Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (5)Rozsudok_20Csp-59-2019.pdf
PDF · 127.01 KB
Case nature
Area
Subarea
20Csp/59/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín sudcom Mgr. Petrom Hvizdošom v spore žalobcu: Stavebné bytové družstvo Trenčín, so sídlom Legionárska 647/33, IČO 00175111 proti žalovanému: D. S., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom N., Q. XXX/X, štátne občianstvo SR, o zaplatenie 1.060,75 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd konanie v časti o zaplatenie sumy 262,44 Eur a o zaplatenie poplatku v sume 50 Eur za návrh na platobný rozkaz z a s t a v u j e.
II. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 147,55 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 450,55 Eur od 01.12.2017 do 31.12.2017, 5% ročne zo sumy 595,55 Eur od 01.01.2018 do 31.01.2018, 5% ročne zo sumy 740,55 Eur od 01.02.2018 do 28.02.2018, 5% ročne zo sumy 885,55 Eur od 01.03.2018 do 20.3.2018, 5% ročne zo sumy 585,55 Eur od 21.03.2018 do 31.3.2018, 5% ročne zo sumy 730,55 Eur od 01.04.2018 do 30.04.2018, 5% ročne zo sumy 875,55 Eur od 01.05.2018 do 21.05.2018, 5% ročne zo sumy 475,55 Eur od 22.5.2018 do 31.5.2018, 5% ročne zo sumy 417,50 Eur 01.06.2018 do 30.06.2018, 5% ročne zo sumy 562,50 Eur od 01.07.2018 do 18.07.2018, 5% ročne zo sumy 362,50 Eur od 19.7.2018 do 31.7.2018,5% ročne zo sumy 507,50 Eur od 01.08.2018 do 31.08.2018, 5% ročne zo sumy 652,50 Eur od 01.09.2018 do 17.09.2018, 5% ročne zo sumy 492,50 Eur od 18.9.2018 do 30.9.2018, 5% ročne zo sumy 637,50 Eur od 01.10.2018 do 31.10.2018, 5% ročne zo sumy 782,50 Eur od 01.11.2018 do 13.11.2018, 5% ročne zo sumy 622,50 Eur od 14.11.2018 do 22.11.2018, 5% ročne zo sumy 478,75 Eur od 23.11.2018 do 30.11.2018, 5% ročne zo sumy 623,75 Eur od 01.12.2018 do 28.12.2018, 5% ročne zo sumy 423,75 Eur od 29.12.2018 do 31.12.2018, 5% ročne zo sumy 568,75 Eur od 01.01.2019 do 31.01.2019, 5% ročne zo sumy 713,75 Eur od 01.02.2019 do 28.02.2019, 5% ročne zo sumy 858,75 Eur od 01.03.2019 do 31.03.2019, 5% ročne zo sumy 1.003,75 Eur od 01.04.2019 do 30.04.2019, 5% ročne zo sumy 1.148,75 Eur od 01.05.2019 do 31.05.2019, 5% ročne zo sumy 1.042,55 Eur od 01.06.2019 do 27.6.2019, 5 % ročne zo sumy 892,55 Eur od 28.06.2019 do 30.6.2019, 5% ročne zo sumy 1.037,55 Eur od 01.07.2019 do 19.7.2019, 5% ročne zo sumy 887,55 Eur od 20.07.2019 do 7.8.2019, 5% ročne zo sumy 687,55 Eur od 08.08.2019 do 1.10.2019, 5% ročne zo sumy 587,55 Eur od 2.10.2019 do 17.10.2019, 5% ročne zo sumy 537,55 Eur od 18.10.2019 do 30.1.2020, 5% ročne zo sumy 467,55 Eur od 31.1.2020 do 14.2.2020, 5% ročne zo sumy 147,55 Eur od 15.2.2020 do zaplatenia, a to v mesačných splátkach po 50 Eur mesačne, zročných vždy do 20. dňa v mesiaci, počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku, až do úplného vyrovnania dlhu, so stratou výhody splátok v prípade neuhradenia čo i len jednej z nich.
III. Vo zvyšku súd žalobu zamieta.
IV. Žalovanému súd náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Žalobca žalobou podanou dňa 17.7.2019 žiadal uložiť povinnosť žalovanému zaplatiť mu sumu 1.065,75 Eur s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 595,55 Eur od 01.12.2017 do 31.12.2017, 5% ročne zo sumy 740,55 Eur od 01.01.2018 do 31.01.2018, 5% ročne zo sumy 885,55 Eur od 01.02.2018 do 28.02.2018, 5% ročne zo sumy 730,55 Eur od 01.03.2018 do 31.3.2018, 5% ročne zo sumy 875,55 Eur od 01.04.2018 do 30.04.2018, 5% ročne zo sumy 417,50 Eur od 01.05.2018 do 31.05.2018, 5% ročne zo sumy 562,50 Eur 01.06.2018 do 30.06.2018, 5% ročne zo sumy 507,50 Eur od 01.07.2018 do 31.7.2018, 5% ročne zo sumy 652,50 Eur od 01.08.2018 do 31.08.2018, 5% ročne zo sumy 637,50 Eur od 01.09.2018 do 30.09.2018, 5% ročne zo sumy 782,50 Eur od 01.10.2018 do 31.10.2018, 5% ročne zo sumy 623,75 Eur od 01.11.2018 do 30.11.2018, 5% ročne zo sumy 568,75 Eur od 01.12.2018 do 31.12.2018, 5% ročne zo sumy 713,75 Eur od 01.01.2019 do 31.01.2019, 5% ročne zo sumy 858,75 Eur od 01.02.2019 do 28.02.2019, 5% ročne zo sumy 1.003,75 Eur od 01.03.2019 do 31.03.2019, 5% ročne zo sumy 1.171,95 Eur od 01.04.2019 do 30.04.2019, 5% ročne zo sumy 1.065,75 Eur od 01.05.2019 do 31.05.2019, 5% ročne zo sumy 1.060,75 Eur od 01.06.2019 do zaplatenia a poplatok v sume 50 Eur za návrh na platobný rozkaz. Svoju žalobu odôvodnil tým, že žalovaný je vlastníkom bytu č. XX v bytovom dome na ul. Q. XXX/XX v N., ktorého správcom je žalobca podľa zmluvy o výkone správy. Kúpou bytu pristúpil žalovaný k zmluve o výkone správy. Uviedol, že žalovaný je povinný platiť mesačne zálohové platby za služby spojené s užívaním bytu. Túto povinnosť si žalovaný riadne neplní. Nedoplatok žalovaného sa vyšplhal k 30.6.2019 na sumu 1.065,75 Eur.
