Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_11C-15-2020.pdf
PDF · 111.57 KB
Case nature
Area
Subarea
11C/15/2020
Uznesenie
Okresný súd Bratislava I v spore žalobkyne: Z.. B. U.Á., rodená E., narodená XX.XX.XXXX, bytom N. H.Ž. X, XXX XX Bratislava, zastúpenej HMG LEGAL, s. r. o. so sídlom Červeňova 14, 811 03 Bratislava, IČO: 35 885 459, proti žalovanej: P.. G. A., rodená A., narodená XX.XX.XXXX, bytom Z. XX, XXX XX Bratislava, o návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
Súd návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a .
Žalovanej n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni.
Žalobkyňa j e p o v i n n á zaplatiť súdny poplatok z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v sume 33,- eur na účet Okresného súdu Bratislava I do troch dní od právoplatnosti uznesenia.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa podala na Okresný súd Bratislava I dňa 14.05.2020 (elektronické podanie prijaté 13.05.2020 o 19:26 hod.) návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 13.05.2020, ktorým sa domáhala nariadenia neodkladného opatrenia v znení: „Žalovaná je povinná zdržať sa akéhokoľvek neoprávneného zásahu do výkonu vlastníckeho práva žalobkyne viažuceho sa k nehnuteľnosti vo výlučnom vlastníctve žalobkyne, evidovanej na LV č. XXXX, vedenom Okresným úradom Bratislava, katastrálny odbor pre katastrálne územie K. Z., obec: Bratislava - mestská časť K. Z., okres: Bratislava P., pozemok registra „C“, parcelné číslo XXXX/X - druh pozemku: záhrady o výmere 522 m2. Žalovaná je povinná neumožniť osobám s ňou žijúcich v spoločnej domácnosti a tretím osobám akýkoľvek neoprávnený zásah do výkonu vlastníckeho práva žalobkyne viažuceho sa k nehnuteľnosti vo výlučnom vlastníctve žalobkyne, evidovanej na LV č. XXXX, vedenom Okresným úradom Bratislava, katastrálny odbor pre katastrálne územie K. Z., obec: Bratislava - mestská časť K. Z., okres: Bratislava P., pozemok registra „C“, parcelné číslo XXXX/X - druh pozemku: záhrady o výmere 522 m2.“
2. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia žalobkyňa odôvodnila odkazom na ustanovenia § 324 ods. 3, § 325 ods. 1, ods. 2 písm. d), § 336 ods. 1, § 337 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“) a tým, že žalobkyňa je výlučnou vlastníčkou nehnuteľností evidovaných na LV č. XXXX, vedenom Okresným úradom Bratislava, katastrálny odbor pre katastrálne územie K. Z., obec: Bratislava - mestská časť K.É. Z., okres: Bratislava P., pozemkov registra „C“: parcelné číslo XXXX/X - druh pozemku: záhrady o výmere 522 m2 a parcelné číslo XXXX/XX - druh pozemku: záhrady o výmere 87m2. K tomuto tvrdeniu predložila listinný dôkaz: Internetový výpis LV č. XXXX. Žalovaná je výlučnou vlastníčkou nehnuteľností evidovaných na LV č. XXX, vedenom Okresným úradom Bratislava, katastrálny odbor pre katastrálne územie K. Z., obec: Bratislava - mestská časť K. Z., okres: Bratislava P., okrem iných aj pozemkov registra „C“: parcelné číslo XXXX/X - druh pozemku: ostatná plocha o výmere 64 m2 a parcelné číslo XXXX/ XX - druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie o výmere 122m2. K tomuto tvrdeniu predložila listinný dôkaz: Internetový výpis LV č. XXX. Žalovaná pozemok registra „C“, parcelné číslo XXXX/
XX nadobudla v roku 2019 (podstatne neskôr ako ostatné parcely evidované na LV č. XXX), a teda musela mať vedomosť o tom, že k tejto parcele neexistuje priamy prístup, čo vyplýva z katastrálnej mapy. Taktiež musela mať vedomosť aj o tom, že k predmetnej parcele nie je doposiaľ zriadené ani vecné bremeno v podobe práva prechodu a prejazdu cez parcelu vo vlastníctve tretej osoby. Aj napriek uvádzaným nedostatkom, o ktorých žalovaná v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy, predmetom ktorej bolo nadobudnutie vlastníckeho práva k parcele č. XXXX/XX, musela vedieť, nadobudla k predmetnej parcele vlastnícke právo, ktorého vklad bol