Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_6C-89-2018.pdf
PDF · 123.34 KB
Case nature
Area
Subarea
6C/89/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Helenou Tőre Janíčkovou LL.M v právnej veci žalobkyne: U. N., O.. XX. XX. XXXX, V. Y. XXX, XXXXX, právne zastúpená JUDr. Ladislav Ščury, advokát, so sídlom Mierová 1725, 022 01 Čadca, proti žalovaným: 1./ U. F., O.. XX. XX. XXXX, V. Y. XXX, XXX XX, 2./ W. M.Í., O.. XX. XX. XXXX, V. G. XX, XXX XX Y., 3./ R. Z., O.. XX. XX. XXXX, V. Y. XXXX/XX, XXX XX Ž., 4./ L. B., O.. XX. XX. XXXX, V. Y. XXX, XXX XX, 5./ M. B., O.. XX. XX. XXXX, V. Y. XXX, XXX XX, 6./ V.. L. B., O.. XX. XX. XXXX, V. D. XXXX/XX, XXX XX Ž., 7./ V. N., O.. XX. XX. XXXX, V. Y. XXX, XXX XX, 8./ L. N., O.. XX. XX. XXXX, V. Y. XXX, XXX XX, 9./ C.. R. F., O.. XX. XX. XXXX, V. Š. XXXX/XXX, XXX XX P. V., 10./ K. R., O.. XX. XX. XXXX, V. O. F. XX, XXX XX, 11./ R. L., O.. XX. XX. XXXX, V. Y. XXX, XXX XX, 12./ R. Č., O.. XX. XX. XXXX, V. Y. XXX, XXX XX, 13./ Slovenský pozemkový fond, IČO: 173 353 45, so sídlom Búdkova cesta 36, 811 04 Bratislava - mestská časť Staré Mesto o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, takto
rozhodol:
I. Žaloba sa z a m i e t a.
II. Žiadna zo strán sporu n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Žalobkyňa sa žalobou podanou na Okresný súd Žilina dňa 23. 11. 2018 domáhala, aby súd určil, že pozemok parc. M. Č.. XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 494 m2 vytvorený geometrickým plánom č. XX/XXXX zo dňa 02.08.2004 vyhotovený geodetom C.. U. X.Č. z pôvodnej parc. P. Č.. XXXX/X - dom, dvor, záhrada o výmere 3336 m2, zapísaný vo vložke č. XXX vedenej v pozemkovej knihe Okresným úradom Žilina, odborom katastrálnym pre k.ú. Y., obec Y., okres Ž., patrí do výlučného vlastníctva žalobkyne. Zároveň žiadala priznať nárok na náhradu trov konania voči žalovaným v rade 1/ až 13/, ktorí neuznávajú jej vlastnícke právo.
2. Žalobkyňa podanú žalobu odôvodnila tým, že je výlučnou vlastníčkou rodinného domu súp. č. XXX, postaveného na parcele M. Č.. XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 494 m2, pričom predmetná parcela nie je vlastnícky vysporiadaná a nie je na ňu založený list vlastníctva. Predmetný rodinný dom súp. č. XXX je zapísaný na LV č. XXX, vedený Okresným úradom Žilina - odbor katastrálny, pre k.ú. Y., obec Y., okres Ž.. Čo sa týka žalovaného v rade 10/ Slovenského pozemkového fondu, tento v konaní zastupuje týchto neznámych spoluvlastníkov: U. Š., E.. Z. (XXX), Ľ. M. U.. (XXX), V.W. V. E.. N., Ľ. N. (Ž.. R. E.. Ť., K. XX.XX.XXXX, O.. XX.XX.XXXX, XXX), U. Č. (Ž.. L. E.. N., XXX), X. R. E.. Z., L.O. N. (zomrel XX.XX.XXXX, XXX). K pasívnej legitimácii niektorých zo žalovaných zároveň žalobkyňa uviedla, že ako spoluvlastníčka v podiele 12/240 na parc. M. Č.. XXX je uvedená U. B. E.. V., pričom táto je už zosnulá a po tejto je zákonným dedičom jej manžel L. B. F.. a deti M. B. R. V.. L. B. U.., ktorí sú označení ako žalovaní v rade 4/ až 6/. Ďalej sa v žalobe uvádza, že ako spoluvlastníčka v podiele 36/240 je zapísaná R. N. E.. P., po ktorej sú zákonnými dedičmi V. N. R. L. N., ktorí sú označení ako žalovaní
v rade 7/ a 8/. Ďalej sa v žalobe uvádza, že ako spoluvlastníčka v podiele 18/240 je zapísaná R. N.O. E.. L., po ktorej dedí výlučne K. R. označená ako žalovaná v rade 10/. Žalobkyňa uviedla, že parcela M. Č.. XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 494 m2 bola vytvorená z pôvodnej parcely P. Č.. XXXX/ X - dom, dvor a záhrada o výmere 3336 m2, ktorá parcela bola zapísaná vo vložke č. XXX. Z uvedeného dôvodu si ešte jej právna predchodkyňa - jej matka R. N. dala geometricky vymerať časť spomenutej parcely P. Č.. XXXX/X a to práve časť označenú ako M. Č.. XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 494 m2, pričom sa jedná o oplotenú záhradu okolo rodinného domu súp. č. XXX, na ktorej stojí tak dom ako aj hospodárska budova. Predmetom tohto súdneho sporu je parcela, ktorá tvorí záhradu, resp. dvor rodinného domu súp. č. XXX žalobkyne. Spornú parc. M. Č.. XXX, zameral geodet C.. U. X. geometrickým plánom č. XX/XXXX. Žalobkyňa uviedla, že spornú parcelu užíva v súčasnosti žalobkyňa, ale pred ňou ju užívali riadne ohradenú ako záhradu rodinného domu aj jej rodičia R. R. L. N. a pred nimi jej stará matka R. N. E.. L.. Žalobkyňa uvádza, že jej stará mama R. N. E.. L., ako aj jej právni predchodcovia, teda prastarí rodičia, si v minulosti na základe reálnej deľby rozdelili nehnuteľnosti
