Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_25Cb-42-2019.pdf
PDF · 71.53 KB
Case nature
Area
Subarea
25Cb/42/2019
Uznesenie
Okresný súd Trnava v právnej veci žalobcu: DELTA-TRUCK s. r. o., IČO: 47 314 893, so sídlom Klincová 35, 821 08 Bratislava - Ružinov, právne zastúpený: JUDr. Peter Kubik, advokát, s.r.o., IČO: 36 869 295, so sídlom Poľná cesta 966/9, 929 01 Dunajská Streda, proti žalovanému: Tedexon Pro, s. r. o. v likvidácii, IČO: 50 595 679, Sedmokrásková 6, 821 01 Bratislava - mestská časť Ružinov, o zaplatenie 4.179,26 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd konanie z a s t a v u j e.
II. Žalovanému súd n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 29.11.2018 domáhal rozhodnutia, ktorým by súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 1 522,62 Eur s príslušenstvom.
2. Dňa 21.05.2020 bolo súdu doručené písomné podanie žalobcu, v ktorom vzhľadom nato, že Okresní soud v Teplicích oznámil tunajšiemu súdu, že predvolanie na pojednávanie dňa 28. 01. 2020 nebolo doručené likvidátorovi žalovaného, nakoľko adresát nebol zistený, na uvedenej adrese sa nezdržuje a iná adresa nie je súdu známa. K oznámeniu pripojil aj oznámenie Policie České republiky, KŘP Ústeckého kraje, že v Krupke adresa Mariánske náměstí 32 je formálna adresa, lebo sa jedná o adresu MěÚ v Krupce, z čoho vyplýva, že konateľ a likvidátor žalovaného C. R. je bezdomovec. Spoločníkom žalovaného je a. s. Fudžajra, ktorá nemá dozornú radu a jediným členom predstavenstva je jediný akcionár G. E., ktorý má taktiež adresu bydliska na adrese MěÚ Litoměřice, teda je bezdomovec, bolo by pre žalobcu i pre súd nehospodárne pokračovať v tomto konaní. Je zrejmé, že spoločnosť žalovaného je nefunkčná a nemajetná. Preto žalobca žalobu berie v plnom rozsahu späť. Zároveň však žalobca navrhol, aby súd využitím § 257 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) nepriznal žalovanému náhradu trov konania. Dôvody hodné osobitného zreteľa odôvodňujúcimi nepriznanie náhrady trov konania sú: v čase podania žaloby žalovaný bol riadne existujúcou a fungujúcou spoločnosťou, ktorá navyše čiastočne uznala nárok žalobcu uplatnený v tomto konaní. To znamená, že pri riadnom chode vecí žalobca by mal v tomto konaní minimálne čiastočný, ak nie plný úspech. Dôvodom späťvzatia žaloby nie je teda hoci len teoretická možnosť, že žalobca by bol neúspešný v konaní, ale hospodárnosť ďalšieho postupu vo svetle zistení tamojšieho súdu. Samotné správanie sa žalovaného, kedy sa snaží zodpovednosti za svoje záväzky zbaviť ustanovením bezdomovca za konateľa a likvidátora je v rozpore minimálne s dobrými mravmi, ak nie so zákonom. Priznanie náhrady trov konania žalovanému za týchto okolnosti by bolo tiež rozporné s dobrými mravmi. Táto argumentácia žalobcu je v súlade aj s požiadavkami rozhodovacej praxe Ústavného súdu Slovenskej republika, podľa ktorej dôvodom na použitie § 257 CSP a môžu byť len okolnosti hodné osobitného zreteľa, ktoré CSP neuvádza ani exemplifikatívne. Pri skúmaní, či existujú dôvody hodné osobitného zreteľa, treba prihliadnuť na osobné, zárobkové, majetkové a iné pomery účastníkov, procesný postoj účastníkov, a to na obidvoch stranách
sporu, okolnosti, ktoré viedli k súdnemu uplatneniu nárokov (I. ÚS 118/2017). Použitie § 257 CSP je na mieste tam, kde prísna aplikácia ustanovení o náhrade trov konania, by mohla v konkrétnych prípadoch viesť k nežiaducim tvrdostiam (uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 4 M Cdo 2/2008). Vzhľadom na vyššie opísané skutočnosti v konkrétnom prípade priznanie náhrady trov konania žalovanému by mohlo viesť nežiaducemu tvrdosti zákona na strane žalobcu a vzniku rozporu s dobrými mravmi. K späťvzatiu žaloby došlo pred prvým pojednávaním, preto k späťvzatiu žaloby nebol potrebný súhlas žalovaného podľa § 146 ods. 1 CSP.
3. Podľa § 144 CSP, žalobca môže vziať žalobu späť.
4. Podľa § 145 ods. 1 CSP, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.
5. Na základe vyššie uvedeného súd konanie v zmysle § 145 ods. 1 CSP zastavil.
6. Podľa § 256 ods.1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
7. Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
8. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práv.
9. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
10. Podľa Čl. 4 ods. 1 a 2 CSP, ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci. (1) Ak takého ustanovenia niet, súd prejedná a rozhodne právnu vec podľa normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva tento zákon, tak, aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúce stav a poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít.
11. O trovách konania súd rozhodol podľa § 256 ods.1 a § 157 CSP tak, že žalovaný nemá právo na náhradu trov konania, nakoľko súd zistil dôvody hodné osobitného zreteľa pre takéto rozhodnutie. Dôvodom späťvzatia žaloby bola hospodárnosť ďalšieho postupu vo svetle zistení súdu, keď sa žalovaný snaží zodpovednosti za svoje záväzky zbaviť ustanovením bezdomovca za konateľa a likvidátora. Súd má pritom za to, že v danom prípade nie je možné pričítať procesné zavinenie žalobcovi, napriek späťvzatiu žaloby, nakoľko dôvodom späťvzatia žaloby bolo správanie žalovaného, ktoré spôsobilo reálnu nevymožiteľnosť pohľadávky, preto rozhodol tak, že žalovanému nepriznáva právo na náhradu trov konania. O vrátení poplatku rozhodne vyšší súdny úradník po právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti ktorého uzneseniu smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie môže podať intervenient, ak tvorí so stranou podľa § 359 C.s.p. nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 C.s.p.. V ostatných prípadoch môže intervenient podať odvolanie so súhlasom strany podľa § 359 C.s.p.. Lehota na podanie odvolania plynie od doručenia rozhodnutia intervenientovi. Prokurátor môže podať odvolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).