Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7C/32/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Levice, sudkyňou JUDr. Ľubicou Gkortsilas, v spore žalobcu: v spore žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, C. D. XXX/XX, XXX XX E., zast. JUDr. Natália Bajchyová, advokát so sídlom Vojenská 6208/144, 934 01 Levice, IČO: 53 046 757, proti žalovanému: D. B., nar. XX.XX.XXXX, C. D. XXX/XX, XXX XX E., o zaplatenie 2.592,90 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 2592,90 eur, úrok z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 72,025 eur odo dňa 16.07.2020 až do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 72,025 eur odo dňa 16.08.2020 až do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 72,025 eur odo dňa 16.09.2020 až do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 72,025 eur odo dňa 16.10.2020 až do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 72,025 eur odo dňa 16.11.2020 až do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 72,025 eur odo dňa 16.12.2020 až do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 72,025 eur odo dňa 16.01.2021 až do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 72,025 eur odo dňa 16.02.2021 až do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 72,025 eur odo dňa 16.03.2021 až do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 72,025 eur odo dňa 16.04.2021 až do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 72,025 eur odo dňa 16.05.2021 až do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 72,025 eur odo dňa 16.06.2021 až do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 72,025 eur odo dňa 16.07.2021 až do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 72,025 eur odo dňa 16.08.2021 až do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 72,025 eur odo dňa 16.09.2021 až do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 72,025 eur odo dňa 16.10.2021 až do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 72,025 eur odo dňa 16.11.2021 až do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 72,025 eur odo dňa 16.12.2021 až do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 72,025 eur odo dňa 16.01.2022 až do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 72,025 eur odo dňa 16.02.2022 až do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 72,025 eur odo dňa 16.03.2022 až do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 72,025 eur odo dňa 16.04.2022 až do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 72,025 eur odo dňa 16.05.2022 až do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 72,025 eur odo dňa 16.06.2022 až do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 72,025 eur odo dňa 16.07.2022 až do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 72,025 eur odo dňa 16.08.2022 až do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 5,50 % ročne zo sumy 72,025 eur odo dňa 16.09.2022 až do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 6,25 % ročne

zo sumy 72,025 eur odo dňa 16.10.2022 až do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 6,25 % ročne zo sumy 72,025 eur odo dňa 16.11.2022 až do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 7,00 % ročne zo sumy 72,025 eur odo dňa 16.12.2022 až do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 7,00 % ročne zo sumy 72,025 eur odo dňa 16.01.2023 až do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 7,50 % ročne zo sumy 72,025 eur odo dňa 16.02.2023 až do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 8,00 % ročne zo sumy 72,025 eur odo dňa 16.03.2023 až do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 8,00 % ročne zo sumy 72,025 eur odo dňa 16.04.2023 až do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 8,50 % ročne zo sumy 72,025 eur odo dňa 16.05.2023 až do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 72,025 eur odo dňa 16.06.2023 až do zaplatenia, a to všetko formou splátok vo výške 50,00 eur mesačne, splatných k 20. dňu v kalendárnom mesiaci, počnúc mesiacom nasledujúcim po mesiaci, v ktorom rozhodnutie súdu nadobudne právoplatnosť, až do úplného vyrovnania, s tým, že omeškanie s plnením čo i len jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia

II. Žalobca má voči žalovanej n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorej rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 14.07.2023 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 2592,90 eur s príslušenstvom. Žalobu odôvodnil tým, že strany sporu ako spoludlžníci, v tom čase manželia, uzatvorili dňa 09.02.2017 Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX v F. G., na základe ktorej im bol poskytnutý úver v sume 9000 eur s mesačnou splátkou 144,05 eur splatnou k 15.dňu v mesiaci. Od rozvodu manželstva dňa 21.06.2017 až doteraz spláca úver výlučne žalobca, teda aj podiel v sume 72,025 eur pripadajúci na žalovanú. Žalovaná ani napriek urgenciám a predžalobnej výzve na zaplatenie dlžnej sumy vo výške 2592,90 eur za obdobie od 15.07.2020 do 15.06.2023 túto neuhradila, čím sa dostala aj do omeškania s platením dlhu. Žalobca zároveň žiadal o priznanie oslobodenia od platenia súdnych poplatkov.