- pozemky, ktoré v takomto podelenom stave užívali predmetnú spornú parcelu, o čom má svedčiť i tá skutočnosť, že ju žalobkyňa užíva dodnes a nikto jej v užívaní nebráni. Stará mama mala žalobkyni uviesť, že na základe ústnych dohôd s pôvodnými podielovými spoluvlastníkmi si takto vydelenú spornú parcelu jej právni predchodcovia - prastarí rodičia reálne oddelili od spoločnej nehnuteľnosti, ktorá mala výmeru podľa pozemkovej knihy 3336 m2, a takto vydelenú ju dlhé roky užívali a nikto im v tomto užívaní nebránil, o čom svedčí i to, že na tejto nehnuteľnosti postavili rodinný dom súp. č. XXX, ktorý je v súčasnej dobe vo výlučnom vlastníctve žalobkyne. Rodinný dom súp. č. XXX postavili prastarí rodičia žalobkyne, pričom sa jednalo o drevenicu, ktorá bola postavená po 1. svetovej vojne. V 50. rokoch minulého storočia túto drevenicu prestavali starí rodičia žalobkyne, a to E. R. R. N., pričom na mieste, kde bola pôvodne postavená drevenica postavili riadny murovaný dom. Pôvodná stará drevenica bola postavená na pozemku, ktorý bol už na základe reálnej deľby riadne vyčlenený. Reálna deľba, ku ktorej došlo niekedy po 1. svetovej vojne, prebehla medzi spoluvlastníkmi, ktorými boli okrem rodiny N. aj rodina F., M., Z., Z.. Od tejto reálnej deľby mal každý vydelenú svoju časť a takto ju nerušene a dobromyseľne mal užívať. Takto vydelenú parcelu M. Č.. XXX - zast. plochy a nádvoria o výmere 494 m2, ktorá je predmetom tohto súdneho sporu, nadobudla žalobkyňa na základe kúpnej zmluvy od svojej starej matky R. N. spolu s pozemkom pri tomto rodinnom dome. Druhú polovicu rodinného domu súp. č. XXX nadobudla spolu so sporným pozemkom v rámci dedičského konania po otcovi L.Á. N., ktorý túto 1 nadobudol od svojho otca
- starého otca žalobkyne, E. N.O.. Žalobkyňa v ďalšom uvádza, že až do roku 2017 nemala vedomosť o tom, že pozemok pod a okolo rodinného domu súp. č. XXX nie je vysporiadaný. Túto skutočnosť sa dozvedela až po tom, keď jej bolo oznámené, že tento dom spolu s pozemkom nemôže predať, pretože pozemok nie je v jej výlučnom vlastníctve. Do roku 2017 bola, ako aj jej právni predchodcovia v presvedčení, že im tento pozemok pod a okolo rodinného domu súp. č. XXX vlastnícky patrí, o čom svedčí i to, že tento pozemok majú dodnes riadne oplotený a to železným plotom, o ktorej skutočnosti súdu v prílohe zasiela 1ks čiernobielej fotografie zo dňa 01.08.1981, na ktorej je odfotená žalobkyňa a na ktorej je vidieť predmetný železný plot. Žalobkyňa má záujem uvedený rodinný dom súp. č. XXX predať, avšak v predaji jej bráni skutočnosť, že pozemok pod domom a okolo domu a to konkrétne M. - N. Č.. XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 494 m2 nie je vysporiadaný, napriek tomu, že tento je dlhé roky oplotený a žalobkyňa ako i jej právni predchodcovia sú dobromyseľní v tom, že im vlastnícky patrí. Žalobkyňa má v záujme odstrániť nesúlad medzi skutočným stavom a stavom právnym, a preto tvrdí, že na tejto určovacej žalobe má naliehavý právny záujem. Oprávnenosť držby žalobkyne a jej právnych predchodcov žalobkyňa odvodzuje od reálnej deľby, pričom k oprávnenosti svojej držby a držby svojich právnych predchodcov uviedla, že oprávnenosť držby sa posudzuje so zreteľom na ustanovenie § 130 ods. 1 OZ, t.j. držiteľ musí byť so zreteľom na všetky okolnosti v dobrej viere, že mu vec patrí.