povolený do príslušného katastra rozhodnutím zo dňa 27.05.2019. Ako listinný dôkaz o tvrdenej skutočnosti žalobkyňa predložila Katastrálnu mapu zobrazujúcu susediace parcely, parcelné čísla XXXX/X, XXXX/XX a XXXX/X. Žalobkyňa má svoje pozemky, parcelné čísla XXXX/X a XXXX/XX, bezprostredne susediace s parcelou žalovanej číslo XXXX/XX, ohraničené plotom s výnimkou časti parcely č. XXXX/X, ktorá je v prikladanom nákrese označená zelenou farbou. Táto časť parcely číslo XXXX/X patriacej žalobkyni nie je doposiaľ žiadnym spôsobom viditeľne ohraničená, v dôsledku čoho je voľne prístupná cudzím osobám, a to najmä žalovanej a tretím osobám, ktorým žalovaná umožní vstup na túto časť pozemku žalobkyni, nakoľko takmer všetky parcely s touto časťou parcely susediace sú vo výlučnom vlastníctve žalovanej (parcely č. XXXX/X, XXXX/XX a XXXX/XX). Žalobkyňa predložila ako dôkaz Nákres zobrazujúci parcely, parcelné čísla XXXX/X, XXXX/XX, XXXX/ XX a XXXX/X s existujúcim oplotením oddeľujúcim jednotlivé parcely. Žalovaná, osoby s ňou žijúce v spoločnej domácnosti a tretie osoby, ktorým žalovaná umožňuje vstup na svoje nehnuteľnosti (parcely číslo XXXX/X, XXXX/X a XXXX/XX) využívajú neoplotenú časť žalobkyninej parcely č. XXXX/X na prechod a prejazd na pozemok žalovanej parcelné číslo XXXX/XX bez akéhokoľvek právneho titulu oprávňujúceho ich na prechod a prejazd cez túto časť pozemku vo výlučnom vlastníctve žalobkyne. Za účelom preukázania pravdivosti tohto tvrdenia, žalobkyňa predložila listinný dôkaz - fotografiu č. 1, na ktorej sú zachytení dvaja muži (robotníci) so stavebným strojom, a to na pozemku žalovanej parcelné číslo XXXX/XX, na ktorý sa tieto osoby spolu so strojovým zariadením dostali (a mohli dostať) len cez neoplotenú časť pozemku parcelné číslo XXXX/X patriacu žalobkyni. Žalobkyňa za účelom osvedčenia dôvodnosti podania tohto návrhu predložila ďalší listinný dôkaz - fotografiu č. 2, na ktorej je vyfotografovaná časť jej parcely č. XXXX/X, oplotenie oddeľujúce túto jej parcelu od parcely žalovanej číslo XXXX/XX a tiež oplotenie oddeľujúce parcelu žalovanej od parcely číslo XXXX/X patriacu tretím osobám. Súčasťou oplotenia oddeľujúceho parcelu žalovanej číslo XXXX/XX a parcelu číslo XXXX/X je bránka umožňujúca vstup na inak nedostupný pozemok parcelné číslo XXXX/XX, ktorej vyhotovenie zabezpečil developer stavby stojacej na pozemku parcely „C“, parcelné číslo XXXX/X so súpisným číslom XXXX (predmetná stavba je zachytená na fotografii č. 2), ktorý bol predchádzajúcim vlastníkom parcely číslo XXXX/XX, ktorú následne nadobudla do svojho vlastníctva žalovaná. Aj napriek tomu, že bránka na fotografii č. 2 umožňuje riadny prístup na pozemok parcelné číslo XXXX/XX patriaci žalovanej, tento spôsob prístupu žalovaná nevyužíva. Naproti tomu využíva na prechod a prejazd časť neoploteného pozemku vo vlastníctve žalobkyne. Žalobkyňa zdôraznila, že žalovaná v čase nadobudnutia vlastníckeho práva k parcele číslo XXXX/XX od developera stavby stojacej na vedľajšom pozemku preukázateľne vedela, že k ňou nadobúdanej nehnuteľnosti je predávajúcim (developerom) zriadený iba jeden priamy vstup, bránička na fotografii č. 2, ku ktorej je možné dostať len prechod/om cez pozemok parcely číslo XXXX/X, toho času v podielovom vlastníctve vlastníkov stavby so súpisným číslom XXXX. Žalobkyňa je toho názoru, že žalovaná a predávajúci (developer) si mali ešte pred uzavretím kúpnej zmluvy vyriešiť otázku prístupu k predmetu kúpy, prípadne zriadenie vecného bremena v prospech nadobúdanej nehnuteľnosti, pozemku parcely číslo XXXX/XX a v neprospech parcely číslo XXXX/X patriacej predávajúcemu (developerovi). Nemôže byť na ťarchu žalobkyne skutočnosť, že žalovaná nadobudla nehnuteľnosť, ku ktorej neexistuje priamy prístup a že žalovaná nevyužíva na vstup na svoj pozemok jediný možný spôsob, a to prechod cez susediacu parcelu číslo XXXX/X, ktorá má práve za týmto účelom v oplotení