2. Žalobca na preukázanie svojich skutkových tvrdení predložil rozsudok o rozvode, predžalobnú výzvu zo dňa 20.06.2023 s podacím lístkom a informáciou o doručení, výpis z účtu žalobcu, tlačivo pre dokladovanie pomerov strany s prílohami. Na výzvu súdu predložil dodatočne aj Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 09.02.2017.

3. Súd uznesením zo dňa 19.07.2023, č. k. -34 priznal žalobcovi oslobodenie od súdneho poplatku a platobným rozkazom zo dňa 19.07.2023, č. k. -35 rozhodol o nároku žalobcu tak, že návrhu žalobcu v celom rozsahu vyhovel a zaviazal žalovanú na úhradu trov konania.

4. Žalovaná, podaním doručený súdu dňa 18.08.2023, podala voči platobnému rozkazu odpor, v ktorom uviedla, že návrh žalobcu je nedôvodný. Namietala, že žalobca je hlavným dlžníkom, finančné prostriedky boli prijaté žalobcom, ktorý z týchto refinancoval iný starý úver na účet IBAN: H. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX vo výške 7.089,26 eur a zvyšná čiastka vo výške 1910,74 eur bola poskytnutá na jeho osobný účet IBAN: H. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX. Žalovaná uviedla, že z poskytnutého úveru nemala žiadnu finančnú výhodu. V čase poskytnutia úveru boli strany sporu v rozvodovom konaní a žalobca využil jej citové rozpoloženie a psychickým nátlakom ju presvedčil k podpisu úveru dňa 09.02.2017. Manželstvo bolo právoplatne rozvedené dňa 21.06.2017 a BSM bolo vyporiadané v zmysle . Žalovaná neuznáva právo žalobcu na úhradu súm priznaných platobným rozkazom, lebo sa nepodieľala na výhodách poskytnutého úveru, neobdržala žiadnu čiastku. Obdržala len 500 eur, ktoré použila na nákup odevov a obuvi spoločným deťom. Žalovaná ďalej uviedla, že žalobca sa odvoláva na vyporiadanie BSM, avšak toto vyporiadanie je v prípade úveru bezpredmetné, nakoľko do vyporiadania nevstúpila tretia osoba banka, ktorá zmluvu nezmenila v súlade s vyporiadaním BSM. Navrhla, aby súd vydaný platobný rozkaz zrušil a žalobu zamietol. Žalovaná na podporu svojich tvrdení nenavrhla vykonať žiadny dôkaz. K odporu priložila žalovaná listiny, a to výpis z účtu C. I. za obdobie od 01.04.2023 do 30.04.2023, výpis z účtu A. B. za obdobie od 01.02.2017 do 31.05.2023, tlačivo pre

zdokladovanie pomerov strany bez toho, aby uviedla, čo majú tieto listiny preukazovať. Uvedené podanie žalovanej súd doručil žalobcovi na vyjadrenie.

5. Žalobca sa podaním doručeným súdu dňa 19.09.2023 vyjadril k odporu žalovanej a poprel tvrdenia žalovanej uvádzané v podanom odpore a poukázal na skutočnosť, že žalovaná neuviedla žiadne rozhodujúce skutočnosti a nepredložila žiadne listiny, na ktoré sa odvoláva a ani neoznačila dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, preto nie je možné považovať za odpor s vecným odôvodnením. Ďalej poukázal na ustanovenia zmluvy o úvere, podľa ktorých sú dlžník a spoludlžník zaviazaní spoločne a nerozdielne na plnenie záväzkov zo zmluvy. Nejedná sa o hlavného a vedľajšieho dlžníka, teda o vzťah akcesorický ako je napr. v prípade ručenia, ale výlučne o jeden hlavný záväzok, z ktorého sú povinní plniť dlžník aj spoludlžník v rámci tzv. pasívnej solidarity. Je nepodstatné z akého dôvodu bol úver poskytnutý, či žalovaná mala z neho finančnú výhodu, či skutočnosť, že boli strany sporu v rozvodovom konaní. Žalovaná zmluvu podpísala dobrovoľne, bez nátlaku. Sumu vo výške 1910,74 eur použil žalobca na rekonštrukciu spoločného domu patriaceho do BSM strán sporu. Poprel tvrdenie žalovanej, že obdržala z úveru len sumu 500 eur. Pre úver v rámci vyporiadania BSM podľa platí, že strany sporu majú rovnaký podiel na tomto dlhu. Poukázal na R 22/1991. Navrhol, aby súd odpor žalovanej ako vecne neodôvodnený odmietol. Uvedené podanie žalobcu súd doručil žalovanej na vyjadrenie. Žalovaná sa k vyjadreniu žalobcu už nevyjadrila.

6. Súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktorom vec v zmysle prejednal v prítomnosti strán sporu ako aj právnej zástupkyne žalobcu. Právna zástupkyňa žalobcu zotrvala na podanom návrhu a žiadala súd, aby návrhu v celom rozsahu vyhovel.

7. Žalovaná nepoprela skutkové tvrdenia žalobcu, a to že strany sporu uzatvorili dňa 09.02.2017 ako spoludlžníci Zmluvy o spotrebiteľskom úvereč. XXXXXXXXXX v F. G., na základe ktorej im bol poskytnutý úver v sume 9000 eur, ktorý sa zaviazali spoločne a nerozdielne splácať v sume 144,05 eur mesačne odo dňa uzavretia až do úplného splatenia, pričom jednotlivé splátky boli splatné k 15.dňu v mesiaci. Nepoprela skutočnosť, že žalobca po rozvode manželstva splácal dlh výlučne sám teda aj podiel pripadajúci na žalovanú, tvrdila však, že žalobca ju prinútil zobraťsi pôžičku a sľúbil, že ju bude splácať sám, ona pôžičku nepotrebovala. Banka by jej úver samotnej neposkytla z dôvodu, že mala iné úvery a splátku úveru, ktorý je predmetom sporu, nemá z čoho splácať. Žalovaná ďalej uviedla, že z predmetného úveru sa refinancoval jej starý úver, ktorý si zobrala na izoláciu domu a jeho opravu. Ostatné finančné prostriedky z úveru poskytnuté na účet vybrala z účtu žalovaná a žalobcovi dala sumu 600 eur. Zároveň uviedla, že listinné dôkazy predložené s odporom okrem tlačiva na č.l. 54 (pre zdokladovanie pomerov za účelom oslobodenia od súdnych poplatkov) ona nepredložila.

8. Žalobca v reakcii na vyjadrenie žalovanej poprel tvrdenia žalovanej, že úver nepotrebovala a finančné prostriedky z úveru spotreboval žalobca sám, pričom uviedol vlastné tvrdenie, a to že peniaze žalovaná potrebovala na opravu domu, pričom z úveru sa refinancoval aj jej starý úver. So žalovanou nežil v spoločnej domácnosti od novembra 2012 a uzatvorením Zmluvy o úvere sa snažil žalovanej pomôcť s opravou domu, nakoľko jej by banka samej úver neposkytla. Zároveň poprel tvrdenie žalovanej, že v čase uzatvorenia Zmluvy o úvere boli v rozvodovom konaní a žalovaná mala byť preto v citovom rozpoložení, nakoľko návrh na rozvod podával on v apríli 2017, teda až 3 mesiace po uzatvorení Zmluvy o úvere. Žalobca uviedol, že je ochotný pristúpiť na plnenie dlhu v splátkach v sume 50 eur mesačne.

9. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou a písomnými podaniami strán sporu a listinnými dôkazmi predloženými stranami sporu, a to najmä Zmluvou o spotrebiteľskom úvere zo dňa 09.02.2017, výpisom z účtu žalobcu, rozsudkom o rozvode, predžalobnou výzvou a ďalšími listinami tvoriacimi obsah spisu ako aj s vyjadreniami strán sporu prednesenými na pojednávaní v súlade s a zistil nasledovný skutkový stav:

10. Zo zmluvy o spotrebiteľskom úvereč. XXXXXXXXXX súd zistil, že medzi Poštovou bankou, a. s. ako veriteľom a stranami sporu ako dlžníkmi bola dňa 09.02.2017 uzatvorená Zmluva o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej veriteľ poskytol žalobcovi ako dlžníkovi a žalovanej ako spoludlžníkovi úver vo výške 9.000,- eur. Poskytnutý úver sa strany sporu zaviazali vrátiť spoločne a nerozdielne v 96 mesačných splátkach vo výške 144,05 eur mesačne, k 15. dňu v kalendárnom mesiaci s termínom konečnej splatnosti úveru dňa 15.02.2025. Pod osobnými údajmi spoludlžníka, žalovanej, je

uvedené (rovnakým písmom), že spoludlžník je zaviazaný spoločne a nerozdielne s dlžníkom na plnenie záväzkov vyplývajúcich z tejto zmluvy.

