Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13Co/51/2019

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Danice Kočičkovej a členov senátu JUDr. Amy Odalošovej a Mgr. Kataríny Katkovej, v spore žalobkyne BENCONT COLLECTION, a.s., so sídlom Vajnorská 100/A, Bratislava, IČO: 47 967 692, so sídlom Martinčekova 13, Bratislava, IČO: 50 361 368, proti žalovanému Z. G., nar. XX.XX.XXXX, naposledy trvale bytom Z., N. X. XXX/XX, ktorý zomrel XX. XX. XXXX, občanovi SR, v konaní o zaplatenie 1 931,84 € s prísl., o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Lučenec č. k. -161 zo dňa 07. 11. 2018, takto

rozhodol:

Odvolacie konanie z a s t a v u j e.

odôvodnenie:

1. Odvolaním napadnutým rozsudkom okresný súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni istinu 1 931,84 € s úrokom vo výške 176,94 € a úrokom z omeškania vo výške 5,15 % ročne zo sumy 1 931,84 € od 01.06.2017 do zaplatenia s tým, že žalovanému povolil zaplatiť dlh v splátkach po 48 € mesačne s termínom zaplatenia splátky vždy do 25. dňa toho ktorého mesiaca počnúc dňom právoplatnosti rozsudku s tým, že omeškanie jednej splátky má za následok splatnosť celého dlhu (I. výrok). Súd prvej inštancie ďalej žalobu čo do úrokov vo výške 1 437,51 € a úrokov zo zostatku nesplatenej istiny zo sumy 1 931,84 € vo výške 24,50 % ročne od 01.06.2017 do zaplatenia ako aj poplatkov vo výške 39,28 € zamietol (II. výrok). O trovách konania rozhodol podľa ustanovenia , (ďalej len „“) tak, že úspešnej žalobkyni priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

1.1 V odôvodnení predmetného rozsudku okresný súd uviedol, že žalobkyňa sa podaným návrhom domáhala proti žalovanému prisúdenia sumy 1 931,84 € s príslušenstvom. V odôvodnení predmetného rozsudku okresný súd ďalej uviedol, že na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že právny predchodca žalobkyne (Poštová banka, a. s.) uzavrel so žalovaným Zmluvu o úvere - konsolidácia č. 4284432485 zo dňa 28.03.2014. Uvedenou zmluvou bol žalovanému poskytnutý spotrebiteľský úver vo výške 2 000 €. Žalovaný nesplácal úver riadne a včas, preto právny predchodca žalobkyne vyhlásil predčasnú splatnosť úveru dňa 27.11.2014 s tým, že úver žalovaného sa stáva predčasne splatným toho istého dňa. Zároveň vyzval žalovaného listom z toho istého dňa na zaplatenie dlžnej sumy, ktorá pozostávala zo sumy 1 931,84 € titulom istiny, úroku 176,94 €, poplatku za upomienky 39,28 €, spolu 2 148,06 €. Podľa súdu prvej inštancie vzhľadom k tomu, že bolo preukázané, že žalovaný podmienky zmluvy nesplnil, je dôvodný nárok žalobkyne, ktorým sa domáha zaplatenia sumy 1 931,84 €. Súd prvej inštancie preto nároku žalobkyne vyhovel a zaviazal žalovaného na zaplatenie zostávajúcej časti istiny 1 931,84 €, ktorá jednoznačne vyplýva z predloženého stavu úveru.

1.2 Súd prvej inštancie v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku ďalej uviedol, že žalobkyňa žiadala zaviazať žalovaného aj na zaplatenie úrokov v celkovej výške 1 614,45 €, vyčíslených ku dňu 31.05.2017, ktoré pozostávali z úrokov do vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru vo výške 176,94 €

a úrokov od predčasnej splatnosti úveru do 31.05.2017 vo výške 1 437,51 €. Taktiež žiadala zaviazať žalovaného na zaplatenie úrokov zo zostatku nesplatenej istiny zo sumy 1 931,48 € vo výške 24,50 % ročne od 01.06.2017 do zaplatenia ako aj poplatkov vo výške 39,28 €. Súd prvej inštancie žalobe v tejto časti vyhovel len čo do zaplatenia úrokov vo výške 176,94 €, nakoľko mal za preukázané, že ide o úroky a úroky z omeškania, ktoré vznikli do vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru, čo vyplýva z podania žalobkyne zo dňa 18.07.2018 (viď. č.l. 87).

