Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_31Cob-49-2020.pdf
PDF · 92.38 KB
Case nature
Area
Subarea
31Cob/49/2020
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Vyskočovej a sudcov JUDr. Terézie Mecelovej a JUDr. Pavla Laczu v sporovej veci navrhovateľa: Cestné stavby Liptovský Mikuláš, spol. s r.o., so sídlom ulica 1. mája 724, 031 01 Liptovský Mikuláš, IČO: 31 563 732, zastúpený: JUDr. Peter Kubík, advokát, s. r. o., so sídlom Staré Grunty 162, 841 04 Bratislava, IČO: 47 233 931, proti AST Group, s.r.o., so sídlom Tamaškovičova 17/2742, 917 01 Trnava, IČO: 36 255 998, o návrhu navrhovateľa o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní AST Group, s.r.o. proti uzneseniu Okresného súdu Trnava zo dňa 15.10.2019 č.k. 36Cb/102/2019-35 v spojení s dopĺňacím uznesením č.k. 36Cb/102/2019-68 zo dňa 16.4.2020, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie č.k. 36Cb/102/2019-35 zo dňa 15.10.2019 v spojení s dopĺňacím uznesením č.k. 36Cb/102/2019-68 zo dňa 16.4.2020 p o t v r d z u j e .
II. Navrhovateľovi priznáva voči AST Group, s.r.o., so sídlom Tamaškovičova 17/2742, 917 01 Trnava, IČO: 36 255 998 nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením rozhodol tak, že výrokom I. uložil žalovanému ( správne má byť len AST Group, s.r.o., nakoľko nebola podaná žaloba, preto niet podkladu pre označenie protistrany ako žalovaného) povinnosť odstrániť žeriav Hydrostar 35 zo staveniska stavby „Ďiaľnica D1 Hubová - Ivachnová SO 210 Most nad D1 v km 6,465 - 7,036 nad cestou I/59“ do 14 dní od doručenia tohto uznesenia. Výrokom II. napadnutého uznesenia súd uložil žalovanému (AST Group, s.r.o.) povinnosť po márnom uplynutí 14-dňovej lehoty na splnenie povinnosti uloženej vo výroku I. tohto uznesenia, strpieť odstránenie žeriavu Hydrostar 35 zo staveniska stavby „Ďiaľnica D1 Hubová
- Ivachnová SO 210 Most nad D1 v km 6,465 - 7,036 nad cestou I/59“. Výrokom III. napadnutého uznesenia súd uložil žalovanému (AST Group, s.r.o.) zaplatiť žalobcovi (správne má byť navrhovateľ) náhradu trov konania v celom rozsahu.
2. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie právne odôvodnil aplikáciou ust. § 324 ods. 1,3, § 325 ods. 1, § 326 ods. 1, § 325 ods. 2 písm. d), § 329 ods. 1, § 330 ods. 1,2, § 333, § 334, § 336 ods. 1 C.s.p., § 415, § 417 ods. 1,2, § 420 Občianskeho zákonníka, § 373 Obchodného zákonníka, § 255 ods. 1, § 262 ods. 1,2 C.s.p..
3. Z listinných dôkazov pripojených k návrhu mal súd preukázané, že spoločnosť DOPRASTAV EXPORT s.r.o., uzatvorila dňa 12.3.2015 so ZDRUŽENÍM ČEBRAŤ, ktorého účastníkmi sú OHL ŽS, a.s. a VÁHOSTAV - SK, a.s., Zmluvu o dielo na realizáciu časti stavby „Diaľnica D1 Hubová - Ivachnová“. Na plnenie zmluvy o dielo uzavrela spoločnosť DOPRASTAV EXPORT s.r.o. so spoločnosťou Europetrucks s.r.o., Zmluvu o podnikateľskom nájme hnuteľnej veci zo dňa 24.8.2015, na prenájom žeriavu Hydrostar 35. Na základe predmetnej zmluvy žalovaný umiestnil na dohodnutom mieste na stavbe Diaľnica D1 Hubová Ivachnová prenajatý žeriav. Žeriav je od roku 2015 umiestnený na pozemkoch dočasne
zabratých pre potreby zariadenia staveniska. E-mailom zo dňa 3.5.2017 oznámil navrhovateľ spoločnosti AST Group, s.r.o. ukončenie potreby nájmu žeriava a vyzval ho na jeho prevzatie. Rovnakú výzvu adresoval aj ďalším e-mailom a opakovanými písomnými výzvami na odstránenie žeriavu. AST Group, s.r.o. odmieta žeriav prevziať argumentujúc, že navrhovateľ mu údajne nezaplatil celé nájomné za prenajatý žeriav. Podľa čl. II. ods. 1 a 3 Zmluvy o podnikateľskom nájme hnuteľnej veci sa nájomná zmluva uzatvárala na dobu do ukončenia potreby žeriavu na stavbe (čo nastalo a bolo žalovanému oznámené 3.5.2017) a v prípade odmietnutia prevzatia predmetu nájmu nájomná zmluva skončí uplynutím lehoty 7 dní od výzvy na prevzatie žeriavu. Nakoľko je stavba ukončená, tak v súčasnosti už nie je dôvod a potreba ďalšieho zotrvania žeriavu na danom mieste, ktorý aj vzhľadom na čas umiestnenia a miesto (neďaleko pozemnej komunikácie, obytnej zóny ako to vyplýva