11. Z rozsudku tunajšieho súdu o rozvode zo dňa 16.06.2017, č.k. -19 súd zistil, že manželstvo strán sporu uzavreté dňa 12.05.1979 bolo rozvodené. Rozsudok o rozvode nadobudol právoplatnosť dňa 21.06.2017

12. Z výpisu z účtu č. IBAN: H. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, vedenom na meno A. B. za obdobie od 01.02.2017 do 31.05.2023 súd zistil, že z tohto účtu bola splácaná splátka úveru v sume 144,05 eura pravidelne mesačne, vždy 15. dňa príslušného mesiaca, počnúc mesiacom marec 2017 až do mája 2023. Celkovo bolo z účtu v tomto období takto zaplatených 75 splátok v sume 144,05 eura, t.j. spolu 10.803,75 eura.

13. Takto zistený skutkový stav súd právne posúdil nasledovne:

14. Podľa (ďalej len „“), ak právnym predpisom alebo rozhodnutím súdu je ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté alebo ak to vyplýva z povahy plnenia, že viac dlžníkov má tomu istému veriteľovi splniť dlh spoločne a nerozdielne, je veriteľ oprávnený požadovať plnenie od ktoréhokoľvek z nich. Ak dlh splní jeden dlžník, povinnosť ostatných zanikne.

15. Podľa , ak právnym predpisom alebo rozhodnutím súdu nie je ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak, sú podiely na dlhu všetkých dlžníkov vo vzájomnom pomere rovnaké. Dlžník, proti ktorému bol uplatnený nárok vyšší, než zodpovedá jeho podielu, je povinný bez zbytočného odkladu upovedomiť o tom ostatných dlžníkov a dať im príležitosť, aby uplatnili svoje námietky proti pohľadávke. Môže od nich požadovať, aby dlh podľa podielov na nich pripadajúcich splnili alebo aby ho v tomto rozsahu dlhu inak zbavili.

16. Podľa , ak dlžník v rozsahu uplatneného nároku dlh sám splnil, je oprávnený požadovať náhradu od ostatných podľa ich podielov. Pokiaľ nemôže niektorý z dlžníkov svoj podiel splniť, rozvrhne sa tento podiel rovnakým dielom na všetkých ostatných.

17. Podľa , V bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.

18. Podľa , zánikom manželstva zanikne i bezpodielové spoluvlastníctvo manželov.

19. Podľa a , Ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo, vykoná sa vyporiadanie podľa zásad uvedených v . Ak do troch rokov od zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov nedošlo k jeho vyporiadaniu dohodou alebo ak bezpodielové spoluvlastníctvo manželov nebolo na návrh podaný do troch rokov od jeho zániku vyporiadané rozhodnutím súdu, platí, pokiaľ ide o hnuteľné veci, že sa manželia vyporiadali podľa stavu, v akom každý z nich veci z bezpodielového spoluvlastníctva pre potrebu svoju, svojej rodiny a domácnosti výlučne ako vlastník užíva. O ostatných hnuteľných veciach a o nehnuteľných veciach platí, že sú v podielovom spoluvlastníctve a že podiely oboch spoluvlastníkov sú rovnaké. To isté platí primerane o ostatných majetkových právach, ktoré sú pre manželov spoločné.

20. Podľa , Pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu, a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery pričinenia treba vziať tiež zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti.

21. Podľa (ďalej len „“), skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.

22. Podľa , ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.

23. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná. Žalobca tvrdil aj preukázal existenciu skutočností predpokladaných hypotézou hmotnoprávnej normou, od ktorej si žalobca odvodzuje žalobou uplatnený nárok, a to ustanovením upravujúci tzv. následný/subrogačný regres, ktorými sú existenciu pasívnej solidarity strán sporu, výlučné plnenie žalobcom aj za žalovanú a rovnosť podielov strán sporu na spoločnom solidárnom záväzku.

