Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Csp/83/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina sudcom JUDr. Vladimírom Kozáčikom, v spore žalobcu: KRUK Česká a Slovenská republika, s.r.o., so sídlom Československé armády 954/7, Hradec Králové, Česká republika, IČO: 247 85 199, právne zastúpený usadeným euroadvokátom JUDr. Jiří Šmída, sídlom Ul. Svornosti 43, Bratislava - mestská časť Ružinov 829 09, proti žalovanému: B., o zaplatenie 301 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 301 eur, spolu s úrokom z omeškania 5,00 % ročne zo sumy 301 eur od 17.12.2016 do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

II. Súd žalobu vo zvyšku z a m i e t a.

III. Žalobca má proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 02.11.2017 v upomínacom konaní domáhal voči žalovanému rozhodnutia súdu, ktorým by ho zaviazal na zaplatenie sumy 301 eur s úrokom z omeškania 5,05 % ročne zo sumy 301 eur od 17.12.2016 do zaplatenia a náhradu trov konania.

2. Žalobu skutkovo odôvodnil tým, že právny predchodca žalobcu spoločnosť Provident Financial s.r.o., IČO: 35805731, uzatvorila so žalovaným dňa 02.10.2013 zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 569748889, na základe ktorej poskytla žalovanému bezúčelový úver vo výške 500,- eur. Peňažné prostriedky boli Žalovanému predané v hotovosti pri podpísaní zmluvy. Žalovaný prevzatie peňažných prostriedkov potvrdil podpisom zmluvy. Žalovaný sa zaviazal splácať pôžičku v pravidelných týždenných splátkach v počte 60 splátok, pričom prvá splátka bola splatná 7. kalendárny deň po uzavretí zmluvy, t.j. 09.10.2013 a posledná splátka bola splatná 26.11.2014. Žalovaný sa za poskytnutie úveru zaviazal uhradiť náklady v celkovej sume 172,50 eur, ktoré zahŕňajú zmluvný úrok a administratívny poplatok. Administratívny poplatok zahŕňa najmä spracovateľský poplatok a služby obchodného zástupcu spoločnosti Provident. Súčasne so Zmluvou o spotrebiteľskom úvere žalovaný uzatvoril dňa 02.10.2013 (pred prijatím , ) Zmluvu o zabezpečení splátok úveru. Zmluva o zabezpečení splátok úveru (o službe Komfort) je dobrovoľnou doplnkovou službou, v zmysle toho, že sa pôvodný veriteľ, spoločnosť Provident Financial s.r.o. zaviazal poskytovať za poplatok klientovi službu, ktorá spočívala najmä vo výbere splátok priamo v mieste bydliska klienta, alebo v inom mieste podľa určenia klienta a to prostredníctvom obchodného zástupcu veriteľa (viď článok 1.1 zmluvy o zabezpečení splátok úveru). Za túto službu sa klient zaviazal uhradiť sumu, ktorá bola priamo úmerná počtu splátok tak, aby pokryla náklady pohonných hmôt a čas obchodného zástupcu. V danom prípade bola táto odmena zjednaná na sumu vo výške 257,50 eur. Sumu za službu sa žalovaný zaviazal splatiť v celkovom počte 60 splátok, pričom splátky boli splatné spoločne so splátkami úveru, teda prvá splátka bola splatná 7. kalendárny

