Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6Csp-136-2019.pdf
PDF · 131.83 KB
Case nature
Area
Subarea
6Csp/136/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Komárno, sudcom JUDr. Máriom Pivarčim, v spore žalobcu: POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, v konaní zastúpený: JUDr. Katarína Hegedüšová, advokát, so sídlom Majerníková 3479/3A, Bratislava - Karlova Ves, proti žalovanému: D. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. M. XXXX/XXX, M., o zaplatenie sumy 85,- eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd konanie v časti o zaplatenie odplaty vo výške 112,- eur, v časti poplatkov za upomienky vo výške 240,- eur, v časti zmluvného úroku vo výške 61 % ročne zo sumy 400,- eur od 30.10.2015 do 26.11.2015, zo sumy 337,- eur od 27.11.2015 do 07.01.2016, zo sumy 274,- eur od 08.01.2016 do 25.01.2016, zo sumy 211,- eur od 26.01.2016 do 19.05.2016, zo sumy 85,- eur od 11.06.2016 do zaplatenia z a s ta v u j e .
II. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 85,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 85,- eur od 31.10.2016 do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
III. Súd žalobu vo zvyšku z a m i e t a .
IV. Žalovanému sa nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Dňa 31.10.2019 bola tunajšiemu súdu doručená žaloba, na základe ktorej sa žalobca voči žalovanému domáhal zaplatenia istiny vo výške 85,- eur, odplaty vo výške 112,- eur, zmluvnej pokuty vo výške 33,- eur, poplatkov za upomienky vo výške 240,- eur, zmluvného úroku vo výške 61 % ročne zo sumy 400,- eur od 30.10.2015 do 26.11.2015, zmluvného úroku vo výške 61 % ročne zo sumy 337,- eur od 27.11.2015 do 07.01.2016, zmluvného úroku vo výške 61 % ročne zo sumy 274,- eur od 08.01.2016 do 25.01.2016, zmluvného úroku vo výške 61 % ročne zo sumy 211,- eur od 26.01.2016 do 19.05.2016, zmluvného úroku vo výške 61 % ročne zo sumy 85,- eur od 11.06.2016 do zaplatenia, zákonného úroku vo výške 5% ročne zo sumy 197 eur od 31.10.2016 do zaplatenia.
2. Svoj nárok odôvodnil tým, že na základe Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 30.10.2015 uzatvorenej podľa zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom znení žalobca, ako veriteľ, poskytol žalovanému, ako dlžníkovi, úver vo výške 400,- eur, ktorý sa žalovaný zaviazal vrátiť a zaplatiť odplatu pri poskytnutí finančných prostriedkov vo výške 112,- eur a úrok 61% spojený so spotrebiteľským úverom. V zmysle Všeobecných podmienok poskytnutia spotrebiteľského úveru, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy o spotrebiteľskom úvere, sa žalobca a žalovaný dohodli, že ak spotrebiteľ neuhradí celkovú čiastku úveru v lehote dohodnutej v zmluve o spotrebiteľskom
úvere, žalovaná sa zaväzuje žalobcovi zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 33,- eur. Vzhľadom na to, že žalovaný neplnil riadne a včas svoj záväzok v zmysle dohodnutých podmienok, čím porušil dojednania predmetnej Zmluvy o spotrebiteľskom úvere a stratil výhodu splátok, žalobca vyzval žalovaného na úhradu jeho záväzku. V zmysle Všeobecných podmienok poskytnutia spotrebiteľského úveru, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy o spotrebiteľskom úvere, sa žalovaný zaviazal uhradiť žalobcovi za každú zaslanú upomienku čiastku 30,- eur, t. j. celkovo vo výške 240,- eur. Žalovaný doposiaľ uhradil Žalobcovi sumu vo výške 315,- eur.
