Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Co/60/2020

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Matyiovej a sudkýň JUDr. Aleny Mikovej a JUDr. Anny Slovinskej vo veci žalobcov : X/ S. J., X.. XX.XX.XXXX, R. V., N.. E. R. XXX/XX, X/ A.. H. F., X.. XX.XX.XXXX, H. X. P. XXX, obaja žalobcovia zastúpení Advokátska kancelária Hovan a Hospůdka s.r.o., Spišská Nová Ves, Gorkého 8, IČO : 47 233 419, proti žalovanému: H. R., X.. XX.XX.XXXX, H. X. P. XXX, v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalobcov proti uzneseniu Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 5. februára 2020, č.k. -13

rozhodol:

M e n í uznesenie tak, že zakazuje žalovanému, aby písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami kontaktoval žalobcov v 1. a 2. rade.

Zakazuje žalovanému približovať sa k žalobcom v 1. a 2. rade na vzdialenosť menšiu ako 15 m s výnimkou úkonov trestného konania, priestupkového konania alebo civilného konania, na ktoré bude žalovaný predvolaný, a to v rozsahu nevyhnutnom pre riadnu účasť žalovaného na týchto úkonoch.

Žalovaný môže podať proti žalobcom žalobu na ochranu svojich osobnostných práv podľa , . Súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší rozhodnutím, ktorým žalobe vo veci samej vyhovie. Konanie vo veci samej sa môže týkať aj nárokov na navrátenie do pôvodného stavu alebo nároku na náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia.

Žalobcom v 1. a 2. rade oprávneným spoločne a nerozdielne, priznáva proti žalovanému nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Spišská Nová Ves (ďalej „súd prvej inštancie“) uznesením uvedeným v záhlaví zamietol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia podaný žalobcami dňa 14.1.2020 pred začatím konania vo veci samej podľa , , ktorým žiadali, aby súd zakázal žalovanému kontaktovať žalobcov a približovať sa k ním tak, ako je to obsahom výroku súdneho rozhodnutia, čo odôvodňovali konaním žalovaného, ktorý počnúc mesiacom apríl 2017 ohrozoval fyzickú a psychickú integritu žalobcov.

2. Žalobcovia uviedli, že potom, čo žalobkyňa v 2. rade ukončila partnerský vzťah so žalovaným a nadviazala vzťah so žalobcom v 1. rade, s ktorým plánuje uzavrieť manželstvo, žalovaný to ťažko znášal, prenasledoval ich, poškodzoval ich majetok, obťažoval ich osobne i prostredníctvom SMS správ. Žalobcovia poukázali na stupňovanie násilia a zásahu do ich telesnej a psychickej integrity, keď najprv v apríli 2017 žalovaný odbil spätné zrkadlo na automobile žalobcu v 1. rade, následne v lete 2018 na železničnom moste zablokoval motorové vozidlo, v ktorom boli žalobcovia, a keď sa im podarilo uniknúť, prenasledoval ich až k bydlisku žalobkyne v 2. rade, kde napadol žalobcu v 1. rade. V decembri 2018 sledoval žalobcu v 1. rade až do miesta jeho bydliska, kde sa mu vyhrážal, „že ho sprace“, a naposledy

dňa 14.8.2019 žalovaný na verejnosti fyzicky napadol žalobcu v 1. rade, za ktorý skutok bolo voči nemu vznesené obvinenie pre trestný čin výtržníctva.

3. Súd prvej inštancie právne vec posudzoval podľa , , ods. 2 písm. g/, h/ , , , a , dospejúc k záveru, že žalobcovia nepreukázali potrebu nariadenia neodkladného opatrenia. Konštatoval, že pre rozhodnutie súdu je rozhodujúci stav v čase rozhodnutia súdu, keď navrhovateľ musí osvedčiť aspoň základné skutočnosti umožňujúce prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, pričom dôkazné bremeno spočíva výlučne na navrhovateľovi. Uviedol, že žalobcovia na preukázanie svojich tvrdení odkázali na vyšetrovací spis týkajúci sa prečinu výtržníctva, z ktorého bol žalovaný obvinený, predložili list písaný žalovaným, ktorý mal doručiť do schránky žalobcu v 1. rade dňa 11.11.2019, hanlivo osočujúci žalobkyňu v 2. rade a navodzujúci dojem, že chce potrestať žalobcu v 1. rade, keďže v závere listu uvádza „pošlem ti do Tomášoviec autobus poľských chuligánov“. Uvedenými skutočnosťami súd prvej inštancie považoval za preukázané, že nejaká osoba sa vulgárne vyjadruje o osobe žalobkyne v 2. rade, a že sa riešia vzájomné spory medzi žalobcom v 1. rade a žalovaným. Nemal však preukázané poškodzovanie majetku žalobcov, alebo ich prenasledovanie, či obťažovanie elektronickými prostriedkami. Zdôraznil, že to, či sa žalovaný dopustil výtržníctva je predmetom trestného konania, a pokiaľ bude vina žalovaného preukázaná, dôjde aj k následnému postihu za takéto konanie. Považoval za dostačujúce, že žalobcovia sa môžu domáhať ochrany svojich práv v konaní pred súdom, ak majú za to, že im žalovaný spôsobil vecnú škodu, alebo sa dotkol ich osobnosti, avšak osobné nezhody medzi stranami sporu vzniknuté po výmene partnerov nehodnotil ako také, ktoré by bolo nevyhnutné riešiť neodkladným opatrením, z ktorých dôvodov návrh žalobcov zamietol.