1.3 Nárok na uplatnené vyčíslené úroky vo výške 1 437,51 € a úroky zo zostatku nesplatenej istiny vo výške 24,50 % ročne od 01.06.2017 do zaplatenia súd prvej inštancie zamietol z toho dôvodu, že bol toho názoru, že dohodnuté zmluvné úroky z poskytnutého úveru patria veriteľovi len do splatnosti dlhu. Po splatnosti dlhu nastupuje režim platenia úrokov z omeškania a povinnosť platiť dohodnuté úroky z úveru dňom splatnosti dlhu zaniká. Súd prvej inštancie v uvedenej súvislosti poukázal v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku na tú skutočnosť, že ak nastal stav, kedy spotrebiteľ už nemá právny titul mať peňažné prostriedky u seba a tieto užívať, niet dôvodu ani na to, aby veriteľ inkasoval úroky, ktoré by mu patrili výhradne zo stavu oprávnenej držby prostriedkov spotrebiteľom. V opačnom prípade by bol založený krajne nespravodlivý a ústavne nekonformný stav, kde spotrebiteľ by bol vystavený všetkým sankčným mechanizmom vynútenia povinnosti plniť a veriteľ by naďalej pohodlne inkasoval úroky zo sumy, ktorú by mu spotrebiteľ na výzvu nevrátil. De facto by išlo o právny stav, podľa ktorého by sa popreli účinky veriteľom vyvolanej zmeny obsahu záväzku a dlžník by úroky splácal ako keby k zmene záväzku nedošlo, zatiaľ čo by však spotrebiteľovi neboli garantované nijaké práva, ktoré mu plynuli zo zmluvy pred veriteľom vyvolanou zmenou záväzku. Splácanie úveru v splátkach na strane veriteľa je vyvolané stavom absencie požičanej sumy istiny, ktorá sa iba postupne vracia a za tento stav nedostatku a úverovania patrí veriteľovi úrok. Úrok preto predstavuje cenu peňazí v zmysle ceny obetovanej príležitosti veriteľa, ktorý tým, že nemá istinu úveru k dispozícii, nemôže s touto nakladať a produkovať zisk. Absentujúci zisk pokrýva veriteľovi úrok splácaný spolu so splátkami úveru v režime dojednaného záväzku. Tento stav splátok justifikuje nárok dodávateľa na úroky ako cenu dočasne požičaných peňazí. Iný stav vzniká v prípade mimoriadneho zosplatnenia úveru, kedy veriteľovi vzniká nárok na jednorázové vrátenie nesplatenej istiny vrátane úrokov kapitalizovaných ku dňu zosplatnenia úveru. V tomto prípade veriteľ svojím právnym úkonom navodzuje stav, kedy má právo získať okamžite späť celú požičanú sumu, v dôsledku čoho na jeho strane odpadá obmedzenie jeho práva na dispozíciu s istinou úveru a tým obmedzenie obchodovania s peniazmi, ktoré už dlžník nemá právo vrátiť v režime výhody splátok. Keby súd toleroval stav, že veriteľ inkasuje úroky, ktoré mu podľa zmluvy patria výhradne za stavu držby finančných prostriedkov spotrebiteľom, pripustil by založenie hrubej nadvlády dodávateľa voči spotrebiteľovi ako aj hrubú nerovnováhu v prospech veriteľa a to navyše za situácie, že si veriteľ môže nárokovať jednorázové vrátenie finančných prostriedkov z majetku spotrebiteľa a nemusí pritom trpieť nijaké obmedzenie užívania svojho majetku podľa uzavretej spotrebiteľskej zmluvy. Zároveň by sa toleroval stav, v ktorom veriteľ nie je nútený vymáhať svoju pohľadávku a zmluvné úroky mu nahrádzajú jeho nečinnosť, resp. stav, na vzniku ktorého sa spolupodieľal tým, že úverovú zmluvu uzavrel s osobami nespôsobilými na vrátenie dohodnutých peňažných prostriedkov riadne a včas, resp. včas nezakročil voči dlžníkovi, ktorý si neplní svoj záväzok. Keďže jednorázovým zosplatnením úveru vzniká spotrebiteľovi povinnosť naraz vrátiť sumu požičaného úveru navýšenú o kapitalizované úroky ku dňu zosplatnenia počnúc prvým dňom omeškania spotrebiteľa, ide o protiprávny stav založený sankčným jednostranným predčasným zosplatnením úveru. Jedná sa o výhradnú sankciu z dôvodu omeškania spotrebiteľa s vrátením dlžnej sumy. Ak napriek tomu existuje zmluvná úprava, ktorá s protiprávnym stavom stotožňuje aj odplatné nároky patriace len v právne súladnom stave, je táto úprava na škodu spotrebiteľa neprijateľne odchylná od zákona, čo zmluvnú podmienku podľa , Občianky zákonníka (ďalej v texte ,,OZ“ prípadne ,,“), resp. a robí absolútne neplatnou. V protiprávnom stave patria zmluvným stranám len sankcie a na tento účel je kogentným určujúcim pravidlom v spojení s a 3a Nariadenia vlády č. . Ak by sa žalobca odplatných plnení napriek vyššie uvedenému výkladu neplatnosti dovolával aj v čase po jednostrannom mimoriadnom zosplatnení úveru, bolo by to v rozpore s ustanoveniami ( a v spojení s ) a vyššie uvedeného nariadenia vlády, subsidiárne , kedy by tiež došlo k zneisteniu sankčného mechanizmu úrokov z omeškania.