3. Podaním doručeným súdu dňa 14.04.2020 vzal žalobca žalobu v časti o zaplatenie odplaty vo výške 112,- eur, v časti poplatkov za upomienky vo výške 240,- eur, v časti zmluvného úroku vo výške 61 % ročne zo sumy 400,- eur od 30.10.2015 do 26.11.2015, zo sumy 337,- eur od 27.11.2015 do 07.01.2016, zo sumy 274,- eur od 08.01.2016 do 25.01.2016, zo sumy 211,- eur od 26.01.2016 do 19.05.2016, zo sumy 85,- eur od 11.06.2016 do zaplatenia späť.
4. Žaloba s prílohami bola žalovanému doručená dňa 28.11.2019.
5. Žalovaný sa k žalobe a k jej prílohám nevyjadril.
6. Na prejednanie veci súd nariadil pojednávanie, ktorého sa strany sporu nezúčastnili. Súd sa na nariadenom pojednávaní oboznámil s obsahom listinných dôkazov založených v spise, a to všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru a Zmluvou o spotrebiteľskom úvere zo dňa 30.10.2015, a na základe takto vykonaného dokazovania ustálil nasledovný skutkový a právny stav veci:
7. Dňa 30.10.2015 bola medzi žalobcom ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom uzatvorená zmluva o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX, na základe ktorej poskytol žaloba žalovanému bezúčelový spotrebiteľský úver v sume 400,- eur, a žalovaný sa zaviazal poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť odplatu pri poskytnutí finančných prostriedkov a úrok spojený so spotrebiteľským úverom, čo v prípade riadneho splatenia úveru v dohodnutom termíne predstavuje sumu 356,- eur, t. j. zaplatiť celkovo čiastku 756,- eur. Odplata pri poskytnutí peňažných prostriedkov je vo výške 112,- eur, čo predstavuje ročnú percentuálnu mieru nákladov (RPMN) vo výške 28%, ktorá sa vypočítala v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch podľa vzorca uvedeného vo Všeobecných podmienkach poskytnutia spotrebiteľského úveru a ktorú spotrebiteľ berie na vedomie. Úrok bol dohodnutý vo výške 61 % ročne z poskytnutého úveru až do jeho úplného uhradenia, čo v prípade riadneho splatenia úveru v dohodnutom termíne predstavuje sumu 244,- eur. Spotrebiteľ sa zaviazal zaplatiť celkovú čiastku 756,- eur, ak nie je dohodnuté inak do 30.10.2016 na účet veriteľa. Zmluvné strany sa dohodli, že doba trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru nastane dňa 30.10.2016. Zmluvné strany sa dohodli na tom, že ak spotrebiteľ neuhradí celkovú čiastku úveru v lehote dohodnutej v zmluve o spotrebiteľskom úvere, spotrebiteľ sa zaväzuje veriteľovi zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 33,- eur. Spotrebiteľ sa zaväzuje uhradiť veriteľovi za každú zaslanú upomienku čiastku 30,- eur a to do 5 dní od doručenia písomnej výzvy na úhradu. Výška priemernej RPMN na poskytnutý spotrebiteľský úver je vo výške 24,67 %. Úver bol poskytnutý zmenkou, pričom podpisom žalovaného bolo potvrdené prevzatie zmenky.
8. Podľa § 144 CSP žalobca môže vziať žalobu späť.
9. Podľa § 145 ods. 1 CSP ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.
10. Podľa § 145 ods. 2 CSP, ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.
11. Podľa § 146 ods.1 CSP súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
12. Podaním doručeným súdu dňa 14.04.2020 vzal žalobca žalobu v časti o zaplatenie odplaty vo výške 112,- eur, v časti poplatkov za upomienky vo výške 240,- eur, v časti zmluvného úroku vo výške 61 % ročne zo sumy 400,- eur od 30.10.2015 do 26.11.2015, v časti zmluvného úroku vo výške 61 % ročne zo sumy 337,- eur od 27.11.2015 do 07.01.2016, v časti zmluvného úroku vo výške 61 % ročne zo
sumy 274,- eur od 08.01.2016 do 25.01.2016, v časti zmluvného úroku vo výške 61 % ročne zo sumy 211,- eur od 26.01.2016 do 19.05.2016, v časti zmluvného úroku vo výške 61 % ročne zo sumy 85,- eur od 11.06.2016 do zaplatenia späť. Keďže k späťvzatiu žaloby došlo skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie, na prípadný nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby by sa neprihliadalo, a preto súd konanie v tejto časti zastavil tak, ako je uvedené v prvom výroku tohto rozsudku.