aj z predloženej fotodokumentácie) a predpokladaný technický stav bezpochyby predstavuje riziko a ohrozuje ako stavbu tak aj obyvateľov neďalekej obce Likavka. Žeriav je na stavenisku opustený niekoľko rokov. Zo Zmluvy o dielo mal súd osvedčené, že navrhovateľovi z nej vyplýva zodpovednosť za prípadne škody na diele (stavbe), ku ktorým z dôvodu umiestnenia a stavu žeriavu nachádzajúcom sa na mieste v dnešnej dobe už nedôvodne môže kedykoľvek prísť. Odstránenie žeriava je tak bezpochyby preventívnou záležitosťou (všeobecná preventívna povinnosť každého subjektu), aby sa predchádzalo možnému vzniku škôd spojených so žeriavom, ktorý mal byť už dávno spoločnosťou AST Group, s.r.o. odstránený. Žeriav nemôže pre spoločnosť AST Group, s.r.o. predstavovať nástroj na „vynútenie“ prípadných nárokov z ich záväzkového vzťahu. Na ten účel slúžia iné právne nástroje ako bránenie sa odstránenia predmetu nájmu zjavne na danom mieste už umiestnenom neoprávnene a ohrozujúcom okolie. Nie len navrhovateľovi, ale aj samotnej spoločnosti AST Group, s.r.o. by malo záležať na tom, aby vec v jej vlastníctve nebola potencionálnou príčinou vzniku škody (a to nie len materiálnej ale aj na zdraví a životoch ľudí) ku ktorej nie je vylúčené, že by mohlo vzhľadom na špecifické a konkrétne okolnosti prípadu dôjsť (technický stav vozidla niekoľko rokov nepoužívaného, umiestnenie v teréne, kde nemožno napr. vylúčiť destabilizáciu pôdy pod žeriavom, blízosť obytnej zóny a cestnej komunikácie a pod.). V prípade, že žeriav spôsobí škodu, čo nie je možné vylúčiť, navrhovateľ bude v zmysle zmluvy o dielo niesť za jej vznik zodpovednosť a spoločnosť AST Group, s.r.o. v zmysle zákona taktiež. Tieto skutočnosti aj podľa názoru súdu odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov medzi stranami. Navrhovateľ už nemá inú možnosti ako „prinútiť“ vlastníka žeriavu k jeho odstráneniu zo staveniska ako využitím inštitútu neodkladného opatrenia. Je treba dodať že podľa osvedčeného skutkové stavu navrhovateľ postupoval v zmysle zmluvy o podnikateľskom zámere a po odpadnutí potreby ďalšieho nájmu (užívania) žeriavu na stavbe vyzval spoločnosť AST Group, s.r.o. opakovane na jeho prevzatie a odovzdanie. Tým si splnil všetky svoje povinnosti vo vzťahu k odstránenie predmetu nájmu a márnym uplynutím lehoty na odstránenie žeriavu došlo zároveň k ukončeniu nájomného vzťahu medzi stranami. Preto sa žeriav nachádza na danom mieste už neoprávnene, bez potreby jeho ďalšieho využitia a na pozemkoch bezpochyby nie vo vlastníctve spoločnosti AST Group, s.r.o.. Uložením povinnosti spoločnosti AST Group, s.r.o. odstrániť žeriav možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami, čo nevyžaduje ďalšie konanie, preto súd neuložil navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Samotné neodkladné opatrenie tak konzumuje vec samu. Potreba neodkladného opatrenia je daná naliehavosťou a neúnosnosťou situácie, keď opustený žeriav (podľa navrhovateľa vrak) predstavuje bezprostredné riziko škôd na majetku, zdraví a živote a je len otázkou času, kedy dôjde k jeho zrúteniu. Nariadené neodkladné opatrenie je svojou povahou primerané a súd nezistil žiadne skutočnosti, ktoré by nasvedčovali tomu, že neprimerane zasahuje do akýchkoľvek práv spoločnosti AST Group, s.r.o. (spoločnosti AST Group, s.r.o. zostáva zachované vlastnícke právo k žeriavu, ktoré sa ani žiadnym spôsobom neobmedzuje atď.) Naliehavosť nariadenia neodkladného opatrenia vyplýva zo skutočnosti, že žeriav spoločnosti AST Group, s.r.o. je naďalej umiestený na mieste, kde už nie je potreba jeho umiestnenia, pričom jeho umiestnenie vyvoláva vysoké riziko vzniku škôd. Účelom nariadenej dočasnej úprav je práve zabrániť možnému vzniku škôd, za ktoré by bezpochyby zodpovedal aj navrhovateľ ako generálny zhotoviteľ stavby, ktorý mal žeriav v nájme. Súd prvej inštancie vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti návrh navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia považoval za dôvodný, a preto mu vyhovel navrhovaným spôsobom.