24. Podstatou následného tzv. subrogačného postihu (regresu) je to, že dlžník, ktorý splnil dlh sám, má právo od ostatných spoludlžníkov žiadať v uplatnenom rozsahu náhradu za toto plnenie. V citovanom ustanovení je totiž upravená tzv. pasívna solidarita, ktorá je charakterizovaná viacerými subjektmi na dlžníckej strane a ich povinnosťou splniť dlh tomu istému veriteľovi (spoločne a nerozdielne). Odsek 2 uvedeného ustanovenia upravuje výšku podielov spoločne a nerozdielne zodpovedných dlžníkov. A ustanovenie rieši regresné vzťahy vo vnútri spoločenstva. Podľa neho v zásade platí, že pokiaľ niektorý zo solidárnych dlžníkov splní celý dlh sám, prípadne splní viac, než na neho vo vzájomnom vnútornom vzťahu pripadá, vzniká mu následný regres voči ostatným dlžníkom. Podstatný vplyv na posúdenie vzniku tohto následného regresného nároku majú vnútorné vzťahy (pomery) medzi dlžníkmi navzájom, ktoré podľa môžu byť ovplyvnené okrem právnych predpisov, či rozhodnutia súdu, aj ich vzájomnou dohodou. Z odseku 3 citovaného ustanovenia teda vyplýva, že ak dlžník (žalobca) v rozsahu uplatneného nároku dlh sám splnil, je oprávnený požadovať od ostatných spoludlžníkov (žalovanej) náhradu podľa ich podielov. Toto právo požadovať od žalovanej náhradu plnenia do výšky zodpovedajúcej jej podielu na dlhu voči veriteľovi má žalobca aj pred splnením dlhu v plnom rozsahu.

25. Nebolo sporné, že žalobca a žalovaná boli od 12.05.1979 manželia a počas manželstva, dňa 09.02.2017, uzatvorili Zmluvu o spotrebiteľskom úvere ako spoludlžníci, na základe ktorej sa zaviazali spoločne a nerozdielne splácať veriteľovi sumu 144,05 mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci. Spornou nebola ani skutočnosť, že strany sporu ako manželia boli právoplatne rozvedení dňa 21.06.2017 a ich bezpodielové spoluvlastníctvo bolo vyporiadané v zmysle nevyvrátiteľnej zákonnej domnienky zakotvenej v ustanovení . Uvedené skutočnosti strany sporu zhodne tvrdili a zároveň tieto vyplývali aj z predložených listinných dôkazov. Bezpochyby preukázaná bola aj skutočnosť, že žalobca po rozvode manželstva, platil spoločný dlh strán sporu výlučne sám, a teda aj za žalovanú, a to od 15.07.2020 do 15.06.2023. Uvedenú skutočnosť žalovaná nepoprela a vyplýva aj z listinných dôkazov.

26. Žalovaná v rámci procesnej obrany uviedla, že všetky finančné prostriedky použil žalobca na svoj účel, Zmluvu o úvere uzatvárala pod psychickým nátlakom žalobcu v citovom rozpoložení počas konania o rozvode. Pôžičku nepotrebovala a žalobca jej sľúbil, že úver bude splácať výlučne sám. Spornými skutočnosťami podstatnými pre rozhodnutie vo veci bol teda účel na aký boli použité finančné prostriedky z úveru, okolnosti za akých dlh vznikol a vnútorný regres (dohoda spoludlžníkov o veľkosti podielu) medzi stranami sporu. Súd tak zameral dokazovanie na preukázanie týchto skutočností.

27. Výpoveďami strán sporu bolo preukázané, že finančné prostriedky z úveru boli použité na refinancovanie starého úveru v zostatkovej výške 7.089,26 eur a zvyšná suma vo výške 1.910,74 eur bola poukázaná na účet uvedený v Zmluve o úvere. Strany sporu na pojednávaní zhodne potvrdili, že refinancovaný úver bol úverom žalovanej, ktorého prostriedky použila žalovaná na izoláciu a opravu domu. Sumu vo výške 1.910,74 eur vybrala z účtu žalovaná. Z uvedeného dôvodu bolo zrejmé, že žalovaná v podanom odpore uvádzala nepravdivé skutkové tvrdenia, a to že z finančných prostriedkov úveru obdržala len 500 eur a zvyšné peniaze využil žalobca na vlastné účely. Žalovaná tak konala v rozpore s ustanovením , ktorý ukladá stranám sporu povinnosť pravdivo a úplne

uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu, aby súd mohol spravodlivo rozhodnúť.