13. Predmetom konania po späťvzatí žaloby zostala istina vo výške 85,- eur, zmluvná pokuta vo výške 33,- eur a úrok z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 197,- eur od 31.10.2016 do zaplatenia.
14. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
15. Podľa § 499 Obchodného zákonníka, za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľ.
16. Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške.
17. Podľa § 503 ods. 1 Obchodného zákonníka záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky. Ak lehota na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov je dlhšia ako rok, sú úroky splatné koncom každého kalendárneho roka. V čase, keď sa má vrátiť zvyšok poskytnutých peňažných prostriedkov, sú splatné aj úroky, ktoré sa ho týkajú.
18. Podľa § 504 Obchodného zákonníka, dlžník je povinný vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v dojednanej lehote, inak do jedného mesiaca odo dňa, keď ho o ich vrátenia veriteľ požiadal.
19. Podľa ustanovenia § 52 odsek 1 až 4 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 15.10.2015 do 31.10.2015, t. j. v čase uzavretia zmluvy dňa 30.10.2015 (ďalej len „Občiansky zákonník“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti
20. Podľa § 53 ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 4 písm. k) a ods. 5 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku. Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
21. Podľa § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
22. Podľa § 1 ods. 1 a 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 30.09.2015 do 22.12.2015, t. j. v čase uzavretia zmluvy dňa 30.10.2015 (ďalej len zákona č. 129/2010 Z.z.), tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru, podmienky na udelenie povolenia na poskytovanie spotrebiteľských úverov, podmienky na výkon činnosti veriteľa a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa. Spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona nemožno poskytnúť finančnými prostriedkami v hotovosti.
23. Podľa § 9 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z., zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi. Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka18) musí obsahovať tieto náležitosti: a) druh spotrebiteľského úveru, b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu; ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu, c) adresu veriteľa, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, d) meno, priezvisko, dátum narodenia, rodné číslo a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa, e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom, f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere, i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru, j) odplatu podľa osobitných predpisov,18aa) k) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, l) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, m) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, n) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny, o) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie
platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť, p) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere, q) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru, r) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie, s) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe, t) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia, u) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti podľa § 16, v) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, w) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, x) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej výpočtu, y) názov a adresu príslušného orgánu dohľadu podľa § 23, z) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok. aa) názov zmluvy, ktorý obsahuje slová spotrebiteľský úver v príslušnom gramatickom tvare.
24. Podľa § 9 ods. 6 zákona č. 129/2010 Z. z., spotrebiteľ sa nemôže vzdať práv, ktoré mu vyplývajú z tohto zákona.
25. Podľa § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z., poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1, b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až l), s), z) a aa), c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 alebo d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa, e) veriteľ spotrebiteľský úver poskytne finančnými prostriedkami v hotovosti.
