Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9CoCsp/4/2020

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej a sudkýň Mgr. Ingrid Radošickej Vallovej a JUDr. Kataríny Marčekovej, v právnej veci žalobcu: Intrum Slovakia, s. r. o., so sídlom Bratislava, Mýtna 48, IČO: 35 831 154, zastúpený JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom, so sídlom Mýtna 48, P. O. BOX 205, Bratislava, proti žalovanej: B. N., nar. XX. XX. XXXX, bytom E., Z. A. XXX/XX, zastúpenej Advokátskou kanceláriou JUDr. Roman BLAŽEK, s. r. o., so sídlom Komárno, Pohraničná 4, IČO: 36 721 123, o zaplatenie 2.085,23 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti uzneseniu Okresného súdu Komárno zo dňa 30. júla 2019 č. k. -81 takto

rozhodol:

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v jeho napadnutom výroku týkajúcom sa trov konania z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie konanie zastavil, žiadnej zo strán nepriznal právo na náhradu trov konania a súčasne rozhodol, že o vrátení súdneho poplatku rozhodne samostatným uznesením. Rozhodnutie po právnej stránke odôvodnil ustanoveniami , , , , , , o súdnych poplatkoch. Uviedol, že žalobca sa písomným podaním, doručeným súdu dňa 09. 05. 2017 domáhal svojho práva na zaplatenie 2.085,23 eura s príslušenstvom. Žalobca svojím podaním, ktoré doručil súdu dňa 19. 07. 2019, zobral žalobu späť v celom rozsahu a z uvedených dôvodov žiadal, aby súd konanie zastavil. Na základe uvedeného súd konanie zastavil, nakoľko žalobca ešte pred meritórnym otvorením pojednávania zobral späť žalobu v celom rozsahu. O trovách konania rozhodol podľa , udávajúc, že ako je zrejmé z obsahu spisového materiálu, žalovaná strana si nárok na náhradu trov konania neuplatnila, z obsahu spisového materiálu je tiež zrejmé, že jej žiadne trovy spojené s týmto konaním nevznikli, preto súd rozhodol o trovách konania tak, ako je vo výroku napadnutého uznesenia uvedené.

2. Uznesenie súdu prvej inštancie v jeho výroku o trovách konania napadla včas podaným odvolaním žalovaná, namietajúc, že žiadne výnimočné okolnosti, ani dôvody hodné osobitného zreteľa odôvodňujúce použitie ustanovenia v danej veci preukázané neboli. Súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Tiež uviedla, že zo žiadneho právneho predpisu nevyplýva povinnosť uplatniť, ani vyčísliť trovy konania, súd o trovách konania rozhoduje ex offo. Žalobca zavinil zastavenie konania, pričom jej v konaní trovy vznikli. Súd prvej inštancie mal správne použiť ustanovenie . Navrhla uznesenie súdu prvej inštancie v jeho napadnutom výroku zmeniť a priznať jej náhradu trov konania v plnom rozsahu.

3. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovanej uviedol, že rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku považuje za vecne správne. Žalovaná procesne zavinila zastavenie konania v časti o zaplatenie 1.070 eur s príslušenstvom, a to plnením na žalovanú pohľadávku počas sporu. Vzhľadom

na pomerne rovnaký úspech strán sporu považuje rozhodnutie súdu prvej inštancie v časti trov konania za správne a navrhol ho potvrdiť.

4. Žalovaná v písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalobcu uviedla, že v žalobe uvádzané tvrdenie, že dlžnú sumu neuhradila, nie je pravdivé. Žalobca v podaní doručenom súdu dňa 20. 02. 2018 zobral v časti o zaplatenie 390 eur žalobu späť, od tohto času však už zaplatila dňa 03. 03. 2018 sumu 40 eur, dňa 03. 04. 2018 sumu 40 eur a dňa 03. 05. 2018 sumu 40 eur, t. j. spolu 120 eur.

5. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací v zmysle ustanovenia preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku týkajúcom sa trov konania je potrebné podľa , zrušiť a vec mu v rozsahu zrušenia podľa vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

6. V prejednávanej veci sa žalobca podanou žalobou zo dňa 09. 05. 2017 domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy 2.085,23 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,15% ročne od 20. 06. 2014 do zaplatenia, ako i náhradou trov konania, dôvodiac, že medzi stranami (resp. právnym predchodcom pôvodného žalobcu) sporu bola dňa 29. 05. 2012 uzatvorená Zmluva o pôžičke č. 5014743, na základe ktorej poskytol žalovanej pôžičku vo výške 5.005,57 eura. Žalovaná mala splácať pôžičku v pravidelných 93-mesačných splátkach v sume 132,58 eura, a to až do celkovej sumy pôžičky vo výške 12.329,94 eura. Nakoľko žalovaná porušila svoje povinnosti splácať pôžičku riadne a včas, žalobca dňa 19. 06. 2014 úver zosplatnil.

