Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

38Cb/173/2018

Potvrdené rozhodnutím 13Cob/158/2020
„ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Dubcovej a členov senátu Mgr. Zuzany Štolcovej, JUDr. Róberta Bebčáka, v právnej veci žalobcu: Náhradné vozidlo, s.r.o., so sídlom Závodská cesta 24/3911, 010 01 Žilina, IČO: 50 496 166, zastúpeného zástupcom ADVOKÁTI Müller § Dikoš, s.r.o., so sídlom Závodská cesta 3911/24, 010 01 Žilina, IČO: 36 864 455, proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00 585 441, zastúpenému právnym zástupcom JUDr. Felixom Neupauerom, advokátom, so sídlom Q. X/A, XXX XX V. - mestská časť F. U., v konaní o zaplatenie 192,50 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 38Cb/173/2018-147 zo dňa 29. mája 2020, takto rozhodol: Rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. 38Cb/173/2018-147 zo dňa 29. mája 2020 p o t v r d z u j e . Žalobca m á voči žalovanému n á r o k na plnú náhradu trov odvolacieho konania."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou Mgr. Antóniou Ďuranovou v právnej veci žalobcu: Náhradné vozidlo, s.r.o., so sídlom Závodská cesta 24/3911, 010 01 Žilina, IČO: 50 496 166, právne zastúpeného: ADVOKÁTI Müller § Dikoš, s.r.o., so sídlom Závodská cesta 3911/24, 010 01 Žilina, IČO: 36 864 455, proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00 585 441, právne zastúpenému: JUDr. Felix Neupauer, advokát so sídlom Dvořákovo nábrežie 8/A, 811 02 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, o zaplatenie 192,50 EUR s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 192,50 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 192,50 EUR od 11.04.2018 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalobca m á voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške náhrady trov konania bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

1. Návrhom na vydanie platobného rozkazu, doručeným upomínaciemu súdu dňa 22.05.2018, sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 192,50 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne z tejto sumy od 11.04.2018 do zaplatenia.

2. Na odôvodnenie podaného návrhu uviedol, že dňa 21.02.2018 došlo v Ž. k dopravnej nehode, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle značky U. N. X, EČV: K.. Poškodeným bola spoločnosť T.- V., F..E..D.., so sídlom XXX XX E. XXX, C.: XX XXX XXX. K vzniku spôsobenej škody došlo prevádzkou motorového vozidla X. F., EČV: K., v tom čase povinne zmluvne poisteného u žalovaného. Poškodený nechal vykonať opravu motorového vozidla a u žalobcu si na základe Zmluvy o nájme dopravného prostriedku č. XX/XXXX zo dňa 08.03.2018 prenajal náhradné motorové vozidlo značky M. N., EČV: K.. Po ukončení doby trvania nájmu vystavil žalobca poškodenému faktúru č. 2018036, splatnú dňa 21.03.2018, na sumu 305 EUR bez DPH, a to za 6 dní nájmu od 08.03.2018 do 13.03.2018 pri výške denného nájomného 46,67 EUR bez DPH. Vo fakturovanej sume je zahrnutý aj jednorazový poplatok za pristavenie, prevzatie a čistenie náhradného vozidla vo výške 25 EUR bez DPH. Dňa 14.03.2018 postúpil poškodený svoju pohľadávku spočívajúcu v nároku na poistné plnenie titulom náhrady vynaložených nákladov na prenájom náhradného vozidla vo výške 305 EUR bez DPH spolu s jej príslušenstvom a právami s ňou spojenými na žalobcu. Žalobca si uplatnil pohľadávku u žalovaného listom zo dňa 20.03.2018. Dňa 26.03.2018 došlo k skončeniu prešetrovania a k vybaveniu poistnej udalosti. Žalovaný poskytol žalobcovi poistné plnenie vo výške 112,50 EUR bez DPH. Poistné plnenie krátil tak, že určil vlastnú dobu nájmu náhradného vozidla v rozsahu 3 dní a určil tiež vlastnú cenu nájmu náhradného

vozidla vo výške 45 EUR s DPH /37,50 EUR bez DPH/. Poistné plnenie bolo tiež znížené o poplatok za pristavenie, prevzatie a čistenie vozidla. Žalobca sa podanou žalobou domáha zaplatenia rozdielu medzi fakturovanou sumou 305 EUR bez DPH a poskytnutým poistným plnením 112,50 EUR bez DPH. Keďže žalovaný bol povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu jeho povinnosti plniť, od 11.04.2018 je v omeškaní. Preto si žalobca súčasne uplatňuje aj úroky z omeškania.