26. Podľa § 19 ods. 1 až 5 zákona č. 129/2010 Z.z., ročná percentuálna miera nákladov spotrebiteľského úveru sa vypočíta podľa vzorca uvedeného v prílohe č. 2. Na účely výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov sa použijú celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom s výnimkou poplatkov, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť za nedodržanie akýchkoľvek záväzkov ustanovených v zmluve o spotrebiteľskom úvere, a iných poplatkov okrem kúpnej ceny, ktorú je spotrebiteľ povinný zaplatiť za kúpu tovaru alebo uskutočnenie služieb bez ohľadu na to, či sa operácia vykoná v hotovosti alebo na úver. Náklady na vedenie účtu, na ktorom sa zaznamenávajú platobné transakcie a čerpania, náklady na používanie platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a ostatné náklady na platobné transakcie sa zahrnú do celkových nákladov spotrebiteľa spojených s úverom, ak otvorenie účtu nie je dobrovoľné a náklady na účet neboli zrozumiteľne a samostatne uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere alebo v akejkoľvek inej zmluve uzavretej so spotrebiteľom. Pri výpočte ročnej percentuálnej miery nákladov sa vychádza z predpokladu, že zmluva o spotrebiteľskom úvere zostane platná dohodnutý čas a že veriteľ a spotrebiteľ si budú plniť svoje povinnosti za podmienok a v lehotách ustanovených v zmluve o spotrebiteľskom úvere. Ak zmluva o spotrebiteľskom úvere umožňuje zmeny úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru a zmenu poplatkov zahrnutých v ročnej percentuálnej miere nákladov, ktoré sa však nedajú určiť v čase jej výpočtu, vychádza sa pri výpočte ročnej percentuálnej miery nákladov z predpokladu, že úroková sadzba spotrebiteľského úveru a ostatné poplatky zostanú nemenné a budú platiť až do konca platnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Ak je to potrebné, môžu sa pri výpočte ročnej percentuálnej miery nákladov použiť dodatočné predpoklady uvedené v prílohe č. 2.
27. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
28. Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. účinného od 01.02.2013, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
29. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným bol založený záväzkový vzťah, a to zmluvou o úvere zo dňa 30.10.2015, na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý úver vo výške 400,- eur. Je nesporné, že uzavretá zmluva je svojím obsahom zmluvou spotrebiteľskou a zároveň aj zmluvou o spotrebiteľskom úvere v zmysle ustanovenia § 2 písmeno d) zákona o spotrebiteľských úveroch, a to vzhľadom na povahu strán tejto zmluvy, keďže žalobca ako dodávateľ pri uzatváraní zmluvy konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a uzavrel predmetnú zmluvu so žalovaným ako spotrebiteľom, ktorý pri uzavretí zmluvy nekonal v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania (čo vyplýva z označenia žalovaného v tejto zmluve identifikačnými znakmi typickými pre nepodnikateľa - menom, priezviskom, bydliskom, rodným číslom a číslom občianskeho preukazu). Na túto zmluvu je teda potrebné prednostne aplikovať osobitný právny predpis, a to zákon o spotrebiteľských úveroch, v neupravených otázkach Občiansky zákonník a Obchodný zákonník len tam, kde neodporuje občianskoprávnej úprave spotrebiteľských vzťahov. Zo zmluvy o úvere je zrejmé, že žalobca poskytol žalovanému peňažné prostriedky vo forme úveru vo výške 400,- eur, ktoré sa žalovaný zaviazal vrátiť do 30.10.2016. Žalovaný žalobcovi uhradil sumu 315,- eur.
30. Po ustálení právnej úpravy, ktorú je potrebné aplikovať na zmluvný vzťah, sa súd zaoberal skúmaním náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere a ustálil, že pri súdnom prieskume neobstála žalobcom uvedená RPMN, ako ani zmluva neobsahovala dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Súd mal za to, že žalobca v zmluve síce uviedol RPMN vo výške 28%, avšak uvedené nezodpovedalo ostatným údajom uvedeným v zmluve o úvere. Bolo potrebné vychádzať najmä z toho, že v zmluve o spotrebiteľskom úvere bolo uvedené, že odplata pri poskytnutí peňažných prostriedkov je vo výške 112 eur, čo predstavovalo ročnú percentuálnu mieru nákladov vo výške 28%. Avšak v bode 3 zmluvy bol uvedený aj ďalší náklad spotrebiteľa na zmluvný vzťah a to úrok vo výške 61 % ročne z poskytnutého úveru až do jeho úplného uhradenia, čo v prípade riadneho splácania úveru v dohodnutom termíne predstavovalo sumu 244 eur, teda spotrebiteľ sa zaviazal zaplatiť celkovú čiastku 756 eur pri poskytnutej sume 400 eur, teda naviac zaplatil o 356 eur, čo v žiadnom prípade nemohlo predstavovať údaj RPMN v rozsahu 28%. Preto súd ustálil, že do výpočtu RPMN nebol úrok pravdepodobne zahrnutý. Naviac, vychádzajúc z § 2 zákona o spotrebiteľských úveroch súd mal za to, že do výpočtu RPMN bolo potrebné okrem odplaty zahrnúť aj úrok, preto neobstála RPMN uvedená žalobcom v rámci zmluvného vzťahu, a teda zo strany žalobcu ako veriteľa došlo ku klamaniu spotrebiteľa ohľadom výhodnosti úveru.
