Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozsudok_8Co-29-2020.pdf
PDF · 103.44 KB
Case nature
Area
Subarea
8Co/29/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Beniačovej a členiek senátu Mgr. Zuzany Hartelovej a JUDr. Táne Rapčanovej, v spore žalobcu: Náhradné vozidlo, s. r. o., so sídlom v Žiline, Závodská cesta 24/3911, IČO: 50 496 166, právne zastúpený : ADVOKÁTI Müller § Dikoš, s.r.o., so sídlom v Žiline, Závodská cesta 24/3911, IČO: 36 864 455, proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s., Vienna Insurance Group, so sídlom v Bratislave, Štefanovičova 4, IČO: 00 585 441, právne zastúpený: JUDr. Felix Neupauer, advokát so sídlom v H., S. T. č. X/A., o zaplatenie sumy 309,61 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 13C/79/2018-153 z 07. januára 2020, takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu m e n í tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 309,61 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 309,61 eur od 01.07.2018 do zaplatenia, a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom (v poradí druhým vydaným v prejednávanej veci) okresný súd zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 309,61 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 309,61 eur od 01.07.2018 do zaplatenia titulom náhrady škody v zmysle zák. č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov ( ďalej „ZPZP“), ktorá vznikla v dôsledku dopravnej nehody spôsobenej poisteným žalovaného. (výrok I.). Žalovanému proti žalobcovi priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 % (výrok II.).
2. Uplatnená škoda predstavovala úhradu nájomného za užívanie motorového vozidla, ktoré si poškodený prenajal od žalobcu na čas, kedy nemohol používať svoje motorové vozidlo, ktoré bolo poškodené pri dopravnej nehody spôsobenej poisteným žalovaného. Poškodený nárok na náhradu škody zmluvou o postúpení pohľadávky previedol na žalobcu. Okresný súd na základe vykonaného dokazovania považoval medzi stranami za nesporné skutkové tvrdenia žalobcu o tom, že došlo k dopravnej nehode, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle zn. Peugeot 301, ktorého držiteľom v čase dopravnej nehody bol poškodený I. F.. K vzniku škody došlo prevádzkou motorového vozidla Iveco v danom čase povinne zmluvne poisteným u žalovaného. Držiteľom vozidla, ktorým bola spôsobená škoda bola Nákladná automobilová doprava Nitra, a.s. Ďalej okresný súd konštatoval, že na poistnú udalosť nadväzovalo uzavretie zmluvy o nájme dopravného prostriedku, na základe ktorej prenajal žalobca poškodenému I. F. náhradné vozidlo zn. Citroen. Po ukončení doby trvania nájmu vystavil poškodenému faktúru zo dňa 17.05.2018, splatnú dňa 24.05.2018 na sumu 576 eur. Uvedená suma predstavovala nájomné za obdobie 14 dní vo výške denného nájomného 36 eur, v tejto sume bol
zahrnutý aj jednorázový poplatok za pristavenie, prevzatie a čistenie náhradného vozidla. Poškodený dňa 17.05.2018 postúpil svoju pohľadávku voči žalovanému spočívajúcu v nároku na poistné plnenie vyplývajúce z poistnej udalosti zo dňa 04.05.2018 z titulu náhrady účelne vynaložených nákladov na prenájom náhradného vozidla vo výške 576 eur spolu s jej príslušenstvom a právami s ňou spojenými na žalobcu. Zmluvné strany sa zároveň dohodli, že postúpenie pohľadávky je odplatné a výška odplaty predstavuje sumu, ktorá zodpovedá faktúre vystavenej žalobcom ako prenajímateľom postupcovi ako nájomcovi. Žalobca si uplatnil náhradu škody z postúpenej pohľadávky u žalovaného listom zo dňa 23.05.2018. Dňa 21.06.2018 žalovaný poskytol žalobcovi poistné plnenie za prenájom náhradného motorového vozidla vo výške 266,39 eur.
