Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (7)Rozsudok_12P-20-2020.pdf
PDF · 119.7 KB
Case nature
Area
Subarea
12P/20/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava, sudkyňou JUDr. Natáliou Slivenskou, v právnej veci navrhovateľa: S. Ž., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom H., H. XX/XX, zastúpený: Mgr. Jaroslava Krajčovičová Šoková, advokátka, SNP 10, Hlohovec, o rozvod manželstva s C. Ž., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom H., H. XX/XX, t. č. bytom H., I. XX u O. N., a o úpravu práv a povinností na čas po rozvode k maloletému dieťaťu: S. Ž., nar. XX. XX. XXXX, D. B. V., zastúpený procesným opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Piešťany, pracovisko Hlohovec, Jarmočná 3, Hlohovec, takto
rozhodol:
I. Súd manželstvo účastníkov uzatvorené dňa XX. XX. XXXX v H., zapísané v knihe manželstiev matričného úradu H., zväzok M., ročník XXXX, strana XX, poradové číslo XX, r o z v á d z a .
II. Maloletý S. Ž. sa s účinnosťou od právoplatnosti tohto rozsudku z v e r u j e na čas po rozvode do osobnej starostlivosti otca, pričom obaja rodičia budú maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok v bežných veciach.
III. Matka je p o v i n n á prispievať na výživu maloletého S. sumou 67 Eur mesačne, vždy do 15. dňa príslušného kalendárneho mesiaca vopred k rukám otca, s účinnosťou od právoplatnosti tohto rozsudku.
IV. Styk matky s maloletým dieťaťom sa n e u p r a v u j e .
V. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Návrhom zo dňa 16. 03. 2020, doručeným Okresnému súdu Trnava dňa 16. 03. 2020, sa manžel (otec) domáhal rozvodu manželstva a úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, a to zverenia maloletého dieťaťa do jeho osobnej starostlivosti a uloženia povinnosti matke prispievať na výživu maloletého S. sumou vo výške 50 Eur mesačne, bez úpravy styku.
2. Manželka, ktorá návrh na rozvod nepodala (ďalej len „manželka“), sa k návrhu nevyjadrila.
3. Procesný opatrovník sa k návrhu nevyjadril.
4. Súd vykonal dokazovania oboznámením sa s návrhom otca a listinnými dôkazmi obsiahnutými v spise, najmä rodným listom maloletého S., sobášnym listom účastníkov konania, lustráciou účastníkov konania v registri obyvateľov SR a v Sociálnej poisťovni, rozpisom výdavkov manžela, potvrdením o príjme, fotokópiou dokladov preukazujúcich výdavky manžela, správou o prešetrených pomeroch, vyjadrením právneho zástupcu manžela a procesného opatrovníka na pojednávaní, výsluchom manžela, pričom súd pojednával v neprítomnosti matky, ktorá predvolanie súdu odmietla prevziať, svoju neprítomnosť
na pojednávaní neospravedlnila, o odročenie pojednávania nepožiadala, a zistil nasledovný skutkový a právny stav:
5. Účastníci uzavreli manželstvo dňa 07. 04. 2007, u manžela ide v poradí o druhé manželstvo, u manželky v poradí o prvé manželstvo. Obaja účastníci sú štátni občania Slovenskej republiky, národnosť majú slovenskú. Posledné spoločné bydlisko mali v H. na ulici H. XX. Z manželstva pochádza jedno maloleté dieťa - S. Ž., nar. XX. XX. XXXX.
6. Z lustrácie manželky v sociálnej poisťovni súd zistil, že je poberateľkou invalidného dôchodku vo výške 292,60 Eur mesačne.