3. Spolu s návrhom predložil žalobca tieto listinné dôkazné prostriedky:

- Zmluvu o nájme č. XX/XXXX zo dňa 08.03.2018

- Protokol o prenájme náhradného vozidla č. XX/XXXX

- faktúru č. 2018036 na sumu 305 EUR bez DPH

- Zmluvu o postúpení pohľadávky zo dňa 14.03.2018

- čestné prehlásenie poškodeného zo dňa 14.03.2018

- oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 14.03.2018

- uplatnenie náhrady škody z postúpenej pohľadávky zo dňa 20.3.2018

- doklad o úhrade sumy 112,50 EUR

- oznámenie o poistnom plnení zo dňa 27.03.2018.

4. Upomínací súd vo veci vydal platobný rozkaz, ktorý bol v dôsledku podaného odporu zrušený a vec bola po vyjadrení žalobcu postúpená tunajšiemu súdu.

5. Žalovaný v podanom odpore (č. l. 56 spisu) uviedol, že žalovaný nárok nevyplýva zo o povinnom zmluvnom poistení za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla / ďalej len „ZoPZP“/, ani z a žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal pasívnu vecnú legitimáciu žalovaného. Žalovaný ďalej namietal, že žalobca nepredložil všeobecné obchodné podmienky, ktoré mali tvoriť neoddeliteľnú súčasť Zmluvy o nájme. Taktiež nie je podľa neho zrejmé, kto a kedy ručne dopísal do zmluvy o nájme dobu skončenia nájmu, pričom sa domnieva, že k realizácii uvedeného došlo až po podpise zmluvy. Z predloženého protokolu o prenájme náhradného vozidla nie je zrejmé na akom mieste došlo k jeho prevzatiu a odovzdaniu. Z predložených listín taktiež nie je možné zistiť kto konal za poškodeného a či išlo o oprávnenú osobu. Podľa žalovaného žalobca rovnako nepreukázal či poškodený bol nútený užívať náhradné vozidlo. Poukázal na to, že dôvod, ktorý uviedol poškodený v čestnom prehlásení, že nemal možnosť použiť iné vhodné vozidlo počas opravy havarovaného vozidla, nebol žiadnym spôsobom bližšie špecifikovaný, ani preukázaný. Za účelovú a ničím nepodloženú považuje žalovaný argumentáciu žalobcu, že vozidlo poškodeného muselo byť umiestnené v autoservise až do vystavenia krycieho listu poisťovňou.

6. Žalobca vo vyjadrení k podanému odporu (č. l. 74 spisu) uviedol, že svoju aktívnu vecnú legitimáciu odvodzuje z ustanovenia . Postúpená pohľadávka mala charakter budúcej pohľadávky. K tvrdeniam žalovaného o jeho chýbajúcej pasívnej vecnej legitimácii uviedol, že nárok na náhradu peňažnej sumy zodpovedajúcej nájomnému za užívanie náhradného vozidla z povinného zmluvného poistenia sa opiera o ZoPZP. Podľa ZoPZP je poškodený oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi. K žalovaným namietanej rukou dopísanej dobe skončenia nájmu uviedol, že nájomný vzťah vzniká v okamihu, keď sa zmluvné strany dohodli o podstatných zložkách zmluvy, ktorými sú predmet nájmu a nájomného. Doba nájomného pomeru dojednaného na dobu určitú môže byť dohovorená nielen uvedením určitého časového obdobia, ale tiež tak, že dobu trvania nájomného pomeru možno viazať na konkrétnym dátumom neurčiteľnú objektívne zistiteľnú skutočnosť, z ktorej je možné zistiť kedy sa nájomný pomer skončí. V čase uzavretia nájomnej zmluvy sa prenajímateľ a nájomca dohodli na podstatných náležitostiach zmluvy, predmete nájmu a výške nájomného. V tom čase zvyčajne nevedia či bude poistná udalosť riešená ako totálna škoda alebo či dôjde k oprave poškodeného vozidla a ako dlho sa bude vozidlo nachádzať v servise. Žalobcom predložené listiny podpísala v mene poškodeného jeho konateľka U.. E. T., ktorá je oprávnená v mene spoločnosti konať samostatne. Za irelevantnú považoval žalobca námietku žalovaného o tom, či prenájom náhradného vozidla na strane poškodeného bol vôbec nutný, keďže žalovaný tým spochybňuje samotnú potrebu využívania motorového vozidla poškodeným. Poškodený prišiel o možnosť využívať svoje vlastné motorové vozidlo zavinením klienta žalovaného. Náhradné motorové vozidlo využíval primárne v súvislosti

