Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_16Cpr-1-2020.pdf
PDF · 73.06 KB
Case nature
Area
Subarea
16Cpr/1/2020
Uznesenie
Okresný súd Bratislava III, v spore žalobcu: Y. G., s pobytom P. X. 7, E., proti žalovanému: Dopravný podnik Bratislava, akciová spoločnosť, IČO: 00 492 736, so sídlom Olejkárska 1, Bratislava, o vyplatenie náhrady mzdy za sviatok, takto
rozhodol:
Súd podanie žalobcu zo dňa 07.01.2020, osobne podané na tunajší súd dňa 07.01.2020, predstavujúce podľa obsahu žalobu, odmieta.
odôvodnenie:
1. Podaním zo dňa 07.01.2020, osobne podaným na tunajší súd dňa 07.01.2020, ktoré podľa svojho obsahu predstavovalo žalobu, sa žalobca domáhala, aby súd uložil žalovanému povinnosť vyplatiť náhradu mzdy za sviatky. Okrem toho žalobca žiadal, aby súd zaviazal žalovaného poskytnúť žalobcovi výkazy práce od 03.03.2014 do 01.12.2018, služobné zadelenie od 03.03.2014 do 01.12.2018 a mzdové listy za obdobie od 03.03.2014 do 01.12.2018.
2. Súd uznesením zo dňa 09.01.2020, postupom podľa § 129 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“) vyzval žalobcu, aby odstránil vady žaloby spočívajúce v nejasnom, neurčitom a materiálne nevykonateľnom žalobnom návrhu, a to z dôvodu neuvedenia výšky peňažného plnenia požadovaného žalobcom od žalovaného, keďže predmetom sporu je peňažný nárok žalobcu (náhrada mzdy za sviatky). Zároveň súd žalobcu upozornil na to, že ide o takú vadu žaloby, ktorá bráni súdu pokračovať v konaní a poučil ho o možnosti odmietnutia takejto žaloby v prípade, ak predmetnú vadu neodstráni.
3. Žalobca na uznesenie súdu reagoval podaním zo dňa 13.02.2020 v ktorom doplnil, že nepracoval v období od 01.02.2016 do 01.12.2018 vo sviatok, ktorý pripadol na jeho obvyklý pracovný deň, čo je asi 40 až 45 sviatkov, za ktoré mu žalovaný náhradu mzdy nevyplatil. Presný finančný nárok, ktorý si voči žalovanému uplatňuje však určiť nevedel, keďže mu žalovaný nebol ochotný vydať pracovné výkazy, mzdové listy a služobné zadelenia a preto bude presnú sumu vedieť vyčísliť až po doručení týchto dokladov. Uviedol, že to môže byť približne suma vyššia ako je 2.000 euro.
4. Podľa § 131 C.s.p. žaloba je procesný úkon, ktorým sa uplatňuje právo na súdnu ochranu ohrozeného alebo porušeného práva. Podľa § 132 ods. 1 C.s.p. v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh.
5. Podľa § 137 písm. a) C.s.p. žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o splnení povinnosti.
6. Podľa § 127 ods. 1 C.s.p. ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis.
7. Podľa § 129 ods. 1 C.s.p. ak ide o podanie vo veci samej alebo návrh na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia, z ktorého nie je zrejmé, čoho sa týka a čo sa ním sleduje, alebo ide o podanie neúplné alebo nezrozumiteľné, súd vyzve toho, kto podanie urobil, aby podanie doplnil alebo opravil v lehote, ktorá nemôže byť kratšia ako desať dní. Podľa § 129 ods. 2 C.s.p. v uznesení podľa odseku 1 súd uvedie, v čom je podanie neúplné alebo nezrozumiteľné a ako ho treba doplniť alebo opraviť a poučí o možnosti podanie odmietnuť. Podľa § 129 ods. 3 C.s.p. ak sa v lehote určenej súdom podanie nedoplní alebo neopraví, súd podanie odmietne; to neplatí, ak pre uvedený nedostatok možno v konaní pokračovať. Podľa § 129 ods. 4 C.s.p. ak sa podanie opraví alebo doplní v celom rozsahu v súlade s výzvou podľa odseku 1 najneskôr do uplynutia lehoty na podanie odvolania proti uzneseniu o odmietnutí podania, o odvolaní proti tomuto uzneseniu môže rozhodnúť súd, ktorý ho vydal.
8. Žaloba ako procesný úkon žalobcu, ktorým si uplatňuje právo na súdnu ochranu ohrozeného alebo porušeného práva musí okrem všeobecných náležitostí podľa § 127 C.s.p., obsahovať aj osobitné náležitosti stanovené v § 132 C.s.p.. Jednou z osobitných náležitostí žaloby je „žalobný návrh“, resp. petit žaloby, ktorý nadväzuje na všeobecnú náležitosť podania a to uvedenie toho, čo sa podaním sleduje, ktorú žalobný návrh bližšie špecifikuje. Žalobným návrhom je súd podľa § 216 ods. 1 C.s.p. viazaný a prenáša sa do výroku rozhodnutia súdu vo veci samej. Preto je dôležité, aby bol žalobný návrh formulovaný jasne, určito a zrozumiteľne tak, aby prenesenie takéhoto žalobného návrhu do výroku súdneho rozhodnutia nemalo za následok materiálnu nevykonateľnosť súdneho rozhodnutia.
