Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

27C/61/2019

Uznesenie

Okresný súd Trenčín v spore žalobkyne: F.. A. O., nar. X.X.XXXX, bytom K. K., B. XX/XX proti žalovanému: Služby pre bývanie, s.r.o., so sídlom v Trenčíne, Krátka 2412, IČO: 31 444 318, o nejasné podanie, takto

rozhodol:

I. Žalobu z 3.12.2019, došlú súdu 3.12.2019, doplnenú podaniami z 12.2.2020, 2.3.2020, 23.3.2020, 25.3.2020 a 27.3.2020, odmieta. II. Žalovanému náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa podala na súd 3.12.2019 žalobu voči žalovanému. Uviedla, že sa ňou domáha určenia: 1. že horeuvedený „Žalovaný“ nemá nijaké právo a. organizovať výkon záložného práva a organizovať dražbu bytu č. XX, O. XXX/XX, XXXXX K. (inkl. príslušných nehnuteľností viď. „predmet dražby“ v prílohe Pl-1, Pl-2); b. od môjho zosnulého otca, mňa či môjho brata ako dedičov vymáhať nejaké nedoplatky vo fonde prevádzky, údržby a opráv vo vzťahu na tento byt, ktorý sa nachádza v dedičskom konaní po mojom otcovi; c. keďže nijaké takéto nedoplatky k dnešnému dňu neexistujú, ale boli umelo a neprofesionálne v rozpore s princípom „bona fide“ vyfabrikované horeuvedeným „Žalovaným“; 2. že za akúkoľvek vzniknutú škodu z uvedeného konania „Žalovaným“ voči komukoľvek je k dnešnému dňu v tejto súvislosti, za jej náhradu zodpovedný „Žalovaný“ a nie ja či môj brat či zosnulý otec; a to podľa Čl. VIII.9. a II.2. a X.2. Zmluvy o výkone správy (zmluva dat.: podpísaná XX.XX.XXXX; účinná od X.X.XXXX viď. príloha P2-4 a P2-l a P2-5, P2-61; ako i podľa platných zákonov a účtovných princípov. 3. že „Žalovaný“ porušil (resp. porušením vyplnil) voči mne a mojim najbližším , (2), , , , , (1) (2), a Ústavu SR Čl. 12 (1) (2), Čl. 16, Čl. 19, Čl. 22, Čl. 1, Čl. 2, Čl. 7; a Chartu základných práv EÚ Čl. 1; predovšetkým všetkému nadradené právo na nedotknuteľnosť ľudskej dôstojnosti, a teda ochranu osobnosti (vrátane súkromia, dobrej povesti) ako nadradeného právneho princípu všetkému ostatnému konaniu (i v kombinácii s Čl. 4, 7, 17, 8 Charty základných práv EÚ resp. v horeuvedených jej ekvivalentoch v Ústave SR) v tejto súvislosti. 2

4. že taktiež tieto práva „žalovaný“ poručil voči môjmu zosnulému otcovi (vrátane poškodzovania jeho dobrej povesti); čo všetko uplatňujem na základe . 2. Vzhľadom na to, že po preskúmaní podania súd zistil, že je neúplné, nejasné a nezrozumiteľné, uznesením č. k. -15 z 2.3.2020 vyzval žalobkyňu, aby svoje podanie doplnila tak, že

- sformuluje žalobný návrh (t. j. to, ako má znieť konečné rozhodnutie súdu vo veci samej) tak, aby bol jasný, stručný, určitý, zrozumiteľný a prípadne aj materiálne vykonateľný (ak sa domáha vydania rozhodnutia spĺňajúceho túto požiadavku), a v prípade, že si žalobou uplatňuje viacero žalobných návrhov, urobí tak vo vzťahu ku každému z nich,