4. O nároku na náhradu trov konania rozhodol vychádzajúc zo zodpovednosti strán sporu za výsledok konania, keď v zmysle procesne neúspešným žalobcom nepatrí nárok na náhradu trov konania a žalovanému žiaden nárok na náhradu trov konania nevznikol.

5. Proti tomuto uzneseniu podali včas odvolanie žalobcovia uplatňujúc podľa obsahu odvolania odvolacie dôvody vymedzené , , teda že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (f), a že rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (h). Žiadali, aby odvolací súd zmenil napadnuté uznesenie a ich návrhu v celom rozsahu vyhovel a uložil žalovanému povinnosť na náhradu vzniknutých trov, prípadne aby rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

6. Žalobcovia poukazujúc na nimi popísané konanie žalovaného i listinné dôkazy predložené do súdneho spisu dospeli k záveru, že súd nesprávne vyhodnotil predpoklady nariadenia neodkladného opatrenia, keď z konania žalovaného, ktorý vložil list do schránky žalobcu je zrejmé, že žalobcu v 1. rade sledoval, aby zistil, kde býva, z uvedeného listu jednoznačne vyplýva osočovanie žalobkyne v 2. rade, vyhrážanie sa žalobcovi v 1. rade fyzickým útokom, keď napokon niet pochybností o tom, že žalobca bol žalovaným aj fyzický napadnutý. Žalovaný v opakovaných nepravidelných intervaloch atakuje žalobcov, aj keď uplynula dostatočne dlhá doba, počas ktorej sa mohol zmieriť s rozchodom so žalobkyňou v 2. rade. Zdôraznili, že žalovaného od obťažovania neodradil ani fakt, že napadnutie na verejnom priestranstve bolo riešené aj v trestnom konaní, pretože následne osobne doručil na adresu žalobcu v 1. rade list hrubo urážajúci žalobkyňu v 2. rade, a obsahujúci vyhrážky voči žalobcovi v 1. rade. Z konania žalovaného vyplýva, že tento sa počas obdobia troch rokov nezmieril s rozchodom s bývalou partnerkou, čo svedčí o jeho psychickej nerovnováhe a nepredvídateľnosti, keď napáda žalobcov aj za bieleho dňa na verejných priestranstvách. Súd prvej inštancie jeho skutky posudzoval izolovane, súčasne vychádzajúc z toho, že nebola preukázaná opakovanosť konania v elektronickej komunikácii, či napadnutí, na čo žalobcovia poukázali na to, že žalovaný pracuje v zahraničí, na Slovensku sa zdržiava len mimo pracovné turnusy, a preto sa dopúšťa atakovania žalobcov s niekoľko-mesačnými odstupmi počas prítomnosti na Slovensku. Aj keď správanie žalovaného je riešené aj v trestnom konaní, žalobcovia žiadali o poskytnutie ochrany práve vo forme neodkladného opatrenia vzhľadom na dlhodobosť zásahov a fakt, že trestné konanie nie je spôsobilé zabezpečiť ochranu v takom krátkom časovom horizonte. Vyzdvihli skutočnosť, že rozhodnutím súdu by nedošlo k neprimeranému obmedzeniu žalovaného ani k vzniku žiadnej ujmy na jeho právach, avšak bola by spoľahlivo poskytnutá neodkladná a adekvátna ochrana žalobcom. Zastávali názor, že súd prvej inštancie neposúdil primeranosť požadovaného neodkladného opatrenia vo vzájomnom pomere jeho účinkov vo vzťahu k žalobcom a žalovanému. Žalobcovia sa domáhali

predovšetkým preventívnej ochrany, ktorá by aj pre budúcnosť zamedzila vzniku škody, či inej ujmy žalobcov.