deň po uzavretí Zmluvy, t.j. 09.10.2013, a posledná splátka bola splatná dňa 26.11.2014 - viď článok 1.2 zmluvy o zabezpečení splátok úveru), čo je aj termín konečnej splatnosti tejto zmluvy. Celková čiastka, ktorú sa žalovaný zaviazal uhradiť, tak činila 930 eur (istina vo výške 500 eur, úrok a administratívny poplatok je vyjadrený fixnou čiastkou po celé obdobie trvania úveru vo výške 257,50 eur, odmena za služby vyplývajúce zo zmluvy o zabezpečení vo výške 172,50 eur). Celkovú čiastku 930 eur sa žalovaný zaviazal uhradiť v týždenných splátkach v celkovom počte 60 splátok a to vo výške 15,50 eur. Žalovaný pôvodnému veriteľovi uhradil v danom prípade celkovo 199 eur a teda uhradil riadne len 12 splátok, pričom na 13. splátku uhradil len 13 eur. Presné dátumy a výšky splátok vyplývajú zrejmým spôsobom z priloženej platobnej histórie. Žalobca ďalej uviedol, že pôvodný veriteľ, spoločnosť Provident, poskytla žalovanému bezúčelový úver na obdobie 60 týždňov počnúc dňom podpísaní Zmluvy t.j. 02.10.2013. Konečná splatnosť úveru tak nastala 60 týždňov po podpísaní Zmluvy, t.j. 26.11.2014. Na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 16.12.2016, došlo s účinnosťou ku dňu 16.12.2016 k postúpení pohľadávok zo zmluvy o úvere zo spoločnosti Provident na žalobcu. Žalovanému bola zmena v osobe veriteľa oznámená listom zo dňa 16.12.2016. Hodnota postúpenej pohľadávky činila ku dňu postúpenia pohľadávky celkovo 731 eur (celková čiastka úveru ponížená o platby žalovaného, uhradené ku dňu postúpení pohľadávky). Žalovaný súčasnému veriteľovi doposiaľ neuhradil svoj záväzok ani len z časti. Poslednú výzvu na zaplatenie pred podaním žaloby žalobca odoslal žalovanému dňa 05.10.2017. Po dôkladnom posúdení uvedeného, si žalobca uplatňuje istinu vo výške 301 eur a úrok z omeškania z istiny vo výške 301 eur od 17.12.2016 do zaplatenia. Žalobca si v žalobe neuplatňuje ďalšie nároky, ktoré mu boli postúpené od pôvodného veriteľa. V závere návrhu žalobca zrekapituloval uplatnený návrh a uviedol, že žalovaný uzatvoril zmluvu o úvere č. 569748889, na základe ktorej dostal do dispozície finančné prostriedky vo výške 500 eur (istina), pričom sa zaviazal spolu s istinou vrátiť aj zmluvné úroky a poplatok za garantovanú službu, napriek tomu si žalobca neuplatňuje v žalobe spomenuté príslušenstvo, a rovnako tak neuplatňuje v žalobe ani nárok z druhej zmluvy, t.j. zmluvy o zabezpečení splátok. Žalobca požaduje od žalovaného iba istinu a zákonný úrok z omeškania. Žalobca tak uplatňuje: istinu zo zmluvy o splátkovom úvere poníženú o platby žalovaného ako istinu vo výške 301 eur, úrok z omeškania z nárokovanej istiny vo výške 301 eur od 17.12.2016 do zaplatenia.

3. Okresný súd Banská Bystrica v upomínacom konaní vydal platobný rozkaz sp. zn. dňa 06.12.2017, ktorý sa však nepodarilo doručiť žalovanému do vlastných rúk a dňa 29.05.2018 spis postúpil tunajšiemu súdu, nakoľko bol doručený návrh na pokračovanie v konaní na príslušnom súde.

4. Žalovaný sa k žalobe, ktorá mu bola riadne doručená do vlastných rúk dňa 02.05.2019, v súdom určenej lehote písomne nevyjadril a zostal absolútne procesne nečinný.

5. Vzhľadom na to, že v danej veci ide o drobný spor, súd v zmysle , v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) a a CSP, vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania a verejne vyhlásil tento rozsudok dňa 28.5.2020, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli súdu a webovej stránke súdu dňa 19.5.2020.

6. Súd tak, na základe žalobcom predložených listinných dôkazov, zistil nasledovný skutkový stav, pričom vec posúdil podľa nižšie uvedených ustanovení právnych predpisov a dospel k nasledovným záverom.