oddeľujúcom parcely čísla XXXX/X a XXXX/XX vybudovanú uzamykateľnú bránu. Podľa názoru žalobkyne, žalovaná opakovane a neoprávnene zasahuje do výkonu vlastníckeho práva žalobkyne tým, že na prechod a prejazd na svoj pozemok využíva neoplotenú časť pozemku žalobkyne, čím znemožňuje žalobkyni pokojne užívať a nakladať so svojím majetkom. Žalobkyňa uviedla, že má záujem svoje nehnuteľnosti, vrátane pozemku parcelné číslo XXXX/X, predať a žalovaná jej svojím konaním podstatne znižuje túto šancu, nakoľko potenciálnych kupujúcich (záujemcov o ponúkané nehnuteľnosti) odrádza tá skutočnosť, že nimi novo nadobudnutý nehnuteľný majetok budú bez právneho dôvodu užívať tretie osoby. Žalobkyňa na podporu tvrdeného dlhotrvajúceho zásahu do jej vlastníckeho práva zo strany žalovanej predložila listinný dôkaz - Upozornenie (opakujúce) zo dňa 02.05.2017 spolu s dokladom o odoslaní (podaním lístkom), ktorým žalobkyňa vyzvala žalovanú na rešpektovanie reálnych hraníc susediacich pozemkov. Žalobkyňa ďalej uviedla, že medzičasom podnikla aktívne kroky k zamedzeniu neoprávneného zásahu do výkonu jej vlastníckeho práva tým,
že príslušnému stavebnému úradu oznámila svoj zámer oplotiť doposiaľ neoplotenú časť parcely číslo XXXX/X. V predmetnom ohlásení žalobkyňa ako predpokladaný dátum ukončenia drobnej stavby (plotu) uviedla mesiac august 2020. Avšak do času, kým bude ohlásený plot postavený, a tým natrvalo vyriešené pomery medzi stranami sporu, žalobkyňa uviedla, že je nútená domáhať sa súdnou cestou uloženia povinnosti žalovanej (špecifikovanej v petite návrhu), nakoľko tá aj po viacerých napomenutiach a výzvach nerešpektovala a nerešpektuje dodržiavanie reálnych hraníc vzájomne susediacich pozemkov. Po postavení drobnej stavby, t. j. po oplotení doposiaľ neoplotenej časti nehnuteľnosti žalobkyne sa nenávratne uznajú a akceptujú reálne hranice jednotlivých pozemkov / parciel, čím sa definitívne upravia pomery medzi žalobkyňou a žalovanou, ale aj medzi všetkými ďalšími nástupcami vlastníkov predmetných nehnuteľností. Žalobkyňa mala za to, že ak by súd návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel a žalovanej by uložil povinnosť zdržať sa akéhokoľvek zásahu do výkonu vlastníckeho práva žalobkyne k neoplotenej časti pozemku parcely číslo 4596/5, nedošlo by k neprimeranému a neproporcionálnemu zásahu do práv žalovanej. Za účelom priameho a bezprostredného vstupu na pozemok parcely číslo XXXX/XX patriaci žalovanej bola v rámci oplotenia tohto pozemku vyhotovená aj brána, v dôsledku čoho by nariadeným neodkladným opatrením nedošlo k tomu, že by žalovanej nebol umožnený vstup na nehnuteľnosť v jej vlastníctve. Žalobkyňa žiada poskytnúť súdnu ochranu svojho žalovanou porušovaného vlastníckeho práva nariadením neodkladného opatrenia do času, kým svoju aj zvyšnú časť parcely číslo XXXX/X neoplotí. Žalobkyňa trvanie navrhovaného neodkladného opatrenia časovo neohraničila, nakoľko mala za to, že neodkladné opatrenie čiastočne spĺňa predpoklad trvalej úpravy pomerov medzi stranami sporu a po vybudovaní oplotenia časti parcely číslo XXXX/ X ním ukladaná povinnosť zanikne, pretože porušenie tejto povinnosti nebude objektívne možné. Potrebu bezodkladne upraviť pomery medzi stranami sporu žalobkyňa odôvodnila aj tým, že uložením povinnosti žalovanej zdržať sa neoprávnených zásahov do výkonu vlastníckeho práva žalobkyne, je možné predísť následnému sporu medzi žalobkyňou a žalovanou o náhradu škody spôsobenej neoprávneným užívaním cudzej nehnuteľnosti, ktorým okrem iného (vyššie spomínaná dlhodobá nemožnosť žalobkyne nehnuteľnosť predať tretej osobe) dochádza k znehodnocovaniu úžitkovej hodnoty žalobkynho pozemku. Žalobkyňa trvala na tom, že nariadením neodkladného opatrenia nedôjde k spôsobeniu neprimeranej ujmy žalovanej v porovnaní s ujmou (škodou), ktorá je spôsobovaná a naďalej bude spôsobovaná žalobkyni v prípade, ak nedôjde k vydaniu neodkladného opatrenia.