1.4 Pokiaľ ide o uplatnený nárok žalobkyne na zaplatenie poplatkov za upomienky v sume 39,28 €, mal súd prvej inštancie za to, že žalobkyni v uvedenom prípade vzniká nárok len na náhradu reálne preukázaných výdavkov vynaložených na uplatnenie pohľadávky, t. j. nákladov spojených s vyhotovením

a zaslaním upomienok. Keďže žalobkyňa v konaní nepreukázala, kedy a akou formou žalovanému predmetné upomienky s celkovými nákladmi na ich vyhotovenie a expedovanie v sume 39,28 € skutočne doručovala, neuniesla dôkazné bremeno na preukázanie dôvodnosti uplatneného nároku.

1.5 Vzhľadom k tomu, že žalovaný sa dostal do omeškania so splácaním dlhu, súd prvej inštancie priznal žalobkyni okrem istiny vo výške 1 931,84 € a vyčíslených úrokov do predčasnej splatnosti úveru vo výške 176,94 € aj úroky z omeškania vo výške 5,15 % ročne zo sumy 1 931,84 € od 01.06.2017 do zaplatenia, nakoľko výška uplatnených úrokov z omeškania je v súlade s vykonávacím predpisom, pričom z dokazovania tiež jednoznačne vyplynulo, že žalovaný sa dostal do omeškania so zaplatením žalovanej istiny.

2. Proti predmetnému rozsudku súdu prvej inštancie v rozsahu, v ktorom súd prvej inštancie žalobu vo zvyšku zamietol sa odvolala žalobkyňa, pričom v odvolaní uviedla, že podáva odvolanie podľa , a . Uviedla, že úroky z úveru sú odplatou za poskytnutie peňažných prostriedkov a na základe úverovej zmluvy predstavujú cenu úveru. Dlžník je povinný platiť úroky od okamihu reálneho poskytnutia peňazí do okamihu ich reálneho vrátenia, a to či už v lehote alebo v omeškaní. Na povinnosť platiť úroky z úveru nemá vplyv ani zosplatnenie úveru. Táto povinnosť zásadne trvá do času reálneho vrátenia poskytnutého úveru.

2.1 Žalobkyňa v odvolaní ďalej zdôraznila, že dohodnuté úroky predstavujú odmenu za požičanie peňazí, naproti tomu, úroky z omeškania sú sankciou za porušenie povinnosti - nedodržanie dohodnutej doby splatnosti. Zatiaľ čo povinnosť dlžníka zaplatiť veriteľovi dohodnuté úroky vzniká zo záväzku uvedeného priamo v zmluve, povinnosť platiť úroky z omeškania vyplýva zo zákona ako dôsledok omeškania dlžníka so splnením dlhu. Najvýraznejšie tieto odlišnosti podľa žalobkyne demonštruje skutočnosť, že aj keď dlžník nie je v omeškaní s plnením dlhu, môže veriteľ požadovať úroky dohodnuté v zmluve, na druhej strane, úroky z omeškania môže požadovať pri omeškaní dlžníka aj v prípade bezodplatnej pôžičky. Obidva úroky môže teda veriteľ žiadať popri sebe, a to bez ohľadu na skutočnosť, či ide alebo nejde o občianskoprávny vzťah. Zároveň žalobkyňa uviedla, že zosplatnením úveru nedochádza k zániku zmluvného vzťahu, ale dochádza k zmene obsahu záväzku.

2.2 V závere odvolania žalobkyňa vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia žiadala, aby odvolací súd rozsudok Okresného súdu Lučenec zo dňa 07.11.2018 č. k. v odvolaním napadnutom výroku zrušil a vec vrátil v uvedenom rozsahu súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, alternatívne žalobkyňa žiadala, aby odvolací súd žalobe vyhovel v celom rozsahu a žalovaného zaviazal na náhradu trov konania vrátane trov právneho zastúpenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

3. V priebehu odvolacieho konania odvolací súd zistil, že žalovaný po vyhlásení rozsudku súdu prvej inštancie - dňa XX. XX. XXXX zomrel. Žiadosťou o poskytnutie súčinnosti adresovanou dedičskému oddeleniu Okresnému súdu Lučenec dňa 06. 05. 2020 odvolací súd zisťoval, či sa po nebohom Z. G., nar. XX.XX.I., zom. 10.XX.XXXX vedie dedičské konanie a ak áno v akom je štádiu. Následne asistentka dedičského oddelenia Okresného súdu Lučenec zaslala odvolaciemu súdu uznesenie Okresného súdu Lučenec č. k. zo dňa 10. 02. 2020, ktorým okresný súd dedičské konanie po poručiteľovi Z. G. zastavil, a to aj s doložkou právoplatnosti.