2. Žalovaný sa k žalobe písomne nevyjadril, hoci mu bola doručená do vlastných rúk dňa 31.1.2020 aj s výzvou na vyjadrenie.
3. Podaním zo dňa 9.3.2020 žalobca vzal žalobu späť v časti o zaplatenie poplatku v sume 50 Eur za návrh na platobný rozkaz. Žalobu o zaplatenie sumy 1.060,75 Eur žalobca zúžil aj v časti o zaplatenie istiny v sume 262,44 Eur z titulu úhrad žalovaného. Uviedol, že žalovaný v priebehu konania niekoľko krát uhradil zálohové platby za služby spojené s užívaním bytu vo vyššej sume ako bol jeho mesačný predpis. Výška zálohovej platby predstavovala do júla 2019 sumu 145 Eur mesačne a od augusta 2019 sumu 137,52 Eur mesačne. V júli 2019 žalovaný uhradil sumu 150 Eur, a z nej žalobca započítal na mesačnú zálohovú platbu sumu 145 Eur a na žalovaný dlh sumu 5 Eur; v auguste 2019 žalovaný uhradil sumu 200 Eur, a z nej žalobca započítal na mesačnú zálohovú platbu sumu 137,52 Eur a na žalovaný dlh sumu 62,48 Eur; v októbri 2019 žalovaný uhradil sumu 150 Eur, a z nej žalobca započítal na mesačnú zálohovú platbu sumu 137,52 Eur a na žalovaný dlh sumu 12,48 Eur; v januári 2020 žalovaný uhradil sumu 70 Eur, ktorú žalobca započítal na mesačnú zálohovú platbu v sume 70 Eur ; vo februári 2020 žalovaný uhradil sumu 320 Eur, a z nej žalobca započítal na mesačnú zálohovú platbu sumu 137,52 Eur a na žalovaný dlh sumu 182,48 Eur. Žalobca trval na zaplatení istiny v sume 798,31 Eur a úrokov z omeškania v zmysle ich vyčíslenia v žalobe. V podaní zo dňa 16.3.2020 žalobca upresnil dátumy čiastočných úhrad nasledovne: dňa 19.7.2019 v sume 5 Eur, dňa 7.8.2019 v sume 62,48 Eur, dňa 17.10.219 v sume 12,48 Eur, dňa 14.2.2020 v sume 182,48 Eur, pričom poukázal na predloženú sumárnu analýzu platieb od 1.1.2019 do 29.2.2020.
4. Súd na pojednávaní za prítomnosti sporových strán vykonal dokazovanie výsluchom žalovaného, oboznámením zmluvy o výkone správy zo dňa 8.11.2007, dodatku č. 1 zo dňa 8.7.2010 k zmluve o výkone správy, dodatku č. 2 zo dňa 26.8.2013 k zmluve o výkone správy, sumárnej analýzy platieb za obdobie od 1.12.2017 do 30.6.2019, vyúčtovanie nákladov spojených s užívaním bytu za obdobie od 1.1.2018 do 31.12.2018, pokusu o zmier zo dňa 25.6.2019, cenníka žalobcu , čiastočného späťvzatia žaloby zo dňa 9.3.2020, podania žalobcu zo dňa 16.3.2020, sumárnej analýzy platieb za obdobie od 1.1.2019 do 29.2.2020, výpisu z LV č. XXXX k.ú. Z. zo dňa 28.5.2020, sumárnej analýzy platieb za obdobie od 1.1.2018 do 29.5.2020, platobného rozkazu Okresného súdu Trenčín sp. zn. 18Csp 156/2017 zo dňa 17.9.218, a zistil nasledovné:
5. Žalobca ako správca bytového domu uzavrel s vlastníkmi bytov bytového domu súp. č. XXX, XXX na ulici Q. XXX/ XXX v N. dňa 8.11.2007 zmluvu o výkone správy v zmysle ustanovení zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. Predmetom zmluvy bolo komplexné zabezpečenie výkonu správy bytového domu súp. č. XXX na ulici Q. XXX/ XXX v N.. Podľa čl. VI. ods. 2 zmluvy o
výkone správy vlastníci bytov sú povinní v súlade so zmluvou o výkone správy poukazovať na bankový účet domu mesačne vopred preddavky do fondu prevádzky, údržby a opráv najneskôr do posledného dňa príslušného mesiaca v roku. Výšku preddavku do fondu prevádzky, údržby a opráv určia vlastníci bytov v dome tak, aby boli pokryté predpokladané náklady na prevádzku, údržbu a opravy spoločných častí, spoločných zariadení domu, príslušenstva a priľahlého pozemku, ako aj výdavky na obnovu, modernizáciu a rekonštrukciu domu. Vlastníci bytov v dome sú povinní mesačne vopred, najneskôr do posledného dňa príslušného mesiaca v roku, uhrádzať úhrady za plnenia spojené s užívaním bytu a poplatok za výkon správy. V prípade, že vlastník nezaplatil predpísanú mesačnú platbu za viac mesiacov a vykoná len čiastočnú úhradu svojho nedoplatku, bude platba správcom zaúčtovanú na vyrovnanie najstarších pohľadávok. Záver zmluvy je opatrený podpismi členov štatutárneho orgánu žalobcu a podpismi nadpolovičnej väčšiny vlastníkov jednotlivých bytov v bytovom dome. Uvedené zmluvné strany uzavreli dňa 8.7.2010 dodatok č. 1 k tejto zmluve o výkone správy, ktorým boli upravované ustanovenia článkov IV. ods. 6, čl. V. ods. 3, ods. 4, čl. VI. Ods. 7, čl. VII ods. 2, 3, 8 a nasledujúce. Uvedené zmluvné strany uzavreli dňa 26.8.2013 dodatok č. 2 k tejto zmluve o výkone správy, ktorým boli upravované ustanovenia článkov V. ods. 1, VIII. ods. 1, a nasledujúce. Závery dodatkov sú tiež opatrené podpismi členov štatutárneho orgánu žalobcu a podpismi nadpolovičnej väčšiny vlastníkov jednotlivých bytov v bytovom dome.