so zabezpečovaním svojich súkromných a pracovných potrieb. Nie je spravodlivé požadovať od poškodeného, aby bol obmedzený v užívaní svojho vozidla a upustil od svojho zaužívaného spôsobu fungovania. Podľa žalobcu je bežnou praxou autoservisov vydať opravené motorové vozidlo poškodenému až po vydaní krycieho listu, resp. po poskytnutí poistného plnenia poisťovňou. Dĺžka nájmu náhradného vozidla teda zodpovedá rýchlosti šetrenia škodovej udalosti a vydania krycieho listu, ako tomu bolo aj v tomto prípade. Poškodený nemohol žiadnym spôsobom ovplyvniť dobu trvania opravy vozidla, po vydaní krycieho listu bol poškodený informovaný o možnosti prevziať si opravené vozidlo, čo aj bezodkladne urobil a náhradné vozidlo vrátil. K žalovaným uvedenej primeranej sadzbe denného nájomného 45,- EUR s DPH /37,50 EUR bez DPH/ žalovaný neposkytol vysvetlenie. Žalobca poukázal na cenovú ponuku spoločnosti MK Car s.r.o., z ktorej vyplýva výška denného nájomného za vozidlo značky M. N. 58,80 EUR s DPH. Poplatok za pristavenie a prevzatie vozidla podľa žalobcu predstavuje náklady, ktoré nepochybne vznikli v priamej príčinnej súvislosti s poistnou udalosťou. Ide o náklady spojené s prenájmom náhradného vozidla.

7. Spolu s podaným odporom žalobca predložil svoj aktuálny cenník, cenovú ponuku spoločnosti MK Car s.r.o. a svoje Všeobecné obchodné podmienky pre nájom osobných automobilov.

8. K vyjadreniu žalobcu sa vyjadril žalovaný podaním zo dňa 01.10.2018 (č. l. 116 spisu), v ktorom vzniesol námietku miestnej nepríslušnosti Okresného súdu Žilina s odkazom na to, že podľa ZoPZP ani iného zákona sa prenájom náhradného vozidla nepovažuje za škodu. Ďalej v ňom uviedol, že žalobca od uplatňovaného nároku neodpočítal náklady, ktoré by poškodený inak vynaložil na prevádzku svojho motorového vozidla. Žalovaný taktiež namietol aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu s odôvodnením, že poškodený mal voči žalobcovi záväzok, ktorý spočíval v neuhradenej faktúre. Poškodený teda predstavoval subjekt, ktorý bol dlžníkom žalobcu. Nakoľko bol poškodený dlžníkom žalobcu, nemohol s ním uzatvoriť platne zmluvu o postúpení pohľadávky. Keďže pohľadávku pred jej cesiou poškodený žalobcovi neuhradil, táto mu nevznikla. V prípade uzatvorenej zmluvy o postúpení pohľadávky došlo k postúpeniu záväzku poškodeného. K úhrade faktúry nemohlo dôjsť ani na základe vzájomného zápočtu, z predloženej zmluvy o postúpení pohľadávky totiž vyplýva, že prejav vôle jej účastníkov najskôr smeroval k cedovaniu pohľadávky /neexistujúcej/ a až následne k započítaniu údajne vzájomných pohľadávok poškodeného a žalobcu. Ak teda poškodený nebol majiteľom pohľadávky pred jej postúpením, nemohol túto pohľadávku postúpiť na žalobcu.

