Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_14C-8-2018.pdf
PDF · 77.61 KB
Case nature
Subarea
Court name
Address
File mark
PN-14C/8/2018
Uznesenie
Okresný súd Piešťany v právnom spore žalobkyne: O. E., rod. X. nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H. XXXX/XX, T., štátnej občianke Slovenskej republiky, proti žalovanému: P.. F. P., nar. X.X.XXXX, trvale bytom H. XXXX/XX, T., štátnemu občanovi Slovenskej republiky, zastúpenému JUDr. Katarínou Galovou, advokátkou so sídlom E. Belluša 10, Piešťany, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, takto
rozhodol:
I. P r i p ú š ť a späťvzatie žaloby a z r u š u j e uznesenie Okresného súdu Piešťany č. k. 14C/8/2018-25 zo dňa 24.7.2018.
II. Konanie z a s t a v u j e .
III. Žalovanému náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Žalobou zo dňa 15.1.2018, doručenou Okresnému súdu Piešťany dňa 2.2.2018, sa žalobkyňa domáhala zrušenia a vyporiadania jej podielového spoluvlastníctva so žalovaným k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX pre kat. úz. T..
2. Uznesením č. k. 14C/8/2018-25, vydaným vyšším súdny úradníkom dňa 24.7.2018, súd zastavil konanie podľa § 10 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov, v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 71/1992 Zb.“) z dôvodu, že žalobkyňa nezaplatila v lehote stanovenej súdom súdny poplatok zo žaloby.
3. Uznesenie o zastavení konania bolo doručené žalobkyni dňa 22.8.2018.
4. Žalobkyňa podaním zo dňa 7.8.2018, podaným osobne na súde dňa 20.8.2018, oznámila súdu, že berie žalobu späť. Dôvod späťvzatia neuviedla.
5. Žalovaný podaním zo dňa 21.5.2019, doručeným súdu dňa 20.5.2019, oznámil súdu, že súhlasí so späťvzatím žaloby a náhradu trov konania si neuplatňuje.
6. Podľa § 14 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb., ak tento zákon neustanovuje inak, na konanie vo veciach poplatkov sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku okrem § 357 písm. a).
7. Podľa § 14 ods. 4 zákona č. 71/1992 Zb., v konaní podľa tohto zákona koná a rozhoduje vyšší súdny úradník vrátane rozhodovania o zastavení konania. Sudca v konaní koná a rozhoduje o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka. Ak sa sťažnosti vyhovie v plnom rozsahu, rozhodnutie nemusí obsahovať odôvodnenie.
8. Podľa § 242 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“ alebo „Civilný sporový poriadok“ v príslušnom tvare), sťažnosť sa podáva v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, ktorý napadnuté uznesenie vydal.
9. Podľa § 247 CSP, ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas sťažnosť, nenadobúda uznesenie právoplatnosť.
10. Podľa § 248 CSP, o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.
11. Podľa § 249 CSP, súd prvej inštancie rozhodne o sťažnosti uznesením spravidla bez nariadenia pojednávania.
12. Podľa § 250 ods. 1 CSP, ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.
13. Podľa § 250 ods. 2 CSP, ak je sťažnosť dôvodná, súd napadnuté uznesenie zruší alebo zmení; v prípade zrušenia uznesenia je súdny úradník viazaný právnym názorom súdu.
14. Vo všeobecnosti, proti uzneseniu o zastavení konania, vydaného podľa Civilného sporového poriadku, je v zásade vždy prípustné odvolanie (§ 357 písm. a/ CSP, kedy nie je prípustná sťažnosť), a môže ho vydať iba sudca, pretože podľa § 5 ods. 2, § 6 ods. 2 zákona č. 549/2003 Z. z. o súdnych úradníkoch, v znení neskorších prepisov, vyšší súdny úradník nemôže vydať rozhodnutie, potri ktorému zákon pripúšťa odvolanie. Výnimky z tejto zásady stanovujú osobitné zákony upravujúce procesný postup súdov, strán sporu (účastníkov konania) a osôb zúčastnených na konaní v súkromnoprávnych sporoch a iných súkromnoprávnych veciach, ktoré majú prednosť pred ustanoveniami Civilného sporového poriadku. Takýmto osobitným zákonom je napríklad aj zákon č. 71/1992 Zb., podľa ktorého uznesenie o zastavení konania pre nezaplatenie súdneho poplatku môže vydať (iba) vyšší súdny úradník, nie je proti nemu prípustné odvolanie, avšak je proti nemu prípustná sťažnosť, o ktorej rozhoduje sudca prvej inštancie.