6. Zo sumárnej analýzy platieb za obdobie od 01.12.2017 do 30.6.2019 vyplýva, že dlh žalovaného na byte č. 32 bol evidovaný v sume 1.060,75 Eur.
7. Pokusom o zmier zo dňa 25.6.2019 vyzval žalobca žalovaného k úhrade dlhu vzniknutého ku dňu 31.05.2019 vo výške 1.065,75 Eur, a to do 7 dní od doručenia výzvy.
8. Poverená zamestnankyňa žalobcu na pojednávaní žiadala, aby súd žalobe vyhovel po zohľadnení čiastočného späťvzatia žaloby, ktoré vykonal žalobca podaním zo dňa 09.03.2020. Zo strany žalovaného nedošlo k ďalším úhradám okrem tých, ktoré žalobca uvádzal v jeho podaní. Ďalej uviedla, že v žalobnom petite žaloby je chyba v písaní pokiaľ ide o výšku žalovanej istiny 1.065,75 Eur, pretože správna výška neuhradenej žalovanej istiny ku dňu podania žaloby bola 1.060,75 Eur. Penále, ktoré sú zaúčtované v sumárnej analýze platieb za obdobie od 01.12.2017 do 30.6.2019 v sume 23,20 eur predstavujú nárok žalobcu voči žalovanému, ktorý vznikol titulom trov v konaní vedenom na Okresnom súde Trenčín pod sp.zn. 18Csp/156/2017, v ktorom bol žalovaný zaviazaný platobným rozkazom sp. zn. 18Csp/156/2017 zo dňa 17.09.2018 zaplatiť žalobcovi trovy konania v sume 6,70 Eur a súdny poplatok vo výške 16,50 Eur.
9. Žalovaný na pojednávaní potvrdil, že je vlastníkom predmetného bytu od roku 2013 a vzhľadom na to, že sa mu nedarilo v podnikaní, od februára 2020 nezaplatil za byt žiadne poplatky. Uviedol, že je spoločníkom spoločnosti Faines s.r.o., kde je zároveň konateľom. Spoločnosť sa venuje podnikaniu v oblastí cestovného ruchu, avšak vzhľadom na koronakrízu nemá žalovaný od februára 2020 žiaden príjem z jeho účasti v tejto spoločnosti. V byte býva spolu s manželkou a mal. dcérou. Manželka je od 01.04.2020 zamestnaná a dosahuje zárobok cca 850 eur v čistom mesačne. Žalovaný má dlhy voči Sociálnej poisťovni, Všeobecnej zdravotnej poisťovni a.s. vo výške spolu cca 1.000 Eur, ktoré momentálne nespláca. Vlastní ešte jeden byt v N. na ulici S., v ktorom býva jeho matka, ktorá hradí náklady spojené s užívaním tohto bytu. Žalovaný od matky nepožaduje nájomné za užívanie tohto bytu. Zdravotný stav žalovaného je v poriadku. Vzhľadom na uvedené skutočnosti žiadal o možnosť splácať dlh v mesačných splátkach po 50 Eur splatných vždy do 20. dňa v mesiaci.
10. Podľa § 8a ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov účinného v čase uzavretia zmluvy o výkone správy Vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome uzatvoria so správcom písomnú zmluvu o výkone správy. Zmluva o výkone správy, jej zmena alebo jej zánik sa schvaľuje nadpolovičnou väčšinou hlasov všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome. Schválená zmluva o výkone správy alebo jej zmena, alebo jej zánik je záväzný pre všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, ak je podpísaný nadpolovičnou väčšinou vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome a správcom. Správca je povinný schválenú zmluvu alebo jej zmenu doručiť každému vlastníkovi bytu a nebytového priestoru v dome. Na doručovanie sa vzťahuje osobitný predpis. Zmluva o výkone správy obsahuje najmä a) vzájomné práva a povinnosti správcu a vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome pri zabezpečovaní prevádzky, údržby a opráv domu,
b) spôsob výkonu správy spoločných častí domu, spoločných zariadení domu, spoločných nebytových priestorov, príslušenstva a pozemku, c) zásady hospodárenia s prostriedkami fondu prevádzky, údržby a opráv vrátane rozsahu oprávnenia disponovať s nimi, d) zásady platenia úhrad za plnenia a hospodárenie s nimi, e) zásady určenia výšky platieb za správu, f) rozsah a obsah správy o činnosti správcu podľa odseku.
