Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_25C-20-2019.pdf
PDF · 82.6 KB
Case nature
Area
Subarea
25C/20/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Martou Melicherčíkovou v právnom spore žalobcu: Bytex Slovensko, s.r.o., IČO: 36171778, so sídlom Čárskeho 7, 040 01 Košice, zast. JUDr. Ivan Husár, advokát, so sídlom Vojenská 14, 040 01 Košice, proti žalovanému: M. G., nar. X.X.XXXX, H. B. X, XXX XX Y., v konaní o 519,96 EUR s príslušenstvom takto
rozhodol:
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 519,96 € s 5% ročným úrokom z omeškania zo sumy 386,42 € od 1.7.2016 do zaplatenia s 5% ročným úrokom z omeškania zo sumy 133,54 € od 1.7.2017 do zaplatenia do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.
Žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v plnej výške.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 28.6.2019 domáhal, zaplatenia istiny vo výške 519,96 EUR s príslušenstvom titulom nedoplatku na vyúčtovaní služieb za rok 2015 a 2016. Zároveň žiadal priznať náhradu trov konania.
2. Žalobu odôvodnil tým, že žalovaný bol vlastníkom bytu č. 15 bytového domu na ulici Odborárska 3 v Košiciach. Žalobca vykonáva správu predmetného bytového domu na základe Zmluvy o výkone správy. Podľa článku 5.4. zmluvy o výkone spŕavy bytového domu je vlastník bytu povinný uhradiť nedoplatok do 30 dní od doručenia vyúčtovania.
3. Nakoľko si žalovaný neplnil povinnosti vyplývajúce zo zmluvy o výkone správy eviduje žalobca voči žalovanému z titulu neuhradenia nedoplatku z vyúčtovania služieb za rok 2015 a 2016 sumu vo výške 519,96 EUR. Nedoplatok z vyúčtovania služieb za rok 2015 vo výške 386,42 EUR bol splatný 30.6.2016, nedoplatok z vyúčtovania služieb za rok 2016 vo výške 133,54 EUR bol splatný 30.6.2017.
4. Súd vykonal dokazovanie a zistil skutkový stav:
5. V súlade so Zmluvou o výkone správy č. 027/2008 mal súd za preukázané, že žalobca vykonáva správu bytového domu Odborárska 3 v Košiciach, súpisné číslo 266.
6. Z vyúčtovania nákladov za služby spojené s bývaním za obdobie od 1.1.2015 do 31.12.2015 predloženého žalobcom je zrejmé, že žalovanému vznikol za predmetný byt za vyššie uvedené obdobie nedoplatok vo výške 386,42 EUR.
7. Z vyúčtovania nákladov za služby spojené s bývaním za obdobie od 1.1.2016 do 30.4.2016 predloženého žalobcom bolo preukázané, že žalovanému vznikol za predmetný byt za vyššie uvedené obdobie nedoplatok vo výške 133,54 EUR.
8. Z poštového podacieho hárku súd zistil, že žalobca doručil žalovanému vyúčtovanie nákladov za služby spojené s bývaním.
9. Zistený skutkový stav súd posúdil podľa týchto právnych predpisov:
10. Podľa ust. § 6 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov správu domu vykonáva spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome (ďalej len "spoločenstvo") alebo iná právnická osoba alebo fyzická osoba, s ktorou vlastníci bytov a nebytových priestorov uzatvoria zmluvu o výkone správy (ďalej len "správca"). Vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome sú povinní zabezpečiť správu domu spoločenstvom alebo správcom. Povinnosť správy domu vzniká dňom prvého prevodu vlastníctva bytu alebo nebytového priestoru v dome.
11. Podľa ust. § 7 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov spoločenstvo je právnická osoba založená podľa tohto zákona, ktorá spravuje spoločné časti domu a spoločné zariadenia domu, nebytové priestory, ktoré sú v spoluvlastníctve vlastníkov bytov a nebytových priestorov (ďalej len "spoločné nebytové priestory"), príslušenstvo a priľahlý pozemok vrátane ich údržby a obnovy. Spoločenstvo zabezpečuje plnenia spojené s užívaním bytov a nebytových priestorov v dome. Spoločenstvo vzniká dňom zápisu do registra spoločenstiev vedenom obvodným úradom v sídle kraja (ďalej len "správny orgán") príslušným podľa sídla spoločenstva (ďalej len "register").
12. Podľa ust. § 7b ods. 5 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome sú povinní uhrádzať finančné prostriedky do fondu prevádzky, údržby a opráv a úhrady za plnenia.