7. Dňa 02.10.2013 uzatvoril právny predchodca žalobcu, ako veriteľ a žalovaný, ako dlžník, zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 569748889, ktorou sa právny predchodca žalobcu zaviazal poskytnúť žalovanému spotrebiteľský úver vo výške 500,- eur v hotovosti pri podpise zmluvy a žalovaný sa zaviazal splatiť úver v 60 pravidelných týždenných splátkach vo výške 11,21 eur (pričom posledná splátka mala byť vo výške 11,11 eur) s dátumom splatnosti prvej splátky 7. kalendárny deň po uzatvorení zmluvy, splatnosťou ďalších splátok v 7. kalendárny deň po splatnosti predchádzajúcej splátky a splatnosťou poslednej splátky v 7. deň 60 týždňa po dni uzatvorenia zmluvy. Úver bol ďalej poskytnutý pri uvedenej ročnej úrokovej sadzbe 22,38 %, RPMN vo výške 70,38 %, priemernej hodnote RPMN 46,06 % a celkovej čiastky, splatnej spotrebiteľom vo výške 672,50 eur.

8. Súčasne dňa 02.10.2013 uzatvoril právny predchodca žalobcu so žalovaným zmluvu o zabezpečení splátok úveru, na základe ktorej sa právny predchodca žalobcu zaviazal, že žalovanému bude počas platnosti tejto zmluvy pravidelne poskytovať službu, spočívajúcu v prevzatí peňažnej hotovosti, určenej

na úhradu splátky spotrebiteľského úveru, ktorý bol žalovanému poskytnutý na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 569748889, uzavretej medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným. Prevzatie peňažnej sumy sa v zmysle zmluvy uskutočňovalo v mieste trvalého pobytu žalovaného alebo na inom, vzájomnou dohodou určenom, mieste. Žalovaný sa za poskytnutie uvedenej služby zaviazal právnemu predchodcovi žalobcu zaplatiť celkovú odmenu vo výške 257,50 eur, a to v 60 týždenných splátkach, kde výška 1 až 59 splátky bola dohodnutá vo výške 4,29 eur a výška poslednej 60 splátky vo výške 4,39 eur.

9. Právny predchodca žalobcu listom zo dňa 16.12.2016 oznámil žalovanému postúpenie predmetnej pohľadávky na žalobcu zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 16.12.2016.

10. Listom zo dňa 05.10.2017 žalobca vyzval žalovaného na úhradu dlhu vo výške 746,88 eur najneskôr do 16.10.2017. 11. Zo skutkových tvrdení žalobcu vyplýva, že žalovaný doposiaľ na daný úverový prípad uhradil sumu 199,- eur, pričom celkový dlh žalovaného predstavuje sumu 301,- eur.

12. Podľa o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, v znení, účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy (ďalej len „“), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

13. Podľa § 2 písm. a) a b) ZoSÚ, na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania; veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.

14. Podľa § 2 písm. g) ZoSÚ, na účely tohto zákona sa rozumie celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok.

15. Podľa § 9 ods. 1 ZoSÚ, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

16. Z doložených listinných dôkazov vyplýva, že žalobca si uplatňuje voči žalovanému nároky, vzniknuté z uzatvorenej zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 569748889 zo dňa 02.10.2013. Nároky zo zmluvy o zabezpečení splátok úveru zo dňa 02.10.2013 si žalobca neuplatňuje. Žalovaný zmluvy uzatváral ako spotrebiteľ, keďže sa jedná o fyzickú osobu, ktorá pri uzatváraní predmetnej zmluvy nekonala v rámci svojho podnikania alebo povolania. Pri zákonnom posudzovaní konkrétneho prípadu súd preto vychádzal z príslušných ustanovení ZoSÚ a dospel k záveru, že záväzkový vzťah, ktorý vznikol medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, uzatvorenej dňa 02.10.2013 je vzťahom občianskoprávnym a na predmetné zmluvy sa hľadí ako na typové spotrebiteľské zmluvy.

17. Z predloženej zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 02.10.2013 možno ustáliť, že niet pochýb o tom, že právny predchodca žalobcu a žalovaný uzatvorili individuálne špecifikovanú zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému úver vo výške 500,- eur, ktorý sa žalovaný zaviazal splácať v 60 týždenných splátkach, a to splátky č. 1 až 59 vo výške 11,21 eur a 60. splátku vo výške 11,11 eur.

