Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_19P-127-2020.pdf
PDF · 74.06 KB
Case nature
Subarea
Court name
Address
File mark
K3-19P/127/2020
Uznesenie
Okresný súd H. - okolie vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: M. X. Y., nar.XX.XX.XXXX, bytom u matky, dieťa rodičov matky: X. H., nar.XX.XX.XXXX, bytom N. U. XXX, Y. nad G. a otca: S. Y., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom N. U. XXX, Y. nad G., toho času Z. M. út XX, Y. XXXX, S. republika, v konaní o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, takto
rozhodol:
I. Okresný súd H. - okolie vyhlasuje, že nemá právomoc vo veci konať.
II. H. o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu zastavuje.
F.. L. z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
X. Navrhovateľka, matka maloletého dieťaťa, podala dňa XX.XX.XXXX na Okresnom súde H. - okolie návrh na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, ktorým žiadala, aby súd zveril maloleté dieťa do osobnej starostlivosti matky, zaviazal otca prispievať na výživu maloletého dieťaťa sumou XXX eur mesačne a zaplatiť dlžné výživné a zakázal styk otca s maloletým dieťaťom.
X. Navrhovateľka v podanom návrhu uviedla, že spolu s maloletým dieťaťom a otcom maloletého dieťaťa žili spolu v zahraničí, konkrétne v S. republike. V súčasnosti je maloleté dieťa v osobnej starostlivosti navrhovateľky. J. spolu s maloletou opustila spoločnú domácnosť dňa XX.XX.XXXX. Od toho času sa s maloletou zdržiava na území N. republiky. O. odchodu navrhovateľky od manžela malo byť jeho agresívne správanie k navrhovateľke a fyzické a psychické útoky na navrhovateľku. J. uviedla, že Okresný súd H. v S. republike vydal rozsudok, ktorým zakázal styk otca s maloletým dieťaťom a matkou maloletého dieťaťa.
X. Podľa § 2 ods. X zákona č. XXX/XXXX Z. z. U. mimosporový poriadok (ďalej len „U.“), na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia U. sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
X. Podľa § 9 zákona č. XXX/XXXX Z. z. U. sporový poriadok v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len „U.“), ak spor alebo vec nepatrí do právomoci súdu N. republiky, súd konanie bezodkladne zastaví.
X. Podľa § X61 ods. 1 U., ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“).
X. Podľa § 161 ods. X U., ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.
X. Podľa § 161 ods. X U., ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý možno odstrániť, súd urobí vhodné opatrenia na jeho odstránenie. K. spravidla môže pokračovať v konaní, ale nesmie vydať rozhodnutie, ktorým sa konanie končí. Ak sa nepodarí nedostatok procesnej podmienky odstrániť, súd konanie zastaví.
X. Podľa čl. X ods. X B. N. republiky (ďalej len „B. SR“), N. republika uznáva a dodržiava všeobecné pravidlá medzinárodného práva, medzinárodné zmluvy, ktorými je viazaná, a svoje ďalšie medzinárodné záväzky.
X. Podľa čl. X ods. X druhej vety B. SR, právne záväzné akty D. spoločenstiev a D. únie majú prednosť pred zákonmi N. republiky.
XX. Podľa čl. X J. V. (ES) č. XXXX/XXXX z XX. novembra XXXX o súdnej právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. XXXX/XXXX (ďalej len „J. G. F.“), súdy členského štátu majú právomoc vo veciach rodičovských práv a povinností k dieťaťu, ktoré má obvyklý pobyt v tomto členskom štáte v čase začatia konania.
XX. Podľa čl. XX J. G. F., konanie na súde sa považuje za začaté momentom podania písomnosti, ktorou sa začína konanie, alebo rovnocennej písomnosti na súde, za predpokladu, že navrhovateľ neopomenul následne prijať kroky, ktoré musel prijať, aby zabezpečil doručenie písomnosti odporcovi; alebo ak sa pred jej podaním na súd musí písomnosť doručiť, momentom jej prevzatia orgánom povereným doručovaním za predpokladu, že navrhovateľ neopomenul následne prijať kroky, ktoré musel prijať, aby zabezpečil podanie písomnosti na súde.
XX. Podľa čl. XX J. G. F., ak sa začalo konanie na súde členského štátu vo veci, v ktorej podľa tohto nariadenia nemá právomoc konať, a ktorá patrí podľa tohto nariadenia do právomoci iného členského štátu, súd aj bez návrhu vyhlási, že nemá právomoc.
XX. Právomoc súdu predstavuje jednu z procesných podmienok, na základe ktorej súd môže konať a následne aj rozhodnúť. N. túto podmienku skúma hneď na začiatku konania a v prípade, ak sa preukáže, že súd N. republiky nemá založenú právomoc, musí konanie bezodkladne zastaviť.