11. Podľa § 8a ods. 7 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov S prevodom alebo prechodom vlastníctva bytu alebo nebytového priestoru v dome prechádzajú na nového vlastníka bytu alebo nebytového priestoru v dome práva a povinnosti vyplývajúce zo zmluvy o výkone správy.
12. Podľa § 10 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov Vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome sú povinní v súlade so zmluvou o spoločenstve alebo so zmluvou o výkone správy poukazovať preddavky mesačne vopred do fondu prevádzky, údržby a opráv, a to od prvého dňa mesiaca nasledujúceho po vklade 10) vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Výšku preddavku do fondu prevádzky, údržby a opráv určia vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome spravidla vždy na jeden rok vopred tak, aby sa pokryli predpokladané náklady na prevádzku, údržbu a opravy spoločných častí domu, spoločných zariadení domu, spoločných nebytových priestorov, príslušenstva a priľahlého pozemku, ako aj výdavky na obnovu, modernizáciu a rekonštrukciu domu. Vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome vykonávajú úhrady do fondu prevádzky, údržby a opráv podľa veľkosti spoluvlastníckeho podielu; ak k bytu alebo nebytovému priestoru v dome prilieha podľa § 19 ods. 4 balkón, lodžia alebo terasa, pre účely tvorby fondu prevádzky, údržby a opráv domu sa zarátava do veľkosti spoluvlastníckeho podielu 25% z podlahovej plochy balkóna, lodžie alebo terasy. Pri určení preddavkov do fondu prevádzky, údržby a opráv vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome zohľadnia mieru využívania spoločných častí domu a spoločných zariadení domu vlastníkmi nebytových priestorov.
13. Podľa § 10 ods. 6 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov Úhrady za plnenia sú vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome povinní mesačne vopred uhrádzať na účet domu v banke. Pri rozúčtovaní úhrad za plnenia sa zohľadňuje miera využívania spoločných častí domu a spoločných zariadení domu vlastníkmi bytov alebo nebytových priestorov v dome. Okrem služieb a prác, ktoré vlastník bytu a nebytového priestoru v dome uhrádza priamo dodávateľovi, sa za plnenie spojené s užívaním bytu alebo nebytového priestoru považuje najmä osvetlenie spoločných častí domu, odvoz odpadov, čistenie žúmp, užívanie výťahov, upratovanie, dodávka tepla a teplej vody, dodávka vody od vodárenských spoločností a odvádzanie odpadových vôd.
14. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia dodatkov k zmluve o výkone správy spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
15. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
16. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
17. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
18. Keďže žalobca vzal žalobu späť v časti o zaplatenie sumy 262,44 Eur a o zaplatenie poplatku v sume 50 Eur za návrh na platobný rozkaz, pričom čiastočné späťvzatie žaloby vykonal pred začatím pojednávania, nebol potrebný súhlas žalovaného so čiastočným späťvzatím žaloby a súd výrokom I. podľa § 145 ods. 1 CSP konanie v späťvzatej časti zastavil.
19. Z dokazovania vyplynulo, že žalobca je právnickou osobou, ktorá vykonáva správu bytového domu ako správca v zmysle § 8 ods. 1 Zákona č. 182/1993 Z.z., a to na základe zmluvy o výkone správy uzavretej medzi ním a vlastníkmi bytov a nebytových priestorov v bytovom dome súp. č. XXX,. XXX v N. dňa 8.11.2007. V zmysle § 8b ods. 1 písm. e/ zákona č. 182/1993 Z.z. pri správe domu je správca povinný sledovať úhrady za plnenia a úhrady preddavkov do fondu prevádzky údržby a opráv od vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome a vymáhať vzniknuté nedoplatky. Podľa § 9 ods. 7 zákona č. 182/1993 Z.z. v znení zákona č. 283/2018 Z.z. účinného od 1.11.2018 správca je povinný vykonávať správu domu samostatne v mene a na účet vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome. Správca vo vlastnom mene zastupuje a koná na účet vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome pred súdom; toto zastupovanie trvá, ak sa v konaní pred súdom nepreukáže rozpor záujmov správcu so záujmom zastupovaných vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome. Podľa § 9 ods. 8 písm. b/ zákona č. 182/1993 Z.z. v znení zákona č. 283/2018 Z.z. účinného od 1.11.2018 správca zastupuje v konaní pred súdom a iným orgánom verejnej moci aj vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, ktorí sa domáhajú úhrady dlhu alebo plnenia inej povinnosti vlastníkom bytu alebo nebytového priestoru v dome. Z uvedených zákonných ustanovení vyplýva, že žalobca je aktívne vecne legitimovaný vymáhať od žalovaného nedoplatky na byte v bytovom dome, ktorý žalobca spravuje na základe zmluvy o výkone správy.
