Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Uznesenie_4P-57-2020.pdf
PDF · 93.43 KB
Case nature
Area
Subarea
4P/57/2020
Uznesenie
Okresný súd Bardejov sudcom JUDr. Slavomírom Ivaneckým v právnej veci starostlivosti súdu o maloletú S. Q., J.. XX.XX.XXXX, zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bardejov, dieťa rodičov G. H., V.. H.Q., J.. XX.XX.XXXX, Y. G. K. X. XX, G., zastúpenej JUDr. Ivanom Savčákom, advokátom so sídlom Partizánska 45, Bardejov a S. Q., J.. XX.XX.XXXX, Y. G. I. XX, XXX XX K., o nariadenie neodkladného opatrenia vo veci úpravy výkonu rodičovských práv a povinností,
rozhodol:
N a r i a ď u j e neodkladné opatrenie v tomto znení:
Otec je p o v i n n ý prispievať na výživu maloletej S. Q., J.. XX.X.XXXX mesačnou sumou vo výške 60 Eur, vždy do 15 dňa v príslušnom kalendárnom mesiaci k rukám matky maloletej, počnúc od vydania tohto rozhodnutia do budúcna.
Toto neodkladné opatrenie bude trvať do právoplatného skončenia konania vedeného na tunajšom súde pod spisovou značkou 1P 50/2020.
V prevyšujúcom rozsahu návrh matky na vydanie neodkladného opatrenia z a m i e t a.
Návrh otca na vydanie neodkladného opatrenia z a m i e t a.
odôvodnenie:
1. Matka maloletej návrhom na tunajší súd, ktorému bola pridelená spisová značka 4P 57/2020, doručeným dňa 30.4.2020 žiada, aby súd neodkladným opatrením upravil práva a povinnosti rodičov k maloletej S. Q., J.. XX.X.XXXX tak, že maloletú zverí matke do osobnej starostlivosti, pričom matka bude oprávnená maloletú zastupovať a spravovať jej majetok, a zaviaže otca povinnosťou prispievať na výživu maloletej mesačnou sumou vo výške 80 Eur, umožní otcovi s maloletou komunikovať obrazovo a zvukovo každý pondelok, stredu a piatok od 17.00 hod. do 17: 30 hod a bude zaviazaná povinnosťou písomne otca raz do týždňa informovať o zdravotnom stave, dlhodobejšom pobyte maloletej mimo miesta bydliska, o nakladaní s majetkom maloletej, o osobitných potrebách maloletej a o iných podstatných veciach týkajúcich sa maloletej. Svoj návrh odvodnila tým, že s otcom maloletej nie sú manželia, poznajú sa 5 rokov, avšak v súčasnosti nežijú v spoločnej domácnosti, pretože navrhovateľka spolu s maloletou dcérou od otca maloletej odišla v marci 2020 ku svojim starým rodičom, kde žijú doteraz z dôvodu fyzických a psychických útokov otca maloletej na ňu, jeho vyhrážok, nadávok, urážania, jej zosmiešňovania, jej fyzického napádania a to aj v prítomnosti maloletej S.. Matka z tohto dôvodu viackrát kontaktovala políciu. Nechce pre obavu zo šírenia koronavírusu, aby sa otec s dcérou stretávali, pretože ten nenosí rúško, a ako taxikár sa stretáva s mnohými osobami. Preto sa v súčasnosti styk otca s dcérou realizuje iba pri dome starých rodičov navrhovateľky. Náklady na maloletú špecifikovala na 250 Eur mesačne. Otec maloletej dňa 5.5.2020 podal na Okresný súd Prešov, ktorý túto právnu vec postúpi tunajšiemu súdu ako miestne príslušnému na rozhodnutie, návrh na vydanie neodkladného opatrenia, ktorým by mu matka umožnila styk s maloletou a to každý párny týždeň v
sobotu od 9.00 hod. do 18.00 hod a každý nepárny týždeň v nedeľu od 9.00 hod. do 18.00 hod a to bez prítomnosti matky a to z dôvodu, že s matkou maloletej bývali do 28.3.2020 v spoločnej domácnosti v Prešove, kedy matka s dcérou odišla ku svojim starým rodičom do Bardejove a odvtedy sa nevrátila. Od toho dňa mu bráni v styku s dcérou a napriek dohodám mu následne styk s dcérou neumožní. Veci bola pridelená spisová značka 4P 69/2020. Uznesením č.k. 4P 57/2020 - 41 zo dňa 28.5.2020 súd spojil na spoločné konanie veci vedené pod spisovými značkami 4P 57/2020 a 4P 69/2020, pretože sa týkali rovnakých účastníkov.