9. V prípade, ak sa žalobca žalobou domáha, aby sa rozhodlo podľa § 137 písm. a) C.s.p. o splnení povinnosti, je nevyhnuté, aby v žalobnom návrhu určil kto, komu a konkrétne čo má plniť, tzn. presne špecifikoval osobu oprávnenú (žalobcu) a osobu povinnú (žalovaného) na požadované splnenie povinnosti a špecifikoval jednoznačným spôsobom predmet plnia, tzn. samotnú povinnosť. V prípade peňažného nároku (požadovaného plnenia) je potrebné uviesť presnú výšku peňažného plnenia, ktoré si žalobca voči žalovanému nárokuje. Tým je vymedzený predmet žaloby formulovaný v konečnom návrhu žalobného petitu. To platí aj v prípade nároku na náhradu mzdy, kedy žalobca je povinný žalobný návrh formulovať tak, aby bolo z neho zrejmé akú konkrétnu sumu si od žalovaného zamestnávateľa nárokuje, tzn. uviesť konkrétnu výšku peňažného plnenia (v petite žaloby) a obdobie (v rámci opisu podstatných skutkových tvrdení) z hľadiska nezameniteľnosti žalovaného nároku. V danom prípade ide o náhradu mzdy za sviatky, ktoré žalobca odpracoval a ktorú je potrebné vymedziť konkrétnym obdobím (dátumom, rozsahom hodín) a požadovanou sumou náhrady mzdy na ktorú vznikol žalobcovi nárok a ktorú mu je žalovaný ako zamestnávateľ povinný zaplatiť.
10. Ak v žalobe žalobný návrh formulovaný vyššie uvedeným spôsobom absentuje, súd je povinný žalobcu vyzvať podľa § 129 ods. 1 C.s.p. na doplnenie žaloby o vyššie uvedený materiálne vykonateľný petit. Z dôvodu zachovania rovnosti strán sporu, súd nemá povinnosť, ani právo poučovať žalobcu z hľadiska hmotného práva, teda nemôže ho poučiť o tom, ako by mal žalobný návrh žaloby znieť a tým nahrádzať jeho vôľu určovať, čoho sa mieni žalobou domáhať. Ak teda súd zistí vadu podania spočívajúcu v absencii niektorej všeobecnej alebo osobitnej náležitosti podania, v uznesení podľa 129 ods. 1 a 2 C.s.p.. uvedie o akú vadu ide (neurčitosť petitu, jeho materiálna nevykonateľnosť) a poučí žalobcu, ako treba uvedenú vadu odstrániť (spresniť/doplniť petit tak, aby bol materiálne vykonaný). Iná poučovacia povinnosť súdu ako povinnosť poučenia o procesných právach a povinnostiach totiž súdu ani neprislúcha.
11. V danom prípade však žalobca vytknutú vadu žaloby spočívajúcu v nejasnom, neurčitom a materiálne nevykonateľnom žalobnom návrhu neodstránil, keďže neuviedol akú presnú výšku peňažného plnenia je žalovaný povinný žalobcovi zaplatiť. Žalobca, ktorý najskôr len všeobecne odkázal na iné konanie a obdobný nárok iného zamestnanca po výzve súdu svoje neúplné podanie doplnil, avšak opäť len neurčitým spôsobom, keď uviedol, že „nepracoval v období od 01.02.2016 do 01.12.2018 vo sviatok, ktorý pripadol na jeho obvyklý pracovný deň“,,,, čo je za „asi 40 - 45 sviatkov“ a sa „domnieva“, že požadované peňažné plnenie „je vyššie ako 2.000 eur“ a s tým, že nedisponuje výkazmi, ktoré má žalovaný. U uvedených formulácií, ktoré sú neurčité, nie je zrejmé ktoré dni boli jeho pracovnými dňami a pripadli na sviatky a ktoré z nich (príp. všetky) mal pracovať a nepracoval. Ďalej z podania žalobcu nevyplýva to akým spôsobom sa dopracoval k žalovanej sume „asi“ 2.000 euro, navyše uvedenej neurčitým spôsobom „...suma vyššia ako 2000 €.“ Z podania (žaloby) a jeho doplnenia nebolo zrejmé
tiež ani to, za aké konkrétne obdobie si žalobca náhradu mzdy uplatňuje, keď sám nevedel konkretizovať presný počet a dní sviatkov kedy bol jeho pracovným dňom a kedy nepracoval. Takto žalobcom formulovaný návrh (podanie), v ktorom absentuje určitý a materiálne nevykonateľný petit žaloby, ktorým je podľa § 216 ods. 1 C.s.p. súd pri svojom rozhodovaní vo veci samej viazaný, jeho dôvodnosť je predmetom súdneho prieskumu a v prípade jeho odôvodnenosti je prenesený do výroku rozhodnutia súdu vo veci samej (resp. dôvodná časť) a aj absencia uvedenia rozhodujúcich skutkových tvrdení, na ktorých je nárok založený, nespĺňa zákonom požadované náležitosti, ide o je neurčité podanie, pre ktorá súd nemôže pokračovať v konaní. Inak povedané, už v čase podania žaloby o peňažné plnenie, musí žalobca vedieť „čo“ (v danom prípade peňažné plnenie), „od koho“ (žalovaný zamestnávateľ), „koľko“ (konkrétna výška sumy) a „na základe čoho“ nárok požaduje (podstatné skutkové tvrdenia - opis, v danom prípade, za ktoré dni a z akého mzdového základu). V opačnom prípade je takéto neúplné podanie, ktoré má byť žalobou, nespôsobilé na prejednanie a musí byť podľa § 129 ods. 3 C.s.p. odmietnuté.
Z uvedených dôvodov, súd odmietol podanie žalobcu zo dňa 07.01.2020 a doplnené dňa 13.02.2020 podľa § 129 ods. 3 C.s.p., nakoľko k odstráneniu vytknutých vád (absencie materiálne vykonateľného petitu žaloby), nedošlo ani postupom súdu podľa § 129 ods. 1 a 2 C.s.p., čo predstavovalo taký nedostatok, pre ktorý nemožno v konaní pokračovať
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie. Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.