povinný z úradnej povinnosti ani skúmať, či existujú skutočnosti, ktoré domnienku nemajetnosti vyvracajú. Odvolací súd zastáva názor, že súd prvej inštancie, vychádzajúc
z listinných dôkazov ako aj z obsahu návrhu správne vyvodil, že obava žalobcu o realizáciu budúcej exekúcie ohľadom budúcej pohľadávky je opodstatnená a to vzhľadom na finančnú a majetkovú situáciu žalovaného, keďže spoločnosť od roku 2016 neplní zákonnú povinnosť zverejňovať účtovnú uzávierku a teda nie je možné ani len predpokladať finančnú situáciu žalovaného. Pokiaľ spoločnosť priebežne neukladá do Zbierky listín účtovné závierky, možno aj predpokladať, že nevykonáva ani žiadnu činnosť. Neukladanie účtovných závierok znamená tiež, že príslušná spoločnosť neplní povinnosť podávať daňové priznanie k dani z príjmov. Právna úprava teda umožňuje vychádzať z domnienky nemajetnosti spoločnosti, ktorú môže vyvrátiť preukázaním opaku sama spoločnosť. Žalovaný však ani len netvrdí, aby disponoval akýmkoľvek iným majetkom, z ktorého by bol spôsobilý uhradiť žalobcom tvrdenú dlžnú čiastku 111.816 eur, okrem nehnuteľností, na ktorých bolo zriadené sudcovské záložné právo, z ktorého by bolo možné uspokojiť budúcu pohľadávku žalobcu uplatnenú v súdnom konaní v prípade jeho úspechu. Dôkazné bremeno na preukázanie existencie majetku vylučujúceho obavu z ohrozenia budúceho výkonu rozhodnutia má pritom ten, kto mieni takto ochrániť svoj majetok pred hrozbou obmedzení plynúcich z povahy zabezpečovacieho opatrenia. Takouto osobou je v prejednávanom spore žalovaný, ktorý v rámci odvolania neargumentoval ničím, čím by obavy žalobcu z ohrozenia uspokojenia jeho pohľadávky v budúcnosti rozptýlil.
30. Zriadením sudcovského záložného práva sa žalobca stane záložným veriteľom, čo zvyšuje jeho šance na uspokojenie súdom priznanej peňažnej pohľadávky a na druhej strane nebráni žalovanému v oprávnení užívať dovtedy označené nehnuteľnosti, a teda vydaným zabezpečovacím opatrením nedôjde k obmedzeniu žalovaného neprimeraným spôsobom.
31. Za rovnako nedôvodné a aj za nepreukázané považuje odvolací súd tvrdenie žalovaného o tom, že zriadenie záložného práva súdom na majetku znižuje bonitu spoločnosti a poškodzuje dobré meno a dobrú povesť u obchodných partnerov, pretože žalovaným takto tvrdené skutočnosti zostali len v rovine tvrdenia. V tejto súvislosti odvolací súd len dodáva, že práve neplnenie si zákonných povinností žalovaného v zmysle platnej právnej úpravy môže poškodzovať jeho dobrú povesť u obchodných partnerov.
32. Za všetkých vyššie uvedených dôvodov, ako aj z dôvodov uvedených v napadnutom rozhodnutí súdu prvej inštancie, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
33. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov odvolacieho konania sa zakladá na ust. § 396 ods. 1 v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP. Žalobca bol v odvolacom konaní plne úspešný, preto mu patrí plná náhrada trov konania s tým, že o výške týchto trov rozhodne súd prvej inštancie osobitným rozhodnutím.
34. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) /§ 428 C.s.p./.
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).