2. Podľa § 36 ods. 1, 4, 5 Zákona o rodiny č. 36/2005 Z. z., rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 25 a 26 sa použijú primerane.
3. Podľa § 36 ods. 1, 4, 5 Zákona o rodiny č. 36/2005 Z. z., rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 25 a 26 sa použijú primerane.
4. Podľa § 24 Zákona o rodine V rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. Ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa. Rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná. Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi. Súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.
5. Podľa § 25 ods. 1 - ods. 3 Zákona o rodine Rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd obmedzí styk maloletého dieťaťa s rodičom alebo zakáže styk maloletého dieťaťa s rodičom, ak nie je možné zabezpečiť záujem maloletého dieťaťa obmedzením styku maloletého dieťaťa s rodičom.
6. Podľa § 28 Zákona o rodine Súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa, b) zastupovanie maloletého dieťaťa, c) správa majetku maloletého dieťaťa. Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa. Rodičovské práva a povinnosti vykonáva jeden z rodičov, ak druhý z rodičov nežije, je neznámy alebo ak nemá spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu. Platí to aj v prípade, ak jeden z rodičov bol pozbavený rodičovských práv a povinností, ak mu bol výkon jeho rodičovských práv a povinností obmedzený alebo pozastavený.
7. Podľa § 62 ods. 1 - ods. 5 Zákona o rodine Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.13) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/ SK/ZZ/2005/36/20170701> Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
8. Podľa § 31 ods. 1 Zákona o rodine rodičia zastupujú maloleté dieťa pri právnych úkonoch, na ktoré nie je spôsobilé.
9. Podľa § 32 ods. 1 Zákona o rodine rodičia sú povinní spravovať majetok maloletého dieťaťa s náležitou starostlivosťou.
10. Podľa § 75 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
11. Podľa § 360 ods. 2 zákona č. 161/2015 Z.z. ak súd nariadi neodkladné opatrenie bez návrhu pred začatím konania vo veci samej, začne konanie vo veci samej alebo poučí účastníkov o možnosti podať návrh na začatie konania vo veci samej.
12. Podľa § 324 zákona č. 160/2015 Z.z. pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. Na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je príslušný okresný súd.
13. Podľa § 325 ods. 1, ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby a) poskytla aspoň časť pracovnej odmeny, ak ide o trvanie pracovného pomeru a navrhovateľ zo závažných dôvodov nepracuje, b) zložila peňažnú sumu alebo vec do úschovy na súde, c) nenakladala s určitými vecami alebo právami, d) niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala, e) nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivá z násilia, f) nevstupovala alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto, kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo duševnú integritu svojím konaním ohrozuje, g) písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne alebo čiastočne nekontaktovala osobu, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť takým konaním ohrozená, h) sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.
14. Podľa § 329 zákona č. 160/2015 Z.z súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
15. Podľa § 366 zákona č. 161/2015 Z.z. neodkladným opatrením môže súd nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere.