3. Žalovaná 9./ sa k žalobe vyjadrila vo svojom písomnom vyjadrení doručené na súd dňa 17. 01. 2019, v ktorom uvádza, že kópia geometrického plánu č. XX/XXXX so zákresom do katastránej mapy nerešpektuje stavebné objekty, ktoré mala zdediť po právnych predchodcoch (odstránené budovy), nevyhnutné odstupy od strešných presahov budovy pri možnej oprave a rekonštrukcii, vecné bremeno na existujúci vodovod.
4. Žalovaní v 4./ - 6./ vo svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 23. 01. 2019, doručené súdu dňa 24. 01. 2019, uviedli, že uznávajú vlastníctvo v rozsahu ich spoluvlastníckych podielov k parc. N.-M. XXX, kat.
územie Y. o výmere 494 m2 tak, ako bola vytvorená geometrickým plánom č. XX/XXXX vyhotovenom geodetom C.. U. X..
5. Žalovaný 12./ vo svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 22. 11. 2018, doručené na súd dňa 25. 01. 2019 uviedol, že vlastníctvo k predmetnej parcele nadobudol na základe dedičského konania po jeho otcovi a je ochotný vysporiadať predmetnú nehnuteľnosť kúpnou zmluvou, vydržanie pozemku neuznáva.
6. Žalovaný 13./ vo vyjadrení k žalobe zo dňa 23. 01. 2019, doručené na súd dňa 31. 01. 2019, namietol svoju pasívnu vecnú legitimáciu v tomto spore, a to z dôvodu, že žiadnu z predmetných nehnuteľností nevlastní, ale iba spravuje. Z toho dôvodu žiadal, aby bola voči nemu žaloba zamietnutá.
7. Žalobkyňa sa prostredníctvom svojho právneho zástupcu vyjadrila k vyjadreniam zo strany žalovaných 4./, 5./, 6./, 9./, 12./, 13./ vo vyjadrení doručenom na súd dňa 13. 03. 2019. K vyjadreniu žalovanej v rade 9/ žalobkyňa uviedla, že pripomienky žalovanej nesúvisia s predmetom sporu, nakoľko vo svojom vyjadrení uvádza stav veci (stavieb), pričom predmetom konania je určenie vlastníckeho práva k pozemku. Z vyjadrenia žalovaných v rade 4/ až 6/ zo dňa 24.01.2019 vyplýva, že uznávajú vlastnícke právo žalobkyne vo výške ich spoluvlastníckych podielov k parc. M.-N. Č.. XXX o výmere 494 m2 v k.ú. Y. tak, ako je vytvorená geometrickým plánom č. XX/XXXX vyhotovený geodetom C.. U. X.. K polemike žalovaných 4./ - 6./, že petit žaloby považujú za nejasný v tom smere, že im nie je zrejmé, či ide o určenie vlastníckeho práva k celej parc. P. Č.. XXXX/X o výmere 3336 m2, alebo len k novo vytvorenej parcele M.- N. Č.. XXX o výmere 494 m2, uviedla, že petit nepovažuje za nejasne vymedzený, práve naopak, v rámci predmetného petitu bolo nevyhnutné uviesť pôvodnú parc. P. Č.. XXXX/X, z ktorej vznikla novovytvorená parc. M.-N. Č.. XXX. K vyjadreniu žalovaného v rade 12/ žalobkyňa uviedla, že predmetom daného konania nie je zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva v rámci ktorého by mohlo dôjsť k uzatvoreniu kúpnopredajnej zmluvy, tak ako uvádza žalovaný v rade 12/. K vyjadreniu žalovaného v rade 13/ žalobkyňa uviedla, že v úvode žaloby je vyslovene uvedené, že Slovenský pozemkový fond zastupuje neznámych spoluvlastníkov a to U.É. Š., E.. Z., Ľ. M. U.., V. V., E.. N., Ľ. N., U. Č., R. X., E.. Z. R. L. N., teda tieto osoby sú žalovanými v predmetnom spore, keďže však ide o neznámych spoluvlastníkov zastupuje ich SPF a preto vystupuje v tomto spore, nikde však nie je uvedené, že by žalovaným bol vyslovene Slovenský pozemkový fond ako jeden z podielových spoluvlastníkov a teda mohla byť namietaná jeho pasívna vecná legitimácia, on je len zástupcom žalovaných (neznámych vlastníkov). Záverom uviedla nasledovné návrhy na dokazovanie: výsluch strany sporu - žalovanú v rade 10/ K. R..