20. Súd mal za preukázané, že žalovanému vyplýva zo zákona a z čl. VI ods. 2 zmluvy o výkone správy povinnosť platiť mesačne úhrady za plnenia spojené s užívaním bytu, odmenu správcovi a odvody do fondu prevádzky údržby a opráv. Podľa ustanovení § 10 ods. 1, § 10 ods. 6 zákona č. 182/1993 Z.z. vlastníkovi bytu vzniká povinnosť poukazovať tieto plnenia od prvého dňa mesiaca nasledujúceho po vklade vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Z vyjadrenia žalovaného ako aj z čiastočného výpisu z LV č. XXXX. k.ú. Z. bolo preukázané, že žalovaný vlastnícke právo k bytu č. XX nadobudol v roku 2013 na základe kúpnej zmluvy. Žalobca sa domáhal zaplatenia neuhradených platieb za byt za alikvotnú časť roka 2017, za rok 2018 a za január 2019 až júl 2019. S poukazom na ustanovenie § 8a ods. 7 zákona č. 182/1993 Z.z. je žalovaný v dôsledku kúpy bytu viazaný zmluvou o výkone správy vrátane ustanovení zmluvy upravujúcich jeho povinnosť hradiť pravidelné mesačné zálohové platby za byt na účet zriadený pre daný bytový dom. Je potom zrejmé, že žalovaný je pasívne vecne legitimovaný v konaní ohľadom platieb za byt, ktorý voči nemu žalobca titulom jeho správcovskej funkcie na účet ostatných vlastníkov bytov uplatňuje.
21. Súd dodáva, že v prípade predmetnej zmluvy o výkone správy ide zároveň o spotrebiteľskú zmluvu podľa § 52 ods. 1 a nasl. Občianskeho zákonníka. Žalovaný obsah zmluvy pred jej podpisom, resp. pred kúpou bytu podstatným spôsobom nemohol ovplyvniť. Súdu je z rozhodovacej činnosti známe, že žalobca vzorový text zmluvy používal vo viacerých prípadoch pri uzatváraní zmlúv o výkone správy s inými spotrebiteľmi. Žalobca, ktorého predmetom činnosti podľa výpisu z obchodného registra je aj správcovská činnosť bytového fondu uzatváral zmluvu o výkone správy v rámci jeho podnikateľskej činnosti s cieľom dosiahnutia zisku v podobe odplaty za výkon správy a má v zmysle § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka postavenie dodávateľa. Žalovaný, ktorý kúpou bytu pristúpil k zmluve o výkone správy a pri uzatváraní dodatku č. 2 k tejto zmluve a plnení tejto zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej či inej podnikateľskej činnosti, ale ako užívateľ bytu a spoločných častí a zariadení bytového domu, má v zmluvnom vzťahu postavenie spotrebiteľa v zmysle § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka. Zmluvy o výkone správy uzatvorené v zmysle zákona č. 182/1993 Z.z. medzi vlastníkmi bytov a správcom vyhodnotil ako zmluvy spotrebiteľské aj Najvyšší súd SR napr. v uznesení sp. zn. 8Cdo/172/2019 zo dňa 19.8.2019. Súd nezistil, žeby predmetný peňažný nárok bol uplatňovaný na základe takého ustanovenia zmluvy o výkone správy, ktoré by spôsobovalo značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a malo by charakter neprijateľnej zmluvnej podmienky v zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Žalobca nežiadal zaviazať žalovaného k zaplateniu zmluvnej pokuty , a nárok o zaplatenie poplatku vo výške 50 Eur za podanie návrhu na vzdanie platobného rozkazu vzal žalobca späť, a preto súd dôvodnosť tohto nároku neposudzoval.
22. V zmysle čl. VI ods. 2 zmluvy o výkone správy bol žalovaný ako vlastník bytu povinný platiť mesačne vopred preddavky do fondu prevádzky, údržby a opráv a úhrady za plnenia spojené s užívaním bytu (tzv. zálohové platby, resp. mesačné preddavky) do posledného dňa mesiaca. t.j. napr. za mesiac január 2018 bol povinný uhradiť zálohovú platbu v sume 145 Eur do 31.12.2017. Z listín vyplýva, že výška mesačnej zálohovej platby bola žalovanému predpísaná do júla 2019 v sume 145 Eur a od augusta
2019 v sume 137,52 Eur. Zo žaloby, vysvetlenia poverenej zamestnankyne žalobcu na pojednávaní a pripojenej sumárnej analýzy platieb za obdobie od 1.12.2017 do 30.6.2019 vyplýva, že žalobca sa domáhal zaplatenia nedoplatku na týchto platbách v celkovej výške 1.060,75 Eur ku dňu 30.6.2019. Podľa sumárnej analýzy platieb za obdobie od 1.12.2017 do 30.6.2019 do dlhu v tejto výške bol zahrnutý aj dlh za skoršie obdobie, ktorý bol ku dňu 1.12.2017 v sume 450,55 Eur. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalovaný neplatil pravidelne predpísané zálohové platby za byt. Aj samotný žalovaný potvrdil, že za byt neplatil riadne a včas, a to z dôvodu nepriaznivej finančnej situácie. Zo sumárnej analýzy platieb za obdobie od 1.12.2017 do 30.6.2019 vyplýva, že v tomto období mal žalovaný uhradiť platby v sume 145 Eur x 19 mesiacov, t.j. spolu sumu 2.755 Eur a žalovaný vykonal úhrady v celkovej výške 2.168 Eur, a to dňa 20.3.2018 v sume 300 Eur, dňa 21.5.2018 v sume 400 Eur, dňa 31.5.2018 v sume 203,05 Eur (započítaný preplatok z vyúčtovania za byt za rok 2017), dňa 18.7.2018 v sume 200 Eur, dňa 17.9.2018 v sume 160 Eur, dňa 13.11.2018 v sume 160 Eur, dňa 22.11.2018 v sume 143,75 eur, dňa 28.12.2018 v sume 200 Eur, dňa 31.5.2019 v sume 251,20 Eur (započítaný preplatok z vyúčtovania za byt za rok 2018), dňa 27.6.2019 v sume 150 Eur. Žalovaný dátumy a výšku týchto čiastočných úhrad nespochybňoval.