7. Podaním zo dňa 19. 02. 2018, doručeným súdu prvej inštancie dňa 20. 02. 2018, vzal žalobca (bez uvedenia dôvodu) žalobu čiastočne späť, a to v časti sumy 93,60 eura s prísl., titulom nákladov na vymáhanie pohľadávky a v tejto časti žiadal konanie zastaviť. Rovnako vzal žalobu späť v časti o zaplatenie sumy 390 eur s prísl., a to z dôvodu žalovanou realizovaných úhrad v priebehu súdneho konania, v období od 20. 04. 2017 do 02. 02. 2018. V ďalšom podaní zo dňa 10. 07. 2019 žalobca uviedol, že žalobu berie v celom rozsahu späť (bez uvedenia dôvodu). Súd prvej inštancie vo veci rozhodol napadnutým uznesením, ktoré je predmetom preskúmania odvolacieho súdu, v dôsledku podaného odvolania žalovanej, v jeho výroku o náhrade trov konania.

8. Podľa , ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

9. Podľa výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

10. Ustanovenie vychádza pri náhrade trov konania zo zásady procesného zavinenia. Ak dôjde k zastaveniu sporového konania v dôsledku späťvzatia žaloby, potom je povinnosťou súdu pri rozhodovaní o trovách konania skúmať procesnú zodpovednosť pri zastavení konania na oboch procesných stranách, teda aj na strane žalobcu, aj na strane žalovaného. Pokiaľ žalobca žalobu musel zobrať späť pre správanie žalovaného, potom je potrebné konštatovať, že žalovaný procesne zavinil zastavenie konania. Ak by žalobca žalobu zobral späť bez udania dôvodu alebo bez toho, aby išlo o reakciu na správanie žalovaného, a teda nemožno pričítať procesné zavinenie žalovanému, znáša trovy žalovaného žalobca. Aj v prípade, ak sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania, ak súd dospeje k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať ( ). Použitie tohto ustanovenia preto negatívne dopadá na stranu sporu, ktorá by inak mala právo na náhradu trov konania. Z tohto dôvodu musí aplikácia tohto ustanovenia zodpovedať osobitným okolnostiam konkrétneho prípadu a musí ísť o výnimočný charakter. Úvaha súdu o tom, či ide o výnimočný prípad a či sú v danej veci dané dôvody hodné osobitného zreteľa musí vychádzať z posúdenia všetkých okolností konkrétnej veci, okolností, ktoré viedli k uplatneniu práva na súde, postoja strán v priebehu konania a pod. Toto ustanovenie má slúžiť na odstránenie neprimeranej tvrdosti, teda na dosiahnutie spravodlivosti pre strany sporu, pokiaľ ide o vedenie súdneho konania a jeho výsledok. Vo všeobecnosti možno povedať, že vždy treba zvažovať okolnosti konkrétneho prípadu, a to nielen okolnosti spočívajúce vo veci, ale i okolnosti na strane strán sporu, a to nielen toho, v koho prospech má byť toto ustanovenie použité, ale aj na strane toho, komu inak patriaci nárok nie je priznaný, či totiž možno od neho spravodlivo požadovať, aby trovy konania znášal bez nároku na ich náhradu.

11. Podľa v písomnom vyhotovení uznesenia sa uvedie označenie súdu, ktorý ho vydal, označenie strán a ich zástupcov, označenie prejednávaného sporu, výrok, stručné odôvodnenie, poučenie o odvolaní a deň a miesto vydania uznesenia.

12. Povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva strany v konaní na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré sa vyporiada i so špecifickými námietkami strany. Porušením uvedeného práva strany na jednej strane a povinnosti súdu na druhej strane sa strane konania (okrem upretia práva dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve zvoleným spôsobom) odníma možnosť náležite, skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu (v rovine polemiky i s jeho dôvodmi) v rámci využitia prípadne riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov.

13. Požiadavka riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia sa vzťahuje na každý výrok rozhodnutia, teda okrem rozhodnutia vo veci samej aj na rozhodnutie o trovách konania (ako integrálnej súčasti súdneho konania ako celku). Odôvodnenie rozhodnutia (vo všetkých jeho výrokoch) musí byť zároveň dostatočným podkladom pre uskutočnenie prieskumu jeho správnosti v konaní o riadnom, či mimoriadnom opravnom prostriedku. Ak rozhodnutie neobsahuje náležitosti uvedené v v spojení s , je nepreskúmateľné. Takéto rozhodnutie súdu porušuje právo strany na spravodlivý súdny proces a v konečnom dôsledku mu odníma možnosť konať pred súdom.