9. Nariadeného pojednávania vo veci sa nezúčastnil právny zástupca žalovaného, ktorý svoju neúčasť, ako aj neúčasť žalovaného ospravedlnil a vyjadril súhlas s prejednaním veci v jeho neprítomnosti. Právny zástupca žalobcu sa pridržal svojich doterajších vyjadrení. Poukázal tiež na to, že žalovaný ohľadom krátenia poistného plnenia neposkytol podrobnejšie vysvetlenie ani neprodukoval žiadne dôkazy, ktorými by podložil svoje tvrdenia, či už ide o výšku denného nájomného alebo o dobu trvania nájmu.

10. Podľa , , fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky. Rovnako zodpovedá aj iný prevádzateľ motorového vozidla, motorového plavidla, ako aj prevádzateľ lietadla.

11. Podľa , uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).

12. Podľa a , veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

13. Podľa a , postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi. Ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení.

14. Podľa , ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je rovnakého druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči druhému prejav smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie.

15. Podľa , , započítať nemožno premlčané pohľadávky, pohľadávky, ktorých sa nemožno domáhať na súde, ako aj pohľadávky z vkladov. Proti splatnej pohľadávke nemožno započítať pohľadávku, ktorá ešte nie je splatná. Dohodou účastníkov možno započítaním vyrovnať aj pohľadávky uvedené v odsekoch 1 a 2.

16. Podľa o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov /ďalej len „ZoPZP“/, ak tento zákon neustanovuje inak, vzťahujú sa na poistenie zodpovednosti osobitné predpisy.

17. Podľa § 4 ods. 1 ZoPZP, poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve.

18. Podľa § 4 ods. 2 písm. b/ ZoPZP, poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené preukázané nároky na náhradu škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci.

19. Podľa § 4 ods. 4 ZoPZP, poistený má právo, aby poisťovateľ za neho poskytol poškodenému poistné plnenie v rozsahu podľa odseku 2, ak ku škodovej udalosti, pri ktorej táto škoda vznikla a za ktorú poistený zodpovedá, došlo v čase trvania poistenia zodpovednosti, ak tento zákon neustanovuje inak.

20. Podľa § 11 ods. 6 ZoPZP, poisťovateľ je povinný bez zbytočného odkladu začať prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a do troch mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti a) skončiť prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a oznámiť poškodenému výšku poistného plnenia, ak bol rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a nárok na náhradu škody preukázaný, b) poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť alebo pre ktoré znížil poistné plnenie alebo poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie k tým uplatneným nárokom na náhradu škody, v ktorých nebol v ustanovenej lehote preukázaný rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a výška poistného plnenia; písomné vysvetlenie sa považuje za doručené dňom, keď ho poškodený prevzal, odmietol prevziať, alebo dňom, keď ho pošta vrátila ako nedoručené.

21. Podľa § 11 ods. 7 ZoPZP, poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia.

22. Podľa § 11 ods. 8 ZoPZP, ak poisťovateľ nesplní povinnosť podľa odseku 6, je povinný zaplatiť poškodenému úroky z omeškania podľa osobitného predpisu.

23. Podľa § 15 ods. 1 ZoPZP, náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať.

24. Podľa veta prvá ods. 1, ods. 2 , dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

25. Podľa Nariadenia vlády SR č. , výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

26. Podanou žalobou sa žalobca domáha zaplatenia poistného plnenia vo výške 192,50 EUR s príslušenstvom titulom náhrady škody, ktorá vznikla poškodenému T.-V., F..E..D.. úhradou nájomného za užívanie náhradného motorového vozidla. Poškodený pohľadávku postúpil na žalobcu.

27. Medzi stranami nebolo sporné, že dňa 21.02.2018 došlo v Ž. k dopravnej nehode, že poškodeným bola spoločnosť T.-V., F..E..D.. a že škodová udalosť bola spôsobená prevádzkou motorového vozidla poisteného v tom čase u žalovaného. Taktiež nebolo sporné, že poškodený užíval náhradné motorové vozidlo. Spornou bola výška škody, ktorá v súvislosti s prenájmom náhradného motorového vozidla poškodenému vznikla.

28. Medzi predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu podľa patrí: 1/ udalosť vyvolaná osobitnou povahou prevádzky dopravného prostriedku, 2/ vznik škody a 3/ príčinná súvislosť medzi udalosťou vyvolanou osobitnou povahou prevádzky dopravného prostriedku a vznikom škody.