23. Žalobca neoprávnene dlh žalovaného navýšil o sumu 23,20 Eur, ktorú ako vyplýva zo sumárnej analýzy platieb za obdobie od 1.12.2017 do 30.6.2019 zaevidoval žalovanému k 30.4.2019 s poznámkou „odúčt. penále“. Poverená zamestnankyňa žalobcu na pojednávaní vysvetlila, že ide o nárok žalobcu voči žalovanému vyplývajúci z platobného rozkazu Okresného súdu Trenčín sp. zn. 18Csp/156/2017 zo dňa 17.9.2018, ktorým bol žalovaný zaviazaný zaplatiť žalobcovi trovy konania v sume 6,70 Eur a súdny poplatok vo výške 16,50 Eur, teda spolu 23,20 Eur. Z predloženého platobného rozkazu Okresného súdu Trenčín sp. zn. 18Csp/156/2017 zo dňa 17.9.2018, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 1.12.2018 bolo preukázané, že žalovanému bola uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi trovy konania v tejto výške. Súd poukazuje na to, že sa jedná o plnenie, ktoré bolo právoplatným a vykonateľným platobným rozkazom priznané žalobcovi voči žalovanému, a v prípade , že žalovaný ho žalobcovi neuhradí dobrovoľne, je žalobca oprávnený vymôcť toto plnenie v exekučnom konaní. Žiadna zo strán neuvádzala, žeby žalovaný vykonal platbu za účelom úhrady týchto trov rozkazného konania. Platba žalovaného v tejto sume nevyplýva ani z predložených listín. Žalobca nepreukázal, že boli splnené hmotnoprávne podmienky ani pre jednostranný zápočet tohto nároku žalobcu voči žalovanému. Z ročného vyúčtovania nákladov na byt za rok 2018 bolo preukázané, že skutočné náklady na byt za rok 2018 boli o 251,20 Eur nižšie než súčet 12 mesačných predpísaných zálohových platieb za byt za rok 2018, a teda žalovanému vznikol preplatok na byte v sume 251,20 Eur, proti ktorej pohľadávke mohol žalobca započítať pohľadávku v sume 23,20 Eur na zaplatenie trov uvedeného rozkazného konania. V zmysle § 580 Občianskeho zákonníka bolo pre zápočet pohľadávok nevyhnutné, aby žalobca vykonal právny úkon, ktorým by prejavil vôľu smerujúcu k jednostrannému zápočtu vzájomných pohľadávok žalobcu a žalovaného. Vykonanie tohto kvalifikovaného úkonu však žalobca nepreukázal. Ani v ročnom vyúčtovaní nákladov spojených s užívaním bytu za obdobie od 1.1.2018 do 31.12.2018 zo dňa 15.5.2019, z ktorého vyplýva preplatok za byt v sume 251,20 Eur, takýto prejav vôle žalobcu nie je uvedený, nárok na zaplatenie trov konania v sume 23,20 Eur sa v ročnom vyúčtovaní za rok 2018 vôbec nespomína. Po zohľadnení sumárnej analýzy platieb za obdobie od 1.12.2017 do 30.6.2019 a po odpočítaní „penále“ v sume 23,20 Eur od evidovaného dlhu v sume 1.060,75 Eur, súd ustálil, že ku dňu podania žaloby výška neuhradenej istiny pohľadávky predstavovala sumu 1.037,55 Eur. Z tvrdení žalobcu v podaní zo dňa 9.3.2020 a zo sumárnej analýzy platieb za obdobie od 1.1.2019 do 29.2.2020 bolo preukázané, že žalovaný v priebehu konania vykonal tieto čiastočné úhrady : dňa 19.7.2019 sumu 150 Eur, z ktorej žalobca započítal na mesačnú zálohovú platbu sumu 145 Eur a na žalovaný dlh sumu 5 Eur; dňa 7.8.2019 žalovaný uhradil sumu 200 Eur, z ktorej žalobca započítal na mesačnú zálohovú platbu sumu 137,52 Eur a na žalovaný dlh sumu 62,48 Eur; dňa 1.10.2019 žalovaný uhradil sumu 100 Eur, z ktorej žalobca započítal na mesačnú zálohovú platbu sumu 100 Eur; dňa 17.10.2019 žalovaný uhradil sumu 50 Eur, z ktorej žalobca započítal na mesačnú zálohovú platbu sumu 37,52 Eur a na žalovaný dlh sumu 12,48 Eur; dňa 30.1.2020 žalovaný uhradil sumu 70 Eur, ktorú žalobca započítal na mesačnú zálohovú platbu v sume 70 Eur ; dňa 14.2.2020 žalovaný uhradil sumu 320 Eur, z ktorej žalobca započítal na mesačnú zálohovú platbu sumu 137,52 Eur a na žalovaný dlh sumu 182,48 Eur. Žalobca však nepostupoval v súlade so zmluvou o výkone správy , keď započítal tieto čiastočne úhrady prednostne na preddavky splatné v mesiaci, kedy boli jednotlivé úhrady vykonané a len zvyšok úhrad, ktoré presiahli výšku mesačnej zálohovej platby započítal na starý dlh, ktorý je predmetom tohto konania. Z ustanovenia čl. VI bod 2 posledná veta zmluvy o výkone správy je zakotvená dohoda žalobcu ako správcu a vlastníkov bytov v bytovom dome o tom, ako má správca započítavať čiastočné úhrady