3. Na takto zistený skutkový stav okresný súd aplikoval ust. § 427 ods. 1, 2, § 428, § 442 ods. 1,3, § 443, § 524 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka ( ďalej „OZ“) a ustanovenia ZPZP a dospel k záveru, že uplatnený nárok žalobcu je nedôvodný. V súdenej veci podľa názoru okresného súdu poškodený doposiaľ nevynaložil náklady za užívanie náhradného osobného motorového vozidla, inak povedané, neplnil svoj peňažný záväzok voči žalobcovi a neuhradil mu fakturované nájomné za dočasné prenechanie náhradného osobného motorového vozidla. Poškodenému tak škoda, ktorej sa voči žalovanému domáhal, nevznikla. Ďalej okresný súd poukázal na to, že skutočnou škodou je škoda v podobe nákladov vynaložených s použitím náhradného vozidla, avšak iba v tej výške, o ktorú náklady vynaložené s použitím náhradného vozidla prevyšujú náklady, ktoré by boli spojené s použitím vlastného vozidla. Žalobcu v spore zaťažovalo dôkazné bremeno na preukázanie výšky takýchto vlastných nákladov. Iba táto prevyšujúca suma totiž v zmysle rozhodnutí citovaných okresným súdom sa považuje za škodu. Žalobca však dôkazné bremeno neuniesol, nepreukázal výšku nákladov, ktoré poškodený musel vynaložiť v súvislosti s použitím vlastného motorového vozidla. Okresný súd tak nemohol ustáliť výšku nákladov, o ktorú prevyšujú náklady spojené s použitím náhradného vozidla náklady spojené s použitím vlastného vozidla, teda nebolo možné ustáliť výšku skutočnej škody. O trovách konania rozhodol podľa § 255 CSP a žalovanému, ktorý mal v spore plný úspech priznal nárok na ich náhradu v plnom rozsahu.
4. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca a žiadal, aby krajský súd napadnutý rozsudok okresného súdu zmenil tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovie a prizná mu nárok na náhradu trov prvoinštančného ako i odvolacieho konania. Namietal, že okresný súd vec nesprávne právne posúdil, ak neaplikoval ust. § 580 OZ o započítaní ako možnosti splnenia záväzku. Poškodený mal voči jeho osobe záväzok uhradiť nájomné za poskytnutie osobného motorového vozidla, ktorý sa rozhodol splniť započítaním. Zákon takúto formu splnenia záväzku pripúšťa, rovnako judikatúra i odborná prax tento právny úkon považuje za ekvivalent platenia. Stav, kedy by sa úbytok kryl s prírastkom by jednoznačne nastal i za predpokladu, že poškodený by uhradil faktúru za nájomné a následne uzatvoril zmluvu o postúpení pohľadávky, za ktorú by mu v rovnakej výške bola poskytnutá odplata za postúpenie. Momentom uzavretia zmluvy o postúpení pohľadávky a dohody o vzájomnom započítaní došlo k stretu pohľadávky, ktorú mal voči poškodenému z titulu nájomného s pohľadávkou poškodeného voči jeho osobe na zaplatenie odmeny za postúpenie budúcej pohľadávky, ktorým momentom sa zároveň zmenil charakter pohľadávky na existujúcu v konkrétnej sume a výške. Tým došlo k dosiahnutiu účelu inštitútu započítania, ktorým je dosiahnutie zániku vzájomných záväzkov bez toho, aby došlo k vzájomnému finančnému plneniu. V súdenej veci bola relevantná skutočnosť, že poškodený bol nútený v súvislosti so škodovou udalosťou zabezpečiť si náhradné vozidlo, čím mu vznikol záväzok voči prenajímateľovi preukazovaný vystavenou faktúrou, ktorý vysporiadal spôsobom nahradzujúcim platenie - započítaním vzájomných pohľadávok s prenajímateľom, so súčasným postúpením práva poškodeného nájomcu, uplatňovať si nárok z titulu nákladov na prenájom vozidla priamo prenajímateľom voči poisťovni. Výklad , ku ktorému dospel okresný súd popiera inštitút započítania pohľadávok, jeho zmysel a podstatu.
5. Žalobca ďalej namietal záver súdu prvej inštancie o nepreukázaní výšky skutočnej škody. Za určujúcu považoval skutočnosť, že poškodený sa dostal do situácie, keď bol nútený si prenajať náhradné vozidlo za poškodené vozidlo v dôsledku poistnej udalosti zavinenej klientom žalovaného, teda tento stav nebol výsledkom jeho dobrovoľného rozhodnutia a slobodného vôľového konania. Prenájmom náhradného motorového vozidla len riešil dôsledky zapríčinené poistnou udalosťou a odstraňoval nepriaznivý stav. Tiež sa nestotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že náklady, ktoré by mal poškodený na prevádzku vlastného vozidla pokiaľ by k poškodeniu nebolo došlo, sú jeho vlastnými nákladmi a tieto je potrebné
odpočítať z výšky skutočnej škody. Za fakturovaných 14 dní prenájmu by takýmito nákladmi mohli byť len pohonné hmoty, ktoré však neboli súčasťou fakturovaného prenájmu a poškodený ich znášal sám.