4. Okresný súd Lučenec predmetným uznesením konanie o dedičstve po poručiteľovi Z. G., nar. XX.XX.XXXX, naposledy trvale bytom Z., ulica X. XXX/XX, dátum úmrtia XX.XX.XXXX, tak ako je vyššie uvedené, zastavil a majetok v hodnote 0 € s príslušenstvom „vydal“ Z. G., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom XXX XX V. 9 (I. výrok); notárke JUDr. Jane Rovnej, ako súdnemu komisárovi, určil odmenu a náhradu hotových výdavkov vrátane DPH spolu v sume 25,56 € (II. výrok). V odôvodnení predmetného uznesenia okresný súd poukázal na ust. , (ďalej len „“) podľa ktorého, ak poručiteľ zanechal majetok nepatrnej hodnoty môže ho súd vydať tomu, kto sa postaral o pohreb a konanie o dedičstve zastaviť.

5. Podľa ustanovenia , procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva.

5.1 Podľa ustanovenia , ak strana zomrie počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončí, súd posúdi podľa povahy sporu, či má konanie zastaviť alebo či v ňom môže pokračovať.

5.2 Podľa ustanovenia , v konaní súd pokračuje najmä vtedy, ak ide o majetkový spor. Súd rozhodne, že v konaní pokračuje s dedičmi strany, prípadne s tými, na ktorých podľa výsledku dedičského konania prešlo právo alebo povinnosť, o ktorú v konaní ide, a to len čo sa skončí konanie o dedičstve.

5.3 Podľa ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“).

5.4 Podľa ustanovenia , ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.

5.5 Podľa ustanovenia , spôsobilosť fyzickej osoby mať práva a povinnosti vzniká narodením. Podľa ods. 2, veta prvá tohto ustanovenia smrťou táto spôsobilosť zanikne.

5.6 Podľa ustanovenia , dedič zodpovedá do výšky ceny nadobudnutého dedičstva za primerané náklady spojené s pohrebom poručiteľa a za poručiteľove dlhy, ktoré na neho prešli poručiteľovou smrťou.

6. Z citovaných ustanovení vyplýva, že procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti; inak len ten komu ju zákon priznáva ( ). Smrť fyzickej osoby má podľa za následok stratu spôsobilosti mať práva a povinnosti a tým aj stratu procesnej subjektivity. Odvolací súd v súlade s ustanovením skúmal, či môže v konaní pokračovať s dedičmi žalovaného. Zistil, že dedičské konanie po poručiteľovi Z. G., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom Z., N. X. XXX/XX, ktorý zomrel XX. XX. XXXX bolo zastavené s poukazom na ustanovenie . Majetok „nepatrnej hodnoty“, konkrétne majetok v hodnote 0 € (teda žiadny majetok) bol podľa výroku predmetného uznesenia „vydaný“ synovi poručiteľa, ktorý sa kyticou v sume 15 € postaral o pohreb. Žalovaný stratil procesnú subjektivitu a súd podľa povahy veci posúdil či je potrebné konanie zastaviť alebo v ňom pokračovať ( ). V zmysle ustanovenia dedičia zodpovedajú za poručiteľove dlhy do výšky ceny nadobudnutého dedičstva. Keďže v prejednávanej veci žalovaný ako poručiteľ nezanechal žiadny majetok a dedičské konanie bolo z uvedeného dôvodu zastavené ( ), neexistuje nikto kto by za dlhy poručiteľa zodpovedal a teda odvolací súd nemôže pokračovať v odvolacom konaní, pretože žiadny subjekt sa nestal nositeľom práv a povinností, ktoré sú predmetom tohto konania, čo znamená, že sa v danom prípade jedná o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nedostatok nie je možné ďalšou činnosťou súdu odstrániť. Z uvedeného dôvodu odvolací súd v zmysle citového ustanovenia v spojení s ustanovením odvolacie konanie zastavil.

7. O trovách odvolacieho konania odvolací súd nerozhodol, pretože rozhodovanie o trovách konania má miesto tam, kde stoja proti sebe sporové strany. V dôsledku úmrtia žalovaného došlo k zániku jeho procesných práv a povinností, ktoré neprešli na jeho potenciálnych dedičov, nakoľko dedičské konanie bolo zastavené pre jeho nemajetnosť. V tejto situácii nemožno rozhodnúť o náhrade trov odvolacieho konania z toho dôvodu, že chýba druhá sporová strana a preto uvedenie výroku o trovách konania by bolo nadbytočné.

8. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov členov senátu 3 : 0 ( druhá veta ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).