vlastníka bytu za byt v prípade, že je v omeškaní s úhradou viacerých mesačných preddavkových platieb. V zmysle tohto ustanovenia bol správca povinný prednostne tieto čiastočné úhrady žalovaného započítať na vyrovnanie najstarších pohľadávok ohľadom platieb za byt. Uvedené zmluvné ustanovenie zavádza rovnováhu do právneho vzťahu žalobcu a žalovaného, ktorý je spotrebiteľom. Zaručuje totiž, že v prípade čiastočných úhrad žalovaného, ktoré nepokryjú celý jeho dlh na platbách za byt, budú tieto platby započítané prioritne na najstaršie splatné neuhradené mesačné predpísané zálohové platby, čím sa zníži dlh žalovaného a zanikne možnosť ďalšieho úročenia uhradeného starého dlhu úrokom z omeškania. Zmluva o výkone správy je záväzná pre všetky jej zmluvné strany. Keďže zákon vyžaduje písomnú formu na uzavretie zmluvy o výkone správy, ako aj na jej zmenu, zmeniť toto zmluvné ustanovenie upravujúce spôsob započítavania čiastočných úhrad dlhu bolo možné len dodatkom v písomnej forme, avšak nebolo preukázané, žeby medzi sporovými stranami bola v tomto smere písomne uzavretá zmluva; predložené dodatky č. 1 a č. 2 k zmluve o výkone správy menili iné ustanovenia zmluvy o výkone správy. Preto súd všetky čiastočné úhrady, ktoré žalovaný vykonal po začatí konania v celkovej sume 890 Eur od júla 2019 do februára 2020 započítal v zmysle čl. VI bod 2 posledná veta zmluvy o výkone správy na najstaršie neuhradené dlhy žalovaného, teda na uplatnený nárok v rozsahu 890 Eur. Neuhradená istina pohľadávky tak predstavuje sumu 147,55 Eur (1.037,55 Eur - úhrady v priebehu konania 890 Eur). Napriek predbežnému právnemu posúdeniu veci ohľadom započítavania úhrad žalovaného, ktoré súd stranám prítomným na pojednávaní dal, žalobca nevzal žalobu späť čo do ďalšej časti istiny, na ktorú mali byť čiastočné úhrady žalovaného započítané, ale žalobca trval na zaplatení istiny v sume 798,31 Eur s príslušným úrokom z omeškania.
24. Nárok na uplatnený úrok z omeškania má základ v ustanovení § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka , podľa ktorého ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, s tým, že výšku úrokov z omeškania ustanovuje nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z.z.. Žalobca žiadal priznať úrok z omeškania vo výške v súlade s ustanovením § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., teda vo výške 5% ročne. Základná úroková sadzba ECB platná k prvému dňu omeškania s úhradou dlhu bola 0,00 % ročne (po celú dobu omeškania žalovaného sa nemenila) a po pripočítaní 5 percentuálnych bodov žalobcovi patrí táto zákonná sankcia v sadzbe 5 % ročne zo sumy neuhradenej istiny peňažného dlhu až do jej zaplatenia. Podľa čl. VI ods. 2 zmluvy o výkone správy bol žalovaný ako vlastník bytu povinný platiť tzv. zálohové platby za byt mesačne vopred do posledného dňa mesiaca. t.j. napr. za mesiac január 2018 bol povinný uhradiť zálohovú platbu v sume 145 Eur do 31.12.2017, a pokiaľ tak neučinil od nasledujúceho dňa, t.j. od 1.1.2018 sa dostal do omeškania s úhradou tejto mesačnej platby. Podľa sumárnej analýzy platieb za obdobie od 1.12.2017 do 30.6.2019 do žalovaného dlhu bol zahrnutý aj dlh za skoršie obdobie, ktorý bol ku dňu 1.12.2017 v sume 450,55 Eur. Zo žaloby je zrejmé, že žalobca žiadal priznať úrok z omeškania už od 1.12.2017, no nesprávne ho žiadal zo sumy 595,55 Eur, keďže ku dňu 1.12.2017 bol žalovaný v omeškaní s úhradou istiny v sume 450,55 Eur ako to jednoznačne vyplýva zo sumárnej analýzy platieb za obdobie od 1.12.2017 do 30.6.2019. Do omeškania s úhradou ďalšej mesačnej zálohovej platby za január 2018 v sume 145 Eur splatnej do 31.12.2017 sa dostal žalovaný až 1.1.2018, a až od tohto dátumu sa zvýšila úročená istina o čiastku 145 Eur na sumu 595,55 Eur. Uvedené platí rovnako aj pri zálohových platbách splatných neskôr, teda pri zálohovej platbe za mesiac február 2018 omeškanie nastalo 1.2.2018, pri zálohovej platbe za mesiac marec 2018 omeškanie nastalo 1.3.2018, atď. Žalobca v žalobnom petite neznižoval úročenú istinu dlhu o jednotlivé čiastočné úhrady žalovaného tak ako tieto úhrady vyplývajú zo sumárnej analýzy platieb za obdobie od 1.12.2017 do 30.6.2019 a ich suma a dátumy sú uvedené v odseku 22 odôvodnenia tohto rozsudku. Úrok z omeškania patrí len z neuhradenej istiny, a v prípade, že v priebehu mesiaca dôjde zo strany dlžníka k čiastočnej úhrade istiny, musí sa o ňu znížiť úročená istina a to ku dňu vykonania čiastočnej úhrady. Súd pri priznávaní úroku z omeškania znižoval úročenú istinu aj o čiastočné úhrady, ktoré žalovaný vykonal počas tohto súdneho konania a ktorých výška a dátumy sú uvedené v odseku 23 odôvodnenia tohto rozsudku a tieto úhrady neboli medzi stranami sporné. Vzhľadom na uvedené dôvody žalobcovi vzniklo právo na úrok z omeškania v rozsahu uvedenom vo výroku II. tohto rozsudku.