29. Samotná existencia udalosti vyvolanej osobitnou povahou prevádzky dopravného prostriedku, ako bolo uvedené, nebola medzi stranami sporná. Čo sa týka vzniku škody, škodou je ujma, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a pod skutočnou škodou je nutné rozumieť zmenšenie majetku poškodeného, prípadne náklady potrebné na to, aby sa dosiahol predchádzajúci stav. Samotný vznik škody, teda moment, kedy došlo k úbytku majetkových hodnôt na strane poškodeného, nastal úhradou nájomného, pričom k úhrade došlo započítacím prejavom, ako to vyplýva zo Zmluvy o postúpení pohľadávky. Nakoľko k uzavretiu nájomnej zmluvy došlo v dôsledku toho, že počas vykonávanej opravy poškodený nemohol užívať vlastné motorové vozidlo, existuje príčinná súvislosť medzi škodovou udalosťou a vznikom škody na strane poškodeného.

30. Súd skúmal namietanú aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu a dospel k záveru, že žalobca je aktívne vecne legitimovaný na podanie žaloby. Aktívnu vecnú legitimáciu mu zakladá predložená Zmluva o postúpení pohľadávky zo dňa 14.03.2018. Nie je správne tvrdenie žalovaného, že Zmluvou o postúpení pohľadávky došlo k postúpeniu záväzku poškodeného, keďže tento bol dlžníkom žalobcu. Zmluvou o postúpení pohľadávky poškodený postúpil svoju /budúcu/ pohľadávku, ktorú mal voči žalovanému, vo vzťahu ku ktorému poškodený vystupoval ako veriteľ.

31. Pasívna vecná legitimácia žalovaného vyplýva z ZoPZP. Postúpená pohľadávka je pohľadávkou na náhradu škody v zmysle ustanovení , ktorá je hradená v zmysle ZoPZP z povinného zmluvného poistenia. Súd opakovane uvádza, že v konaní nebolo sporné, že vozidlo, ktorým bola spôsobená škoda, bolo povinne zmluvne poistené u žalovaného.

32. Podľa predloženej Zmluvy o nájme užíval poškodený náhradné motorové vozidlo v rozsahu 6 dní, od 08.03.2018 do 13.03.2018, pričom bolo dojednané denné nájomné 56 EUR a zároveň poplatok za pristavenie a prevzatie vozidla 30 EUR. Z predloženej faktúry vyplýva, že poškodenému bolo fakturované nájomné a poplatok v celkovej výške 366 EUR s DPH /305 EUR bez DPH/. Ako vyplýva z oznámenia žalovaného o poistnom plnení, žalovaný priznal nájomné ako účelné iba v rozsahu 3 dní a vo výške denného nájomného 45 EUR s DPH, spolu teda vo výške 112,50 EUR a túto sumu aj žalobcovi uhradil.

33. Podľa rozsudku Najvyššieho súdu Českej republiky z 30.11.1990, sp. zn. /R 7/1992/: Škodu spočívajúcu v tom, že poškodený vynaložil vyššie náklady na vypožičanie osobného automobilu v porovnaní s nákladmi, ktoré by inak vynaložil na prevádzku svojho automobilu, ktorý nemohol používať v dôsledku poškodenia, je treba považovať za skutočnú škodu, ktorú je škodca povinný nahradiť v rozsahu nutne a účelne vynaložených nákladov. V prípade nákladov za nájom náhradného motorového vozidla musí teda ísť o náklady, ktoré sú nutne a účelne vynaložené.

34. Podľa žalovaného žalobca nepreukázal nutnosť poškodeného užívať náhradné vozidlo. Z predloženého čestného prehlásenia poškodeného vyplýva, že náhradné vozidlo mal prenajaté po dobu 6 dní z dôvodu, že jeho vozidlo bolo umiestnené v autoservise do vystavenia krycieho listu poisťovňou. V tomto období poškodený podľa prehlásenia nemal možnosť použiť iné vhodné vozidlo a prenájom náhradného vozidla bol pre neho nevyhnutný. Nutnosť nákladov vynaložených za nájom náhradného motorového vozidla tak vyplýva z čestného vyhlásenia poškodeného. Odhliadnuc od neho