7. Zo správy o prešetrených pomeroch zo dňa 22. 05. 2020 vyplýva, že dňa 18. 05. 2020 bolo vykonané šetrenie v domácnosti, kde maloletý býva. V čase šetrenia sa na adrese H., H. XX, nachádzal otec maloletého ako aj maloletý. Matka maloletého v spoločnej domácnosti nebýva, s maloletým sa od februára 2019 údajne nestretáva, nezaujíma sa o neho, netelefonuje mu. Matka podľa slov otca ani na maloletého neprispieva finančne ani inou formou, napr. darčekmi. Otec uviedol, že maloletý sa s matkou stretávať nechce, keď ju náhodou stretnú v H. na ulici, nejaví o maloletého záujem a maloletý sa jej bojí. Maloletý obýva s otcom trojizbový rodinný dom, ktorý je v osobnom vlastníctve otca maloletého. Má svoju vlastnú izbu, posteľ, nábytok, dostatočné množstvo oblečenia, učebných pomôcok a pod. Hygiena v domácnosti je na veľmi dobrej úrovni, dostatočné zásoby potravín, otec maloletému denne varí. Maloletý pravidelne absolvuje lekárske prehliadky, momentálne pravidelne navštevuje logopedickú ambulanciu. Maloletý si vypracováva úlohy zo školy cez edupage a cez internet, otec mu so štúdiom pomáha, zabezpečil mu aj doučovanie z angličtiny. Adresu matky sa nepodarilo zistiť, otec nemá vedomosť, kde sa matka maloletého momentálne nachádza, otec na ňu nemá ani telefónne číslo.
8. Právna zástupkyňa manžela na pojednávaní uviedla, že sa v plnom rozsahu pridržiava písomne podaného návrhu, a to z dôvodov, ktoré sú opísané v návrhu. Žiada manželstvo rozviesť. O úprave výkonu rodičovských práv a povinností žiada rozhodnúť v zmysle návrhu. Matka okrem maloletého S. nemá žiadne deti, ktoré by boli na ňu odkázané výživou. Navrhuje určiť minimálne výživné v rozsahu 50 Eur.
9. Po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu právna zástupkyňa manžela navrhla určiť výživné v rozsahu 25 % z príjmu matky, keď príjem matky je vyšší, ako mal otec vedomosť.
10. Manžel v rámci výsluchu na pojednávaní uviedol, že sa v plnom rozsahu pridržiava písomne podaného návrhu. Manželstvo bolo 12 rokov harmonické, dá sa povedať, že bolo dobré. Dôvodom rozpadu manželstva bola nevera manželky. Má tiež podozrenie, že manželka užíva omamné a psychotropné látky. V spoločnej domácnosti nežijú od februára 2019, spoločne nehospodária. K manželke už nič necíti, ani maloletý ju nechce. Podľa neho obnovenie manželského spolužitia nie je možné, to neexistuje. Žije v spoločnej domácnosti len so synom. Pracuje ako školník v Základnej škole s materskou školou v H. a jeho priemerný čistý mesačný príjem je 560 Eur. Tiež je poberateľom invalidného dôchodku vo výške 175,90 Eur. Náklady na domácnosť predstavujú elektrika vo výške 20 Eur mesačne, plyn vo výške 73 Eur mesačne, daň a komunálny odpad vo výške 73,41 Eur ročne a vodné vo výške 5 Eur štvrťročne. Maloletý S. má 12 rokov, je žiakom 5. ročníka základnej školy, krúžky nenavštevuje. Jeho zdravotný stav je dobrý, navštevuje iba logopedickú ambulanciu raz do týždňa, s čím ale nie sú spojené výdavky. Náklady na maloletého sú bežné, primerané jeho veku, výdavky na stravu sú asi vo výške 80 Eur, na stravu v škole 9,60 Eur, telefón 5 Eur mesačne. Chodí na doučovanie angličtiny štyrikrát do týždňa po 10 Eur/hodina, čo je približne 160 Eur mesačne. Inú vyživovaciu povinnosť nemá. Manželka/ matka sa s maloletým nestretáva, neprejavuje oň záujem, na výživu neprispieva.
11. Procesná opatrovníčka na pojednávaní uviedla, že súhlasí, aby bol maloletý zverený do osobnej starostlivosti otca, keď pri šetrení bolo zistené, že otec zabezpečuje celodennú starostlivosť o maloletého. Výživné ponechávajú na úvahu súdu.
12. Podľa § 18 Zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon o rodine“) manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
13. Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
14. Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.
15. Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
16. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržiavanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
17. Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia po rozvode.
18. Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
19. Podľa § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
20. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
21. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
22. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
23. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
24. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
25. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
26. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
27. Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
28. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
29. Podľa § 2 ods. 1 Zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“) na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
30. Podľa § 217 ods. 1 veta prvá Zákona č. 160/015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.
31. Zákon o rodine zakotvuje základné osobné práva a povinnosti manželov, ktoré vznikajú uzavretím manželstva. Tieto mravné a etické postuláty, ktoré vo svojej podstate charakterizujú vzťah manželov a ich spolužitie, zakotvil zákonodarca ako povinnosti. Ich porušenie môže spôsobiť vážne narušenie a trvalý rozvrat vzťahov medzi manželmi bez perspektívy ďalšieho obnovenia manželského spolužitia a na ich porušenie súd obligatórne prihliada pri posudzovaní mieru rozvratu vzťahov medzi manželmi. Postavenie obidvoch manželov je rovnoprávne a pri uzavieraní manželstva, za jeho trvania, ako aj pri rozvode majú manželia rovnaké práva a povinnosti občianskoprávnej povahy medzi sebou a vo vzťahu ku svojim deťom.
32. Účelom manželstva je vytvoriť harmonické a trvalé životné spoločenstvo, ktoré zabezpečí riadnu výchovu detí. Povinnosť žiť spolu znamená vytvorenie vzájomného životného spoločenstva, pokojného a harmonického spolužitia. V rodinnom prostredí by mala vládnuť atmosféra vzájomného porozumenia, tolerancie, dôvery a lásky. Povinnosť vytvárať zdravé rodinné prostredie je najširšie koncipovanou povinnosťou, ktorá vychádza z účelu manželstva.
33. K zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len vtedy, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Rozvod manželstva by mala byť krajná a posledná možnosť riešenia rozvratu vzťahov medzi manželmi, ku ktorej by mal súd pristúpiť len vtedy, ak sú na to splnené podmienky.
34. Všeobecnou hmotnoprávnou podmienkou na rozvod manželstva je existencia vážneho narušenia a trvalého rozvratu vzťahov medzi manželmi, spôsobujúca nemožnosť plnenia účelu manželstva, a kumulatívne neexistencia ďalšej perspektívy obnovenia manželského spolužitia. Existencia vážneho a trvalého rozvratu vzťahov medzi manželmi musí byť v príčinnej súvislosti s nemožnosťou napĺňať ďalej účel manželstva. Zákon predpokladá objektívnu existenciu rozvratu vzťahov bez ohľadu na subjektívne stanovisko manželov a na zavinenie niektorého z manželov. Objektívny rozvrat vzťahov znamená, že medzi manželmi je skutočný stav nasvedčujúci nemožnosti plniť účel manželstva a rodiny založenej manželstvom.
35. Podľa názoru súdu je manželstvo účastníkov nefunkčné a neplní svoj spoločenský účel, je len formálnym zväzkom.
36. Súd mal teda za preukázané, že manželstvo účastníkov dlhšiu dobu neplní svoje funkcie, od februára 2019 nežijú v spoločnej domácnosti ani spoločne nehospodária. Manžel nemá záujem zachovať manželstvo a vylúčil možnosť jeho obnovy. K manželke už nič necíti. Súd potom dospel k záveru, že rozvrat v manželstve je trvalý a hlboký, vzťahy medzi manželmi sú vážne narušené, nie je možné očakávať obnovenie manželského spolužitia s perspektívou do budúcnosti, preto súd návrhu vyhovel a manželstvo vo výroku I. tohto rozsudku rozviedol. Súd pritom poukazuje aj na pasivitu manželky, ktorá sa na súdom nariadené pojednávanie nedostavila, z čoho možno jednoznačne vyvodiť záver, že manželke na vzťahu nezáleží a nemá záujem tento vzťah zachovať.
37. Nakoľko súd manželstvo účastníkov rozviedol, bolo potrebné upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode.
38. Rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa dohodnúť na úprave výkonu rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, je potrebné, aby výkon ich rodičovských práv a povinností upravil svojím rozhodnutím súd. Zákon o rodine v ustanovení § 24 ods. 1 presne vymedzuje, ktoré otázky majú byť obsiahnuté v rozhodnutí. Súd sa v prvom rade musí vysporiadať s otázkou zverenia maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov, s otázkou jeho zastupovania a spravovania majetku. Ďalej je potrebné vyriešiť otázku výšky výživného, ktorým bude na dieťa prispievať rodič, ktorému nebude rozhodnutím zverené a stretávania sa dieťaťa s rodičom, ktorému nebude zverené do osobnej starostlivosti. Naproti tomu všetky autoritatívne výroky súdu môžu byť nahradené dohodou rodičov. Dohoda rodičov je základným predpokladom zdravej výchovy maloletého dieťaťa, ktoré kultivovaným správaním rodičov získava pozitívny vzor pre riešenie konfliktných situácií v budúcnosti, ale tiež oslobodzuje dieťa od rozhodovania o tom, ktorého z rodičov uprednostní. Zároveň je potrebné rešpektovať právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s oboma rodičmi. Až v prípade, ak sa rodičia nevedia navzájom dohodnúť, by mal práva a povinnosti rodičov upraviť súd autoritatívnym rozhodnutím, ktoré by však malo byť krajným riešením.
39. V prejednávanej veci sa rodičia na úprave výkonu rodičovských páv a povinností k maloletému dieťaťu nevedeli dohodnúť, preto bolo potrebné, aby ich upravil súd svojím rozhodnutím. Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností rodičov voči maloletému dieťaťu vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citovú väzbu, k rodičom, príbuzným, priateľom, prostrediu, ako aj na vývinové potreby, najmä vek, školské, zdravotné, záujmové potreby, ako aj stabilitu budúceho výchovného prostredia, životné ako aj bytové pomery rodičov, ich hmotné zabezpečenie, povahové vlastnosti, atď.
40. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že rodičia nežijú v spoločnej domácnosti, starostlivosť o maloleté dieťa zabezpečuje výlučne riadne otec. Pre starostlivosť o maloletého má vytvorené podmienky a predpoklady aj v budúcnosti, pričom aj s ohľadom na zachovanie stability výchovného prostredia súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku II. tohto rozsudku a maloletého S. zveril do osobnej starostlivosti otca, pričom právo (aj povinnosť) ho zastupovať a spravovať jeho majetok ponechal obom rodičom. Napokon aj samotná matky so zverením maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti otca nevyjadrila nesúhlas.
41. Plnenie vyživovacej povinnosti je spravidla dobrovoľné, jej úprava súdnym rozhodnutím býva následkom nezhôd v osobnej sfére účastníkov príslušných rodinnoprávnych vzťahov. Zákon preto pojmovo vymedzuje kritériá ako určitý návod pre súd, kombináciou ktorých sa má určiť konkrétna výška výživného. Na strane oprávneného sú relevantné odôvodnené potreby. Odôvodnenosťou treba rozumieť určenie životných nákladov, ktorých úhradu je určitá osoba oprávnená požadovať v rámci plnenia vyživovacej povinnosti. Vo všeobecnosti možno za odôvodnené (opodstatnené) potreby z hľadiska plnenia vyživovacej povinnosti považovať náklady spojené s výživou, ošatením, bývaním, starostlivosťou o zdravie, ako aj náklady súvisiace so vzdelaním, výchovou, kultúrnym a športovým vyžitým a záujmami. Ide však o odôvodnené potreby oprávneného, preto je nevyhnutná ich individualizácia z hľadiska jeho konkrétnych potrieb, ktoré budú závislé od zdravotného stavu oprávneného, od jeho veku, duševnej a telesnej vyspelosti, povolania a pod., budú to teda potreby pravidelné, nepravidelné a náhodilé. Ďalej sú odôvodnené potreby ohraničené schopnosťami, možnosťami, majetkovými pomermi povinného, ako aj vymedzením rozsahu výživného pri jednotlivých druhoch vyživovacej povinnosti. Rámec odôvodnených potrieb sa súčasne so zmenenými ekonomickými pomermi a nárastom spotreby rozširuje.