16. Vyživovacia povinnosť otca k maloletej dcére deťom je jeho zákonnou povinnosťou. Ak ju neplní dobrovoľne, je namieste, aby ho na plnenie jeho zákonných povinností zaviazal súd, ktorý v tejto fáze konania, vzhľadom na povahu zaväzujúceho rozhodnutia v spojitosti so zodpovedajúcou právnou úpravou zaviazal oca vyživovacou povinnosťou vo vzťahu k maloletej S. vo výške 60 Eur mesačne,
pretože súd v rámci vydaného neodkladného opatrenia upravuje nevyhnutné výživné pre maloleté dieťa, nie primerané, ako tomu môže byť až v konečnom rozhodnutí. Vzhľadom na vek maloletej, skutočnosť, že otec je zamestnaný a na výživu maloletej neprispieva, považuje súd za vhodné, určiť mu nevyhnutné výživné v danej výške, ktoré dokáže takéto ( a výlučne iba v zmysle § 366 zákona č. 161/2015 Z.z. ) nevyhnutné potreby pokryť, ktoré v tejto fáze konania predstavujú nevyhnutné výživné pre maloletú, ktorá je odkázaná na finančnú pomoc otca, ktorý je povinný ju plniť a je povinný zaobstarať si potrebné finančné prostriedky pre svoje maloleté dieťa, ktoré je v tejto fáze konania v takej výške, ktorá nie je spojená s mimoriadnym úsilím otca. Navyše v súčasnosti ešte nebolo vykonané dokazovanie na posúdenie opodstatnenosti a pravdivosti matkou tvrdených skutočností o pomeroch rodičov a maloletej, čo ale v konečnom dôsledku nič nemení na tom, že súd neodkladným opatrením neurčuje primerané výživné, čo je vecou rozhodnutia vo veci samej po vykonaní primeraného dokazovania, ale iba o nevyhnutnom výživnom, čo súdom určené výživné vzhľadom na vek detí, spĺňa. V prevyšujúcom rozsahu súd návrh matky na určenie nevyhnutného výživného zamietol, keďže presahuje jeho rámec v rámci posúdenia bez vykonaného dokazovania. Obaja rodičia teda budú mať priestor na preukázanie svojich argumentov v konaní o úpravu práv a povinností, ktoré sa vedie na Okresnom súde Bardejov pod spisovou značkou 1P 50/2020 a do ktorého skončenia vydal súd toto neodkladné opatrenie.
17. Predpokladom vydania neodkladného opatrenia je nevyhnutnosť bezodkladnej úpravy práv a povinností rodičom k maloletému dieťaťu. V tomto prípade podľa názoru súdu však absentuje takáto potreba a zároveň nevyhnutná podmienka. Maloletá S. je v osobnej starostlivosti matky, otec s tým súhlasí a nenamieta to. V dôsledku nespornosti tejto otázky medzi rodičmi preto nie je potrebné rozhodovať o návrhu na vydanie neodkladného opatrenia v tejto časti ä zverenie dieťaťa do osobnej starostlivosti jednému z rodičov), keďže nie je splnená podmienka nevyhnutnosti, čo je základný predpoklad pre vydanie neodkladného opatrenia. Navyše ak sa matka domáha určenia, že je výlučne oprávnená maloletú zastupovať a spravovať jej majetok, súd považuje za potrebné uviesť, že je rozdiel medzi osobnou starostlivosťou o dieťa (§ 28 ods. 1 písm. a/ Zákona o rodine) a ostatnými rodičovskými právami spočívajúcimi v práve zastupovať dieťa a spravovať jeho majetok ( § 28 ods. 1 písm. b,c/ Zákona o rodine). Rodičovské práva majú obaja rodičia, pokiaľ jeden z nich nemá obmedzené, pozastavené rodičovské práva, alebo odňaté. V návrhu sa to nežiada a ani dôvody pre takéto rozhodnutie súdu nie sú žiadnym z rodičom uvádzané. Dieťa možno zveriť do osobnej starostlivosti jedného z rodičov, alebo do striedavej osobnej starostlivosti, ale v prípade zverenia do osobnej starostlivosti jedného z rodičov nedochádza automaticky k tomu, že iba ten rodič vykonáva rodičovské práva a povinnosti. Naopak, aj druhý rodič má právo na osobnú starostlivosť o dieťa, ktorá sa realizuje počas doby, kedy má umožnený styk s maloletým dieťaťom, aj on má právo dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok. Obzvlášť potrebné to je v prípade, ak má dieťa nepriaznivý zdravotný stav a ak je potrebné rozhodnúť napríklad o jeho hospitalizácii a jeden z rodičov to nemôže urobiť pre objektívne dôvody.