súd konštatuje, že je zrejmé, že poškodený svoje motorové vozidlo užíval, keďže došlo k samotnej škodovej udalosti. Na nutnosť prenajať si náhradné motorové vozidlo podľa názoru súdu nemožno nazerať optikou existencie možnosti prepraviť sa aj inak, lebo v zásade sa poškodený vždy môže prepraviť aj inak, ale treba naň nazerať ako na súčasť bežného spôsobu fungovania poškodeného. Poškodený mal vlastné motorové vozidlo k dispozícii vždy, keď jeho použitie považoval za vhodné. Nebolo by spravodlivé od neho požadovať, aby sa v dôsledku škodovej udalosti, ktorá mu bola vnútená a stala sa nezávisle od jeho vôle a na ktorej nemal žiaden podiel, zmenil svoje zaužívané spôsoby a ubral zo svojho komfortu či flexibility. Preto súd nájom náhradného motorového vozidla považuje bez ďalšieho za nutne vynaložené náklady na strane poškodeného.

35. Čo sa týka účelnosti vynaložených nákladov, z predloženej Zmluvy o nájme a z faktúry vystavenej po skončení nájmu má súd jednoznačne preukázané, že výška nákladov titulom nájomného a poplatku predstavovala spolu sumu 305 EUR bez DPH. Žalovaný v oznámení o poistnom plnení uviedol, že za primeranú výšku denného prenájmu považuje sumu 45 EUR na deň. Výšku tejto sumy však či už v samotnom oznámení o poistnom plnení, alebo v konaní nijako bližšie nezdôvodnil. Ak žalovaný vychádzal z toho, že uplatnené náklady nie sú účelne vynaloženými nákladmi, bolo jeho povinnosťou túto skutočnosť aj preukázať. Keďže žalovaný vo vzťahu ku kráteniu poistného plnenia neprodukoval žiadne tvrdenia ani dôkazy a žalobca preukázal, že poškodenému vznikla škoda titulom nájmu náhradného vozidla vo výške 305 EUR bez DPH, ktorá po odpočítaní uhradenej sumy 112,50 EUR predstavuje sumu 192,50 EUR, dospel súd k záveru, že nárok žalobcu je v časti uplatnenej istiny dôvodný.

36. Vo vzťahu k ďalším námietkam vzneseným žalovaným v priebehu konania súd uvádza nasledovné: Žalovaný namietal aj to, že dátum skončenia nájmu bol do Zmluvy o nájme zrejme dopísaný až po jej podpise. V tejto súvislosti súd poukazuje na Článok VII Všeobecných obchodných podmienok žalobcu (č. l. 84), podľa ktorého sa dobou nájmu rozumie doba opravy poškodeného vozidla nájomcu, ktorá uplynie dňom vydania opraveného vozidlo autoservisom; v prípade neekonomickej opravy doba do oznámenia poisťovateľa o totálnej škode. Je teda zrejmé, že nájom bol dojednaný na dobu určitú, pričom deň skončenia nájmu bol vopred dohodnutý, hoci neistý. Tento bol následne do zmluvy dopísaný. Námietka žalovaného preto neobstojí.

37. Ďalej žalovaný namietal, že z protokolu o prenájme nevyplýva kde došlo k prevzatiu a pristaveniu motorového vozidla. Vo vzťahu k žalovanému nároku považoval súd túto námietku za irelevantnú.

38. Taktiež žalovaný namietal, že z predložených listín nemožno zistiť kto konal za poškodeného a či išlo o osobu oprávnenú za neho konať. V prvom rade súd konštatuje, že žalovaný netvrdil, že by v mene poškodeného konala neoprávnená osoba. Žalobca vo vyjadrení k odporu uviedol, že v mene poškodeného konala U.. E. T. a toto skutkové tvrdenie žalobcu žalovaný nepoprel.

39. Pokiaľ žalovaný namietal, že žalobca nepreukázal, že vozidlo muselo byť umiestnené v autoservise do vystavenia krycieho listu poisťovňou, súd konštatuje, že skutočnosť, že poškodený si mohol vozidlo prebrať z autoservisu skôr a v prevyšujúcom rozsahu nešlo o účelnú dĺžku trvania nájmu, mal preukázať žalovaný, čo však neučinil.