42. Na strane povinného sa preskúmavajú schopnosti, možnosti a majetkové pomery. V súlade s princípom potencionality príjmov na uvedené hľadiská súd u povinného prihliada aj v prípade, ak sa bez dôležitého dôvodu vzdal výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako v prípade neprimeraných majetkových rizík, ktoré na seba povinný berie. Schopnosti predstavujú subjektívne kritérium určovania rozsahu vyživovacej schopnosti a rozumieme nimi vlastnosti dané telesnými a duševnými schopnosťami konkrétnej osoby povinného, zdravotným stavom, vlohami, nadaním, nadobudnutými vedomosťami a získanými skúsenosťami. Z hľadiska vyživovacej povinnosti je podstatné, ako sa prejavia v reálnych schopnostiach dosahovania príjmu. Z tohto hľadiska sa schopnosti skúmajú ako faktické príjmy a výdavky povinného. Povinný môže mať príjmy z jedného alebo viacerých zdrojov, z výkonu závislej činnosti, z podnikateľskej činnosti, autorské honoráre, odmeny za zlepšovacie návrhy, vynálezy, z prednáškovej činnosti, odmeny za výkon rôznych funkcií, za účasť v kontrolných a iných orgánoch, v stavovských organizáciách, môže mať majetkovú účasť v podnikateľských subjektoch, príjmy z prenájmu nehnuteľností, dividendy, príjmy z tichého spoločenstva, dávky sociálneho zabezpečenia. Pravidelne zisťovanými okolnosťami v konaní o výživnom na strane výdavkov sú pravidelné, ako aj nepravidelné náklady spojené s bývaním (nájomné, prevádzka bytu, domu), stravou, ošatením, zdravotným stavom, starostlivosťou o dieťa a domácnosť, inými vyživovacími povinnosťami, poistnými plneniami, sporením, pôžičkami, splátkovými platbami, daňovými plneniami, výdavkami na výkon povolania. Majetkové pomery charakterizuje vlastníctvo nehnuteľnosti (pozemky, domy, byty, rekreačné chaty, ich počet, reálna potreba a možnosť využitia povinným vrátane získavania výnosov z nich, prípadne dôvod ich nevyužívania na výnosy), cenných papierov, obchodných podielov, vkladov v bankách, iných hnuteľných vecí (motorové vozidlá, luxusné športové vybavenie, zbierky, cennosti, elektronika), ako aj celkový životný štandard (dovolenky, životné náklady). Nejde o zásah do vlastníckeho práva povinného, ktorý môže vlastniť neobmedzené majetkové podstaty, ale len o posúdenie jeho majetkových pomerov vo vzťahu k plneniu prioritnej vyživovacej povinnosti. Okolnosťou tvoriacou v súhrne celkové majetkové pomery povinného sú aj pasíva (rôzne formy úverov, pôžičiek, náhrady škody). Aj tu treba vychádzať z priority vyživovacej povinnosti a posudzovať ich z hľadiska potencionality. Zadlženie povinného z dôvodov, ktoré nie sú nevyhnutné, resp. súvisia so zaobstaraním predmetov nadštandardnej hodnoty, z tohto hľadiska znamená, že na ne súd pri ustálení majetkových pomerov nebude prihliadať, navyše, v prípade kúpy takýchto vecí by sa majetkový stav nezmenil, povinnému by síce vznikli dlhy, majetok by sa však zhodnotil o kúpenú vec.