8. Žalovaná 3/ vo svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 18. 03. 2019, doručené na súd dňa 21. 03. 2019 uviedla, že predmetné pozemky zdedila po Ľ. M. ako neter a je ochotná žalobkyni svoj podiel predať.
9. Žalovaná 2/ vo svojom vyjadrení zo dňa 25. 03. 2019, doručené súdu dňa 25. 03. 2019, uviedla, že je ochotná vysporiadať predmetné pozemky kúpnou zmluvou v cene pre daný intravilán.
10. Žalovaná 9/ vo vyjadrení doručené súdu dňa 29. 03. 2019 žiadala zachovať jej zdedený podiel a zapísať nového vlastníka na list vlastníctva.
11. Žalovaní 7./, 8./, 10./ vo vyjadreniach zo dňa 13. 03. 2019, doručené na súd dňa 09. 04. 2019 uviedli, že súhlasia s podanou žalobou, ako aj so skutočnosťami, ktoré v nej boli uvedené. Súhlasili s tým, aby súd žalobe žalobkyne vyhovel a aby si každá strana sporu znášala trovy konania sama.
12. Žalovaná 1./ v podaní zo dňa 13. 04. 2020, doručené na súd dňa 14. 03. 2020, žiadala sa na pojednávaní odvolať svedkom, E.V. M., bratom jej matky. Zároveň označila listiny, Notársku zápisnicu N 249/2009 zo dňa 19. 11. 2009 kat. územie Y. v pozemkovej knihe č. X.. XXX P. P.. Č.. XXXX/X o celkovej výmere 3336 m2.
13. Súd vec prejednal a rozhodol na pojednávaní dňa 29. 05. 2020 za prítomnosti právneho zástupcu žalobkyne, žalovanej 2./, žalovanej 10./, žalovaných 11./ - 13./., a v neprítomnosti žalobkyne a žalovaných 3./ - 9./. Na pojednávaní odkázal právny zástupca žalobkyne na list vlastníctva z predchádzajúceho dňa (pozn. súdu: list vlastníctva č. 4108), na základe ktorého malo byť preukázané, že ROEP bol v obci ukončený, ako aj pasívna vecná legitimácia všetkých žalovaných. Zároveň predložil originál potvrdenia z Obce Divina zo dňa 18. 09. 2018, v ktorom obec Divina uvádza, že neeviduje v
obci trvalý pobyt označených osôb (na č. l. 135 spisu). Právny zástupca žalobkyne navrhoval v konaní vypočuť žalovanú 10/. Žalovaná 2/. v rámci svojho vyjadrenia k žalobe uviedla, že s podanou žalobou súhlasí. Žalovaná 10/ vo svojom vyjadrení k žalobe uviedla, že súhlasí so žalobou tak, ako bola podaná. Zároveň uviedla, že žalobkyňa je jej sestrou a má záujem na tom, aby predmetná parcela pod rodinným domom bola vysporiadaná aj z toho titulu, že majú v úmysle predmetnú nehnuteľnosť scudziť a z dôvodu, že parcela pod domom nie je vysporiadaná, toto nie je v súčasnosti možné. Zároveň uviedla, že ona má 36 rokov, jej brat má 43 rokov a pokiaľ si pamätajú, žili v tomto predmetnom dome a za predmetnú nehnuteľnosť platia dane. Čo sa týka listinných dôkazov nadobudnutia vlastníckeho práva právnymi predchodcami žalobkyne k predmetnému pozemku, takýmito listinami žalovaná 10/ nedisponuje. Žalovaná 11/ a žalovaný 12/ uviedli, že s podanou žalobou súhlasia. Žalovaný 13/ prostredníctvom svojej právnej zástupkyne namietol pasívnu vecnú legitimáciu žalovaného 13/, nakoľko žalobkyňa mala podľa jeho názoru zažalovať neznámych vlastníkov tak, že títo mali byť uvedení ako neznámi vlastníci zastúpení Slovenským pozemkovým fondom. V ďalšom uviedla, že nie všetci neznámi vlastníci, ktorých žalobkyňa označila v žalobe ako neznámych, sú neznámymi vlastníkmi, nakoľko sa zistili údaje, že p. N. Ľ. zomrel XX. XX. XXXX, na čo žalovaná 10/ uviedla, že tento má byť brat jej starého otca. Zároveň p. L. N. zomrel XX. XX. XXXX, na čo žalovaná 10/ na pojednávaní doplnila, že tento pán mal byť jej otcom. Zároveň p. U. Č. má byť podľa vyjadrenia žalovanej 10/ manželom sestry jej starkej. Na to žalovaný 12/ na pojednávaní uviedol, že p. U. Č.H. je jeho starým otcom, ktorý zomrel asi v roku 1954 (č. l. 141 spisu). Zároveň žalovaný 13/ prostredníctvom svojej právnej zástupkyne uvádza, že p. M. Ľ., maloletý, má byť zrejme brat p. E.V. M., ktorý má byť bratom žalovanej 1/. Právna zástupkyňa žalovaného 13/ uvádza, že táto informácia pochádza od žalovanej 10/. Žalovaná 13/ doplnila, že na základe uvedeného zostala iba p. U. Š., ako neznámy vlastník, ktorú by bolo možné žalovať. V ďalšom právna zástupkyňa žalovaného 13/ uviedla, že podľa názoru žalovaného 13/, čo sa týka veci samej, vydržanie nebolo zo strany žalobkyne preukázané, nakoľko nebola naplnená požadovaná dĺžka vydržacej doby, ako ani nebola preukázaná dobromyseľnosť, ani právny titul nadobudnutia vlastníckeho práva. Spochybňuje taktiež ústnu reálnu deľbu, ktorá mala nastať v roku 1920, nakoľko poukazuje na pozemkovo-knižnú vložku, kde je predmetná parcela zapísaná v roku 1932 a následne mali podľa predloženej PKV vložky nastávať zmeny vo vlastníctve. Uviedla, že chýba právny titul, na základe ktorého by mohla žalobkyňa, resp. jej právni predchodcovia, nadobudnúť predmetnú parcelu a taktiež nebola preukázaná ústna dohoda, ktorou operuje v žalobe žalobkyňa. Právna zástupkyňa žalovaného vyjadrila pochybnosť, či stará mama žalobkyne mohla nadobudnúť vlastnícke právo k predmetnej parcele, pretože ústna dohoda, ktorú uvádza v žalobe žalobkyňa, nebola preukázaná žiadnym vlastníckym právom starej mamy. Následne uviedla, že podľa jej názoru petit žaloby mal byť formulovaný inak, a to, že sa malo žalovať o to, že predmetná sporná nehnuteľnosť patrí do dedičstva po poručiteľke, ktorou bola stará mama žalobkyne. Podľa jej názoru nemohli byť právni predchodcovia žalobkyne dobromyseľní v tom, že nadobúdajú predmetnú spornú nehnuteľnosť do svojho vlastníctva, nakoľko do roku 1950 mala platiť 32-ročná vydržacia doba, ako aj prísny intabulačný princíp, na základe ktorého sa nadobúdalo vlastníctvo zápisom do pozemkovej knihy. Zároveň žalovaná 13/ uvádza, že podľa princípu, že neznalosť zákona neospravedlňuje, je potrebné vychádzať z objektívnych skutočností a z týchto skutočností nevyplynulo, že právni predchodcovia žalobkyne mohli byť dobromyseľní, že spornú nehnuteľnosť dobromyseľne užívali po stanovenú vydržaciu dobu.
14. Právny zástupca žalobkyne k prednesu právnej zástupkyne žalovaného 13/ uviedol, že po prvej svetovej vojne malo dôjsť k tejto reálnej deľbe podielov medzi žalovanými a na základe toho tvrdí, že mala vzniknúť aj oddelená parcela, ktorá je predmetom sporu. V roku 1920 mala byť postavená na predmetnom pozemku drevenica, ktorá mala byť následne zbúraná a v roku 1947 bol postavený murovaný dom žalobkyne. Zároveň uvádza, že podľa jeho názoru pokiaľ žalovaná 13/ tvrdí, že neuplynula 32-ročná vydržacia doba, ktorá je predpokladaná Všeobecným občianskym zákonníkom, táto vydržacia doba do roku 1950 bola naplnená. Čo sa týka námietky zo strany žalovanej 13/ ohľadne zápisov v pozemkovej knihe, uvádza, že pôvodná vlastníčka R. F. má byť zapísaná na liste vlastníctva pod č. B12. Zároveň uvádza, že nesúhlasí s tvrdením žalovanej 13/, že nebolo možné uzatvoriť v predmetnom čase zmluvu ústne a že platil len prísny intabulačný princíp. Podľa jeho názoru, podľa uhorského práva v roku 1918 bolo možné v ústnej forme uzatvoriť zmluvu. Zároveň uvádza, že nikto nepoprel doposiaľ skutočnosť, kde sa nachádzajú hranice pozemkov podľa reálnej deľby, ktorou si mali žalovaní, resp. ich právni predchodcovia, vydeliť svoje podiely z predmetnej nehnuteľnosti, o čom svedčia aj 4 rodinné domy, ktoré sa na predmetnej parcele nachádzajú, čiže je to faktický stav, ktorý je evidentný z katastra nehnuteľností. Čo sa týka N., títo sú uvedení v pozemkovo-knižnej vložke č. XXX
pod označením B4 a B5. Čo sa týka p. L. N., ktorý mal nadobúdať po E. N., tento sa má nachádzať ako zapísaný vlastník v pozemkovej knihe pod označením B5. Zároveň súdu ukázal výpis z pozemkovej knihy, vložka č. XXX, kde je zápis E. N. uvedený pod bodom 5 b). V rámci svojho prednesu navrhol súdu predložiť dôkazy, z ktorých vyplýva pasívna legitimácia niektorých žalovaných v tomto spore, a to menovite rozhodnutie o dedičskom konaní po L.O. N., ktorý mal zomrieť v roku XXXX, dedičské konanie malo byť ukončené v roku 2011 a po R. N., E.. L., ktorá mala zomrieť v roku XXXX a dedičské konanie malo byť ukončené po nej v roku 2013. Tieto listinné dôkazy právny zástupca žalobkyne na pojednávaní konanom dňa 29. 05. 2020 nepredložil.