40. Žalovaným vznesenú námietku miestnej nepríslušnosti vyhodnotil súd ako nedôvodnú s poukazom na , podľa ktorého, popri všeobecnom súde žalovaného je na konanie miestne príslušný aj súd, v ktorého obvode nastala skutočnosť, ktorá zakladá právo na náhradu škody.

41. Ak žalovaný namietal, že žalobca neodpočítal z uplatneného nároku náklady, ktoré by poškodený inak vynaložil na prevádzku svojho motorového vozidla, súd konštatuje, že žalovaný nijako nešpecifikoval o aké náklady a v akej výške by malo ísť, preto túto námietku nebolo možné zohľadniť.

42. Žalobca sa okrem istiny domáhal aj zaplatenia úrokov z omeškania vo výške 5 % ročne od 11.04.2018 do zaplatenia.

43. Otázka nároku poškodeného na úroky z omeškania v prípade neposkytnutia poistného plnenia v uplatnenej (a neskôr súdom priznanej) výške je súdmi riešená rozdielne. V rozsudku sp. zn. zo dňa 22.11.2018 Najvyšší súd Slovenskej republiky vyslovil právny záver, že povinnosť

poisťovateľa zaplatiť poškodenému úroky z omeškania podľa § 11 ods. 8 ZoPZP je viazaná výlučne na nesplnenie jeho nepeňažnej povinnosti podľa § 11 ods. 6 ZoPZP (skončiť šetrenie poistnej udalosti do troch mesiacov od oznámenia poškodeného, oznámiť mu výšku poistného plnenia, prípadne vysvetliť dôvody jeho zníženia). V prípade, že si poisťovateľ svoju povinnosť podľa § 11 ods. 6 ZoPZP splní, nie je povinný uhradiť poškodenému úroky z omeškania a do omeškania sa môže dostať až vtedy, ak by po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody túto v lehote neuhradil (§ 11 ods. 7 ZoPZP). Správnosť záveru poisťovateľa vo vysvetlení podľa § 11 ods. 6 ZoPZP z akého dôvodu odmietol poskytnúť plnenie je podľa názoru najvyššieho súdu irelevantný, nakoľko poisťovateľ je povinný podľa § 11 ods. 6 ZoPZP poskytnúť len písomné vysvetlenie a toto doručiť poškodenému. Ak poisťovateľ neodôvodnil odmietnutie poistného plnenia podľa predstáv poškodeného, nemožno to vykladať spôsobom, že by si túto povinnosť nesplnil vôbec a následne prijať záver, že nesplnením tejto povinnosti sa poisťovateľ dostal v zmysle § 11 ods. 8 ZoPZP do omeškania.

44. V prípade uvedeného právneho záveru najvyššieho súdu nateraz (podľa vedomosti konajúceho súdu) nejde o ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít.

45. Primárne súd uvádza, že je nepochybné, že ustanovenie § 11 ods. 8 ZoPZP sa vzťahuje výlučne k nepeňažnej povinnosti poisťovateľa uvedenej v § 11 ods. 6 ZoPZP. Toto však nevylučuje povinnosť poisťovateľa platiť úroky z omeškania v prípade, že sa dostane do omeškania s plnením peňažnej povinnosti. Podľa ZoPZP sa v prípade, že ZoPZP neustanovuje inak, vzťahujú na poistenie zodpovednosti osobitné predpisy, pričom jedným z nich je aj . Keďže ZoPZP špeciálnu úpravu ohľadom omeškania s poistným (peňažným) plnením neobsahuje, na povinnosť platiť úroky z omeškania sa aplikuje . Otázkou teda ostáva len to, kedy sa poisťovateľ dostane do omeškania s platením poistného plnenia v prípade, že si síce povinnosť podľa ZoPZP splnil, avšak uplatnenú a preukázanú náhradu krátil a v následnom súdnom konaní bol zaviazaný na jej zaplatenie.