43. Vyživovacia povinnosť rodičov k dieťaťu vyplýva priamo zo zákona a nie až na základe rozhodnutia súdu. Kritériá na určenie rozsahu vyživovacej povinnosti sú schopnosti, možnosti a majetkové pomery obidvoch rodičov, s prihliadnutím na odôvodnené potreby oprávneného dieťaťa. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Ak rodičia dosahujú vysokú životnú úroveň, aj dieťa má zákonné právo podieľať sa na nej. Výživou dieťaťa sa rozume uspokojovanie všetkých životných potrieb pre všestranný telesný a duševný vývoj dieťaťa. Zahrnuté je v tom aj uspokojovanie potrieb bývania dieťaťa. Schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného rodiča, ako aj odôvodnené potreby dieťaťa sú v každom jednotlivom prípade odlišné, preto k nim musí súd pristupovať diferencovane. Schopnosti a možnosti rodiča pri tom súd má hodnotiť zo všetkých relevantných hľadísk, najmä z hľadiska jeho veku, zdravotného stavu, dosiahnutej kvalifikácie, možnosti uplatnenia v danom regióne, atď. Majetkové pomery rodiča pritom súd má posudzovať nielen podľa vykazovaného príjmu, ktorý býva niekedy neúplný alebo skreslený, ale aj podľa celkovej hodnoty nadobudnutého majetku, ktorý môže upozorniť na ďalšie nedoložené príjmy. Rozdiel úrovne oboch rodičov sa premieta do výšky vyživovacej povinnosti toho z nich, s ktorým dieťa nežije v spoločnej domácnosti. Ak dieťa žije s rodičom, ktorého životná úroveň je porovnateľne nižšia než životná úroveň druhého rodiča, potom možno zaviazať povinného rodiča aj na plnenie všetkých preukázaných oprávnených potrieb dieťaťa, pričom súd bude vychádzať z predpokladu, že druhý rodič plní svoju vyživovaciu povinnosť formou osobnej starostlivosti a uspokojovaním bytových potrieb dieťaťa, nakoľko pri určení vyživovacej povinnosti súd prihliada aj na to, že ktorý z rodičov, v akej miere sa o dieťa osobne stará.
44. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že vzhľadom k schopnostiam a možnostiam matky a odôvodneným potrebám maloletého Jozefa zodpovedá určenie výživného sume 67 Eur mesačne.
45. Maloletý S. má 12 rokov, je žiakom 5. ročníka základnej školy. Vychádzajúc zo súdnej praxe, za odôvodnený výdavok maloletého dieťaťa súd považoval výdavok na stravu doma v sume 80 Eur
mesačne, stravu v škole vo výške 9,60 Eur mesačne a telefón v sume 5 Eur mesačne. Ďalej za odôvodnený súd považoval aj výdavok za doučovanie angličtiny v rozsahu štyrikrát do týždňa po 10Eur/hodina, t. j. 160 Eur mesačne. Výšku odôvodnených mesačných výdavkov maloletého dieťaťa tak súd ustálil na sumu 254,60 Eur, z ktorých výšky je zrejmé, že suma výživného vo výške 67 Eur bude plne spotrebovaná. Nebolo zároveň v konaní preukázané, že by otec starostlivosť o dieťa riadne nezabezpečoval.
46. Súd k výdavkom na maloleté dieťa poznamenáva, že dokladom o zaplatení, resp. potvrdením, je potrebné preukazovať len výdavky nie bežné. Ostatné bežné výdavky, pokiaľ sú ich výšky primerané, nie je potrebné a ani možné takto preukazovať, nakoľko ceny denného spotrebného tovaru sú všeobecne známe.
47. Súd mal tiež z vykonaného dokazovania za preukázané, že otec býva v spoločnej domácnosti s maloletým dieťaťom. Náklady na domácnosť predstavujú elektrika 20 Eur mesačne, plyn 73 Eur mesačne, daň a komunálny odpad 6,12 Eur mesačne (73,421 Eur/rok) a vodné 1,67 Eur (5 Eur/ štvrťročne). Priemerný čistý mesačný príjem otca za obdobie marec 2019 až február 2020 predstavuje sumu 611,13 Eur. Otec je tiež poberateľom invalidného dôchodku v sume 175,90 Eur a tiež je poberateľom rodinných prídavkov na jedno dieťa. Teda priemerný mesačný príjem otca súd ustálil na sumu 811,98 Eur (611,13 + 175,90 + 24,95).
48. Matka je invalidná dôchodkyňa, poberá invalidný dôchodok v sume 292,60 Eur. Vyživovaciu povinnosť má len k maloletému S..
49. Pri určovaní výšky výživného súd vychádzal z ustálenej rozhodovacej praxe Krajského súdu v Trnave, podľa ktorej sa výživné určuje v rozsahu okolo 20 % až 25 % z príjmu osoby povinnej platiť výživné, a to s prihliadnutím na počet vyživovacích povinností osoby povinnej platiť výživné, veku a odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa. Vzhľadom na vek maloletého je potrebné sa pohybovať skôr v strede uvedeného rozpätia. Súd vychádzal z príjmu otca, ktorý ustálil na sumu 292,60 Eur mesačne. Z uvedenej sumy súd určil výživné na maloletého S. v sume 67 Eur mesačne s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku, teda v rozsahu 23 % z príjmu matky, a to s prihliadnutím na odôvodnené potreby maloletého dieťaťa. Súd pritom vzal do úvahy, že maloletý má 12 rokov, je žiakom 5. ročníka, teda druhého stupňa základnej školy, a jeho priemerné mesačné odôvodnené výdavky sú vo výške 254,60 Eur mesačne. Na druhej strane súd pri takto určenom výživnom ponechal priestor pre prípadné zvýšenie výživného do budúcna, keď maloletý ešte len pôjde na strednú, prípadne vysokú školu.
50. Vzhľadom k uvedenému má súd za to, že súdom určené výživné je primerané odôvodneným potrebám maloletého dieťaťa, spravodlivé a zodpovedá schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom matky. Povinnosťou matky ako rodiča je starať sa o výživu svojho dieťaťa a vynaložiť všetko úsilie, aby dosahovala príjem, z ktorého jeho výživu zabezpečí. Pokiaľ ide o náklady na dieťa, ktoré nebudú pokryté výživným zo strany matky a prídavkom na dieťa, je potrebné, aby sa na nich podieľal aj otec.
51. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov súd návrhu otca na určenie výživného na maloletého S. vo výroku III. tohto rozsudku vyhovel považujúc ho za čiastočne opodstatnený, a to vo výške výživného 67 Eur mesačne, keď súd považuje takto určené výživné za spravodlivé a primerané. Súd nemal pochybnosti o tom, že v možnostiach a schopnostiach matky je takto určenú vyživovaciu povinnosť si plniť.
52. Súd zároveň uvádza, že pokiaľ ide o výšku výživného, cieľom ustanovenia § 62 ods. 5 Zákona o rodine je zdôrazniť mieru rodičovskej zodpovednosti tým, že potreby rodiča môžu byť uspokojené až následne, keď rodič splní svoju vyživovaciu povinnosť a prispeje v dostatočnej miere na potreby dieťaťa. To znamená, že rodič je povinný korigovať svoje potreby tak, aby mohol zabezpečiť svojmu dieťaťu, ku ktorému má zákonnú vyživovaciu povinnosť, výživné v čo najväčšom rozsahu.
53. Deň splatnosti výživného určil súd na 15. deň v mesiaci, nakoľko takto bol otcom navrhnutý a matka ho nenamietala.
54. Pri určovaní rozsahu styku rodiča s maloletým dieťaťom súd musí vychádzať predovšetkým so záujmov maloletého dieťaťa. V danom prípade bolo v konaní preukázané, že matka sa s maloletým nestretáva, s maloletým nie je ani v telefonickom či inom kontakte, pričom otec ani nežiadal styk matky s maloletým upraviť. Súd tak o styku matky s maloletým vo výroku IV. rozsudku rozhodol tak, že tento sa neupravuje.
55. Súd považuje za potrebné dodať, že je na oboch rodičoch, aby nadradili záujem maloletého dieťaťa nad svoje vlastné záujmy a obaja pracovali na budovaní vzťahu k maloletému.
56. Podľa § 52 CMP žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
57. Podľa 58 CMP o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
58. O náhrade trov konania účastníkov rozhodol súd podľa § 52 CMP, keď vo výroku V. rozsudku rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, nakoľko v mimosporových konaniach je v zásade vylúčený nárok na náhradu trov konania, pričom súd nezistil naplnenie žiadnej z výnimiek upravených v ustanovení § 53 a nasl. CMP.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Trnava.
Podanie treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 CSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Zákona č. 233/1995 Z. z.; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.