18. Ešte skôr, ako súd vyhodnotil nárok žalobcu z vyššie uvedenej zmluvy o spotrebiteľskom úvere, musel sa vysporiadať aj so zmluvou o zabezpečení splátok úveru zo dňa 02.10.2013. Predmetom tejto zmluvy bola „služba“, poskytovaná zo strany právneho predchodcu žalobcu, spočívajúca v hotovostnom

prevzatí - inkasovaní splátok úveru zo zmluvy zo dňa 02.10.2013 od žalovaného, a to za odmenu vo výške 257,50 eur, ktorú sa následne žalovaný zaviazal splácať tiež v 60 týždenných splátkach.

19. Uvedená zmluva svojím režimom podlieha ustanoveniam o spotrebiteľských zmluvách. So zmluvou o spotrebiteľskom úvere medzi stranami, ktorá je predmetom sporu, bola teda uzatvorená aj zmluva o zabezpečení splátok úveru, pričom ide o samostatnú zmluvu, ktorej vznik je podmienený vznikom zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Zmluvu o zabezpečení splátok úveru, ktorá bola uzatvorená v ten istý deň, ako zmluva o spotrebiteľskom úvere medzi stranami, súd považoval za doplnkovú službu, súvisiacu so spotrebiteľským úverom, a preto odplata za službu, ktorá bola predmetom zmluvy o zabezpečení splátok úveru, mala byť podľa ZoSÚ zahrnutá do celkových nákladov spotrebiteľa, spojených so spotrebiteľským úverom, a teda aj do RPMN. V prípade, ak táto odmena zo zmluvy o zabezpečení splátok úveru by bola zahrnutá do nákladov úveru, a teda aj do RPMN, podstatne by zvýšila hodnotu RPMN, uvedenú v zmluve o spotrebiteľskom úvere, a preto možno konštatovať, že v zmysle ZoSÚ by sa úver aj z dôvodu nesprávne určenej RPMN považoval za bezúročný a bez poplatkov.

20. V danom prípade je celkom nelogické, aby spotrebiteľ z vlastnej vôle a dobrovoľne pristupoval a požadoval uzatvorenie zmluvy o zabezpečení splátok úveru, čím sa jeho úver predraží, nakoľko musí platiť ešte aj odmenu obchodnému zástupcovi za to, že bude u neho vyberať splátky úveru, ktorá navyše predstavuje v uvedenom prípade uzatvorenej zmluvy viac než 50 % poskytnutého úveru. Týmto postupom, keď súčasne so zmluvou o spotrebiteľskom úvere právny predchodca žalobcu so spotrebiteľom uzatvára aj zmluvy o zabezpečení splátok úveru, realizovaným podľa názoru súdu úplne cielene, právny predchodca žalobcu dosahuje to, že sa odplata za službu inkasovania splátok úveru nezapočítava do výpočtu RPMN, keďže nemá byť odplatou za úver, ale odmenou (cenou) za doplnkový servis, službu, hoci v kontexte vyššie uvedeného je zrejmé, že práve táto služba má výrazne navyšovať celkový zisk právneho predchodcu žalobcu z poskytovania úverov. Právnemu predchodcovi žalobcu teda nestačí dojednaná výška odplaty za úver, uvádzaná v úverových zmluvách, spôsobujúca už aj tak výrazne vyššiu RPMN oproti priemernej RPMN (pre porovnanie: zo zmluvy zo dňa 02.10.2013: RPMN 70,38 % a priemerná RPMN: 46,06 %), ale túto opäť výrazne navyšuje cez službu zabezpečenia splátok úveru. Podľa názoru súdu, týmto spôsobom (nezahrnutím odmeny obchodného zástupcu za inkasovanie splátok ako doplnkovej služby do celkových nákladov a RPMN) dochádza k obchádzaniu ZoSÚ. Naviac, podľa súdu sa za odmenou obchodného zástupcu za uvedenú službu vo výške viac než 50 % z poskytnutého úveru skrývajú aj skryté úroky, keďže sa tým nepriamo navyšuje preplatenie poskytnutej úverovej istiny zo strany dlžníka. Súd preto zmluvu o zabezpečení splátok úveru, ktorá bola uzatvorená súčasne so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, posúdil ako absolútne neplatnú v zmysle , podľa ktorého, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