46. Súd pri posudzovaní tejto otázky hľadal a zvolil taký výklad ustanovenia § 11 ods. 7 ZoPZP, ktorý považoval za ústavne konformný. Vychádzal pritom z princípu rovnosti subjektov súkromnoprávnych vzťahov a z princípu konzistentnosti právneho poriadku v otázke nazerania na inštitút úrokov z omeškania. Podľa § 11 ods. 7 ZoPZP je splatnosť poistného plnenia viazaná na skončenie prešetrovania alebo na doručenie právoplatného rozhodnutia súdu poisťovateľovi. Hoci v tomto prípade o výške poistného plnenia rozhoduje súd, súd zastáva názor, že omeškanie poisťovateľa by sa malo odvíjať už od skončenia prešetrovania. V zmysle ustanovení ZoPZP má poškodený nárok na náhradu uplatnených a preukázaných nárokov na náhradu škody. Ak poisťovateľ poškodenému tieto nároky neoprávnene kráti, nie je podľa názoru súdu dôvod, aby poisťovateľ ako každý iný dlžník nebol sankcionovaný v podobe úroku z omeškania, keďže svoj záväzok nesplnil riadne a včas. Súd predsa posudzuje dôvodnosť nárokov poškodeného podľa rovnakých kritérií ako ich mal posudzovať poisťovateľ. Upretie práva na úroky z omeškania poškodenému by umožnilo poisťovateľovi úspešne sa vyhýbať plneniu jeho povinností bez akejkoľvek sankcie a v konečnom dôsledku by sťažovalo vymáhateľnosť práva poškodených.

47. Žalovaný sa teda dostal s neoprávnene kráteným poistným plnením do omeškania uplynutím 15-tich dní od skončenia prešetrenia. O splatnosti poistného plnenia odvíjajúcej sa od doručenia právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi možno podľa názoru súdu uvažovať napr. v prípade, že nárok na náhradu škody je uplatnený výlučne voči škodcovi, alebo v prípade náhrady nemajetkovej ujmy spôsobenej prevádzkou motorového vozidla spočívajúcej v zásahu do osobnostných práv /R 61/2018/, povinnosť na náhradu ktorej vzniká až na základe súdneho rozhodnutia /R 45/2000/.

48. Otázka splatnosti poistného plnenia, ako je aktuálne upravená v ZoPZP, bola obdobne riešená aj vo vyhláške Ministerstva financií SR č. , ktorá upravovala zákonné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel pred účinnosťou ZoPZP. Podľa tejto vyhlášky: Poisťovňa je povinná plniť do 15 dní po skončení vyšetrenia nevyhnutného na zistenie jej povinnosti plniť alebo po obdržaní právoplatného rozhodnutia o výške náhrady škody. Vyšetrenie je skončené, len čo so súhlasom poisťovne alebo s jej dodatočným schválením bola dohodnutá s poškodeným výška náhrady škody. Aj toto ustanovenie viazalo splatnosť poistného plnenia alebo na skončenie šetrenia alebo na doručenie právoplatného rozhodnutia o výške náhrady škody. Zásadný rozdiel medzi vtedajšou a aktuálnou právnou úpravou je však ten, že vtedajšia právna

úprava nezakladala (okrem výnimiek) poškodenému priamy nárok voči poisťovateľovi. V prípade, že sa poškodený s poisťovateľom nedohodol na výške náhrady škody, bol poškodený nútený žalovať škodcu. Preto splatnosť poistného plnenia viazaná na „obdržanie právoplatného rozhodnutia o výške náhrady škody“ dávala v kontexte uvedenej právnej úpravy zmysel. ZoPZP uvedenú formuláciu napriek zásadnej zmene právnej úpravy prevzal, čím sa ustanovenie § 11 ods. 7 ZoPZP stalo menej zrozumiteľnejším.

49. S poukazom na uvedené dospel súd k záveru, že žalobca má nárok aj na úroky z omeškania. Z oznámenia o poskytnutí poistného plnenia vyplýva, že šetrenie poistnej udalosti bolo ukončené dňa 26.03.2018. Posledným dňom 15-dňovej lehoty na poskytnutie poistného plnenia teda bolo 10.04.2018. Dňom 11.04.2018 sa žalovaný dostal s plnením svojho peňažného záväzku do omeškania. Výška uplatneného úroku z omeškania 5 % ročne zodpovedá aktuálnej výške úroku z omeškania podľa predpisov občianskeho práva.

50. Súd teda priznal žalobcovi úroky z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 192,50 EUR od 11.04.2018 do zaplatenia

51. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa , , podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak strana mala vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Keďže žalobca bol v konaní v celom rozsahu úspešný, priznal mu súd voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške priznaného nároku rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde v Žiline.

Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil ( ). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (363 ).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (, ).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).