31. Ročná percentuálna miera nákladov vyjadruje mieru nákladov na daný úverový resp. aj inak označený finančný produkt. RPMN má teda zohľadniť všetky náklady, ktoré má dlžník vynaložiť v súvislosti s uzatvorenou zmluvou. Ide predovšetkým o úrok, poplatok za uzatvorenie zmluvy, poplatok za vedenie účtu, rôzne administratívne náklady, či inak označené náklady, čiže aj odplatu. RPMN musí zohľadňovať všetky náklady spotrebiteľa tak, aby bolo možné porovnať výhodnosť či nevýhodnosť jednotlivých produktov. Zmyslom povinnosti zverejňovať RPMN je umožniť spotrebiteľom, aby sa na trhu úverových či finančných produktov dokázali čo najlepšie zorientovať a porovnaním RMN zistiť výhodnosť úveru. Uvedenie len RPMN, ktorá nezahŕňa všetky skutočné náklady, ešte neznamená, že dlžník bude mať úplné a dostatočné informácie o úvere, ktoré mu má ponúkať práve údaj o skutočnej RPMN ako údaj zahrňujúci komplexné náklady. Povinnosť priamo v zmluve uvádzať skutočnú RPMN a zároveň priemernú RPMN má pomôcť spotrebiteľom, aby dokázali porovnať jednotlivé úvery. Súd považoval konanie žalobcu za nekalosúťažné konanie v rozpore s dobrými mravmi, keď neuviedol vo výpočte RPMN všetky náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom a tak úmyselne vyvolal dojem výhodnosti úveru, čo mohlo mať bezpochyby vplyv na správanie spotrebiteľa pri výbere úverového produktu. Takémuto konaniu veriteľa nemožno priznať ochranu. Nesprávne uvedenie údaju RPMN v zmluvách o spotrebiteľskom úvere zákonodarca spája so sankciou v podobe bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru.
32. Naviac, pozornosti súdu neušlo tiež to, že žalobca opomenul v zmluve uviesť aj dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a tento údaj zamenil s termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, čo taktiež nezodpovedá dikcii zákona, ako aj je neprehľadné a zmätočné pre bežného spotrebiteľa. Preto súd musel ustáliť, že zmluva neobsahuje zákonom stanovenú náležitosť uvedenú v § 9 ods. 2 písm. f), t.j. dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a taktiež náležitosť uvedenú v § 9 ods. 2 písm. k), t.j. ročnú percentuálnu mieru nákladov, v dôsledku čoho bolo potrebné v zmysle § 11 ods. 1 písm. b) a d) zákona o spotrebiteľských úveroch zmluvu o úvere považovať za bezúročnú a bez poplatkov, t.j. žalobcovi nevznikol nárok na úhradu odplaty, ako ani zmluvného úroku. Naviac, pozornosti súdu neušiel ani rozpor výšky úroku s dobrými mravmi, čo predmetné zmluvné dojednanie robilo v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka neplatným, avšak uvedenou skutočnosťou sa súd v ďalšom dokazovaní nezaoberal, nakoľko by to bolo nadbytočné a nehospodárne s poukazom na bezúročnosť a bezpoplatkovosť celého zmluvného vzťahu.