4. Súd o nároku na náhradu trov konania rozhodol v zmysle § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. tak, že procesne plne úspešnému navrhovateľovi priznal náhradu trov konania v celom rozsahu s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd až po právoplatnosti uznesenia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 C.s.p.). Súd nezistil žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali výnimočne mu náhradu trov konania nepriznať (§ 257 C.s.p.).
5. Súd prvej inštancie dopĺňacím uznesením č.k. 36Cb/102/2019-68 zo dňa 16.4.2020 poučil spoločnosť AST Group, s.r.o., že môže proti navrhovateľovi neodkladného opatrenia podať žalobu vo veci samej o určenie, že nájomný vzťah zo Zmluvy o podnikateľskom nájme zo dňa 24.8.2015 trvá naďalej, nakoľko súd nariadil neodkladné opatrenie pred začatím konania s predpokladom, že nariadeným neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami, tak neuložil navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej a v takom prípade je ale súd v zmysle § 337 ods. 1 C.s.p. povinný poučiť stranu, ktorej sa neodkladným opatrením uložila povinnosť, že môže podať žalobu vo veci samej a keďže súd v uznesení č.k. 36Cb/102/2019 - 35 zo dňa 15.10.2019 opomenul do výroku uviesť poučenie v zmysle § 337 ods. 1 C.s.p., bolo potrebné tento nedostatok v zmysle § 225 C.s.p. v spojení s § 234 ods. 2 C.s.p. dopĺňacím uznesením odstrániť.
6. Spoločnosť AST Group, s.r.o. podala odvolanie proti uzneseniu súdu prvej inštancie, ktorým súd rozhodol o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia tak, že spoločnosť AST Group, s.r.o. je povinná odstrániť žeriav Hydrostar 35 zo staveniska stavby „Ďiaľnica D1 Hubová - Ivachnová SO 210 Most nad D1 v km 6,465 - 7,036 nad cestou I/59“, resp. strpieť odstránenie žeriavu a navrhla, aby odvolací súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. Odvolateľ napadnuté rozhodnutie považuje za nedôvodné a nezákonné. Odvolateľ namieta a považuje za základ sporu to, že doteraz zo strany navrhovateľa nedostal žiadnu písomnú výzvu, keď e-mailovú komunikáciu, na ktorú poukazuje navrhovateľ nepovažuje za zmluvou dohodnutú komunikáciu písomnou formou. Odvolateľ taktiež považuje za nepravdivé, že žeriav je vrakom, ide o funkčné zariadenie, ktoré riadne stojí a nikoho neohrozuje, je zabezpečené a v zmysle zmluvy sa žalobca má starať o bezpečnostné hľadisko a udržiavať ho v stave v akom bol prevzatý. Odvolateľ prenajal predmetný žeriav a mal sa starať o prípadné poruchy nevyplývajúce z bežnej prevádzky a obsluhu si mal zabezpečovať samotný navrhovateľ v jeho réžii. Odvolateľovi nie je jasné, z akého dôvodu navrhovateľ doteraz neposlal písomnú výpoveď podľa zmluvy, na základe čoho by žeriav demontovali a odviezli. K tvrdeniam navrhovateľa, že sa jedná o diaľnicu celoslovenského významu uviedol, že táto časť cesty je toho času stále bezpredmetná, lebo nie je vykonaný tunel. Odvolateľ namieta, že si nemôže svojvoľne žeriav vziať, nakoľko by porušil ustanovenia nájomnej zmluvy. Podľa odvolateľa nájomná zmluva stále trvá, nakoľko nebola vypovedaná zmluvne dohodnutým spôsobom.