7. Žalovaný sa k doručenému návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, odvolaniu žalobcov a rozhodnutiu súdu prvej inštancie nevyjadril.

8. Krajský súd v Košiciach prejednal odvolanie žalobcov ako podané včas a oprávnenými osobami, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania v zhode s a contrario, v rozsahu vyplývajúcom z a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že nie sú splnené podmienky ani na potvrdenie napadnutého rozhodnutia, ani na jeho zrušenie, preto napadnuté uznesenie v zmysle zmenil tak, ako je uvedené v petite tohto rozhodnutia.

9. Odvolací dôvod podľa je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd posúdil vec po právnej stránke. Vady v skutkových zisteniach súdu spočívajú v nesprávnom postupe súdu pri hodnotení výsledkov dokazovania, keď súd berie do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli, prípadne prihliada na skutočnosti, ktoré preukázané neboli. Nesprávne skutkové zistenia môžu byť aj výsledkom logických rozporov pri hodnotení dôkazov.

10. K odvolaciemu dôvodu podľa odvolací súd uvádza, že nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav, pričom o mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak použil súd iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, prípadne ho na daný skutkový stav inak, nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach strán sporu).

11. Súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie na nesprávnych skutkových zisteniach a nesprávnej interpretácii právnych noriem, aplikovaných na zistený skutkový stav, z ktorých dôvodov nesprávne rozhodol, preto odvolací súd zmenil jeho rozhodnutie podľa .

12. Podľa pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

13. Podľa neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

14. Podľa neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne alebo čiastočne nekontaktovala osobu, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť takým konaním ohrozená.

15. Podľa neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.

16. Podľa , v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

17. Podľa súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

18. Podľa , pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. Ak po vydaní uznesenia, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného

opatrenia, dôjde k zmene skutkových okolností významných pre rozhodnutie, nezakladá právoplatné rozhodnutie, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, prekážku rozhodnutej veci.

19. Podľa , súd na návrh neodkladné opatrenie zruší, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené.

20. Podľa , , , ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami. Súd vo výroku uznesenia uvedie strany a predmet konania vo veci samej. Súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší, ak žaloba nebola v lehote podaná.

21. Podľa , , , ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, a ak navrhovateľovi povinnosť podľa neuloží, poučí strany, ktorým sa neodkladným opatrením ukladá určitá povinnosť, že môžu podať žalobu vo veci samej a o právnych následkoch s tým spojených. Lehotu na podanie žaloby súd neurčuje. Súd vo výroku uznesenia podľa odseku 1 uvedie strany a predmet konania vo veci samej. Konanie vo veci samej sa môže týkať aj nárokov na navrátenie do pôvodného stavu alebo nárokov na náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia. Súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší rozhodnutím, ktorým žalobe vo veci samej vyhovel. Ustanovenie platí primerane.

22. Ako vyplýva z ustanovení , , predpokladom nariadenia neodkladného opatrenia je osvedčenie dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a osvedčenie potreby neodkladnej úpravy pomerov vyplývajúcej z nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. Musia byť osvedčené aspoň základné skutočnosti neodkladnej úpravy pomerov vyplývajúce z nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. Nariadeným neodkladným opatrením pritom nemožno vytvoriť právny stav, ktorý by bol nenapraviteľný alebo vytvárajúci vzťah neprimeranosti, keď by zásah do práv dotknutej strany sporu bol neadekvátny miere, v akej navrhovateľ neodkladného opatrenia osvedčil tvrdené porušenie práv a právom chránených záujmov.

23. Neodkladné opatrenie nariadené podľa , slúži ochrane jednotlivých osôb, ak existujú závažné dôvody domnievať sa, že je ohrozená ich telesná alebo duševná integrita, prípadne aj osobná sloboda alebo bezpečnosť. Zákaz alebo obmedzenie priblíženia sa na určitú vzdialenosť ako menej závažný zásah do osobných slobôd povinného, sú ex lege podmienené tým, že zakázaným správaním by telesná alebo duševná integrita žalobcu mohla byť ohrozená.

24. K ohrozeniu alebo narušeniu telesnej alebo duševnej integrity človeka dochádza pôsobením násilia. Násilím je každá forma ubližovania, prejavu nadvlády, vyhrážania sa, zneužívania moci, fyzického a sexuálneho nátlaku. Násilie nemusí obsahovať fyzický kontakt s obeťou, pretože zastrašovanie, slovné vyhrážky a psychické násilie môžu mať rovnako silné následky. Psychické násilie je každé správanie, ktoré priamo narúša slobodnú vôľu a sebaúctu iného človeka. Nezanecháva síce žiadne viditeľné poranenia, napriek tomu môže byť najhoršou formou násilia.