33. Žalobca poskytol žalovanému úver vo výške 400,- eur. V spore tvrdil, že žalovaný zaplatil doposiaľ sumu 315,- eur. Žalovaný uvedenú skutočnosť nerozporoval. Vzhľadom na konštatovanú bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru, vznikla žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu istiny vo výške 85,- eur. V tejto časti súd považuje žalobu za dôvodnú a vyhovel jej.
34. Je nepochybné, že žalobca právo na zmluvnú pokutu odvíja od spotrebiteľských zmlúv, ktoré ako typové zmluvy sú uzavreté vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy a teda i dojednanie o zmluvnej pokute podstatným spôsobom neovplyvňuje. Nejde teda o individuálne dojednané zmluvné ustanovenia (§ 53 ods. 2 OZ). Žalobca ako dodávateľ zmluvnú pokutu so žalovaným ako spotrebiteľom osobitne nevyjednával, pretože zmluvná pokuta je dojednaná za rovnakých podmienok vo všetkých zmluvách, čo je súdu známe z iných sporov. Je nepochybné, že žalobca pri uzatváraní zmluvy postupoval ako dodávateľ s poukazom na predmet podnikania, ktorý je súdu známy a žalovaný vystupoval ako spotrebiteľ, pretože pri uzatváraní zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti (§ 52 ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka). Vzťahy medzi stranami sporu na základe zmluvy vznikli v dobe, kedy Slovenská republika už transformovala do svojho poriadku Smernice EÚ v oblasti ochrany spotrebiteľa. Východiskom spotrebiteľskej ochrany je postulát, podľa ktorého sa spotrebiteľ ocitá vo fakticky nerovnom postavení s profesionálnym dodávateľom, a to s ohľadom na okolnosti, za ktorých dochádza ku kontraktácii, s ohľadom na vyššiu profesionálnu skúsenosť predávajúceho, lepšiu znalosť práva a ľahšiu dostupnosť právnych služieb a konečne so zreteľom na možnosti stanoviť zmluvné podmienky jednostranne cestou formulárových zmlúv. Pre takéto vzťahy je charakteristické, že podnet ku zmluvnému jednaniu prichádza spravidla od dodávateľov, pričom spotrebiteľ nie je na všetky zmluvné dojednania pripravený a skúsený. Spoločným znakom tejto novej úpravy je teda snaha cestou práva vyrovnať túto faktickú nerovnosť, a to formou aj prípadného obmedzenia autonómie vôle.
35. Súd nijako nespochybňuje význam zmluvnej pokuty a uznáva jej vzťah aj k úrokom z omeškania, t. j. že zmluvná pokuta obstojí aj popri uplatňovaných úrokoch z omeškania. Pokiaľ ide však o spotrebiteľský vzťah, musí ísť o takú zmluvnú pokutu, ktorá obstojí v rámci povinnej súdnej kontroly neprijateľných podmienok so zreteľom na povahu, obsah a všetky osobitosti právneho úkonu so zreteľom na vzájomné práva a povinnosti účastníkov spotrebiteľskej zmluvy a v neposlednom rade i so zreteľom na sankcionovanie nesplnenia povinností na strane oboch účastníkov zmluvy. Súd je toho názoru, že v spotrebiteľskej veci by už pri samotnom uzatváraní zmluvy nemal byť prísnejší alebo výlučne sankcionovaný zmluvnou pokutou len jeden účastník konania, a to spotrebiteľ. Už na prvý pohľad vyznieva výrazne v neprospech jedného účastníka zmluvy. Uvedené súd konštatuje preto, že žalobca ako dodávateľ nie je nijako sankcionovaný v súvislosti s prípadným nesplnením povinností na jeho strane. Významné je pritom posúdenie zmluvnej pokuty s ohľadom na povahu, obsah zmluvy v čase uzavretia dohody o zmluvnej pokute a posúdenie prijateľnosti alebo neprijateľnosti tohto zmluvného dojednania by nemali ovplyvňovať ďalšie skutočnosti, ktoré nastanú po uzavretí zmluvy, teda ani následné správanie účastníkov zmluvy a v rámci neho i porušenie zmluvných dojednaní by nemali mať vplyv na prvotné posúdenie toho, či dojednaná zmluvná pokuta nie je neprimeranou sankciou za nesplnenie povinnosti (§ 53 ods. 4 písm. k/ OZ). Kladie sa tým veľký dôraz hlavne na dodávateľa, ktorý pripravuje obsah zmluvy, ktorý obsah zmluvy spotrebiteľ už nijako neovplyvňuje, aby bol náležite opatrný a dôsledný aj pri dojednávaní vedľajších zmluvných dojednaní, ako je zmluvná pokuta. Len týmto spôsobom sa efektívne zabezpečí, aby slabšia strana v spotrebiteľských zmluvách bola dostatočne
informovaná o následkoch nesplnenia povinností a len týmto sa vypestuje vzťah dôvery spotrebiteľa k dodávateľovi.