- jasne, stručne a zrozumiteľne opíše rozhodujúce skutočnosti, na základe ktorých by bolo možné dovodiť, na akom skutkovom základe sa domáha jednotlivých nárokov, a v prípade, že si žalobou uplatňuje viacero žalobných návrhov, skutkové vymedzenie urobí vo vzťahu ku každému z nich. 3. Predmetné uznesenie bolo žalobkyni doručené 13.3.2020. Žalobkyňa na predmetné uznesenie reagovala doplneniami z 23.3.2020 a 27.3.2020, ktorými však neodstránila nezrozumiteľnosť a nejasnosť žaloby. 4.1 Podľa (ďalej len „“) ak ide o podanie vo veci samej alebo návrh na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia, z ktorého nie je zrejmé, čoho sa týka a čo sa ním sleduje, alebo ide o podanie neúplné alebo nezrozumiteľné, súd vyzve toho, kto podanie urobil, aby podanie doplnil alebo opravil v lehote, ktorá nemôže byť kratšia ako desať dní. Ak ide o podanie vo veci samej alebo návrh na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia, z ktorého nie je zrejmé, čoho sa týka a čo sa ním sleduje, alebo ide o podanie neúplné alebo nezrozumiteľné, súd vyzve toho, kto podanie urobil, aby podanie doplnil alebo opravil v lehote, ktorá nemôže byť kratšia ako desať dní. 4.2 Podľa ak sa v lehote určenej súdom podanie nedoplní alebo neopraví, súd podanie odmietne; to neplatí, ak pre uvedený nedostatok možno v konaní pokračovať. 5.1 Civilné sporové konanie je ovládané dispozičnou zásadou a začína výlučne na základe žaloby. Iba formálne spôsobilá žaloba je základným predpokladom vecného prejednania veci. Okrem všeobecných náležitostí podania uvedených v musí žaloba obsahovať osobitné náležitosti podania uvedené v . Žaloba, ktorú doručila súdu žalobkyňa, má nedostatky, ktoré neboli odstránené ani postupom podľa a ktoré bránia súdu o takejto žalobe konať a rozhodnúť. 5.2 V prvom rade žalobkyňa dostatočne jasne a zrozumiteľne nevymedzila okruh strán, konkrétne stranu žalobcu. V žalobe z 3.12.2019 vyslovene označila za žalobcu seba. V doplneniach z 23.3.2020 a 27.3.2020 však sama od seba uviedla pri označení žalobcu, že konaná aj za svojho zosnulého otca, v dôsledku čoho súd nemohol prijať jednoznačný záver o tom, kto má byť žalobcom. Navyše, v texte týchto doplnení, ako aj v samotnej žalobe z 3.12.2019, uviedla tiež to, že žalobou sa domáha určenia, že žalovaný nemá právo od jej zosnulého otca, nej a brata ako dedičov vymáhať nejaké nedoplatky do fondu prevádzky, 3

údržby a opráv, určenia, že žalovaný porušil voči nej a jej najbližším označené zákonné ustanovenia, čo navodzuje záver, že koná aj za svojho brata, aj keď ho v žalobe nijako bližšie neindividualizovala. 5.3 Žalobkyňa si nesplnila ani ďalšiu svoju povinnosť ako žalobcu, a to povinnosť v žalobe svoj žalobný (procesný) nárok riadne špecifikovať, individualizovať a konkretizovať. Procesný nárok vymedzený žalobcom je predmetom každého civilného procesu a tvorí ho základ žaloby, t. j. právne relevantné skutočnosti, na ktorých žalobca svoj nárok zakladá a z ktorých má vyplynúť oprávnenosť ním uplatneného nároku, a žalobný návrh (petit). 5.4 Povinnosť substancovať, teda pravdivo a úplne opísať rozhodujúce okolnosti skutkového žalobného deja, z ktorých žalobca vyvodzuje ohrozenie alebo porušenie svojho subjektívneho práva materiálnej povahy, tvorí jednu zo základných procesných povinností žalobcu (ale, pochopiteľne, nielen jeho; v širších súvislostiach ide o povinnosť sporových strán v kontradiktórnom postavení ako takých). Hovoríme o povinnosti tvrdenia stíhanej tzv. bremenom tvrdenia. 5.5 Druhou zložkou žalobného nároku je tzv. žalobný návrh, označovaný aj ako petit žaloby. V žalobnom návrhu sa konkretizuje návrh žalobcu na poskytnutie petitórnej ochrany špecifickým spôsobom zodpovedajúcim skutkovému žalobnému deju. 5.6 Okrem definovaných výnimiek ( ) je petit (žalobná žiadosť) pre súd záväzný (), nielen čo do rozsudočného výroku, ale i čo do predmetu dokazovania - preto musí byť žalobný petit jasný, stručný, určitý, zrozumiteľný a vykonateľný. Z vyplýva, že žalobný petit musí byť buď bezo zvyšku pojatý do enunciátu (výrokovej časti) rozhodnutia, alebo priznaný len v časti (keď súd určitému nároku vyhovie a vo zvyšku žalobu zamietne), alebo v celom rozsahu zamietnutý. 5.7 V danej veci však súdu nie je zrejmé, čo má byť predmetom civilného procesu. Žalobný návrh je nezrozumiteľný. Zo žaloby sa pôvodne dalo vyvodiť to, že žalobkyňa mienila žalobou zrejme uplatniť viacero samostatných nárokov - určenia, že žalovaný nemá právo organizovať výkon záložného práva, resp. organizovať dražbu, určenia, že žalovaný nemá právo od jej zosnulého otca, nej a brata ako dedičov vymáhať nejaké nedoplatky do fondu prevádzky, údržby a opráv. Ďalej sa domáhala určenia, že za akúkoľvek vzniknutú škodu a ujmu z uvedeného konania žalovaným voči komukoľvek v tejto súvislosti poškodenému zodpovedá žalovaný. V doplneniach z 23.3.2020 a 27.3.2020 však už uvádza (v bode 10. „žalobného návrhu“), že za konanie opísané v žalobe a v žalobnom návrhu sa domáha nároku na

