Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_4Er-1197-2013.pdf
PDF · 69.33 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PB-4Er/1197/2013
Uznesenie
Okresný súd Považská Bystrica v exekučnej veci oprávneného Y.. R. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. F., C. XXXX/XXX, zastúpeného matkou V. L., bytom T. F., C. XXXX/XXX, proti povinnému T. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. F., L. XXX, vedenej na Exekútorskom úrade JUDr. Andrey Prudkej, so sídlom Považská Bystrica, Nám. A. Hlinku 36/9, o vymoženie výživného, takto
rozhodol:
Exekúciu z a s t a v u j e .
odôvodnenie:
1. Na základe návrhu oprávneného a vykonateľného exekučného titulu bol súdny exekútor poverený vykonaním exekúcie proti povinnému vymožením zmeškaného výživného 248,94 eur, bežného výživného vo výške 82,98 eur mesačne počnúc mesiacom november 2013 a trov exekúcie.
2. Dňa 16.03.2020 bol na súd, prostredníctvom súdneho exekútora, doručený návrh povinného na zastavenie exekúcie. Svoj návrh povinný odôvodnil skutočnosťou, že zameškané výživné a trovy exekúcie v celom rozsahu zaplatil a exekúcia sa vedie už len na bežné výživné. Povinný uviedol, že bežné výživné platí riadne a včas už niekoľko rokov tak, ako mu to ukladá právoplatné súdne rozhodnutie.
3. K návrhu povinného na zastavenie exekúcie sa vyjadrila matka oprávneného. Uviedla, že s podaným návrhom na zastavenie exekúcie nesúhlasí, nakoľko povinný si plní povinnosť len preto, že je podaný návrh na exekúciu. Keby predmetnú exekúciu stiahla, povinný by prestal platiť výživné a ona by musela podať opätovne návrh na vykonanie exekúcie. Žiadala preto, aby súd návrh na zastavenie exekúcie zamietol.
4. Vo svojom vyjadrení zo dňa 05.05.2020 povinný opätovne uviedol, že výživné, ktorého platenie bolo predmetom exekúcie, uhradil v celom rozsahu vrátane trov exekúcie. Uvedené uhradil obratom po začatí exekučného konania. Od tohto času platí bežné výživné dobrovoľne a pravidelne prevodom zo svojho účtu na matkou uvedený účet na základe trvalého príkazu na úhradu. Výživne tak podľa svojich slov platí riadne a včas bez toho, aby ho vymáhal súdny exekútor alebo, aby sa dostal do omeškania. Na preukázanie svojich tvrdení predložil povinný potvrdenia o zrealizovaní transakcií, z ktorých vyplýva zaplatenie bežného výživného za mesiace október 2019 - marec 2020. Tvrdenia matky o tom, že po zastavení exekúcie výživné prestane plniť, považuje povinný za neopodstatnené a účelové v snahe škodiť mu, pretože vzťahy medzi rodičmi maloletého sú narušené. Záverom povinný prehlásil, že vyživovaciu povinnosť uloženú súdnym rozhodnutím bude plniť dobrovoľne aj po zastavení exekúcie.
5. Súdny exekútor k návrhu na zastavenie exekúcie uviedol, že povinný má ku dňu spísania tohto vyjadrenia (27.05.2020) vyplatené zameškané výživné, taktiež bežné výživné a trovy exekúcie. K plateniu bežného výživného dochádza podľa exekútora na základe vydaného exekučného príkazu zrážkami zo mzdy povinného. Súdny exekútor ďalej uviedol, že sa nevie vyjadriť k tomu, či povinný
plní bežné výživné včas, nakoľko toto uhrádza priamo zamestnávateľ oprávnenému. Súdny exekútor sa rovnako nevedel vyjadriť, či je predpoklad, že povinný bude riadne a včas plniť bežné výživné aj v prípade zrušenia exekučného príkazu a zastavenia exekúcie.
6. Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom od 01.04.2017, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
7. Podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017, exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.
8. Podľa § 80 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017, na návrh povinného môže súd zastaviť exekúciu zrážkami zo mzdy (§ 57 ods. 2), ak sa zrážky vykonávajú už len na bežné výživné a možno predpokladať, že povinný bude výživné plniť ďalej dobrovoľne. Proti tomuto rozhodnutiu je odvolanie prípustné.