7. Navrhovateľ vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že napadnuté rozhodnutie považuje za vecne správne a navrhol ho potvrdiť. Navrhovateľ uviedol, že odvolateľ v odvolaní nespochybnil skutočnosť, že mu navrhovateľ oznámil ukončenie potreby predmetu nájmu - žeriavu a vyzval ho na jeho prevzatie. Odvolateľ iba namieta, že navrhovateľ tak podľa jeho názoru neurobil písomnou formou ale e-mailom. Aj z odvolania je zrejmé, že odvolateľ nemá pochybnosť o tom, že išlo o e-mailovú správu zaslanú navrhovateľom a aký bol jej obsah. Je preto zrejmé, kto bol odosielateľ, kto bol príjemca aj obsah právneho úkonu uskutočneného elektronickými prostriedkami. S poukazom na ust. § 40 ods. 4 veta prvá Obč. zák. je preto námietka odvolateľa voči nezachovaniu písomnej formy úkonu nedôvodná. Naviac výzva na prevzatie žeriavu bola doručená opakovane minimálne päťkrát. Toto skutkové tvrdenie odvolateľ ani nepoprel, a preto ho navrhovateľ považuje za nesporné s poukazom na § 151 ods. 1 C.s.p. Písomná komunikácia týkajúca sa predmetného zmluvného vzťahu sa medzi stranami uskutočňovala štandardne e-mailom. Forma, v ktorej bol uskutočnený sporný právny úkon zodpovedala obvyklej praxi strán, v rámci ich obchodného vzťahu. Z odvolania je zrejmé, že odvolateľ považuje za základ sporu to, že nájomná zmluva naďalej trvá, čomu zrejme ani sám neverí, keďže neúčtoval nájomné, ani nevykonával servisné prehliadky a opravy. Jednoducho nechal opustený žeriav na stavbe. Skutočnosť, že ide o vrak žeriava je konštatovaná v zápisoch stavebného dozoru na stavbe, čo bolo preukázané súdu v prílohách návrhu.
8. Odvolateľ vo vyjadrení k vyjadreniu navrhovateľa uviedol, že podľa jeho názoru e-mailová komunikácia nie je úradnou komunikáciou tak, aby ju mohli v zmluvnom vzťahu brať za serióznu. Zmluva je riadne podpísaná a nie je tam rozširujúce ustanovenie o možnej e-mailovej komunikácii. Predmetom sporu je to, že odvolateľ nemá písomné doručenie výpovede. Z toho logicky vyplýva, že nájomná zmluva stále trvá. Navrhovateľ by mal konať v zmysle dohody, ktorá bola písomne uzatvorená.
9. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.), po zistení, že odvolanie proti napadnutému uzneseniu bolo podané včas (§ 362 ods. 1 C.s.p.), oprávnenou osobou (§ 359 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustný opravný prostriedok (§ 355 ods. 2 a § 357 písm. d/ C.s.p.), po skonštatovaní,
že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 363 C.s.p.), a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 C.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 367 ods. 3 C.s.p.), vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie bez potreby zopakovania či doplnenia dokazovania (§ 383 a § 384 C.s.p.), postupom bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.
10. Podľa § 387 ods. 1 C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa § 387 ods. 2 C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá (nemusí) odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní, zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní (II. ÚS78/05).
11. Podľa názoru odvolacieho súdu, napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie zodpovedá zákonným požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, citoval právne predpisy, ktoré aplikoval pri rozhodovaní o návrhu, a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijaté právne závery dostatočne a zrozumiteľne vysvetlil. Odvolací súd sa stotožňuje so závermi súdu prvej inštancie, že v danom prípade boli splnené predpoklady pre nariadenie daného neodkladného opatrenia a skutočnosti, ktoré navrhovateľ uviedol v návrhu o nariadenie neodkladného, boli aj podľa odvolacieho súdu skutočnosťami osvedčujúcimi potrebu dočasnej úpravy pomerov strán spôsobom navrhovaným navrhovateľom a aby sa predišlo vzniku škôd na majetku, zdraví a živote. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s právnymi závermi súdu prvej inštancie, ktorý dostatočne, presvedčivo, objektívne odôvodnil svoje rozhodnutie, k čomu by v zásade postačovalo len konštatovať správnosť dôvodov rozhodnutia a odvolať sa na ne. Odvolací súd ani vzhľadom na odvolacie argumenty nemá dôvod odchýliť sa od právnych záverov súdu prvej inštancie. Vzhľadom na potrebu vyporiadať sa s námietkami odvolateľa, dopĺňa na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie ďalšie dôvody.