25. Žalovaný nespochybnil tvrdenia žalobcov, pričom obťažovanie žalobcov a fyzický atak na žalobcu v 1. rade je potvrdený obsahom listinných dôkazov. Žalobcovia teda v konaní preukázali existenciu fyzického a psychického ohrozenia zo strany žalovaného, ktorého počínanie je riešené aj orgánmi činnými v trestnom konaní. Vo veci prečinu výtržníctva podľa , ktorého skutku sa dopustil na osobe žalobcu v 1. rade, bolo voči žalovanému vznesené obvinenie dňa 4.11.2019. Obsah listu žalovaného plný vulgárnych nadávok, potvrdzuje hnev, nevraživosť žalovaného voči obom žalobcom, i priame fyzické vyhrážky voči žalobcovi v 1. rade. Niet tak dôvodu spochybňovať, že listinnými dôkazmi preukázané skutočnosti vyplývajú z nespracovaného rozchodu žalovaného so žalobkyňou v 2. rade. Aj keď z chronológie popisovaných skutkov žalovaného (apríl 2017, leto 2018, december 2018, august 2019, november 2019) vyplýva určitý časový odstup, súčasne ide o opakované vyhrážanie, či fyzické ataky, ktoré predstavujú zásah do telesnej a duševnej integrity žalobcov a ohrozovanie ich bezpečnosti, pred ktorými zásahmi poskytuje právna úprava ochranu vo forme nariadenia neodkladného opatrenia v zmysle citovaných ustanovení a .

26. Ako správne uviedol aj súd prvej inštancie, na účely vyhovenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia navrhovateľ musí osvedčiť skutočnosti umožňujúce prijať záver o takej pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, ktorá sa javí vyššia ako pravdepodobnosť, že skutočnosti ním tvrdené nezodpovedajú pravde. Z predložených dôkazov odvolací súd dospel k záveru, že skutočnosti tvrdené žalobcami sú na účely úpravy právnych pomerov strán sporu neodkladným opatrením osvedčené v dostačujúcej v miere, pretože opakované zásahy hroziace zo strany žalovaného pre budúcnosť sa javia ako vysoko pravdepodobné. Z uvedených dôvodov je opodstatnené poskytnúť žalobcom ochranu. Nariadená úprava právnych pomerov strán sporu nijakým spôsobom neobmedzuje práva žalovaného, ktorému vo vzťahu k žalobcom v 1. a 2. rade nevyplýva z hmotného práva nárok na stretávanie sa s nimi, či akýkoľvek iný kontakt, pretože s nimi nie je v žiadnom príbuzenskom, pracovnom, spoluvlastníckom, susedskom, či obdobnom pomere. Nariadené neodkladné opatrenie poskytuje žalobcom aj pre budúcnosť ochranu pred rušením ich psychickej a fyzickej integrity. V prípade, ak žalovaný bude dobrovoľne rešpektovať uvedené rozhodnutie, dochádza k trvalému usporiadaniu vzťahov medzi stranami sporu bez toho, aby bol žalovaný akýmkoľvek spôsobom dotknutý na svojom právnom postavení, keďže sa to nedotýka jeho možnosti hájiť svoje práva a oprávnené záujmy v konaní pred súdmi, či inými orgánmi verejnej moci.

27. Pretože obmedzenia uložené žalovanému vyplývajúce z výroku uznesenia o nariadení neodkladného opatrenia zabezpečia definitívne usporiadanie vzájomných pomerov strán sporu, žalobcom nebola uložená povinnosť na podanie žaloby vo veci samej. V prípade, ak sa žalovaný domnieva, že neboli splnené podmienky pre ukončenie kontaktov so žalovanými, a zasiahlo to do jeho práv, v zmysle bol žalovaný poučený o možnosti podania žaloby vo veci samej.

28. Výrok rozhodnutia o nároku na náhradu trov neodkladného opatrenia zohľadňuje fakt, že toto rozhodnutie má povahu rozhodnutia vo veci samej, ktorým sa konanie končí a vychádza z procesnej zodpovednosti strán sporu za výsledok konania podľa . Vzhľadom na to, že žalobcovia boli v konaní pred súdom procesne úspešní, ktoré súdne konanie je reakciou na nevhodné až agresívne správanie žalovaného, patrí im nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.

29. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 ( posledná veta ).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (, ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (, ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).