28. Z uvedeného dôvodu následne súd vyhodnotil aj ďalšie tvrdenia žalovanej uvádzané v podanom odpore ako nedôveryhodné a v rozpore s tvrdeniami žalobcu, a to že Zmluvu o úvere podpisovali v rozvodovom konaní a pri jej podpise bolo v citovom rozpoložení ako aj tvrdenie, že žalovaná si pôžičku brať nechcela a k podpisu zmluvy o úvere bola prinútená žalobcom. Tieto tvrdenia žalovanej sú rozporuplné, keď na jednej strane potvrdila, že všetky finančné prostriedky boli použité v prospech žalovanej a na druhej strane sa snažila presvedčiť súd, že ona pôžičku nepotrebovala. Súdu príde nelogické, prečo by mal žalobca záujem na uzatvorení Zmluvy o úvere, keď všetky finančné prostriedky boli použité v prospech žalovanej. Súd mal zároveň za preukázanú aj skutočnosť, že návrh na rozvod manželstva bol podaný žalobcom až 3 mesiace po podpise Zmluvy o úvere. Tvrdenie žalovanej, že podpisovala zmluvu v citovom rozpoložení spôsobenom konaním o rozvode vyhodnotil súd ako nedôveryhodné a rozporuplné, keď žalovaná na pojednávaní zároveň uviedla, že do podania návrhu na rozvod manželstva o rozvode nemala tušenia. Súd preto dospel k záveru, že tvrdenia žalovanej, ktoré ostali len v rovine ničím nepodložených tvrdení, nie sú pravdivé a tieto neboli preukázané.

29. Rovnako nebolo preukázané ani tvrdenie žalovanej, že žalobca sľúbil, že bude úver platiť výlučne on. Teda, že existovala dohoda medzi stranami sporu ako spoludlžníkmi o veľkosti podielov (tzv. vnútorný regres) tak, že žalobcov podiel mal byť 100% a podiel žalovanej 0. V súvislosti s uvedeným tvrdením žalovanej súd nevyužil sudcovskú koncentráciu konania upravenú v a na toto tvrdenie prihliadal, hoci ho žalovaná mohla uviesť už v rámci písomnej fázy konania, a to buď v odpore alebo vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcu k odporu žalovanej. Napriek tomu žalovaná toto tvrdenie, ktoré žalovaný poprel, nijakým spôsobom nepreukázala. Žalovaná ani nenavrhla vykonať dôkaz na preukázanie existencie vnútorného regresu a existencia akejkoľvek dohody nebola v spore dokazovaná, dôsledkom čoho nemohla byť ani preukázaná. Súd tvrdenia žalovanej vyhodnotil ako klamlivé a nedôveryhodné, účelom ktorých bolo vyhnúť sa zákonnej povinnosti plniť veriteľovi v podiele (1/2 k celku) pripadajúcom na žalovanú ako aj povinnosti plniť v prospech žalobcu.

30. V rámci dokazovania v civilnom procese platí zásada (pozri § 132 v spojení s § 185 ods. 1), že každý účastník musí uniesť dôkazné bremeno ohľadom svojho tvrdenia; kto tvrdí, dokazuje. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť strany sporu za to, že za konania neboli preukázané jej tvrdenia, že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jej neprospech. Inak povedané, účastník musí preukázať to, čo tvrdí, len potom môže súd zobrať jeho tvrdenie za základ svojho rozhodnutia. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v takých prípadoch, keď určitá skutočnosť významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci, nebola alebo nemohla byť preukázaná a keď teda výsledok hodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver ani o pravdivosti tvrdenia tejto skutočnosti, ani o tom, že by táto skutočnosť bola nepravdivá. Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností leží na tej strane sporu, ktorá z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky. S poukazom na uvedené súd konštatuje, že žalovaná neuniesla dôkazné bremeno a nepreukázala ňou tvrdené skutočnosti. Žalovaná súdu nenavrhla vykonať ani jeden dôkaz a jej procesná obrana zostala len v rovine tvrdenia.

31. V súvislosti s tvrdením žalovanej, že finančné prostriedky použil výlučne žalobca na vlastný účel súd zároveň dodáva, že predmetný úver bol spoločným záväzkom strán sporu, ktorý vznikol za trvania manželstva. Podľa zákonného pravidla vyplývajúceho z , ak dôjde k vyporiadaniu bezpodielového spoluvlastníctva manželov podľa zákonnej domnienky uvedenej v citovanom ustanovení (teda ako v tomto prípade), nemôžu už manželia proti sebe uplatňovať vzájomné zápočty. Preto sú žalovanej námietky o použití finančných prostriedkov z úveru na samostatný majetok žalobcu počas trvania manželstva v danom konaní nedôvodné. Po zániku BSM, vznikla žalovanej ako spoludlžníkovi povinnosť nahradiť žalobcovi polovicu zaplatených splátok. Ide o vzťah solidárnych dlžníkov, pre ktorý platí, že ich podiely sú rovnaké. Ak teda žalobca preukázateľne v rozhodnom období (od 15.07.2020 do 15.06.2023) zaplatil veriteľovi (Poštová banka, a.s.) na spoločný záväzok z úverovej zmluvy sumu 5.185,80 eur výlučne sám, čo vyplýva z výpisu z účtu žalobcu, má právo, aby mu žalovaná ako druhý spoludlžník nahradila polovicu sumy na úverových splátkach zaplatenej čiastky, čo je žalovaná suma 2.592,90 eur.

32. V závere súd konštatuje, že sa dôsledne zaoberal aj skutočnosťou, či žalobný nárok nie je v rozpore s dobrými mravmi. Po zhodnotení všetkých okolností vo vzájomných súvislostiach súd nevzhliadol v konaní žalobcu žiadny rozpor s dobrými mravmi, práve naopak. Žalobca uzatvoril Zmluvu o úveru len za účelom pomôcť žalovanej získať finančné prostriedky, ktoré by bez jeho pomoci nezískala, hoci už spolu viac ako 4 roky nežili v spoločnej domácnosti. Preto odopretie právnej ochrany žalobcu zamietnutím žaloby v zmysle neprichádzalo v predmetnom prípade do úvahy.

33. Súd považuje za potrebné uviesť, že práve konanie a správanie žalovanej voči žalobcovi vykazovalo znaky konania v rozpore s dobrými mravmi, a to s poukazom na dôvody uzatvorenia Zmluvy o pôžičke (refinancovanie úveru žalovanej a oprava domu, v ktorom býva výlučne žalovaná spolu s rodinou), ktorú žalobca uzatvoril z dôvodu, že banka by samej žalovanej pre jej zadlženosť ďalší úver neposkytla a následné správanie žalovanej voči žalobcovi spočívajúce v odmietaní podieľať sa na úhrade splátok veriteľovi ako aj vedomé uvádzanie nepravdivých tvrdení v súdnom konaní s účelom zmariť nárok žalobcu a nevhodné správanie žalovanej voči žalobcovi na pojednávaní, počas ktorého žalovaná vystupovala proti žalobcovi útočne až neslušne a to aj napriek opakovaným upozorneniam súdu. Rozpor s dobrými mravmi v konaní žalovanej však nebol pre rozhodnutie vo veci podstatný a preto sa ním súd bližšie nezaoberal.

34. Z vyššie uvedených dôvodov súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku, pričom povolil žalovanej platiť žalovanú sumu v splátkach vo výške 50 eur mesačne pod hrozbou straty výhody splátok. Žalobca s úhradou žalovanej sumy v splátkach súhlasil a plnenie v splátkach odôvodňoval aj nízky príjem a úverová zadlženosť žalovanej.

35. Podľa , ods. 1, prvá veta a ods. 2 dlžník, ktorý svoj dlh riadne a v čas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

36. Podľa nariadenia vlády SR č. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

37. Žalovaná bola preukázateľne v omeškaní s úhradou, čím žalobcovi vznikol nárok aj na úhradu úrokov z omeškania. O úroku z omeškania rozhodol súd v zmysle a citovaného Nariadenia vlády, keď do omeškania s úhradou podielu na splátkach úveru sa žalovaná dostala nasledujúci deň po splatnosti každej splátky osobitne. Súd uvádza, že v predmetnom prípade bola splatnosť splátok dohodnutá v Zmluve o úvere a žalobca nemal povinnosť požiadať žalovanú o plnenie v zmysle , nakoľko sa nejedná o nové (originárne) právo a splatnosť splátok bola dohodnutá a oznámená dlžníkovi (žalovanej) v zmysle budu 2.2 Zmluvy o úvere zo dňa 9.2.2017.

38. Podľa a súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

39. Podľa , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

40. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa . Keďže žalobca bol v konaní úspešný v plnom rozsahu zatiaľ čo žalovaný nedosiahol žiadny materiálne merateľný úspech, súd žalobcovi ako úspešnej strane sporu priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v plnom rozsahu.

41. Podľa o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia jeho písemného vyhotovenia na súde, proti kterého rozhodnutiu smeruje. O odvolaní rozhodne Krajský súd v Nitre.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je podanie určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( ).

Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, žalobca môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.