3. Navrhovateľ neodkladného opatrenia (žalobkyňa) súčasne k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia pripojili listiny, na ktoré sa odvoláva, opísané v predchádzajúcom odseku odôvodnenia tohto uznesenia.
4. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v účinnom znení (ďalej len „CSP“), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
5. Podľa § 324 ods. 2 CSP, na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je príslušný okresný súd.
6. Podľa § 324 ods. 3 CSP, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
7. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
8. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
9. Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
10. Podľa § 326 ods. 2 CSP, k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.
11. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
12. Podľa § 328 ods. 2 veta druhá CSP, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa § 326.
13. Podľa § 329 ods. 1 veta prvá CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
14. Podľa § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
15. Podľa § 331 ods. 1 CSP, návrh na nariadenie neodkladného opatrenia súd doručí ostatným stranám až spolu s uznesením, ktorým bolo neodkladné opatrenie nariadené. Ak bol návrh na jeho nariadenie odmietnutý alebo zamietnutý, uznesenie o jeho odmietnutí alebo zamietnutí ani prípadné odvolanie navrhovateľa súd ostatným stranám nedourčuje; uznesenie odvolacieho súdu im doručí, len ak ním bolo neodkladné opatrenie nariadené.
16. Podľa § 331 ods. 2 CSP, uznesenie o neodkladnom opatrení súd odošle najneskôr do troch dní od jeho vyhotovenia.
17. Podľa článku 20 ods. 3 veta prvá Ústavy Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb., vlastníctvo zaväzuje.
18. Podľa § 127 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „Občiansky zákonník“), ak je to potrebné a ak to nebráni účelnému využívaniu susediacich pozemkov a stavieb, môže súd po zistení stanoviska príslušného stavebného úradu rozhodnúť, že vlastník pozemku je povinný pozemok oplotiť.
19. Podľa § 57 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „Stavebný zákon“), stavebník je povinný uskutočnenie stavieb, stavebných úprav a udržiavacích prác uvedených v § 55 ods. 2 vopred písomne ohlásiť stavebnému úradu. K ohláseniu drobnej stavby pripojí jednoduchý situačný výkres; ak ide o jednoduchú stavbu podľa § 55 ods. 2 písm. a), pripojí podklady s náležitosťami žiadosti o stavebné povolenie a projektovú dokumentáciu. Stavebný úrad môže určiť, že ohlásenú drobnú stavbu, stavebnú úpravu alebo udržiavacie práce možno uskutočniť len na základe stavebného povolenia.
20. Podľa § 139b ods. 8 písm. b) Stavebného zákona, za drobné stavby sa považuje aj oplotenie.
21. Pred nariadením predbežného opatrenia (poznámka súdu: teraz neodkladného opatrenia) alebo zamietnutím návrhu na jeho nariadenie súd nevykonáva dokazovanie, ale vychádza iba z obsahu návrhu a príloh, pričom na základe ich spravdepodobnenia vyvodí záver o tom, či je osvedčená legálnosť (potreba, naliehavosť) dočasne upraviť pomery účastníkov. Potreba okamžitej úpravy pomerov medzi účastníkmi dočasným predbežným opatrením je kumulatívnou požiadavkou na realizáciu predbežného opatrenia a nedá sa odôvodniť len z abstraktnej možnosti sťažovateľa nakladať s predmetom sporu, ale musí byť aj reálne preukázaná. Dôkazy slúžiace ako podklad rozhodnutia, ktoré nachádzajú vyjadrenie vo výroku rozhodnutia, sa nedajú odvodiť len z abstraktnej možnosti sťažovateľa nakladať s predmetom sporu, ale musia byť mimo všetkých pochybností aj reálne preukázané (napríklad nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 298/08 zo dňa 18.11.2008).