9. Ustanovenie § 80 Exekučného poriadku umožňuje exekučnému súdu zastaviť exekúciu, ak sú súčasne splnené nasledovné predpoklady: exekúcia sa vykonáva pre bežné výživné (to znamená, že všetky nedoplatky povinného boli vyrovnané buď dobrovoľne, alebo exekučne), zastavenie exekúcie navrhne povinný a zároveň existujú predpoklady, že povinný bude výživné naďalej plniť dobrovoľne. Rozhodnutie o zastavení je vecou úvahy súdu.
10. Preskúmaním obsahu spisu, oboznámením sa s vyjadreniami účastníkov exekučného konania a súdneho exekútora súd zistil, že povinný má uhradený celý dlh na výživnom a exekúcia sa ďalej vedie už iba na bežné výživné, čím je splnený prvý predpoklad pre zastavenie exekúcie v zmysle § 80 Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017. Pri zisťovaní, či bola splnená druhá podmienka uvedená v § 80 Exekučného poriadku, ktorou je existencia skutočností opodstatňujúcich záver, že povinný bude výživné naďalej plniť dobrovoľne, súd vzal do úvahy správanie sa povinného, najmä jeho dlhodobé riadne a včasné plnenie vyživovacej povinnosti a jeho postoj, že vyživovaciu povinnosť bude aj po zastavení exekúcie plniť riadne a včas. Exekučný súd dospel k záveru, že práve doba, po ktorú sa vedie exekúcia už len na bežné výživné, je významnou skutočnosťou pri posudzovaní dôvodnosti ďalšieho vedenia exekúcie a postupu podľa § 80 Exekučného poriadku. Z vyjadrenia zákonnej zástupkyne oprávneného síce vyplýva, že je toho názoru, že iba exekúcia zabezpečí oprávnenému pravidelné platby výživného. Svoj názor však zástupkyňa oprávneného nepodložila žiadnymi relevantnými dôvodmi a dôkazmi. Odvoláva sa len na údajné vyjadrenia povinného, ktoré nie sú overiteľné. Názor zákonnej zástupkyne oprávneného o nevyhnutnosti exekučného vymáhania je síce subjektívne pochopiteľný, avšak treba mať na zreteli, že exekúcia má byť iba krajným prostriedkom zabezpečenia výkonu plnenia bežného výživného. Na rozdiel od zákonnej zástupkyne oprávneného je exekučný súd toho názoru, že budúce plnenie bežného výživného zo strany povinného je vzhľadom na riadne plnenie si vyživovacej povinnosti voči oprávnenému možné a vzhľadom na všetky možné následky (vznikajúce trovy exekúcie) a sankcie (trestnoprávny postih za zanedbanie povinnej výživy), ktoré povinnému hrozia pri neplnení si svojej povinnosti, je opodstatnené predpokladať, že bude pravidelné a riadne.
11. Z dôvodov vyššie uvedených tak súd prebiehajúcu exekúciu zastavil. Záverom súd dodáva, že oprávnený týmto rozhodnutím nijako neprichádza o možnosť v prípade porušenia povinnosti povinným, podať nový návrh na vykonanie exekúcie, pokiaľ si povinný nebude včas a v plnej výške plniť svoju vyživovaciu povinnosť.
12. Súd záverom dôrazne apeluje na povinného, aby aj naďalej riadne a včas plnil vyživovaciu povinnosť na maloletého. Vyživovacia povinnosť rodiča voči dieťaťu je totižto jednou z najdôležitejších povinností rodiča a je nevyhnutná na zabezpečenie výživy a iných výdavkov maloletého za účelom jeho správneho osobnostného vývoja. Plnenie vyživovacej povinnosti má prednosť pred inými platobnými povinnosťami, nakoľko zákon kladie potreby maloletého dieťaťa pred potreby samotného rodiča. Súd zároveň upozorňuje, že v prípade neplnenia si vyživovacej povinnosti sa povinná osoba vystavuje nielen exekúcii a tým aj povinnosti uhradiť trovy exekúcie, ale tiež nebezpečenstvu trestného stíhania.
13. O trovách exekúcie rozhodne súd samostatným rozhodnutím po právoplatnosti tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia tohto uznesenia cestou Okresného súdu Považská Bystrica na Krajský súd v Trenčíne v troch vyhotoveniach.
Podľa § 127 ods. 1 a 2 CSP v podanom odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a musí byť uvedená spisová značka konania, do ktorého je podanie urobené.
Podľa § 363 CSP sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.