13. Podľa ust. § 8a ods. 7 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov s prevodom alebo prechodom vlastníctva bytu alebo nebytového priestoru v dome prechádzajú na nového vlastníka bytu alebo nebytového priestoru v dome práva a povinnosti vyplývajúce zo zmluvy o výkone správy. Ak vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome nadobudol byt alebo nebytový priestor v dome na základe zmluvy o vstavbe alebo nadstavbe domu, pristupuje k zmluve o výkone správy. Prevodom alebo prechodom bytu alebo nebytového priestoru v dome na nového vlastníka odstupuje doterajší vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome od zmluvy o výkone správy; záväzky vyplývajúce z tejto zmluvy zanikajú až ich usporiadaním. Nového vlastníka bytu alebo nebytového priestoru v dome zaväzujú aj právne úkony týkajúce sa domu, spoločných častí domu a spoločných zariadení domu, príslušenstva a pozemku vykonané pred prevodom alebo prechodom vlastníctva bytu alebo nebytového priestoru v dome.
14. Podľa ust. § 10 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome sú povinní v súlade so zmluvou o spoločenstve alebo so zmluvou o výkone správy poukazovať preddavky mesačne vopred do fondu prevádzky, údržby a opráv, a to od prvého dňa mesiaca nasledujúceho po vklade vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Výšku preddavku do fondu prevádzky, údržby a opráv určia vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome spravidla vždy na jeden rok vopred tak, aby sa pokryli predpokladané náklady na prevádzku, údržbu a opravy spoločných častí domu, spoločných zariadení domu, spoločných nebytových priestorov, príslušenstva a priľahlého pozemku, ako aj výdavky na obnovu, modernizáciu a rekonštrukciu domu. Vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome vykonávajú úhrady do fondu prevádzky, údržby a opráv podľa veľkosti spoluvlastníckeho podielu; ak k bytu alebo nebytovému priestoru v dome prilieha podľa § 19 ods. 4 balkón, lodžia alebo terasa, pre účely tvorby fondu prevádzky, údržby a opráv domu sa zarátava do veľkosti spoluvlastníckeho podielu 25% z podlahovej plochy balkóna, lodžie alebo terasy. Pri určení preddavkov do fondu prevádzky, údržby a opráv vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome zohľadnia mieru využívania spoločných častí domu a spoločných zariadení domu vlastníkmi nebytových priestorov.
15. Podľa čl. 4 bod 2 Zmluvy o výkone správy č. 027/2008 zo dňa 7.1.2009 vlastníci sú povinní uhrádzať a) vypočítaný preddavok do fondu prevádzky, údržby a opráv, b) určené zálohové platby za plnenia a
služby spojené s užívaním spoločných častí domu a spoločných zariadení domu, bytov a nebytových priestorov, c) poplatok za správcovskú činnosť, d) ďalšie platby za služby, na ktorých sa zmluvné strany dohodnú.
16. Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalobca ako právnická osoba podľa zákona č. 182/11993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov a v súlade so Zmluvou o výkone správy č. 027/2008 vykonáva správu bytového domu na ulici Odborárska č. 3 v Košiciach, súpisné číslo 266. Súd považoval za nesporné, že žalovaný v rozhodnom období, t. j. v roku 2015 a 2016 bol vlastníkom predmetného bytu a jeho povinnosťou bolo podľa článku IV. bodu 2 Zmluvy o výkone správy vykonávať úhrady do fondu prevádzky, údržby a opráv, na základe mesačných predpisov. Žalovaný svoju zákonnú povinnosť, ako aj povinnosť vyplývajúcu zo Zmluvy o výkone správy zaplatiť zálohové platby za byt nesplnil. Podľa ročného vyúčtovania služieb a médií na byt za obdobie od 1.1.2015 do 31.12.2015 mal žalovaný nedoplatok na vyúčtovaní v sume 386,42 EUR a za obdobie od 1.1.2016 do 30.4.2016 mal žalovaný nedoplatok na vyúčtovaní v sume 133,54 EUR. Rovnako bolo preukázané, že žalobca doručil žalovanému vyúčtovanie nákladov za služby spojené s bývaním.
17. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, citované zákonné ustanovenia, po preukázaní výšky žalovanej sumy súd žalobe v celom rozsahu vyhovel a zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi uplatnenú istinu 519,96 EUR.
18. Podľa ust. § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka, príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.
19. Podľa § 517 ods. 1 OZ, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. 20. Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. 21. Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. 22. Základná úroková sadzba ECB, platná k prvému dňu omeškania s plnením dlhu, bola vo výške 0 %. Po zvýšení o 5 percentuálnych bodov je teda vo výške 5% ročne.
23. Na základe uvedeného úrok z omeškania súd žalobcovi priznal vo výške 5 % ročne zo sumy 386,42 EUR od 1.7.2016 do zaplatenia a 5 % ročne zo sumy 133,54 EUR od 1.7.2017 do zaplatenia, t. j. po uplynutí 30 dňovej lehoty od prevzatia vyúčtovania do zaplatenia.
24. Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
25. Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
26. Súd pri rozhodovaní o trovách konania vychádzal z ust. § 255 ods. 1 CSP keď úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v plnej výške.
27. Podľa ust. § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v dvoch písomných vyhotoveniach.
Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde (ust. § 362 ods. 1 a 2 C.s.p.).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha (ust. § 363 C.s.p.).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (ust. § 365 C.s.p.).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (ust. § 366 C.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.