náhradu „všetkej majetkovej a nemajetkovej škody a ujmy, ktorú jej a jej zosnulému otcovi spôsobil žalovaný“. Žaloba v znení jej doplnení je v týchto častiach v rozpore. Nie je možné s istotou vyvodiť, čoho sa žalobkyňa domáha, či splnenia povinnosti, či určenia, či tu právo je alebo nie je. Žalobkyňa v bode 10. „žalobného návrhu“ pritom ani len nešpecifikoval to, v akej výške si nemajetkovú ujmu či škodu uplatňuje. Okrem uvedeného sa žalobkyňa domáhala určenia, že žalovaný porušil vo nej a jej najbližším, resp. voči jej zosnulému otcovi zákon s odkazom na príslušné zákonné ustanovenia. Tu sa tiež môže súd len domnievať, či žalobkyňa vzhľadom na opis skutkových tvrdení (aj keď nekonzistentný a zmätočný), ako aj na to, že v doplneniach hovorí o uplatnení akejsi ujmy, nechcela podať satisfakčnú žalobu na ochranu osobnosti, nie žalobu na určenie. 5.8 Ak má však súd konať o nejakej žalobe, nemôže sa len domnievať, čo sa žalobkyňa žalobou asi mienila domáhať. V každej fáze konania musí súd celkom presne 4

vedieť, o čom má konať a rozhodnúť, lebo nemôže stranám priznať iné práva a uložiť im iné povinnosti, než sú navrhované. Pokiaľ je žalobný petit nesprávny, t.j. vymedzenie práv a im zodpovedajúcich povinností v ňom obsiahnutých je nepresné, neurčité alebo nezrozumiteľné, prevzatie takéhoto petitu do výroku súdneho rozhodnutia by malo za následok, že by rozhodnutie bolo nevykonateľné. 5.9 Bez toho, aby bolo nepochybne zrejmé, čoho presne a konkrétne sa žalobkyňa domáha a na akom jednoznačnom skutkovom základe, nemožno považovať podanie žalobkyne (ani po jeho doplnení) za žalobu so všetkými náležitosťami v zmysle ustanovení . Súd žalobkyňu pritom poučil, aké sú nároky na žalobný návrh, na odôvodnenie žaloby, ako podanie treba doplniť. V danej veci však žalobkyňa žalobu svojimi doplnenia urobila ešte viacej nezrozumiteľnou, keď okrem už vyššie uvedeného popri odseku, ktorý označila ako predmet žaloby, sformulovala „žalobný návrh“ takmer na štyroch stranách a desiatich bodoch, ktorý nie je iba akýmsi spresnením predmetu žaloby, ale úplne novým, neurčitým a nezrozumiteľným petitom. 5.10 Žalobkyňa v doplneniach tiež na viacerých miestach konštatuje, že žalovaný sa voči nej správal trestne. Predovšetkým v bode 9. „žalobného návrhu“ poukazuje na to, že zorganizovaním dražby, výkonom záložného práva a krokmi popísanými v bodoch 1. až 5. žalobného návrhu sa mal žalovaný voči nej dopustiť označených trestných činov. Aj z tohto možno vyvodiť nezrozumiteľnosť žaloby žalobkyne, keďže súdu po jej doplnení (pôvodná žaloba to neobsahovala) nie je jasné ani to, či podaním mienila podať trestné oznámenie, alebo chcela podať civilnú žalobu, ktorou by si uplatnila právo na súdnu ochranu ohrozeného alebo porušeného práva v súkromnoprávnom spore, alebo mienila podať obe podania. 5.11 Podľa názoru súdu vyššie popísané nedostatky podania žalobkyne sú takou vadou, pre ktorú nemožno v konaní pokračovať. Z týchto dôvodov súd, pri konštatovaní splnenia podmienok na postup podľa , žalobu v znení jej doplnení odmietol. 6. Uznesením o odmietnutí podania vo veci samej sa konanie končí, a preto bol súd povinný v ňom aj bez návrhu rozhodnúť o nároku na náhradu trov konania ( ). Podľa , a rozhodol tak, že žalovanému náhradu trov konania voči žalobkyni nepriznal, aj keď žalobkyňa z procesného hľadiska zavinila, že žaloba sa musela odmietnuť, čo malo za následok procesné ukončenie konania. Súd dospel k záveru, že žalovanému žiadne trovy konania vzniknúť nemohli, pretože v konaní sa doposiaľ vzhľadom na fázu konania nijako nebránil. 7. Na záver súd považuje za potrebné dodať, že žalobkyňa sa môže domáhať ochrany svojho práva opätovne. Aby sa však súd žalobou aj vecne zaoberal, táto by mala byť určitá, zrozumiteľná, s jasne naformulovaným nárokom, ktorému sa má poskytnúť súdna ochrana a s riadne označenými stranami sporu. Súd dáva žalobkyni na zváženie aj možnosť dať si spísať žalobu advokátom, resp. zvoliť si advokáta na zastupovanie v celom konaní, ako aj možnosť obrátiť so svojím právnym problémom na Centrum právnej pomoci (okres Trenčín spadá do územnej pôsobnosti Kancelárie CPP Trenčín, so sídlom v Trenčíne, Hviezdoslavova 3), ktoré môže poskytnúť žiadateľovi bezplatnú právnu pomoc v prípade, že spĺňa zákonom stanovené podmienky na jej poskytnutie.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie ( v spojení s a ) v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne, písomne, a to v 5

listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.