22. Pri nariaďovaní predbežného opatrenia prevláda požiadavka rýchlosti nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení. V dôsledku toho sa nezisťujú všetky tie skutočnosti, ktoré má mať súd zistené pred vydaním konečného rozhodnutia vo veci samej, a skutočnosti, z ktorých sa vyvodzuje dôvodnosť návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, nemusia byť preukázané dôkazmi. Zákon z tohto dôvodu ani nepredpokladá, že by pri rozhodovaní o predbežnom opatrení mal súd vykonávať dokazovanie (§ 120 a nasl. OSP). Pre nariadenie predbežného opatrenia je postačujúce, pokiaľ sú okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na toto dočasné opatrenie, aspoň osvedčené (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Cdo 338/09 zo dňa 17.12.2009; R 20/1998).
23. Medzi osvedčením a dokázaním nejakej skutočnosti je rozdiel, ktorý odlišuje mieru zisťovania skutkového stavu pri vydávaní uznesenia o predbežnom opatrení a rozsudku. Dokazovanie pred rozhodnutím o návrhu na predbežné opatrenie nie je dokazovaním v rozsahu vyžadovanom v základnom konaní; to je pojmovo vylúčené. Staršia legislatíva a teraz právna náuka toto dokazovanie preto označuje výrazom osvedčenie alebo osvedčovanie. Osvedčovanie na rozdiel od dokazovania znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia. Pri ich zisťovaní neprihliada a ani nemusí prihliadať na všetky procesné formality, ako je to pri riadnom procesnom dokazovaní. Výsledkom takéhoto postupu je, že osvedčované skutočnosti sa súdu, so zreteľom na všetky okolnosti prípadu, javia ako nanajvýš (vysoko) pravdepodobné. Aj v tomto konaní (konanie o nariadenie predbežného opatrenia) súd postupuje v súčinnosti s účastníkmi tak, aby ochrana práv bola rýchla a účinná a aby sa skutočnosti, ktoré sú medzi účastníkmi sporné, spoľahlivo zistili. Použitie týchto zásad je však primerané a limitom je dosiahnutie účelu predbežného opatrenia. Tieto zásady sa neuplatňujú v celej šírke, ale s dôrazom na rýchlosť ochrany práv a spoľahlivosť tvrdení navrhovateľa na úrovni osvedčenia (spravdepodobnenia) skutočností, ktoré sú rozhodujúce pre záver o potrebe a nevyhnutnosti nariadenia predbežného opatrenia (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6 M Cdo 5/2012 zo dňa 28.11.2012).
24. Súd môže neodkladné opatrenia nariadiť aj vtedy, ak medzi stranami sporu nezačalo a ani nezačne konanie vo veci samej, čo je aj prípad tohto konania o nariadenie neodkladného opatrenia, keďže v odôvodnených prípadoch je konanie o nariadenie neodkladného opatrenia schopné nahradiť, resp. konzumovať, konanie vo veci samej.
25. Po preskúmaní návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, vrátane listín tvoriacich jeho prílohy, súd konštatoval nedôvodnosť návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia.
26. Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v článku 20 ods. 3 vete prvej výslovne stanovuje, že vlastníctvo zaväzuje. Znamená to, že vlastníkovi neprináležia len práva vyplývajúce z vlastníctva určitej veci (hnuteľnej alebo nehnuteľnej), ale aj povinnosti sa o predmet svojho vlastníckeho práva s náležitou starostlivosťou starať, okrem iného, aj tak, aby zamedzil neoprávneným zásahom cudzích osôb (nevlastníkov) do výkonu svojho vlastníckeho práva. V rámci občianskoprávnej úpravy susedských vzťahov sa osobitne rieši prípad upravený v citovanom ustanovení § 127 ods. 2 Občianskeho zákonníka, keď pri splnení určitých predpokladov môže súd vlastníkovi pozemku uložiť povinnosť, aby svoj pozemok oplotil. Súd môže takto rozhodnúť len vtedy, keď je to potrebné a nebráni to účelnému využívaniu susediacich pozemkov a stavieb. Skôr než súd rozhodne, zadováži si stanovisko príslušného stavebného úradu. Pritom rozhodnutie súdu sa v nijakom smere netýka stavebnoprávnych predpokladov, ktoré musí stavebník na zriadenie plotu splniť podľa Stavebného zákona, prípadne ďalších stavebných predpisov. Citované ustanovenie § 127 ods. 2 Občianskeho zákonníka vychádza zo stavu, ktorý v tejto otázke vytvorili stavebné predpisy, a plne ich rešpektuje. Stavebnoprávna úprava neukladá ani pri jednom z účelových určení pozemku povinnosť pozemok oplotiť. Zásadne teda platí, že závisí od rozhodnutia vlastníka, či si pozemok oplotí, alebo nie. Konaním a rozhodovaním súdu vo veci oplotenia pozemku sa nenahrádza konanie a rozhodovanie stavebného úradu o zriadení plotu. Oplotenie sa považuje za drobnú stavbu v zmysle citovaného ustanovenia § 139b ods. 8 písm. b) Stavebného zákona a na jej zriadenie sa zásadne vyžaduje iba písomné ohlásenie stavebnému úradu v súlade s citovaným ustanovením § 57 ods. 1 Stavebného zákona.
27. Súd, po dôkladnom oboznámení sa s dôvodmi návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a k nemu pripojených listinných dôkazov, vyvodil záver, že v prípade, ak by mala žalobkyňa viditeľne ohraničený, tzn. oplotený pozemok - časť parcely číslo XXXX/X, nebola by voľne prístupná cudzím osobám, t. j. ani žalovanej a tretím osobám, ktorým žalovaná umožňuje vstup na túto časť pozemku patriacu žalobkyni, keďže takmer všetky parcely susediace s touto časťou parcely žalobkyne, sú vo výlučnom vlastníctve žalovanej, a nedošlo by k využívaniu neoplotenej časti žalobkynej parcely č. XXXX/ X na prechod a prejazd na pozemok žalovanej číslo XXXX/XX týmito osobami. Za predpokladu, ak by mala žalobkyňa oplotenú časť parcely č. XXXX/X, neboli by sa na pozemok žalovanej parcelné číslo XXXX/XX dostali dvaja muži (robotníci) so stavebným strojom, ktorí sú vyobrazení na listinnom dôkaze žalobkyne - fotografii č. 1, pretože sama žalobkyňa v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia uvádza, že tieto osoby sa spolu so stavebným zariadením na pozemok žalovanej parcelné číslo XXXX/XX: „...dostali (a mohli dostať) len cez neoplotenú časť pozemku parcelné číslo XXXX/
X patriacu žalobkyni.“ Ak by mala žalobkyňa časť pozemku v jej vlastníctve - parcelné číslo XXXX/ X riadne ohradenú, znemožnilo by to žalovanej využívať túto časť pozemku žalovanej na prechod a prejazd k svojej parcele číslo XXXX/XX, a žalovaná by bola logicky nútená využívať bránku zobrazenú na listinnom dôkaze - fotografii č. 2, umožňujúcu riadny prístup na pozemok parcelné číslo XXXX/XX patriaci žalovanej, ku ktorej je možné dostať sa len prechodom cez pozemok parcely číslo XXXX/X, toho času v podielovom vlastníctve vlastníkov stavby so súpisným číslom XXXX. Sama žalobkyňa v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia potvrdila, že tento spôsob prístupu (bránkou) žalovaná nevyužíva, keďže využíva na prechod a prejazd časť neoploteného pozemku vo vlastníctve žalobkyne. Riadne oplotenie časti žalobkynho pozemku parcelné číslo XXXX/X by znemožnilo žalovanej opakovane a neoprávnene zasahovať do výkonu vlastníckeho práva žalobkyne tým, že na prechod a prejazd na svoj pozemok parcelné číslo XXXX/XX využíva neoplotenú časť pozemku žalobkyne. Taktiež by riadne oplotenie neznemožňovalo šance žalobkyne predať nehnuteľnosti v jej vlastníctve, vrátane pozemku parcelné číslo XXXX/X, ktorých možný predaj načrtla, avšak toto svoje