6. Žalobca namietal, že odôvodnenie rozsudku nezodpovedá ust. § 220 ods. 2 CSP, keď z neho vôbec nevyplýva posúdenie jeho skutkových tvrdení a právnych argumentov, čím došlo k zásahu do jeho práva na spravodlivý proces. K nároku na úroky z omeškania uviedol, že zákonná úprava týkajúca sa úrokov z omeškania vyplývajúca z ust. § 11 ods. 6 až 8 ZPZP nedáva jednoznačnú odpoveď na otázku, kedy vzniká poškodenému nárok na zaplatenie úrokov z omeškania pokiaľ viaže tento moment alternatívne na ukončenie šetrenia poistnej udalosti a súčasne právoplatnosť súdneho rozhodnutia. Je však nutné vychádzať z účelu právnej úpravy, ktorou je zabezpečenie rýchlej a efektívnej ochrany poškodeného. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutia okresných a krajských súdov, ktoré nárok na úroky z omeškania v obdobných skutkových a právnych veciach priznali od vzniku omeškania, nie od právoplatnosti rozhodnutia súdu.
7. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadril.
8. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP) preskúmal vec v rozsahu a z dôvodov podaného odvolania (§ 379 a § 380 CSP) a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 388 CSP zmenil tak ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku.
9. Krajský súd vychádzajúc zo skutkového stavu tak ako ho ustálil okresný súd a ktorého závery nerozporoval ani žalobca v podanom odvolaní konštatoval, že uvedený skutkový stav okresný súd nesprávne právne posúdil.
10. Podľa § 580 OZ ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je rovnakého druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči druhému prejav smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie.
11. Podľa § 581 ods. 1 OZ započítanie nie je prípustné proti pohľadávke na náhradu škody spôsobenej na zdraví, ibaže by išlo o vzájomnú pohľadávku na náhradu škody toho istého druhu. Započítanie nie je prípustné ani proti pohľadávkam, ktoré nemožno postihnúť výkonom rozhodnutia. Podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia započítať nemožno premlčané pohľadávky, pohľadávky, ktorých sa nemožno domáhať na súde, ako aj pohľadávky z vkladov. Proti splatnej pohľadávke nemožno započítať pohľadávku, ktorá ešte nie je splatná. Podľa ods. 3 citovaného zákonného ustanovenia dohodou účastníkov možno započítaním vyrovnať aj pohľadávky uvedené v odsekoch 1 a 2.
12. Okresný súd ustálil, že škodca, ktorý spôsobil dopravnú nehodu mal uzatvorené povinné zmluvné poistenie so žalovaným. Nebolo pochýb, že pri dopravnej nehode bolo poškodené motorové vozidlo, ktoré si dal poškodený opraviť. Počas doby trvania opravy využíval motorové vozidlo na základe nájomnej zmluvy uzatvorenej so žalobcom ako prenajímateľom. Poškodený úhradu nájomného považoval za škodu, na zaplatenie ktorej mu vznikol nárok z povinného zmluvného poistenia voči žalovanému v zmysle § 4 ods. 2 písm. c/ ZPZP, a ktorú si mohol voči žalovanému ako poisťovateľovi uplatniť priamo. Na základe ZPZP tak vznikol záväzkovo-právny vzťah medzi poškodeným a poisťovateľom (žalovaným), kde na jednej strane vystupuje poisťovateľ ako subjekt povinný poskytnúť plnenie a poškodený ako subjekt oprávnený na prijatie takéhoto plnenia. Tento nárok (pohľadávka) je spôsobilý byť predmetom postúpenia v zmysle § 524 OZ (citovaný v napadnutom rozsudku). Okresný súd mal z vykonaného dokazovania preukázané, že poškodený nájomné žalobcovi titulom zmluvy o nájme uhrádzal formou započítania (čo je aj jeden zo zákonných spôsobov zániku záväzku, resp. spôsob úhrady podľa § 580 OZ v spojení s § 581 ods. 3 OZ). V zmluve o postúpení pohľadávky sa zmluvné strany dohodli, že ich vzájomné nároky, a to nárok poškodeného na odplatu za postúpenie pohľadávky a nárok žalobcu na úhradu nájomného za náhradné vozidlo sa navzájom započítajú. Zmluva o postúpení pohľadávky predstavuje to, že došlo k úhrade faktúry a zároveň k postúpeniu pohľadávky. Zákonný nárok na náhradu nákladov účelne vynaložených za prenájom náhradného vozidla voči žalovanému tak zostáva zachovaný, zmenila sa osoba oprávnená domáhať sa uspokojenia predmetnej pohľadávky. Dlžníkom v tomto prípade je práve žalovaný, nakoľko v čase uzatvorenia zmluvy o postúpení pohľadávky došlo k úhrade faktúry a teda aj k vzniku škody. Takéto postúpenie pohľadávky ani podľa rozhodovacej praxe všeobecných súdov neodporuje zákonu. Ide o odplatné postúpenie pohľadávky, v dôsledku čoho