15. V zmysle ustanovenia § 132 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej označené ako „CSP“), v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh.
16. Podľa ustanovenia § 132 ods. 2 CSP, opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy.
17. Podľa ustanovenia § 132 ods. 3 CSP, žalobca k žalobe pripojí dôkazy, ktorých povaha to pripúšťa, okrem tých, ktoré nemôže bez svojej viny pripojiť.
18. Podľa ustanovenia § 149 CSP, prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.
19. Podľa ustanovenia § 153 ods. 1 CSP, strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania.
20. V zmysle ustanovenia § 153 ods. 2 CSP, na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu.
21. V zmysle ustanovenia § 153 ods. 3 CSP, ak súd na prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany neprihliadne, uvedie to v odôvodnení rozhodnutia vo veci samej.
22. V zmysle ustanovenia § 185 ods. 2 CSP, súd môže aj bez návrhu vykonať dôkaz, ktorý vyplýva z verejných registrov a zoznamov, ak tieto registre alebo zoznamy nasvedčujú, že skutkové tvrdenia strán sú v rozpore so skutočnosťou; iné dôkazy bez návrhu nevykoná, ak tento zákon neustanovuje inak.
23. V zmysle ustanovenia § 185 ods. 3 CSP, súd aj bez návrhu môže vykonať dôkazy na zistenie, či sú splnené procesné podmienky, či navrhované rozhodnutie bude vykonateľné, a na zistenie cudzieho práva.
24. V zmysle ustanovenia § 185 ods. 1 CSP, súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná. 25. V zmysle ustanovenia § 228 ods. 1 CSP, výrok právoplatného rozsudku je záväzný pre strany a pre tých, ktorí sa stali právnymi nástupcami strán po právoplatnosti rozsudku, ak nie je ustanovené inak.
26. V zmysle ustanovenia § 34 ods. 3 zákona č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a pozemkových spoločenstvách, pozemkový fond spravuje poľnohospodárske nehnuteľnosti vo vlastníctve štátu ustanovené osobitným predpisom a podiely spoločnej nehnuteľnosti vo vlastníctve štátu ustanovené osobitným predpisom. Pozemkový fond nakladá s pozemkami, ktorých vlastník nie je známy okrem pozemkov, ktoré sú lesnými pozemkami, ako aj s podielmi spoločnej nehnuteľnosti, ktorých vlastník nie je známy. Podrobnosti o podmienkach prenajímania, predaja, zámeny a nadobúdania nehnuteľností pozemkovým fondom upraví nariadenie vlády Slovenskej republiky.
27. V zmysle ustanovenia § 34 ods. 14 zákona č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a pozemkových spoločenstvách, pozemkový fond za štát a neznámych vlastníkov koná pred súdom vo veciach nehnuteľností uvedených v osobitnom predpise, podielov spoločnej nehnuteľnosti uvedených v osobitnom predpise a pozemkov, ktorých vlastník nie je známy, a to aj vtedy, ak vlastnícke právo štátu a neznámych vlastníkov je sporné; obdobne postupuje správca vo veciach lesných pozemkov vo vlastníctve štátu a lesných pozemkov, ktorých vlastník nie je známy.
28. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v súdnom spise a prejednal spor na pojednávaní konanom dňa 29. 05. 2020, pričom dospel k záveru, že nie je daná pasívna vecná legitimácia žalovaných 4/ - 8/, žalovanej 10/ a žalovaného 13/ v predmetnom spore. Na to, aby sa niekto stal účastníkom konania, netreba, aby bol účastníkom hmotno-právneho vzťahu, o ktorý v konaní ide; stačí, ak podá žalobu (v takom prípade sa stáva žalobcom) alebo aby bola proti nemu podaná žaloba (v takom prípade sa stáva žalovaným). Či však bude žalobca v spore úspešný, závisí od toho, či je účastníkom hmotno-právneho vzťahu, z ktorého vyvodzuje žalobou uplatnený nárok. Pre označenie stavu vyplývajúceho z hmotného práva, kedy je jeden účastník subjektom práva a účastník na opačnej procesnej strane subjektom povinnosti, ktoré sú predmetom konania, sa v občianskom procesnom práve užíva pojem vecná legitimácia. Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá fyzická alebo právnická osoba len subjektívne cíti byť účastníkom určitého hmotno-právneho vzťahu, ale vždy iba to, či účastníkom objektívne je alebo nie je. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotno-právneho oprávnenia (žalobca), nie je nositeľom toho hmotno- právneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide; o nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide naopak vtedy, ak ten, o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom hmotno-právnej povinnosti (žalovaný), nie je nositeľom hmotno- právnej povinnosti, o ktorú v konaní ide. (z Rozsudku Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3 Cdo 192/2004) Súd pri hodnotení pasívnej vecnej legitimácie žalovaných vychádzal z listiny žurnalizovanej na č. l. 14 spisu (Register obnovenej evidencie pozemkov), ako aj z listu vlastníctva č. XXXX vedenom pre katastrálne územie Y. zo dňa 28. 05. 2020, na ktorom sú zapísaní podieloví spoluvlastníci pozemku, určenie vlastníckeho práva ku ktorému bolo predmetom tohto sporu. Súd dospel k záveru, že žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno ohľadne preukázania pasívnej vecnej legitimácie žalovaných 4/ - 8/. Žalobkyňa síce v žalobe uviedla (č. l. 5 rub spisu), že žalovaní 4/ - 6/ sú zákonnými dedičmi po U. B.M., E.. V. (zapísaná na liste vlastníctva č. XXXX pod por. č. 6), avšak toto tvrdenie nepreukázala (napr. osvedčením o dedičstve po poručiteľke). V prípade, ak takýmto dôkazom žalobkyňa nedisponovala, súd mohol v rámci svojho oprávnenia ukladať splnenie edičnej povinnosti (§ 189 CSP), prípadne informačnej povinnosti (§ 190 CSP) poskytnúť súčinnosť pri zabezpečení takého dôkazu, avšak žalobkyňa návrh na vykonanie takého dôkazu nevzniesla. Rovnako tomu bolo aj pri žalovaných 7/ - 8/, pri ktorých žalobkyňa v žalobe (č. l. 5 rub spisu) uvádza, že sú zákonnými dedičmi po poručiteľke R. N., E.. P. (zapísaná na liste vlastníctva č. XXXX pod por. č. 10), ako aj pri žalovanej 10/, ktorá mala byť zákonnou dedičkou po poručiteľke R. N.Á., E.. L. (zapísaná na liste vlastníctva č. XXXX pod por. č. 12), ale opätovne svoje tvrdenia nepreukázala. Nie je úlohou súdu stanovovať si okruh žalovaných, ani preukazovať ich pasívnu vecnú legitimáciu v spore. Túto úlohu mala v predmetnom spore žalobkyňa.
29. V ďalšom sa súd zaoberal aj pasívnou vecnou legitimáciou žalovaného 13/ a dospel k záveru, že tento nebol v predmetnom spore pasívne vecne legitimovaný. Žalovaný 13/ spravuje spoluvlastnícke podiely neznámych vlastníkov a koná za nich pred súdom. Žalobkyňa označila v žalobe ako neznámych spoluvlastníkov nasledovné osoby zapísané na základe vykonaného ROEP na liste vlastníctva č. XXXX vedený pre katastrálne územie Y. (predmetné údaje sú obsiahnuté aj na č. l. 14 - 15 spisu): U. Š. (E.. Z.) - zapísaná pod por. č. 1 na liste vlastníctva č. XXXX, Ľ. M. (U..) - zapísaný pod por. č. 5, Ľ.Í. N. (Ž.. R. E.. Ť., zomrel X. XX. XXXX) - zapísaný pod por. č. 7, U. Č. (Ž.. L. E.. N.) - zapísaný pod por. č. 8, L. N. (zomrel XX. XX. XXXX) - zapísaný pod por. č. 9. Vzhľadom na túto skutočnosť, pokiaľ by osoby vymenované v predchádzajúcej vete boli neznámymi spoluvlastníkmi, mala ich žalobkyňa po správnosti označiť ako žalovaných: neznámych spoluvlastníkov, zastúpených Slovenským pozemkovým fondom. Z označenia uvedených spoluvlastníkov na liste vlastníctva č. XXXX vedenom pre katastrálne územie Y. však vyplýva, že ich nemožno všetkých považovať za neznámych spoluvlastníkov. Z vyjadrenia žalovanej 10/ na pojednávaní konanom v tejto sporovej veci dňa 29. 05. 2020 vyplynulo, že Ľ. M. je zrejme brat žalovanej 1/ (č. l. 141 spisu). Ľ. N. zomrel dňa X. XX. XXXX