36. Vzhľadom k tomu, že zmluvná pokuta je dojednaná ako súčasť spotrebiteľskej zmluvy, na ktoré sa vzťahuje úprava v Občianskom zákonníku, a to § 52 a nasl. a zmluvná pokuta, ktorá nie je individuálne dojednaná je sankcionovaná absolútnou neplatnosťou takéhoto dojednania ako neprijateľná zmluvná podmienka, v spotrebiteľských zmluvách, preto nie je možné využiť tzv. moderačné právo, upravené v § 545a Občianskeho zákonníka. Neprijateľná podmienka je neplatná ako taká, preto nemožno znižovať neplatne dojednanú zmluvnú pokutu. Súd poukazuje na to, že neprijateľnosť zmluvnej podmienky - dojednania o zmluvnej pokute spôsobuje jeho neplatnosť, a to od počiatku, v dôsledku čoho nenastávajú predpokladané právne účinky takéhoto dojednania. Zmluvná podmienka, dojednaná v Zmluve v časti, týkajúcej sa zmluvnej pokuty vo výške 33 eur, je pre rozpor s § 53 ods.1 a 2 Občianskeho zákonníka neplatná a z tohto dôvodu neprijateľná, pretože spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech žalovaného ako spotrebiteľa a súčasne predmetná zmluvná podmienka nebola so žalovaným dojednaná individuálne, o čom svedčí aj je predtlačená formulácia znenia v Zmluve. Súd tiež poukazuje na skutočnosť, že uvedená zmluvná podmienka nezohľadňuje ani časový faktor, čo je tiež v neprospech spotrebiteľa (napr. či spotrebiteľ zaplatí časť úveru pred lehotou splatnosti, a dlh v čase jeho splatnosti nie je vo výške pôvodného dlhu, v čase uzatvárania zmluvy).
37. Žalobca si v konaní voči žalovanému uplatnil nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 33 eur, ktorú však v žalobe nijako nekonkretizoval. V zmluve si strany dojednali zmluvnú pokutu tak, že „ak spotrebiteľ neuhradí celkovú čiastku úveru v lehote dohodnutej v zmluve o spotrebiteľskom úvere, spotrebiteľ sa zaväzuje veriteľovi zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 33 eur“. Takto dojednaná zmluvná pokuta je podľa právneho názoru súdu celkom zjavne dojednaná v neprospech žalovaného ako spotrebiteľa, keďže vôbec nezohľadňuje dĺžku omeškania (môže ísť napríklad len o jeden deň) a ani sumu, s ktorou je dlžník v omeškaní (môže ísť napríklad len o sumu 0,01 eur).Takto paušálne dohodnutá zmluvná pokuta je podľa právneho názoru súdu v rozpore s dobrými mravmi (§ 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka) a teda neplatná. Takéto dojednanie zmluvnej pokuty je podľa právneho názoru súdu neplatné podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Z vyššie uvedených dôvodov súd zamietol nárok žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty.