XX. Nariadenie G. F. je právne záväzným aktom D. únie, ktorý je priamo uplatniteľný vo svojej celistvosti v celej D. únii a má v zmysle. čl. X ods. X druhej vety B. SR prednosť pred zákonmi N. republiky. N. republika aj S. republika sú členskými štátmi D. únie, a preto je potrebné J. G. F. aplikovať prednostne.
XX. Podľa článku X ods. X J. G. F. sa právomoc súdu členského štátu vo veciach rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, ktoré sa oprávnene premiestnilo do iného členského štátu, určuje na základe kritéria obvyklého pobytu tohto dieťaťa v čase začatia konania.
XX. Podľa čl. XX J. G. F. sa konanie na súde považuje za začaté iba vtedy, ak sa na tomto súde podá písomnosť, ktorou sa začína konanie, alebo rovnocenná písomnosť. V danej veci je písomnosťou, ktorou sa začalo konanie na tunajšom súde návrh na začatie konania o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu doručené súdu dňa XX.XX.XXXX. Y. deň sa považuje za deň začatia konania a zároveň za deň, ktorý je určujúci pre zistenie obvyklého pobytu dieťaťa pri určení právomoci súdu členského štátu v zmysle čl. X ods. X J. G. F..
XX. Z obsahu návrhu na začatie konania vyplýva, že matka sa spolu s maloletou presťahovala na územie N. republiky dňa XX.XX.XXXX. V čase začatia konania (t.j. XX.XX.XXXX) sa nachádzala spolu s maloletou na území N. republiky XX dní.
XX. Pojem obvyklý pobyt nevymedzujú zákony N. republiky, ani medzinárodné zmluvy. J. ho stotožňovať s pojmom trvalý pobyt, ani s pojmom bydlisko. Vo vzťahu k posudzovaniu otázky obvyklého pobytu dieťaťa je nevyhnutné poukázať na rozsudok N. dvora z XX. decembra XXXX vo veci C-XXX/XX K., G. S. proti V. U., v ktorom sa súdny dvor zaoberal výkladom pojmu obvyklý pobyt maloletého dieťaťa v kontexte s čl. X J. G. F., v súvislosti s posudzovaním právomoci súdov členských štátov vo veciach týkajúcich
sa úpravy rodičovských práv a povinností. N. dvor v predmetnom rozsudku pomerne podrobne popísal kritériá, na ktoré by konajúci súd mal prihliadať pri posudzovaní otázky právomoci súdu v týchto veciach.
XX. Súdny dvor poukázal na to, že pojem obvyklý pobyt v zmysle čl. X ods. X J. G. F. zodpovedá miestu, ktoré odzrkadľuje istú mieru začlenenia dieťaťa do sociálneho a rodinného prostredia, pričom stanovenie tohto miesta je úlohou vnútroštátneho súdu, ktorý by mal prihliadať na všetky osobitné skutkové okolnosti každého jednotlivého prípadu.
XX. Pri stanovení obvyklého pobytu dieťaťa by mal vnútroštátny súd prihliadať podľa súdneho dvora najmä na podmienky a dôvody pobytu dieťaťa na území členského štátu, na jeho štátnu príslušnosť, na to či pobyt dieťaťa vykazuje určitú stabilitu alebo pravidelnosť, alebo či naopak fyzická prítomnosť dieťaťa v hosťujúcom členskom štáte má len dočasný alebo príležitostný charakter, na zámer rodiča usadiť sa s dieťaťom v členskom štáte, ktorý by sa mal prejaviť určitými hmatateľnými krokmi (ako kúpa alebo nájom bytu v hostiteľskom štáte), na to či prítomnosť dieťaťa na území členského štátu má také trvanie, ktoré odzrkadľuje dostatočnú stabilitu, a teda či dotknutá osoba má skutočnú vôľu vytvoriť v hostiteľskom členskom štáte stále a obvyklé centrum svojich záujmov s úmyslom dať mu stabilnú povahu, ďalej by mal prihliadať na sociálne a rodinné prostredie dieťaťa ako aj na (a to najmä v prípade dieťaťa v nízkom veku, resp. dojčaťa) integráciu matky do jej sociálneho a rodinného prostredia, najmä na dôvody presťahovania matky dieťaťa do iného členského štátu, jej jazykové znalosti alebo tiež jej geografický a rodinný pôvod.
XX. Súd po posúdení skutkových okolností prípadu a zohľadnení kritérií relevantných pre stanovenie obvyklého pobytu dieťaťa, dospel k záveru, že maloleté dieťa nemá obvyklý pobyt na území N. republiky, a preto je nevyhnutné v zmysle čl. XX J. G. F. v spojení s ust. § 9 U. vyhlásiť, že konajúci súd nemá právomoc v danej veci konať a konanie zastaviť.
XX. O trovách konania bolo rozhodnuté v zmysle § 52 U., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice - okolie.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach ( § 127 ods. 1 CSP ) podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom, c) súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom, d) nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.