dochádza k vzájomnému zápočtu nároku na úhradu fakturovaného nájomného s nárokom na zaplatenie odplaty za postúpenie. Podľa zmluvy o postúpení pohľadávky poškodený tak v rámci jedného dokumentu súčasne uhradil predmetnú faktúru za nájom, čím došlo k vzniku škody a zároveň postúpil žalobcovi za odplatu svoj nárok na náhradu škody voči žalovanému, čím došlo k reálnemu úbytku v majetkovej sfére žalobcu.
13. Krajský súd sa tak nestotožňuje s právnym záverom okresného súdu, že poškodený doposiaľ nevynaložil náklady za používanie náhradného motorového vozidla, pretože neplnil svoj peňažný záväzok voči žalobcovi vyplývajúci mu zo zmluvy o nájme a to uhradiť nájomné za dočasné prenechanie náhradného motorového vozidla. Poškodený uhradil nájomné žalobcovi formou započítania. poskytnutia náhradného vozidla poškodenému v rozhodnom období nepreukázal.
14. Okresný súd ďalej konštatoval, že žalobca nepreukázal výšku nákladov, ktoré by musel vynaložiť v súvislosti s použitím vlastného motorového vozidla, preto nebolo možné ustáliť výšku skutočnej škody. Okresnému súdu možno prisvedčiť , že žalobcovi patrí náhrada škody spočívajúca v nákladoch vynaložených na požičanie iného motorového vozidla za dobu, počas ktorej nemohol používať motorové vozidlo poškodené dopravnou nehodou, ak prevyšuje výdavky s užívaním vlastného automobilu. Odvolací súd dopĺňa, že aj v zmysle judikatúry (R 7/1992) je dôsledkom poškodenia vlastného automobilu, kvôli ktorému bola nutná výpožička iného motorového vozidla, iba vynaloženie čiastky, o ktorú prevyšovali náklady na vypožičanie automobilu (porovnateľného s poškodeným) výdavky, ktoré by boli spojené s používaním automobilu vlastného. Zo skutkového stavu zisteného okresným súdom je však zrejmé, že uplatnená istina predstavuje iba cenu nájmu dohodnutú za požičanie motorového vozidla, nie sú v nej zahrnuté aj výdavky spojené s jeho prevádzkou. Dokonca, ani žiadna zo strán sporu, respektíve žalovaný v rámci procesnej obrany uvedenú sumu takýmto smerom nerozporoval. Žalobca preukázal listinnými dôkazmi, a to nájomnou zmluvou ako aj zmluvou o postúpení pohľadávok, že v priamej príčinnej súvislosti s predmetnou poistnou udalosťou užíval prenajaté motorové vozidlo a za ten čas zaplatil ako nájomca prenajímateľovi sumu 309,61 eur z titulu dojednaného nájomného vrátane 30 eur ako poplatku za pristavenie motorového vozidla. Okresný súd preto nedospel k správnemu záveru o tom, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie jeho tvrdení o dôvodnosti nároku na zaplatenie žalovanej istiny.
15. Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností, krajský súd preto žalobe v časti uplatnenej istiny ako dôvodnej vyhovel a zmenil tak zamietajúci rozsudok okresného súdu v tejto časti.
16. Podľa § 11 ods. 6 ZPZP poisťovateľ je povinný bez zbytočného odkladu začať prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a do 3 mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti: a/ skončiť prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a oznámiť poškodenému výšku poistného plnenia, ak bol rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a nárok na náhradu škody preukázaný, b/ poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť alebo pre ktoré znížil poistné plnenie, alebo poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie k tým uplatneným nárokom na náhradu škody, v ktorých nebol v ustanovenej lehote preukázaný rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a výška poistného plnenia; písomné vysvetlenie sa považuje za doručené dňom, keď ho poškodený prevzal, odmietol prevziať, alebo dňom, keď ho pošta vrátila ako nedoručené.