21. Súd má za to, že určením neplatnosti zmluvy o zabezpečení splátok úveru automaticky nevzniká neplatnosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere, a to z dôvodu, že uvedená zmluva bola síce uzatvorená pri tom istom rokovaní, avšak zmluva o spotrebiteľskom úvere sa podľa názoru súdu dá oddeliť od zmluvy o zabezpečení splátok úveru. Iný prípad by nastal, keby súd určil neplatnosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere, kedy by automaticky bola absolútne neplatná aj zmluva o zabezpečení splátok úveru, ktorá závisí od uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

22. Zmluva o zabezpečení splátok úveru je teda neplatná a spotrebiteľský úver je na základe vyššie uvedeného bezúročný a bez poplatkov.

23. Na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 02.10.2013 právny predchodca žalobcu žalovanému poskytol úver vo výške 500,- eur, pričom žalovaný porušil voju povinnosť splácať úver dohodnutým spôsobom, čo žalovaný nerozporoval. Z výpisu splátok a úhrad mal súd preukázané, že žalovaný uhradil žalobcovi celkovo sumu vo výške 199,- eur. Na základe neplatnej zmluvy o zabezpečení splátok úveru nie je žalovaný povinný platiť žiadnu zmluvnú odmenu tam uvedenú, a preto súd prípadné úhrady žalovaného, realizované z titulu zmluvy o zabezpečení splátok úveru, započítal na úhradu istiny úveru. Zároveň súd po preskúmaní zmluvy z hľadiska ustanovenia konštatuje, že táto obsahovala všetky zákonom predpísané náležitosti. Vychádzajúc z uvedeného je žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi zostatok nesplateného úveru vo výške 301,- eur, z uvedeného dôvodu súd považoval žalobu za skutkovo a právne dôvodnú. Keďže si žalobca neuplatňuje v žalobe

spomínané príslušenstvo, a ani nárok z druhej zmluvy, t.j. zo zmluvy o zabezpečení splátok a uplatňuje si len neuhradenú istinu, súd priznal žalobcovi celú uplatnenú sumu, tak ako je uvedené v I. výroku tohto rozhodnutia.

24. Podľa , ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

25. Podľa nariadenia vlády SR č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia , v znení účinnom od 01.02.2013, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

26. Čo sa týka žalobcom uplatneného nároku na úroky z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 301,- eur od 17.12.2016 do zaplatenia, súd tento nárok právne posúdil podľa cit. v spojení s cit. nariadenia Vlády SR č. Nakoľko k prvému dňu omeškania výška základnej úrokovej sadzby ECB činila 0,00 %, po pričítaní 5 percentuálnych bodov potom predstavujú úroky z omeškania 5,00 % ročne. Súd tak žalobe v časti o zaplatenie úrokov z omeškania vyhovel ako dôvodnej v tomto rozsahu a vo zvyšnom rozsahu 0,05 % ročne zo sumy 301,- eur od 17.12.2016 do zaplatenia, žalobu v tejto časti zamietol, tak ako je to uvedené v II. výroku tohto rozsudku.

27. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

28. Podľa , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

29. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol s poukazom na , . Keďže súd žalobu zamietol v časti nepatrného nároku o zaplatenie úroku z omeškania vo výške 0,05 % od 17.12.2016 do zaplatenia, ktorý predstavuje sumu vo výške 0,49 eur, žalobcovi bol priznaný nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % účelne vynaložených trov konania proti neúspešnej strane, t. j. žalovanému, tak ako je uvedené v III. výroku tohto rozhodnutia. O výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, a to v súlade s .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ust. odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ust. prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.