12. Zo zmluvy o podnikateľskom nájme hnuteľnej veci (čl. 7) z čl. IX. bod 5 vyplýva, že akákoľvek komunikácia medzi zmluvnými stranami sa bude považovať za relevantný úkon uskutočnený podľa tejto zmluvy, ak bude uskutočnená písomne. Za písomnú formu sa považuje aj komunikácia uskutočnená elektronickými prostriedkami (e-mail alebo fax), čo nie je ani v rozpore so zákonnou úpravou zmluvy o podnikateľskom nájme hnuteľných vecí podľa ust. § 721 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého forma zmluvy o podnikateľskom nájme hnuteľných vecí ustanovená nie je, teda zmluva môže byť uzatvorená i ústne. Avšak nakoľko zmluvné strany sa dohodli, že za relevantnú komunikáciu medzi stranami sa považuje ak komunikácia e-mailom, potom námietka odvolateľa, že e-mailová komunikácia nie je úradnou komunikáciou tak, aby ju mohli v zmluvnom vzťahu brať za serióznu, je neopodstatnená. Navrhovateľ svoje tvrdenia, že žeriav ako predmet podnikateľského nájmu predstavuje riziko škôd na majetku, zdraví a živote osvedčil protokolom z kontroly stavby Diaľnica D+ Hubová - Ivachnová zo dňa 21.5.2018 (č.l. 23), z ktorého vyplýva, že pri stavebnom objekte SO 210-00, sa nachádza na stavenisku vrak kolesového žeriavu bez ŠPZ, vytekajú mu prevádzkové kvapaliny, veža je naklonená, žeriav sa nachádza mimo záber stavby. Vrak žeriavu je jednak ekologickým rizikom, ktoré znečisťuje okolité prostredie a rovnako je už aj bezpečnostným rizikom, čo konštatoval aj súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia s poukazom na daný protokol, na čo bol odvolateľ opakovane upozornený aj vo výzvach na odstránenie predmetu nájmu, čo nebolo sporné, lebo to odvolateľ nenamietal, a preto námietka odvolateľa, že sú nepravdivé tvrdenia navrhovateľa, že žeriav je vrak, pretože podľa názoru odvolateľa ide o funkčné zariadenie, ktoré nikoho neohrozuje, je neopodstatnená, keď odvolateľ tieto svoje tvrdenia žiadnym spôsobom neosvedčil a teda žiadnym relevantným spôsobom nespochybnil tvrdenia navrhovateľa, že predmetný žeriav je ekologickým aj bezpečnostným rizikom. Vzhľadom na uvedené, odvolateľ žiadnym relevantným spôsobom nespochybnil závery súdu prvej inštancie o potrebe nariadenia daného neodkladného opatrenia, odvolací súd viazanými odvolacími námietkami dospel k záveru, že je potrebné napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdiť, keď odvolateľ ani správnosť výroku II., ktorý je závislým výrokom od výroku I., žiadnym spôsobom v odvolaní nespochybnil.
13. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu, podľa odvolacieho súdu súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru, že navrhovateľom podaný návrh na nariadenie daného neodkladného opatrenia je dôvodný, a preto napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa ust. § 387 ods. 1 a 2 C.s.p. ako vecne správne potvrdil, vrátane závislého výroku o trovách konania, ktorý odvolateľ taktiež ani žiadnym spôsobom nespochybnil.
14. Odvolací súd rozhodol o nároku na náhradu trov odvolacieho konania podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s ust. § 255 ods. 1 C.s.p. a navrhovateľovi, ktorý bol procesne úspešný v konaní o odvolaní, priznal voči AST Group, s.r.o. nárok na náhradu trov konania pred odvolacím súdom v plnom rozsahu. Neboli tu dané žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali výnimočne mu náhradu trov konania nepriznať (§ 257 C.s.p.). O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 C.s.p.).
15. Senát krajského súdu uvedené uznesenie prijal pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné dovolanie za podmienok ustanovených v § 420 a § 421 C.s.p. Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozsudku na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, ak nejde o prípady § 429 ods. 2 C. s. p. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.