(tento údaj vyplýva aj zo samotného listu vlastníctva č. XXXX, ako aj z listiny na č. l. 14 spisu) a podľa vyjadrenia žalovanej 10/ bol bratom jej otca (č. l. 141 spisu). L. N. zomrel XX. XX. XXXX (vyplýva z listu vlastníctva č. XXXX, ako aj z listiny na č. l. 14 spisu) a podľa vyjadrenia žalovanej 10/ bol jej otcom. U. Č. mal byť podľa vyjadrenia žalovanej 10/ manželom sestry jej starkej a podľa vyjadrenia žalovaného 12/ má byť jeho starým otcom, ktorý zomrel niekedy okolo roku XXXX (č. l. 141 spisu). Z uvedeného vyplýva, že sú známe ďalšie identifikačné údaje osôb označených na predmetnom liste vlastníctva pod por. č. 1., 7., 8., 9., a teda tieto osoby nie sú neznámymi spoluvlastníkmi. Nemožno potom dôvodiť, že na základe potvrdenia od obce Y. zo dňa 18. 09. 2018, že osoby uvedené v tomto bode odôvodnenia nemajú ku dňu vyhotovenia predmetného potvrdenia trvalý pobyt v obci Y. (č. l. 135 spisu), sú tieto osoby neznáme. Pre predmetnú sporovú vec z toho potom vyplýva, že žalobkyňa neoznačila ďalšie pasívne legitimované osoby v žalobe, ktorými by boli zrejme právni nástupcovia po zomretých osobách označených v tomto bode odôvodnenia. 30. Súd využil sudcovskú koncentráciu konania a zamietol návrh právneho zástupcu žalobkyne na vykonanie dôkazov - a to predloženie rozhodnutí o dedičskom konaní po L. N. (zomretý v roku XXXX, dedičské konanie ukončené v roku 2011) a po R. N. (zomretá v roku XXXX, dedičské konanie ukončené v roku 2013). Návrh na vykonanie týchto dôkazov za účelom preukázania pasívnej vecnej legitimácie niektorých žalovaných v spore bol prednesený na pojednávaní konanom dňa 29. 05. 2020 (č. l. 143 spisu), pričom právny zástupca týmito dôkazmi na predmetnom pojednávaní nedisponoval. Vzhľadom na skutočnosť, že zo skutočností tvrdených zo strany právneho zástupcu žalobkyne na pojednávaní konanom dňa 29. 05. 2020 vyplynulo, že žalobkyňa týmito dôkazmi disponovala už v čase podania žaloby vo veci samej (žaloba bola podaná 23. 11. 2018 a predmetné dedičské rozhodnutia sú z rokov 2011 a 2013), súd na tento návrh neprihliadol, nakoľko vykonanie navrhovaných dôkazov by znamenalo nutnosť odročiť pojednávanie v uvedenej veci a navyše, predloženie predmetných listinných dôkazov by nenapomohlo odstrániť nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ostatných žalovaných (t.j. žalovaných 4/
- 8/, žalovaného 13/). Súd preto s prihliadnutím na hospodárnosť konania návrh na vykonanie dôkazov predložením dedičských rozhodnutí po uvedených poručiteľoch zamietol. Z dôvodu nedostatku pasívnej vecnej legitimácie označených žalovaných súd v záujme rýchlosti a hospodárnosti konania nevykonal ani dôkazy výsluchmi navrhovaných osôb (výsluchom R. N. - č. l. 6 spisu a K. R. - č. l. 80 rub spisu, ako ani výsluchom E. M. - č. l. 132 spisu).
31. Súd v spore ustálil, že niektorí zo žalovaných neboli pasívne vecne legitimovaní, z toho dôvodu bola žaloba zamietnutá. Súd sa zároveň zaoberal otázkou vykonateľnosti rozsudku v prípade, ak by žalobu zamietol iba voči žalovaným, ktorí v spore neboli pasívne vecne legitimovaní a dospel k záveru, že taký rozsudok by nebol vykonateľný. Výrok právoplatného rozsudku je záväzný pre strany, prípadne pre ich právnych nástupcov (ak sa nimi stanú po právoplatnosti rozsudku). Nemožno preto určovať vlastnícke právo k spoločnej nehnuteľnosti jedného zo spoluvlastníkov len voči niektorým zo spoluvlastníkov a voči ostatným spoluvlastníkom žalobu zamietnuť. Takýto rozsudok by vytvoril právnu neistotu strán sporu a bol by nevykonateľný aj pre účely zápisu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Z vyššie uvádzaných dôvodov súd žalobu zamietol, pričom pre uvedené nedostatky sa meritom (vecou samou) nezaoberal.
32. Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 33. Žalobkyňa bola v spore neúspešná, preto by súd mohol priznať nárok na náhradu trov žalovaným. Nakoľko si však žiadny zo žalovaných trovy v rámci sporu neuplatnili, súd nárok na náhradu trov konania nepriznal žiadnej zo strán sporu, a to s poukazom na uznesenie NS SR sp. zn. 6Cdo/544/2015 zo dňa 26. 10. 2016.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina. Podľa ust. § 125 ods. 1 CSP, odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podľa ust. § 125 ods. 2 CSP, odvolanie urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa
osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podľa ust. § 125 ods. 3 CSP, odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Podľa ust. § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovej značky konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa ust. § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa ust. § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa ust. § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa ust. § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa ust. § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).