17. Podľa § 11 ods. 7 ZPZP poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinností poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia.
18. Podľa § 11 ods. 8 ZPZP, ak poisťovateľ nesplní povinnosť podľa ods. 6 je povinný zaplatiť poškodenému úroky z omeškania podľa osobitného predpisu (pozn. 15a - § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka).
19. Podľa názoru odvolacieho súdu sa ustanovenie § 11 ods. 8 ZPZP týka len prípadu omeškania poisťovateľa s plnením jeho nepeňažnej povinnosti podľa § 11 ods. 6 predmetného zákona, riadne a včas začať a skončiť prešetrovanie poistnej udalosti a jeho výsledky riadne oznámiť poškodenému. Nezaoberá sa naopak omeškaním poisťovateľa so splnením jeho inej právnej povinnosti peňažného
charakteru, a to včas a riadne poskytnúť poškodenému plnenie náhrady škody, ktoré poisťovateľovi žalobca riadne preukázal. Ustanovenie § 11 ods. 8 ZPZP nevylučuje vznik nároku poškodeného na úroky z omeškania pri samotnom omeškaní s poskytnutím peňažného plnenia náhrady škody zo strany poisťovateľa, a preto nie je možné na základe tohto ustanovenia v takomto prípade nárok na úrok z omeškania u poškodeného vylúčiť. Predmetné ustanovenie neurčuje, že poškodený má nárok na úroky z omeškania len v prípade v ňom uvedenom.
20. V tomto prípade nemožno podľa názoru odvolacieho súdu vychádzať zo záverov rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo 145/2017 . Pri akceptácii tam uvedeného názoru, že povinnosť zaplatiť úroky z omeškania vzniká až doručením právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody a žalovaný by sa do omeškania mohol dostať až v prípade nesplnenia si povinnosti, ktorá mu bola uložená právoplatným rozhodnutím zaplatiť žalobcovi súdom priznanú náhradu škody, by v zásade poisťovňa bola hrozbou sankcie v podobe úroku z omeškania motivovaná iba k splneniu svojich nepeňažných povinností riadne prešetriť poistnú udalosť a výsledok oznámiť poškodenému, no nie k plneniu svojej povinnosti peňažného charakteru, poskytnúť peňažné plnenie. Dovedené do ad absurdum - pre poisťovňu by bolo výhodne a priori každý poistný nárok odmietnuť a každú poistnú udalosť iba prešetriť, oznámiť poškodenému v každom prípade akékoľvek dôvody, pre ktoré odmieta poskytnúť poistné plnenie a poistné plnenie poskytnúť až v dôsledku podanej žaloby. Navyše výklad, podľa ktorého by jedna kategória dlžníkov (poisťovne pri nárokoch z povinného zmluvného poistenia) bez legitímneho dôvodu z hľadiska možnosti uplatnenia úrokov z omeškania voči nim, mala byť vo výhodnejšom postavení oproti iným dlžníkom, podľa názoru odvolacieho súdu naráža aj na ústavný princíp rovnosti (čl. 12 ods. 1 Ústavy) a právo vlastniť majetok (čl. 20 Ústavy).
21. Vedený týmito úvahami odvolací súd priznal žalobcovi ním uplatnený nárok na zaplatenie úrokov z omeškania. Keďže žalovaný dňa 15.06.2018 skončil prešetrovanie poistnej udalosti, bol povinný do 15 dní po skončení prešetrenia potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poskytnúť poistné plnenie, čo neučinil, preto od 01.07.2018 sa dostal do omeškania. Od tohto obdobia prináleží žalobcovi nárok na úroky z omeškania vo výške stanovenej v súlade s ust. § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. 22. Keďže odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil, vo svojom rozhodnutí rozhodol aj o trovách prvoinštančného ako i odvolacieho konania v zmysle § 396 ods. 3 CSP. Vychádzajúc zo zásady úspechu v konaní podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP žalobcovi ako strane sporu v celom rozsahu v konaní úspešnej, priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
23. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 (za) : 0 (proti).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1, 2 CSP)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania. (§ 76 CMP)
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (§ 427 ods. 1 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430 CSP)