tvrdenie neosvedčila žiadnym relevantným dôkazom. Súd, poukazujúc na citované ustanovenie článku 20 ods. 3 vety prvej Ústavy Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. (vlastníctvo zaväzuje), konštatuje, že sama žalobkyňa si privodila znemožnenie pokojne užívať svoj majetok a nakladať s ním, tým, že dostatočne nechráni svoje vlastníctvo riadnym oplotením predmetnej časti pozemku. V tejto súvislosti súd považuje za žiaduce objasniť žalobkyni zásadu, ktorá platila už v rímskom práve, podľa ktorej „vigilantibus iura scripta sunt“, t. j. „práva patria len bdelým“ (pozorným, ostražitým, opatrným, starostlivým), teda tým, ktorí sa aktívne zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv a ktorí svoje práva uplatňujú včas a s dostatočnou starostlivosťou a predvídavosťou. Je totiž predovšetkým vecou nositeľov práv, aby svoje práva bránili a starali sa o ne, inak ich podcenením, či zanedbaním, môžu strácať svoje práva. Žalobkyňa síce v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia uviedla, že medzičasom (podaním zo dňa 25.11.2019 nazvaným Ohlásenie drobnej stavby) podnikla aktívne kroky k zamedzeniu neoprávneného zásahu do výkonu jej vlastníckeho práva tým, že príslušnému stavebnému úradu oznámila svoj zámer oplotiť doposiaľ neoplotenú časť parcely číslo XXXX/X, pričom v ohlásení uviedla ako predpokladaný termín ukončenia drobnej stavby (plotu) mesiac august 2020, avšak žalobkyňa v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia neobjasnila, resp. neuviedla žiaden relevantný dôvod, ktorý jej bránil v oplotení časti parcely č. XXXX/X do tej doby (t. j. do 25.11.2019), keďže sama uvádza, že opísané konanie žalovanej je dlhodobé, a súd z listinného dôkazu - Upozornenia (opakovaného) zo dňa 02.05.2017 zistil, že žalobkyňou opísaný stav musel byť riešiteľný (oplotením) ešte pred dátumom 02.05.2017, keďže sa jedná o opakované upozornenie. Týmto zároveň z hľadiska temporálneho, keďže opísaný stav trvá minimálne od roku 2017, nie je splnená podmienka bezodkladnosti úpravy pomerov medzi stranami sporu. Neobstojí ani žalobkyňou tvrdená potreba bezodkladnosti úpravy pomerov medzi stranami sporu spočívajúca v sentencii, že uložením povinnosti žalovanej zdržať sa neoprávnených zásahov do výkonu vlastníckeho práva žalobkyne, je možné predísť následnému sporu medzi žalobkyňou a žalovanou o náhradu škody spôsobenej neoprávneným užívaním cudzej nehnuteľnosti, ktorým okrem iného (vyššie spomínaná dlhodobá nemožnosť žalobkyne nehnuteľnosť predať tretej osobe) dochádza k znehodnocovaniu úžitkovej hodnoty žalobkynho pozemku. V prípade vyvolania súdneho sporu o náhradu škody, by bolo uplatňovanie práva žalobkyňou zjavne bezúspešné, nakoľko žalobkyňa sama si spôsobila neoprávnené užívanie svojej nehnuteľnosti žalovanou dlhodobým neriešením zamedzenia tomuto konaniu žalovanej nerealizovaním stavby oplotenia na časti parcely číslo XXXX/X, čiže k znehodnocovaniu úžitkovej hodnoty žalobkynho pozemku, od ktorého odvodzuje nárok na náhradu škody (ujmy), došlo i nekonaním samotnej žalobkyne, nehovoriac o tom, že, ako súd uvádza už vyššie, tvrdenú dlhodobú nemožnosť žalobkyne predať nehnuteľnosť tretej osobe, žalobkyňa nepreukázala v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia žiadnym relevantným dôkazom. Napokon, žalobkyňa si musela byť dlhodobo vedomá, že oplotením časti jej pozemku sa vyriešia spory medzi ňou a žalovanou, keď sama v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia uvádza, že postavením ohláseného plotu budú natrvalo vyriešené pomery medzi stranami sporu, a že po oplotení doposiaľ neoplotenej časti nehnuteľnosti žalobkyne sa nenávratne uznajú a akceptujú reálne hranice jednotlivých pozemkov/ parciel, čím sa definitívne upravia pomery medzi žalobkyňou a žalovanou; a tiež na inom mieste návrhu, kde sama žalobkyňa uvádza, že vybudovaním oplotenia časti parcely číslo XXXX/X, nebude objektívne možné porušovanie povinnosti žalovanou.
28. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené zistenia, súd konštatuje, že žalobkyňa neosvedčila nárok na nariadenie neodkladného opatrenia, ani potrebu a odôvodnenosť jeho nariadenia. Súd preto návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol v zmysle § 328 ods. 1 CSP v prvom výroku enunciátu tohto uznesenia.
29. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v druhom výroku enunciátu uznesenia podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s 262 ods. 1 CSP tak, že žalovanej nepriznal nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni.
Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Žalovaná mala v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia plný úspech, keďže súd návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. Žalovaná preto mala nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, t. j. v rozsahu 100%, voči neúspešnej žalobkyni. Vzhľadom k tomu, že žalovanej v tomto konaní žiadne trovy konania nevznikli, súd rozhodol tak, ako je uvedené v druhom výroku enunciátu tohto uznesenia, ktorým žalovanej nepriznal nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni.
30. O povinnosti žalobkyne zaplatiť súdny poplatok z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v sume 33,- eur na účet na účet Okresného súdu Bratislava I do troch dní od právoplatnosti uznesenia, rozhodol súd v treťom výroku enunciátu tohto uznesenia podľa § 1 ods. 1, § 2 ods. 1 písm. a), § 3 písm. a), § 5 ods. 1 písm. a), § 6 ods. 1 veta prvá, § 8 ods. 4, § 9 ods. 4, ods. 9 veta prvá zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 71/1992 Zb.“) a podľa Položky 1 písm. c) Sadzobníka súdnych poplatkov tvoriaceho prílohu zákona č. 71/1992 Zb.
Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb., súdne poplatky (ďalej len „poplatky“) sa vyberajú za jednotlivé úkony alebo konanie súdov, ak sa vykonávajú na návrh a za úkony orgánov štátnej správy súdov a prokuratúry (ďalej len „poplatkový úkon“) uvedené v sadzobníku súdnych poplatkov a poplatku za výpis z registra trestov (ďalej len „sadzobník“), ktorý tvorí prílohu tohto zákona.
Podľa § 2 ods. 1 písm. a) zákona č. 71/1992 Zb., poplatníkom je navrhovateľ poplatkového úkonu, ak je podľa sadzobníka ustanovený poplatok z návrhu.
Podľa § 3 písm. a) zákona č. 71/1992 Zb., poplatky vyberajú súdy.
Podľa § 5 ods. 1 písm. a) zákona č. 71/1992 Zb., poplatková povinnosť vzniká podaním žaloby, návrhu, odvolania, žaloby na obnovu konania, dovolania, kasačnej sťažnosti alebo žiadosti na vykonanie poplatkového úkonu, ak je poplatníkom žalobca alebo navrhovateľ, odvolateľ, ten, kto podal žalobu na obnovu konania, dovolateľ a ten, kto podal kasačnú sťažnosť.
Podľa § 6 ods. 1 veta prvá zákona č. 71/1992 Zb., sadzba poplatku je uvedená v sadzobníku percentom zo základu poplatku (ďalej len „percentná sadzba“) alebo pevnou sumou.
Podľa § 8 ods. 4 zákona č. 71/1992 Zb., ostatné poplatky sú splatné do troch dní po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa uložila povinnosť zaplatiť poplatok.
Podľa § 9 ods. 4 zákona č. 71/1992 Zb., poplatok sa platí súdu, ktorý viedol konanie na prvej inštancii alebo za ktorého úkon sa poplatok vyberá.
Podľa § 9 ods. 9 veta prvá zákona č. 71/1992 Zb., poplatky sa vyberajú v eurách.
Podľa Položky 1 písm. c) Sadzobníka súdnych poplatkov tvoriaceho prílohu zákona č. 71/1992 Zb., z návrhu na nariadenie alebo zrušenie neodkladného opatrenia sa vyberá súdny poplatok v sume 33,- eur.
Keďže žalobkyňa nezaplatila súdny poplatok z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia spolu s podaním návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, súd rozhodol o povinnosti žalobkyne zaplatiť súdny poplatok z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v sume 33,- eur podľa vyššie citovaných ustanovení zákona č. 71/1992 Zb. a Položky 1 písm. c) Sadzobníka súdnych poplatkov tvoriaceho prílohu zákona č. 71/1992 Zb. na účet Okresného súdu Bratislava I do troch dní od právoplatnosti
uznesenia. Lehotu na plnenie (do troch dní od právoplatnosti uznesenia) súd určil podľa citovaného ustanovenia § 8 ods. 4 zákona č. 71/1992 Zb.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie (§ 357 písm. d/ a m/ CSP). Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje (§ 362 CSP) v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne /odvolacie dôvody/ a čoho sa odvolateľ domáha /odvolací návrh/ (§ 363 CSP).