15. Podľa § 145 ods. 1 CSP, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.
16. Podľa § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
17. Podľa § 146 ods. 2 CSP, súhlas žalovaného je potrebný vždy, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.
18. Podľa čl. 4 ods. 1 CSP, ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci.
19. Podľa § 370 ods. 1, 2 CSP, ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia. Súd späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie zastaví.
20. Nakoľko žalobkyňa vzala žalobu späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie o zastavení konania, avšak skôr, než rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, pretože tak urobila v 15-dňovej zákonnej lehote na podanie sťažnosti proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka o zastavení konania pre nezaplatenie súdneho poplatku, sudca súdu prvej inštancie musel o tomto späťvzatí žaloby rozhodnúť. Keďže zákon výslovne neupravuje, ako rozhoduje súd prvej inštancie v prípadoch, kedy žaloba bola vzatá späť žalobcom v lehote na podanie sťažnosti proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka o zastavení konania tam, kde vyšší súdny úradník zo zákona oprávnený rozhodovať o zastavení konania, vychádzajúc z ust. § 248 CSP, podľa ktorého o sťažnosti rozhoduje súd prvej inštancie, zákonnému sudcovi neostávalo nič iné, iba v súlade s čl. 4 ods. 1 CSP vzniknutú situáciu primerane posúdiť podľa zákonného ustanovenia, ktoré je čo obsahu a účelu najbližšie posudzovanej veci, a to ust. § 370 ods. 1,
2 CSP, ktoré upravuje postup odvolacieho súdu v prípade, keď je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, než nadobudlo právoplatnosť.
21. Keďže o späťvzatí žaloby v tomto prípade rozhodol súd prvého stupňa, musel o ňom rozhodnúť prednostne podľa ustanovení Civilného sporového poriadku vzťahujúcich sa na konanie v prvej inštancii, kedy súhlas žalovaného je potrebný vždy, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu (§ 146 ods. 2 CSP). Žalobkyňa vzala žalobu späť síce až po vydaní konečného rozhodnutia, avšak skôr, než nadobudlo právoplatnosť, ktorému neprechádzalo žiadne pojednávanie ani predbežné prejednanie sporu.
22. Vzhľadom na dispozitívny úkon žalobkyne, ktorým vzala žalobu v celom rozsahu späť po vydaní uznesenia vyššieho súdneho úradníka o zastavení konania pre nezaplatenie súdneho poplatku, avšak skôr, než uznesenie nadobudlo právoplatnosť, a tiež s poukazom na súhlas žalovaného so späťvzatím žaloby, sudcovi súdu prvej inštancie neostávalo nič iné, iba o tomto späťvzatí rozhodnúť, a preto pripustil späťvzatie žaloby, rozhodnutie vyššieho súdneho úradníka zrušil, a zastavil konanie podľa § 145 ods. 1 CSP za primeraného použitia ust. § 370 CSP.
23. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
24. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
25. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
26. Jedinou situáciou, kedy zastavenie konania pre späťvzatie žaloby z procesného hľadiska zaviní žalovaný, je také správanie žalovaného počas sporového konania, kedy sa žalovaný zachoval v intenciách žalobného návrhu (petitu). Inak povedané, keď bola požiadavka žalobcu splnená neskorším správaním (konaním) žalovaného bez toho, aby o veci (meritórne) rozhodol súd. Pritom medzi správaním žalovaného a žalobným návrhom musí byť vecná spojitosť. Vtedy, podľa § 256 ods. 1 CSP, žalobca má právo na náhradu trov konania proti žalovanému.
27. Nakoľko žalobkyňa vzala žalobu späť bez uvedenia dôvodu, procesne zavinila zastavenie tohto konania, a preto podľa § 256 ods. 1 CSP súd by mal priznať nárok na náhradu trov konania protistrane, t. j. žalovanému, v plnom rozsahu. Keďže žalovaný sa náhrady trov konania výslovne vzdal, za použitia základných princípov podľa čl. 4 ods. 2 CSP (analógia) a čl. 17 CSP (hospodárnosť konania), v spojení s § 262 ods. 2 CSP, súd žalovanému náhradu trov konania proti žalobkyni nepriznal.
Poučenie:
Proti výroku I. tohto uznesenia odvolanie nie je prípustné (§ 355 ods. 2, § 357 CSP a contrario).
Proti výrokom II. a III. tohto uznesenia možno podať odvolanie na Okresnom súde Piešťany do 15 dní od doručenia rozhodnutia, v dvoch písomných vyhotoveniach.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 CSP). V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh; § 363 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP). Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP ). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP). Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).