38. Žalovaný je ďalej povinný zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 85,- eur od 31.10.2016 do zaplatenia. Úroky z omeškania predstavujú zákonnú sankciu za omeškania so splatením istiny a na rozdiel od zmluvného úroku ich môže veriteľ požadovať, i keď neboli dojednané (§ 517 ods. 2 OZ). Pritom platí, že môžu existovať popri sebe. Keďže žalovaný sa s úhradou dlžnej istiny dostal do omeškania, žalobcovi tak v zmysle § 517 Občianskeho zákonníka vzniklo právo na úroky z omeškania zo sumy priznanej súdom vo výške podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. a to 5% ročne zo sumy 85,- eur od 31.10.2016 do zaplatenia do zaplatenia.
39. Súd žalobu v časti o zaplatenie úroku z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 112,- eur od 31.10.2016 do zaplatenia zamietol, a to dôvodu, že mal úver za bezúročný a bezpoplatkový, pričom suma 112,- eur, z ktorej úrok z omeškania zamietol, podľa výpočtu súdu prestavovala odplatu, ktorú si žalobca v žalobe uplatnil a z ktorej si zároveň uplatnil aj úrok z omeškania.
40. Lehotu na plnenie súd určil v súlade s § 232 ods. 3 CSP, podľa ktorého lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu. V danom prípade súd nevzhliadol dôvody k tomu, aby žalovanému na splnenie povinnosti určil dlhšiu lehotu ako tri dni.
41. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
42. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
43. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
44. Súd o nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP s prihliadnutím na § 256 ods. 1 CSP postupom podľa § 262 ods. 1 CSP, keď ku dňu vyhlásenia rozsudku žalobcom uplatnená pohľadávka (istina vo výške 85,- eur, odplata vo výške 112,- eur, zmluvný úrok vo výške 302,42 eura , poplatok za upomienky vo výške 240,- eur, úrok z omeškania vo výške 35,27 eura a zmluvná pokuta vo výške 33,- eura) mala hodnotu 807,69 eura. Žalobca bol v konaní úspešný v časti o zaplatenie sumy 100,21 eura (t.j. istina vo výške 85 eur + úrok z omeškania ku dňu vyhlásenia rozsudku vo výške 15,21 eura) a teda hrubý úspech žalobcu predstavoval 12,41 %. Konanie bolo čiastočne zastavené z dôvodu späťvzatia žaloby žalobcom, kde aplikujúc § 256 ods. 1 CSP je možné zavinenie zastavenia konania pripísať žalobcovi a čiastočne bola žaloba zamietnutá, t.j. v tejto časti bol žalobca neúspešný. V časti o zaplatenie sumy 707,48 eura bol teda úspešný žalovaný, t. j. hrubý úspech žalovaného v konaní prestavoval 87,59 %. Čistý úspech žalovaného prestavoval 75,18 % (87,59 - 12,41) a žalovaný bol tou stranou sporu, ktorej by patril nárok na náhradu trov konania vo vyššie uvedenom pomere. Keďže však žalovanému preukázateľne žiadne trovy konania (majúce sa nahradiť) nevznikli, súd rozhodol tak, že mu náhradu trov konania nepriznal. V súvislosti s interpretáciou zákonného ustanovenia § 255 ods. 1 a 2 CSP súd poznamenáva, že dvojfázové rozhodovanie o trovách konania v zmysle tohto ustanovenia, predpokladajúce prvé rozhodnutie len o nároku na náhradu trov konania v rámci konečného rozhodnutia vo veci a druhé rozhodnutie súdu o výške náhrady trov konania, má zmysel len pri pozitívnom vyriešení otázky nároku na náhradu a naopak, takýto zmysel stráca, ak žiadna zo strán sporu nemá nárok na náhradu trov konania (jedna preto, že ju na to neoprávňuje výsledok konania a druhá preto, že tu buď niet trov majúcich sa nahradiť alebo sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, odôvodňujúce nepriznanie náhrady trov konania).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
- Okresný súd Komárno, so sídlom Pohraničná 6, 945 01 Komárno, na Krajský súd v Nitre, so sídlom Štúrova 9, 950 48 Nitra.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. (§ 359 CSP)
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo f) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie, nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť, dokiaľ o odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd.
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.