14. Odvolací súd po preskúmaní obsahu spisu, napadnutého rozhodnutia a konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k záveru, že v danom prípade výrok o trovách konania v napadnutom rozhodnutí nebol odôvodnený a nezodpovedá požiadavkám kladeným na riadne odôvodnenie rozhodnutia. Súd svoje rozhodnutie v časti výroku o trovách konania odôvodnil ustanovením , a uviedol len to, že žalovaná si žiadne trovy neuplatnila a taktiež jej žiadne nevznikli. Takéto odôvodnenie rozhodnutia o trovách konania, navyše aplikáciou ustanovenia na okolnosť, ktorá v žiadnom prípade nie je dôvodom hodným osobitného zreteľa a ani v danom prípade nezodpovedá skutočnosti, odvolací súd nepovažuje za dostatočné, naviac, za situácie, že z neho nie je vôbec jednoznačné, či a ktorú stranu sporu by inak bolo možné zaťažiť zodpovednosťou za zavinenie zastavenia konania v zmysle ustanovenia , ktoré súd prvej inštancie ako základné procesné ustanovenie na rozhodovanie o trovách konania v prípade zastavenia konania ani nepoužil, keď až primárnym ustálením záveru o zodpovednosti za zastavenie konania podľa ustanovenia možno pristúpiť k moderácii - aplikáciou ustanovenia a výnimočne rozhodnúť tak, že z dôvodov hodných osobitného zreteľa sa náhrada trov strane, ktoré by jej inak patrili, nepriznáva. Teda, súd podľa neho nemusí zaviazať stranu, ktorá spôsobila vznik trov svojim zavinením, aby tieto trovy nahradila protistrane. Navyše, z okolností tejto veci vyplýva, že žalobca v rámci dvoch dispozitívnych úkonov vzal v konečnom dôsledku žalobu v celom rozsahu späť, keď svojím prvým podaním o späťvzatí vzal žalobu čiastočne späť vo vzťahu k sume 93,60 eura s prísl., titulom nákladov na vymáhanie pohľadávky, bez uvedenia dôvodov späťvzatia, ako i v sume 390 eur s prísl., a to z dôvodu žalovanou realizovaných úhrad v priebehu súdneho konania, v období od 20. 04. 2017 do 02. 02. 2018 (tu treba upriamiť pozornosť súdu, že žaloba bola podaná na súd dňa 09. 05. 2017 a časť úhrad žalovanou bola realizovaných pred podaním žaloby). Následným podaním uviedol, že berie, bez uvedenia dôvodu späťvzatia, žalobu späť v celom rozsahu (samozrejme je možné na tento úkon prihliadať len v rozsahu zvyšku skôr späť nevzatej sumy, pretože účinky späťvzatia žaloby vo vzťahu k sume 93,60 eura a 390 eur nastali už skôr). V tomto kontexte dispozitívnych úkonov žalobcu je potom potrebné vyhodnotiť zavinenie na zastavení konania stranami sporu.

15. Je potrebné uviesť i to, že ustanovenie nie je možné vykladať tak, že je naň možné prihliadnuť kedykoľvek bez zreteľa na základné zásady rozhodovania o trovách konania. Priamo z textu zákonného ustanovenia vyplýva, že súd by mal podľa neho rozhodovať iba vo výnimočných prípadoch. Ak súd má v úmysle použiť moderačné právo alebo, ak ho niektorá zo strán navrhne, musí umožniť protistrane, aby sa k tomu vyjadrila (k zámeru aj k dôkazom). Nie je možné, aby súd dospel k vnútornému presvedčeniu, že je potrebné aplikovať ustanovenie a strane, ktorá by inak trovy získala, to neoznámil a táto by sa to dozvedela až z rozhodnutia. Súd v prípade použitia ustanovenia je povinný vytvoriť procesný priestor umožňujúci stranám sporu vyjadriť svoje stanovisko k prípadnému použitiu tohto ustanovenia. Existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa musí súd vo svojom rozhodnutí riadne a presvedčivo odôvodniť, pretože v opačnom prípade by mohlo ísť o postup, ktorý by mohol mať znaky svojvôle.

16. Vychádzajúc z vyššie uvedeného potom odvolací súd konštatuje, že okrem toho, že rozhodnutie súdu prvej inštancie v jeho napadnutom výroku nezodpovedá požiadavkám na jeho riadne odôvodnenie, súd prvej inštancie taktiež vec nesprávne právne posúdil, keď primárne na rozhodovanie o trovách konania neuplatnil ustanovenie , ako základné procesné ustanovenie na rozhodovanie o trovách konania v prípade zastavenia konania, keď až vyhodnotením toho, ktorej zo strán v zmysle aplikácie tento právnej normy vznikol nárok na náhradu trov konania môže pristúpiť k moderácii použitím ustanovenia . Tak, ako však už odvolací súd uviedol vyššie, dôvod na aplikáciu tohto ustanovenia , tak ako ho prezentoval súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí, nevidel. Uvedené skutočnosti potom viedli odvolací súd k zrušeniu rozhodnutia súdu prvej inštancie v jeho napadnutom výroku týkajúcom sa náhrady trov konania podľa , a vráteniu veci v rozsahu zrušenia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

17. Úlohou súdu prvej inštancie bude opätovne rozhodnúť o náhrade trov konania a svoje rozhodnutie odôvodniť tak, aby bolo preskúmateľné, zaoberajúc sa pritom posúdením všetkých špecifických okolností daného sporu. Záverom odvolací súd udáva, že jeho pozornosti neunikli chyby v písaní napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie, a to v označení žalobcu, ako i právneho zástupcu žalovanej, a preto je namieste, aby súd prvej inštancie v rámci vyhotovovania rozhodnutia pristupoval k správnemu označeniu strán sporu, resp. ich zástupcov s náležitou pozornosťou.

Toto rozhodnutie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).