25. S poukazom na uvedené skutočnosti za použitia citovaných ustanovení právnych predpisov súd výrokom II. zaviazal žalovaného, aby zaplatil žalobcovi neuhradený peňažný dlh v sume 147,55 Eur spolu s úrokom z omeškania v rozsahu uvedenom vo výroku II. tohto rozsudku a výrokom III. vo zvyšku žalobu zamietol.
26. Podľa § 232 ods. 3 CSP súd povolil žalovanému na jeho žiadosť dlh splácať v mesačných splátkach po 50 Eur za podmienok uvedených vo výroku rozsudku. Prihliadol na osobné, majetkové, príjmové a
výdavkové pomery žalovaného. Žalovaný okrem bytu v ktorom býva vlastní ešte jeden byt, v ktorom býva jeho matka. Je spoločníkom v obchodnej spoločnosti, ktorej predmetom činnosti je oblasť cestovného ruchu, avšak aktuálne nemá žiaden príjem z účasti v spoločnosti vzhľadom na koronakrízu. Žalovaný sa spolu s manželkou stará o ich maloletú dcéru s tým, že príjem do domácnosti zabezpečuje aktuálne len manželka žalovaného, ktorá je zamestnaná od 1.4.2020. Žalovaný má aj iné dlhy, a to voči Sociálnej poisťovni, Všeobecnej zdravotnej poisťovni, a.s. spolu vo výške cca 1.000 Eur, ktoré zatiaľ nespláca. Po zohľadnení týchto pomerov žalovaného, je zrejmé, že žalovaný nie je schopný uhradiť dlh jednorazovo a ani vo vyšších mesačných splátkach. Za takéhoto splátkového kalendára bude dlžná suma aj s príslušným úrokom z omeškania vyrovnaná približne v 5 mesačných splátkach. Vzhľadom na pomery žalovaného sa jedná o primeranú lehotu na plnenie.
27. Podľa § 255 ods. 1 CSP Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
28. Podľa § 255 ods. 2 CSP Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
29. Podľa § 256 ods. 1 CSP Ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
30. Podľa § 262 ods. 1 CSP O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa § 262 ods. 2 CSP O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
31. Žalobe bolo vyhovené v časti o zaplatenie sumy 147,55 Eur, ktorá zo žalobou uplatnenej sumy predstavuje 13,28% a v tomto rozsahu patrí podľa § 255 ods. 1, 2 CSP žalobcovi náhrada trov konania. Konanie bolo v časti o zaplatenie sumy 262,44 Eur zastavené z dôvodu späťvzatia žaloby, ktoré vykonal žalobca pre správanie sa žalovaného, ktorý dlh v tejto časti po začatí konania zaplatil, a preto žalovaný nesie procesnú zodpovednosť na zastavení konania v tejto časti, ktorá zo žalobou uplatnenej sumy predstavuje 13,28% a v tejto časti patrí podľa § 256 ods. 1 CSP žalobcovi náhrada trov konania. Konanie bolo v časti o zaplatenie sumy 50 Eur zastavené z dôvodu späťvzatia žaloby, s tým, že žalobca netvrdil, že tak učinil pre správanie sa žalovaného, a preto žalobca nesie procesnú zodpovednosť na zastavení konania v tejto časti, ktorá zo žalobou uplatnenej sumy predstavuje 4,50 %, a v tejto časti patrí podľa § 256 ods. 1 CSP žalovanému náhrada trov konania. Žaloba bola zamietnutá v časti o zaplatenie sumy 650,76 Eur, ktorá zo žalobou uplatnenej sumy predstavuje 58,59 % a v tejto časti patrí podľa § 255 ods. 1, 2 CSP žalovanému náhrada trov konania. Vzhľadom na zásadu úspechu a zásadu zodpovednosti za zastavenie konania vzniklo prevažne úspešnému žalovanému právo na pomernú náhradu trov konania podľa § 255 ods. 1, 2, § 256 ods. 1 CSP v rozsahu 26,18% (58,59% + 4,5% - 13,28% - 23,63%). Žalovaný uviedol, že si náhradu trov konania neuplatňuje, a preto súd výrokom IV. vyslovil, že žalovanému súd náhradu trov konania nepriznáva. O vrátení časti súdneho poplatku za žalobu žalobcovi z dôvodu čiastočného späťvzatia žaloby rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia prostredníctvom Okresného súdu Trenčín na Krajský súd v Trenčíne.
Podľa § 127 ods. 1 CSP v odvolaní treba uviesť tieto všeobecné náležitosti: ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 365 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie.