Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_2Er-522-2015.pdf
PDF · 65.85 KB
Case nature
Subarea
2Er/522/2015
Uznesenie
Okresný súd Stará Ľubovňa v exekučnej veci oprávneného: BENCONT COLLECTION, a.s., Vajnorská 100/A, Bratislava - mestská časť Nové Mesto 831 04, IČO: 47 967 692, proti povinnému: F. T., nar. X.XX.XXXX, X. S., v konaní o vymoženie 298,67 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd z a s t a v u j e exekučné konanie.
II. Súd povinnému náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
III. Súd súdnemu exekútorovi JUDr. Jane Viriličovej, Exekútorský úrad so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, trovy exekučného konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Dňa 23. 7. 2015 bola súdu doručená žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, a to na podklade návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie a exekučného titulu - právoplatného a vykonateľného rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a.s. (ďalej len „rozhodcovský súd“), spisová značka IA-C/1213/1137 zo dňa 10. 3. 2014 (ďalej len ,,rozhodcovský rozsudok“). Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie domáha proti povinnému vymoženia istiny vo výške 298,67 eur spolu s príslušenstvom a trovami exekúcie.
2. Uznesením Okresného súdu Stará Ľubovňa č. k. 2Er/522/2015-52 zo dňa 16. 3. 2020 súd pripustil zmenu účastníka na strane oprávneného a zároveň zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 16. 5. 2020.
3. Podľa § 243c ods. 1 zákona NR SR č. 233/1995 Z. z. a súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len ,,EP“), ustanovenia § 61b ods. 3 a § 200 ods. 2 až 4 sa použijú na exekučné konania začaté po 31. máji 2014.
4. Podľa § 243h ods. 1 EP, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.
5. Podľa § 9a EP v znení účinnom do 31. 3. 2017, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
6. Podľa § 44 ods. 3 EP v znení účinnom do 31. 12. 2014, ak je uznesenie, ktorým sa žiadosť zamietla, právoplatné, súd exekučné konanie aj bez návrhu zastaví. Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.
7. S prihliadnutím na uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenie súd exekučné konanie aj bez návrhu zastavil.
8. Podľa § 470 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku (ďalej len ,,CSP“), ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
9. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
10. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa citovaného ustanovenia § 256 ods. 1 CSP tak, že povinnému náhradu trov konania nepriznal. Oprávnený, ktorý svojím návrhom na vykonanie exekúcie žiadal o vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorý od počiatku vykazoval nedostatok v podobe jeho vydania zo strany rozhodcovského súdu bez potrebnej právomoci, t. j. bez splnenia podmienky vykonateľnosti, pre ktorú bola žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia zamietnutá a následne exekučné konanie v zmysle vyššie uvedeného zastavené, a teda procesne zavinil zastavenie konania a mal by povinnému nahradiť trovy konania. Povinný si však žiadne trovy konania neuplatnil a zároveň z obsahu spisu nevyplýva, že by mu nejaké trovy v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva vznikli, preto súd rozhodol tak, že mu náhradu trov konania nepriznal.
11. Podľa § 196 EP v znení účinnom do 31. 3. 2017, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
12. Podľa § 47 ods. 3 EP v znení účinnom do 31. 3. 2017, ak povinný uhradí pohľadávku po začatí exekučného konania skôr, ako mu uplynie lehota na podanie námietok, má exekútor nárok na náhradu trov konania vo výške ustanovenej osobitným predpisom v rovnakom rozsahu ako v prípade upustenia od vykonania exekúcie. Do doručenia poverenia súdu na vykonanie exekúcie má však exekútor nárok iba na odmenu za spísanie návrhu na vykonanie exekúcie a nárok na náhradu účelne vynaložených hotových výdavkov.
13. Súd vyzval súdneho exekútora na vyčíslenie trov exekúcie pri jej zastavení a zároveň ho poučil o tom, že v prípade, že si trovy konania nevyúčtuje v stanovenej lehote súd bude mať za to, že si ich neuplatňuje. Nakoľko si ich súdny exekútor do dnešného dňa neuplatnil, súd mu žiadne trovy konania nepriznal.
Poučenie:
Proti II. výroku tohto rozhodnutia je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Proti I. a III. výroku tohto rozhodnutia odvolanie nie je prípustné.