18. Súd zároveň zamietol návrh matky na uloženie povinnosti jej samej informovať otca o podstatných veciach maloletej S. a umožniť mu zvukovo a obrazovo komunikovať s maloletou 3 krát do týždňa, pretože ak matka navrhuje, aby ju súd na to zaviazal, nič jej nebráni to dobrovoľne realizovať a z tohto dôvodu odpadá podmienka nevyhnutnosti bezodkladnej úpravy v tomto rozsahu. Neodkladným opatrením je potrebné upraviť pomery medzi účastníkmi konania, v tomto prípade medzi maloletým dieťaťom a jeho rodičmi okrem iného v miere a v rozsahu, v akom to nechcú plniť dobrovoľne. Ak je matka, ako rodič ktorý sa o maloleté dieťa osobne stará ochotná a pripravená poskytnúť otcovi informácie o maloletej dcére a umožniť mu obrazový a zvukový kontakt dcérou, môže tak robiť bez toho, aby ju k tomu zaviazal súd. Navyše v tomto štádiu konania ešte súd dokazovanie nevykonal a nevie stanovisko otca maloletej k tomu. Preto je nanajvýš vhodné, aby sa matka skontaktovala s otcom, či vôbec chce takúto formu komunikácie s dcérou a kedy a umožniť mu to. Matka maloletej v návrhu vôbec neodôvodnila, prečo, z akého dôvodu navrhuje tento rozsah práv, či sa s otcom o tom vôbec dohadovala a či vôbec má o takýto kontakt s dcérou záujem. Matka tak ako navrhla môže umožniť kontakt otca s dcérou a k tomuto konaniu nepotrebuje, aby ju zaväzoval súd, navyše neodkladným opatrením bez dokazovania, iba na základe v tejto časti ničím neodôvodneného návrhu.
19. Súd zároveň vzal do úvahy tvrdenia matky o agresívnom správaní sa otca k nej a to aj v prítomnosti maloletého dieťaťa a v tejto fáze konania z tohto dôvodu zamietol návrh otca na vydanie neodkladného opatrenia, ktorým by mu súd umožnil stretávať sa s maloletou. V konaní vo veci samej sa posúdi opodstatnenosť a dôveryhodnosť tvrdení oboch rodičov, ktoré v tejto fáze konania nie je možné
preukázať ani skonfrontovať, jednak preto, že neodkladné opatrenie sa vydáva iba na základe tvrdení a takisto pre zákonné lehoty. zatiaľ je vhodné, aby si otec uvedomil, prečo od neho matka spolu s maloletou odišla, zmenil svoje správanie a pokúsil sa získať si dôveru matky, na čo nie je nikdy neskoro. Je vhodné aj kvôli maloletej opätovne nadviazanie komunikácie medzi rodičmi, aby si s ohľadom na nové pomery vo svojom živote, kedy už nežijú v spoločnej domácnosti, dokázali dohodnúť svoje práva a povinnosti k maloletej tak, aby to vyhovovalo predovšetkým maloletému dieťaťu.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia na Okresný súd Bardejov. Odvolanie môže podať účastník, v koho neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde. Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané po uplynutí lehoty podľa odseku 1 preto, že odvolateľ sa spravoval nesprávnym poučením súdu o lehote na podanie odvolania. Ak rozhodnutie neobsahuje poučenie o lehote na podanie odvolania alebo ak obsahuje nesprávne poučenie o tom, že odvolanie nie je prípustné, možno podať odvolanie do 15 dní od doručenia rozhodnutia. Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané na nepríslušnom súde preto, že odvolateľ sa spravoval nesprávnym poučením o súde príslušnom na podanie odvolania. To platí aj vtedy, ak rozhodnutie neobsahuje poučenie o súde príslušnom na podanie odvolania. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
Odvolanie možno odôvodniť tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, ako aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie rozhodnutia.
Uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia je vykonateľné dňom doručenia bez ohľadu na jeho právoplatnosť (§ 332 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z.).